Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 12, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoPr/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715209417
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715209417.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu P.. Z. Q., nar. XX.
XX .XXXX, bytom XXX XX M., M. XXXX/X, občana SR, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Ivanou
Pivoluskovou, Advokátska kancelária 821 02 Bratislava, Dr. Vladimíra Clementisa 10, proti žalovanému
ForDom, s. r. o., so sídlom 960 01 Zvolen, Družstevná 1664/14, IČO: 36 648 001, právne zastúpeného
advokátom JUDr. Radkom Petruňom, Advokátska kancelária ABELOVSKÝ-PETRUŇO, so sídlom 960
01 Zvolen, Tehelná 189 , o zaplatenie 5 818,51 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14Cpr/2/2015-121 zo dňa 30. 06. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd medzitýmny rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že základ nároku u žalobcu je daný. Rozhodol tak
o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 5 818,51 € s príslušenstvom na tom základe,
že medzi ním a žalovaným bola dňa 04. 01. 2010 uzatvorená pracovná zmluva s jeho pracovným
zaradením ako projekt manažér. Následne došlo medzi ním a žalovaným k uzatvoreniu Dodatkov č. 1 až
č. 5 k pracovnej zmluve, na základe ktorých došlo jednak k zvýšeniu jeho mzdového ohodnotenia, avšak
aj k zmene pracovného pomeru z doby určitej na dobu neurčitú. Žalovaný ako zamestnávateľ vydal

Motivačný a Sankčný poriadok ForDom, s. r. o., ktorý bol schválený radou majiteľov ForDom, s. r. o., dňa
15. 06. 2001 (ďalej len „motivačný poriadok“). V časti 1/B motivačný poriadok pre projekt manažérov
stavieb ustanovoval, že: „okrem pravidelnej mzdy majú zamestnanci spoločnosti na pozíciách projekt
manažérov stavieb možnosť na získanie doplnkových odmien v nasledovnom rozsahu: V prípade, že
projekt manažér dosiahne na akcii (stavbe) pozitívnejší výsledok, než bol plánovaný rozdiel medzi
výnosmiavšetkýminákladmi,prináležímuodmenavovýške10%zusporenýchnákladov...Podmienkou
pre vyplatenie odmeny je ukončenie projektu“. Dodatkom č. 5 síce došlo k zmene pracovného zaradenia

žalobcu, keď v zmysle nového pracovného zaradenia sa stal riaditeľom technickej divízie, avšak došlo k
zmene aj jeho pracovného ohodnotenia a so zmenou pracovnej pozície mu boli ponechané povinnosti
vyplývajúce mu i z pozície projekt manažéra, a stavby, ktoré mal rozpracované, mal na základe
pokynu svojho zamestnávateľa dokončiť. Ku dňu 31. 05. 2014 došlo k ukončeniu jeho pracovného
pomeru u žalovaného výpoveďou z jeho strany s dvojmesačnou výpovednou dobou. Ako projekt
manažér dohliadal počas pracovného pomeru u žalovaného na realizáciu viacerých domov nielen
na Slovensku, ale aj v zahraničí, ktoré aj úspešne dokončil a dosiahol na nich pre žalovaného zisk,

ktorý prevyšoval predpokladaný zisk žalovaného pre realizáciou jednotlivých stavieb. Tieto stavby boli
odovzdané klientom a za ich realizáciu bolo žalovanému zaplatené. Počas trvania svojho pracovného
pomeru u žalovaného sa domáhal vyplatenia pohyblivej zložky mzdy, na ktorú mu vznikol nárok, a to z
dôvodu, že odmena mu nebola vyplatená v zmysle motivačného poriadku. Nebola mu takto vyplatenácelková odmena vo výške 5 818,51 € za stavby, ktoré mal na starosti, a ktoré úspešne dokončil s
pozitívnym výsledkom, pričom odmena za tieto stavby (ktoré v žalobe aj konkretizoval) bola splatná ku
dňu 30. 06. 2012.

