Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 10, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Csp/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617202417
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5617202417.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobcu: Intrum

Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom
Šoltésom,advokátomsosídlomMýtna48,81107Bratislava,IČO:37927795,protižalovanej:N.H.,nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom X. K. XXX, XXX XX X. K., v spore o zaplatenie 187,74 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 90,75 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25%
ročne od 20. 05. 2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 16. 03. 2017 sa právny predchodca žalobcu, spoločnosť
Consumer Finance Holding a.s. domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 187,74 eur, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,25% ročne od 20. 05. 2014 do zaplatenia. Uviedol, že so žalovanou uzatvoril dňa
28. 11. 2011 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej finančné prostriedky
vo výške 348,- eur na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve (čierna technika).

Kúpna cena uvedeného tovaru bola 388,- eur, pričom žalovaná pri podpise zmluvy uhradila akontáciu vo
výške 40,- eur a na zvyšok kúpnej ceny bola poskytnutá pôžička. Podľa zmluvy mala žalovaná splácať
pôžičku v pravidelných 45-tich mesačných splátkach po 10,29 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky
vo výške 450,- eur. Prvou neuhradenou splátkou bola splátka splatná dňa 20. 01. 2014. Poslednú
úhradu eviduje žalobca zo dňa 19. 11. 2013. Do dnešného dňa žalovaná uhradila z uvedenej sumy
257,25 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp.
jednotlivé povinné splátky riadne a včas, žalobca dňa 26. 03. 2014 listom - Predžalobná upomienka

vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a upozornil ju na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru.
Keďže k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19. 05.
2014 úver zosplatnil. Do dnešného dňa žalovaná dlžné splátky neuhradila. Celkový dlh žalovanej ku
dňu podania žaloby tak predstavuje sumu 187,74 eur. Žalobca si v spore uplatnil aj zákonné úroky
z omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení dlhu, neuplatňoval si však zmluvnú pokutu. Ku
dňu podania žalobného návrhu mala žalovaná uhradiť sumu 489,99 eur. Uvedená suma je v Prehľade
splátok a úhrad evidovaná v stĺpci „Splátka“, pričom zahŕňa akontáciu vo výške 40,- eur a celkovú

sumu predpísaných splátok vo výške 444,99 eur. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaná uhradila
297,25 eur. Uvedená suma je v Prehľade splátok a úhrad evidovaná v stĺpci „Úhrada“, pričom zahŕňa
akontáciu vo výške 40,- eur a celkovú sumu vykonaných úhrad vo výške 257,25 eur, ktoré sú riadnymi
splátkami poskytnutého finančného plnenia. K žalobe bola pripojená Zmluva o pôžičke zo dňa 28. 11.2011 uzavretá medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a žalovanou, vrátane Všeobecných
obchodných podmienok, Predžalobná upomienka zo dňa 26. 03. 2014, ako aj doručenka o doručení
danej listiny žalovanej a Prehľad splátok a úhrad na meno klienta N. H., evidenčné číslo XXXXXXXX.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila.

3. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom zistil
skutkový stav nasledovne.

4. Z obsahu Zmluvy o pôžičke zo dňa 28. 11. 2011 vyplýva, že na jej základe spoločnosť Consumer
Finance Holding a. s. poskytla žalovanej pôžičku vo výške 348,- eur, a to na účely financovania čiernej
techniky - ue32d5500. Pôžička mala byť splatená v 45-tich mesačných splátkach po 10,29 eur, ročná
úrokovásadzbapredstavovala 15,04%,priemernáhodnotaRPMNdosiahla45,66%,RPMNbolaurčená
na 15,04%. Celkové náklady spotrebiteľa v súvislosti s uvedenou pôžičkou dosiahli 102,- eur.

5. Z obsahu Predžalobnej upomienky zo dňa 26. 03. 2014 súd zistil, že ňou spoločnosť Consumer
Finance Holding a.s. oznámila žalovanej výšku nedoplatku na splátkach zo Zmluvy č. XXXXXXXX v
celkovej sume 32,93 eur. Upomienka zároveň obsahovala upozornenie, že ak do 06. 05. 2014 nedôjde
k úhrade splátky splatnej v mesiaci január 2014, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Uvedená

upomienka bola žalovanej doručená dňa 03. 04. 2014.

6. Z obsahu Prehľadu splátok a úhrad na meno klienta N. H., evidenčné číslo XXXXXXXX, mal súd
preukázané, že žalovaná doposiaľ uhradila z titulu zmluvy o pôžičke finančné prostriedky v celkovej
sumu 257,25 eur.

7. Na základe návrhu žalobcu Consumer Finance Holding a.s. a spoločnosti Intrum Justitia Slovakia,
s.r.o. zo dňa 13. 07. 2017 rozhodol súd uznesením č. k. 6Csp/45/2017-36 zo dňa 09. 08. 2017 o
pripustení vstupu spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. na miesto doterajšieho žalobcu.

8. Po právnej stránke posúdil okresný súd vzťah sporových strán založený zmluvou zo dňa 28.
11. 2011 ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, keďže právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní zmluvy v rámci
predmetu svojho podnikania, keď žalovanej poskytol pôžičku a spotrebiteľka, teda žalovaná, nekonala v
rámcisvojejobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti.Nauvedenúzmluvubolonevyhnutnéaplikovať

ustanovenie § 9 uvedeného zákona a to v znení účinnom ku dňu 28. 11. 2011. V zmysle § 9 ods. 2
písm. k/ daného predpisu bol povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere údaj o výške, počte,
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, príp. poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel
jeho splatenia.

9. Z obsahu predloženej zmluvy je zrejmé, že táto vymedzila výšku pôžičky, výšku splátok, ako aj sadzby
ročnej percentuálnej miery nákladov. Výška splátky pôžičky predstavovala 10,29 eur, avšak daná suma
nieječlenenávzmyslespomínanéhoustanovenia§9ods.2písm.k/zákonaospotrebiteľskýchúveroch.
Zmluva neobsahovala priamo v texte štruktúrované spresnenie jednotlivých zložiek danej splátky, a to

rozčlenením na istinu, poplatky a úroky, čo malo za následok posúdenie úveru ako bezúročného a bez
poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z.).

10. V tejto súvislosti považoval okresný súd vzhľadom na obsah rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-42/15
venovať pozornosť argumentácii tejto súdnej autority, a to v kontexte naznačeného výkladu ustanovenia

§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. Predovšetkým bolo nevyhnutné posúdiť, či závery prijaté
Súdnym dvorom EÚ vo vzťahu k otázke štruktúry splátok v zmluve o spotrebiteľskom úvere možno
aplikovať na danú vec.

11. Súdny dvor na základe prejudiciálnych otázok položených Okresným súdom Dunajská streda okrem

iného v rozhodnutí uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice (pozn. Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS) sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny
po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každejsplátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto
Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
12. Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej

vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez
úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku.

13.Natomtomiestesažiadazdôrazniť,žeSúdnydvorEÚposkytujevýlučnevýkladeurópskejlegislatívy,
nie vnútroštátneho práva, teda v danom prípade nevykladal zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a jeho relevantné ustanovenia (§ 9), ale smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/
ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS.

14. Niet žiadnych pochybností, o tom, že slovenský zákon ide nad rámec smernice č. 2008/48/ES a

celkom jednoznačne požaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere definovala tak splátky istiny, ako
aj splátky úrokov a splátky iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo
požaduje smernica č. 2008/48/ES, (ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, teda
zákaz odchýlenia od ustanovení smernice vo vnútroštátnom práve), je zrejmé, že by použil takú istú
terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k

termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“ (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.
z. v znení účinnom k 28. 11. 2011). K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra
slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať
vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.