2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k právnemu záveru, že v súdenom prípade v rámci
dojednaných mzdových podmienok medzi žalobcom a žalovaným, ktoré boli dojednané v pracovnej
zmluve v spojení s dodatkami k nej, ako podstatná náležitosť pracovnej zmluvy ako ďalšia zložka
mzdy (pohyblivá) nebola dojednaná. Z uvedeného však nemožno uzavrieť, že medzi stranami sporu

táto pohyblivá zložka mzdy nebola dojednaná. Žalovaný vydal motivačný a sankčný poriadok ForDom
s. r. o., a to ako zamestnávateľ žalobcu, ktorý bol schválený radou majiteľov ForDom, s. r. o., dňa
15. 06. 2011. V pracovnej zmluve pohyblivá zložka mzdy nebola dojednaná z dôvodu, že motivačný
poriadok žalovaný prijal až po založení pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, tento motivačný
poriadok v časti 1/B upravoval pre zamestnancov žalovaného v pracovnom zaradení projekt manažér
stavby možnosť získať okrem pravidelnej mzdy aj doplnkovú odmenu ako pohyblivú zložku mzdy. Išlo o

vnútorný predpis žalovaného, ku ktorému sa žalovaný v plnom rozsahu hlásil. Z výsluchu žalobcu mal
súd preukázané, že žalovaný verejne svojich zamestnancov, medzi inými i žalobcu, oboznámil s týmto
motivačným poriadkom, ktorú skutočnosť žalovaný nepoprel. Podľa názoru okresného súdu za takéhoto
skutkového stavu vyznieva absurdne tvrdenie žalovaného o tom, že tento motivačný poriadok a napokon
i sankčný poriadok ho voči zamestnanom, teda ani voči žalobcovi, žiadnym spôsobom nezaväzoval.

Ak by motivačný a sankčný poriadok žalovaného ako zamestnávateľa nemal zaväzovať a nemal by
zaväzovať i zamestnancov žalovaného, potom okresný súd nevidel logický postup žalovaného ako
zamestnávateľa, z akých dôvodov tento motivačný a sankčný poriadok vôbec vydal, z akých dôvodov
oboznamoval svojich zamestnancov s týmto motivačným a sankčným poriadkom. Pracovná zmluva
žalobcu nemohla obsahovať odkaz naň, lebo tento bol prijatý až po jej uzatvorení. Pokiaľ žalovaný vydal

a schválil motivačný poriadok ohľadne možnosti získania doplnkových odmien pre zamestnancov aj v
pracovnom zaradení projekt manažér, podľa názoru okresného súdu týmto určil kritériá, ktoré musia byť
splnené, aby žalobcovi vznikol nárok na doplnkovú zložku mzdy vo forme odmeny a keďže v motivačnom
poriadku stanovil konkrétne a merateľné ciele pre stanovenie konkrétnej výšky odmeny prisľúbenej
zamestnancom, okrem iného i v pracovnom zaradení projekt manažér, v akom pracovnom zaradení

pracoval počas roka 2012 žalobca u žalovaného, za splnenia týchto konkrétnych kritérií pre získanie
odmeny ako doplnkovej zložky mzdy odmena sa stala nárokovateľnou zložkou mzdy a nevyžadovalo sa
rozhodnutie príslušného vedúceho zamestnanca žalovaného o priznaní odmeny. Takéto rozhodnutie
by bolo len formálnym potvrdením týchto predpokladov, nie ako reálny predpoklad sám. Inak povedané
pri takto určenom konkrétnom vzorci pre výpočet odmeny ako bol uvedený v motivačnom poriadku

žalovaného, rozhodnutie zamestnávateľa už nie je predpokladom vzniku nároku zamestnanca, teda aj
žalobcu na vyplatenie odmeny. V posudzovanom prípade nejde o nenárokovateľnú zložku mzdy, ale
nárokovateľnú, z týchto dôvodov je daný nárok žalobcu na doplnkovú zložku mzdy, teda odmenu voči
zamestnávateľovi.