15. Smernica EÚ, ktorá bola zjavne implementovaná do nášho právneho poriadku nad jej rámec a
v rozpore s ustanovením o úplnej harmonizácii, nemôže mať priamy účinok, teda zakladať práva a
povinnosti priamo sporovým stranám - pôsobiť horizontálne. Teória a prax Súdneho dvora EÚ vychádza
z premisy, že takáto situácia môže následne viesť k použitiu tzv. eurokonformného výkladu vnútroštátnej

normy (tzv. nepriamy účinok smernice), ktorý má však svoje medze už judikované rovnako Súdnym
dvorom EÚ.

16. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je rozsah nepriameho účinku smerníc spočívajúci
v eurokonformnom výklade vnútroštátnej regulácie vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom

vnútroštátnym. Spolupôsobenie týchto dvoch právnych poriadkov sa prejavuje nasledovne: musí ísť
o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa smernice, musí ísť o výklad za
použitia vnútroštátnym poriadkom aprobovaných výkladových metód (jazykovým logicky, systematický,
historický, teleologický výklad), nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené
všeobecné právne zásady.

17. Súdny dvor medze nepriameho účinku smernice prehľadne zhrnul vo veci Adeneler, C-212/04 zo 4.
júla 2006, keď uviedol, že „povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade
a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami
práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra

legem vnútroštátneho práva“.

18.Vzhľadomnaexplicitnézneniezákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvčastipovinnosti
členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, ak by vnútroštátny súd po rozsudku
Súdneho dvora EÚ C 42-15 vyložil toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať

členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o
úvere bezúročná a bez poplatkov, doslova by „zlomil“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by
nahradil smernicou EÚ (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi
jednotlivcami, priamy účinok smernice je vylúčený (teda môžeme uvažovať iba o účinku nepriamom) a
naznačený postup nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem.

19. Žiada sa uviesť, že výklad zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nemôže narúšať
všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom
sporovom poriadku vyjadrený v článku 2 ods. 2 ako „stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít;
ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo“. Ustálená judikatúra slovenských súdov podala (a aj podáva)

stabilný výklad ustanovenia zákona ohľadom potreby štruktúrovania splátok spotrebiteľského úveru
(napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/642/2014, rozsudky Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 11Co/256/2013, sp. zn. 6Co/30/2017, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/21/2015,
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/243/2014, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 12Co/47/2015) a na jej prelomenie niet žiadneho dôvodu. Na to, aby bolo možné vykladať zákon

v súlade so smernicou, by bolo potrebné zákon č. 129/2010 Z. z. novelizovať a zosúladiť s textom
smernice, inak by sa jednalo o výklad práva contra legem a bola by porušená zásada právnej istoty.

20. Vzhľadom na uvedené závery, keďže okresný súd považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za
bezúročný a bez poplatkov, priznal žalobcovi len nezaplatenú časť istiny v sume 90,75 eur (pôžička v
sume 348,- eur mínus zaplatená suma 257,25 eur).

21. Vzhľadom na to, že si žalobca uplatnil v spore aj úroky z omeškania, postupoval okresný súd v
zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 a
priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške platnej v prvý deň omeškania (20.
05. 2014), t.j. 8,25% ročne.

22. Pokiaľ ide o zvyšnú časť uplatneného nároku, tento súd ako nedôvodný zamietol.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP, pričom
vychádzal z čiastočného úspechu žalovanej v spore. Táto dosiahla úspech rozsahu 51,67%, úspech

žalobcu predstavoval 48,33%, z čoho vyplýva čistý úspech žalovanej v rozsahu 3,34%. Vzhľadom na to,
že žalovaná ostala v spore nečinná, k podanej žalobe sa písomne nevyjadrila, nezúčastnila sa verejného
vyhlásenia rozsudku, z čoho vyplýva, že jej žiadne trovy nevznikli. Na základe uvedeného jej súd nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.