4. K otázke platnosti a účinnosti motivačného poriadku aj v období roku 2012 okresný súd vychádzal zo
skutočností, že v zmysle motivačného poriadku tento by mal mať platnosť len od 01. 07. 2011 do 31.
12. 2011. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že zmena motivačného poriadku bola žalovaným
prijatá v roku 2014. Motivačný poriadok schválený dňa 15. 06. 2011 platil aj v roku 2012 za obdobie,
za ktoré žalobca uplatnil nárok na odmenu. Štatutárny zástupca žalovaného sa v rámci výsluchu

jednoznačne k tejto otázke nevedel vyjadriť, avšak žalobca súdu predložil e-mailovú komunikáciu so
štatutárnym zástupcom žalovaného Ing. P. E. zo dňa 16. 11. 2012 i ďalšiu e-mailovú komunikáciu so
svojím zamestnávateľom zo dňa 14. 01. 2014, z ktorej vyplýva, že tento motivačný poriadok platil u
žalovaného i v roku 2012, keď v tomto e- maily je uvedené: „ v prílohe Vám posielam vyhodnotenie
ukončených stavieb v zmysle platného motivačného poriadku“. Sám žalovaný v tomto e- maily mal za

to, že motivačný poriadok z roku 2011 platil u neho i v roku 2012.

5. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 42 ods. 1, § 43 ods. 1, § 118 ods. 1, 2, § 119 ods. 3, § 252
g/ ods. 1 (prechodné ustanovenie účinné od 01. 09. 2011) Zákonníka práce a o základe nároku žalobcu
súd rozhodol podľa § 152 ods. 2 OSP, podľa ktorého rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej

veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr o jej časti alebo o jej základe.

6.Protimedzitýmnemurozsudkuokresnéhosúdupodalodvolanievzákonnej15dňovejlehotežalovaný.
Namietal, že názor o existencii dohody o vyplácaní pohyblivej zložky mzdy medzi žalovaným a žalobcomprvostupňový súd presadzuje aj napriek skutočnosti, že pohyblivá zložka mzdy nebola dohodnutá v
rámci pracovnej zmluvy a napriek skutočnosti, že pracovná zmluva neobsahuje žiadny odkaz na MP.
Na jednej strane sa prvostupňový súd stotožňuje s názorom žalovaného, podľa ktorého odmeňovanie

zamestnancov možno dojednať výlučne na zmluvnom základe, na strane druhej priznáva žalobcovi
nárok na odmenu opierajúc sa o MP ako interný jednostranný akt žalovaného. Prezentované závery
považuje žalovaný za rozporuplné a nedôvodné. Podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce je
možné mzdové podmienky upraviť zásadne len na zmluvnom základe, a to dvoma spôsobmi. Buď
na základe dohody zamestnávateľa s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo na

základe dohody zamestnávateľa so zamestnancom v pracovnej zmluve. Ani jedným z piatich dodatkov
k pracovnej zmluve žalobcu nebolo dojednané „nadstavbové“ odmeňovanie žalobcu formou (extra)
odmien, či už odkazom na MP, resp. iný dokument. Ohodnocovanie zamestnancov prostredníctvom
„extra odmien“ chápal žalovaný výlučne ako fakultatívny spôsob odmeňovania, ktorý uplatňoval len v
prípadoch, keď to žalovaný považoval za dôvodné. Motivačný poriadok, teda, predstavoval z pohľadu
žalovaného akési vodítko pre určenie „extra odmeny“ v prípadoch, ak sa žalovaný rozhodol príslušného

zamestnanca „extra odmeniť“, avšak bez toho, aby bol žalovaný povinný tak urobiť. Jednalo sa o
jednostranný interný doklad, ktorý nebol výsledkom dohody medzi žalobcom a žalovaným. Preto sa
obsahu tohto jednostranného aktu nemôže žalobca dovolávať. MP bol dohodnutý s platnosťou do 31.
12. 2011, uplynutím dňa 31. 12. 2011 platnosť predmetného MP zanikla. V rokoch 2012 a 2013 MP
vydaný nebol, čo napokon v konaní nebolo sporné a ďalší MP vydal žalovaný až 07. 01. 2014, ktorý

platil od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2014. Pokiaľ si žalobca v konaní uplatňuje nárok na odmenu za rok
2012 uplatňuje si ho za obdobie, v ktorom žiadny MP neplatil. Akákoľvek iná interpretácia týkajúca sa
pokračujúcej platnosti tohto dokumentu v ďalších obdobiach de facto vnucuje žalovanému vôľu, ktorú
nikdy nemal a neprejavil, a síce vôľu uplatňovať MP aj v rokoch 2012 a 2013. Medzitýmny rozsudok
žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zároveň zaviazať žalobcu k náhrade

trov konania v odvolacom konaní, ktoré vyčíslil.

7. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 á
contrário CSP) a medzitýmny rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom

rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého medzitýmneho rozsudku. V

konaní nebolo sporné, že žalobca bol v roku 2011, 2012 zamestnancom žalovaného, nebola spornou
ani tá skutočnosť, že 15. 06. 2011 bol radou majiteľov ForDom, s. r. o., schválený motivačný a
sankčný poriadok ForDom, s. r. o., v zmysle ktorého v prípade, že projekt manažér dosiahne na akcii
(stavbe) pozitívnejší výsledok než bol plánovaný rozdiel medzi výnosmi a všetkými nákladmi, prináleží
mu odmena vo výške 10% z usporených nákladov. Taktiež nebolo sporné, že žalobca v pozícii projekt

manažéra dosiahol takýto výsledok. Sporným bolo len to, či predmetný motivačný poriadok zaväzuje
žalovaného a v prípade ak ho zaväzuje, či bol platný a účinný aj v roku 2012. Okresný súd vykonal v
tomto smere rozsiahle dokazovanie, či už samotným motivačným poriadkom, výsluchmi strán sporu, ale
najmä oboznámením sa e mailovou komunikáciou medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 16. 11. 2012
a zo dňa 14. 01. 2014, z ktorých okresný súd dospel k správnemu záveru o tom, že motivačný poriadok

u žalovaného v roku 2012 platil. V tomto smere odvolací súd poukazuje na dôvody medzitýmneho
rozsudkuanato,ženapriektomu,žemotivačnýasankčnýporiadokForDom,s.r.o. malmaťplatnosťod
01. 07. 2011 do 31. 12. 2011. V rozpore s týmto údajom uvedeným na prvej strane motivačného poriadku
je jeho nasledovný text, napr. v časti A motivačný poriadok, 1/A podiel na zisku spoločnosti v časti
„Príklad“, kde sa uvádza, že „percento odmeny je platné pre hospodársky výsledok dosiahnutý v roku

2011. V nasledujúcich rokoch sa môže meniť“. Aj v časti 1/C motivačný poriadok pre manažéra nákupu
materiálu: percento odmeny je platné pre výsledky nákupu obsiahnuté v roku 2011, v nasledujúcom roku
sa môže meniť. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v tom prípade, keď žalovaný, ako zamestnávateľ,
vydal a schválil motivačný poriadok ohľadne možností získania doplnkových odmien pre zamestnancov,aj v pracovnom zaradení projekt manažér, určil tým kritériá, ktoré musia byť splnené, aby žalobcovi
vznikolnároknadoplnkovúzložkumzdyvoformeodmeny. Taktiežsaodvolacísúdstotožňujesprávnym
záverom okresného súdu, že nič na tom nemení skutočnosť, že ide o internú smernicu zamestnávateľa,

v ktorom prípade sa nevyžaduje rozhodnutie zamestnávateľa o priznaní odmeny, ktoré by menilo zložku
mzdy z nenárokovateľnej na nárokovateľnú.

11. Okresný súd sa v súdenej veci vysporiadal so všetkými námietkami žalovaného, ktorý v odvolacom
konaní neuviedol žiadne nové dôkazy a skutočnosti, ktoré by neboli posudzované súdom prvej inštancie.

Medzitýmny rozsudok spĺňa atribúty riadne odôvodneného rozhodnutia. Rozhodnutie okresného súdu je
jasné, zrozumiteľné, a presvedčivé, a z uvedených dôvodov ho krajský súd potvrdil ako vecne správne.
Z dôvodov rozhodnutia jednoznačne vyplýva, z akého dôvodu súd považoval motivačný poriadok
žalovaného za záväzný pre žalovaného, z akého dôvodu ho považoval za platný aj v roku 2012, aj z
akého dôvodu považoval základ žaloby celkovo za dôvodný. Odvolací súd nemal dôvody odchýliť sa
od záverov okresného súdu.

12. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, pričom odvolací súd o nároku na náhradu trov konania
rozhodol aj bez návrhu v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca ako úspešná strana sporu má

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervient, ak
spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) § 428 CSP.