Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 4, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315010195
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8315010195.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Emila Dubňanského a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.10.2017, v trestnej
veci proti obžalovanému I. E., pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák. a iné, o
odvolaní okresného prokurátora a poškodenej W.. S. B. proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp.
zn. 1T/61/2015 zo dňa 27.03.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. z a m i e t a odvolanie poškodenej W.. S. B..

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné podľa § 285 písm. a/ Tr. por. o s l o b o d i l
obžalovaného I. E., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom P. XXXX/X, XXX XX Y., prechodne bytom D.

X, XXX XX Y., spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 2Pv 91/14/7702 zo
dňa 23.03.2015, pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorý mal
spáchať tak, že:

„v presne nezistenom čase od konca mesiaca jún 2013 do polovice mesiaca august 2013 v Humennom
a okolí pod zámienkou väčšieho zisku navrhol spísanie dohôd o požičaní finančných prostriedkov W..

S. B. s tým, že peniaze mal požičať tretím osobám a na zisku z pôžičky sa mali deliť, pričom peniazmi
disponoval I. E. a zmluvy mali byť spísané medzi I. E., ako veriteľom a W.. S. B., ako dlžníčkou, po
akceptovaní návrhu podpísali postupne najmenej 4 zmluvy na celkovú sumu 34.500,00 eur, pričom W..
S. B. ich podpísala dobrovoľne, bez nátlaku, avšak finančné prostriedky neobdržala a neskôr jej I. E.
povedal, že má splácať uvedené pôžičky a W.. S. B. postupne v rôznych splátkach od 13.08.2013 do
22.11.2013 zaslala na účty alebo odovzdala v hotovosti osobe I. E. sumu najmenej 28.836,65 eur, čím

sa I. E. obohatil tým, že uviedol do omylu W.. S. B. a spôsobil jej škodu najmenej 28.836,65 eur“,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku súd oslobodil obžalovaného I. E., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale
bytom P. XXXX/X, XXX XX Y., prechodne bytom D. 3, XXX XX Y., spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Humenné sp. zn. 2Pv 91/14/7702 zo dňa 23.03.2015, pre zločin vydierania podľa § 189 ods.

1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že:

„od polovice mesiaca august 2013 do 06.12.2013 v Humennom a okolí pod hrozbou „viem, kde býva
tvoja rodina, viem kde chodia do školy tvoja neter a synovec, chceš vidieť svoju rodinu ležať v kaluži
krvi“, zastrašovania v telefóne aj prostredníctvom tretích osôb, žiadal od Ing. S. B. peniaze v celkovej
výške 34.500,00 eur, ktoré jej mal požičať, pričom sa jednalo o fiktívne pôžičky, čím u W.. S. B. spôsobil

obavu o život blízkych a táto mu postupne v rôznych splátkach od 13.08.2013 do 22.11.2013 zaslala naúčty alebo odovzdala v hotovosti sumu najmenej 28.836,65 eur a od svojho konania upustil až po tom,
čo W.. S. B. podala trestné oznámenie na Okresnej prokuratúre Humenné“,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkázal poškodenú W.. S. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Y. nad Q. XXX, s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku zahlásil odvolanie okresný

prokurátor a v zákonnej lehote podala odvolanie prostredníctvom svojho splnomocnenca poškodená
W.. S. B..

Poškodená v písomných dôvodoch odvolania uviedla, že súd rozhodol o odkázaní poškodenej s jej
nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie v zmysle § 288 ods. 1 Tr. por. Nie je pritom
zrejmé, či podľa jeho názoru, nebol na základe výsledkov vyšetrovania podklad na vyslovenie povinnosti

na náhradu škody alebo by na takéto rozhodnutie bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by
presiahlo potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.

Na základe týchto skutočností navrhla, aby odvolací súd v prípade uznania obžalovaného za vinného
zo žalovaných trestných činov, napadnutý výrok o náhrade škody zrušil a zaviazal obžalovaného na

náhradu škody vo výške 28.836,65 eur.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že nezdieľa názor súdu, že okrem
poškodenej W.. S. B. nikto neusviedča zo spáchania žalovaných skutkov obžalovaného. V priebehu
trestného konania W.. S. B. opakovane podrobne popísala, za akých okolností a podmienok „požičala“

finančnú hotovosť od obv. I. E. za účelom ďalšej pôžičky tejto finančnej hotovosti, pre ďalšie doposiaľ
nestotožnené osoby z Košíc, pričom finančnú hotovosť mal týmto osobám oproti písomnej zmluve nie
za prítomnosti W.. S. B. požičať obv. I. E., ktorý poškodenej písomné zmluvy o takto poskytnutej pôžičke
odmietol ukázať a dať k dipozícii.

Takýto priebeh skutku vo svojej výpovedi popísal tiež svedok I. B., otec poškodenej s tým, že o skutku
sa dozvedel sprostredkovane od svojej dcéry, poškodenej W.. S. B.. Popísal priebeh svojho osobného
stretnutia s obv. I. E. a jeho rodičmi, keď chcel celú záležitosť vyriešiť.

D. I. J., R. Y. a Y. B. vypovedali, že svojej sestre W.. S. B. požičali finančnú hotovosť, ktorú od nich

žiadala s tým, že obv. I. E. sa jej vyhráža, keď nevráti požičanú sumu.

Svedok R. V. vypovedal, že telefonicky na žiadosť obv. I. E. telefonoval W.. S. B. a vyhrážal sa jej v jeho
mene, keď mu nesplatí vzniknutý dlh.

Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Humenné a vec vrátil súdu
prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd bez postupu v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. dospel k záveru, že odvolanie poškodenej W..
S. B. je odvolanie podané osobou neoprávnenou.

Podľa § 307 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním
napadnúť poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Ako je to zrejmé z výroku napadnutého rozsudku, obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby, resp. zo

skutku,ktorýmalspôsobiťpoškodenejškoduvovýške28.836,65eur.Poškodenávpísomnýchdôvodoch
odvolania navrhovala, aby bola uznaná vina obžalovaného a aby mu bola uložená povinnosť na úhradu
tejto škody. Je však zrejmé, že keďže došlo k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby, nie je známa
osoba, ktorá by takúto škodu mala spôsobiť, a preto podanie odvolania vo vzťahu k výroku, ktorým bola
s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces, je odvolanie podané osobou neoprávnenou,

a preto krajský súd v zmysle ustanovenia § 316 ods. 1 Tr. por. zamietol odvolanie poškodenej W.. S. B..

Na základe odvolania okresného prokurátora krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podalodvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
okresného prokurátora nie je dôvodné.

Okresný súd rozhodnutie o oslobodení obžalovaného spod oboch skutkov obžaloby odôvodnil tým, že
obžalovaný vyhlásil, že je nevinný. Uviedol, že s W.. S. B. v roku 2013 uzavrel viacero zmlúv o poskytnutí
pôžičiek, vždy bol poskytovateľom on, nikdy si nepožičiaval od nej. Išlo o sumy rádovo v tisícoch eur,
čiastočne svoj dlh vrátila. Pre vrátenie pôžičiek ju kontaktoval aj telefonicky a to z toho dôvodu, že W..
B. sa neustále vyhovárala a vymýšľala si dôvody, pre ktoré nemohla vrátiť peniaze, no nikdy sa jej

nevyhrážal ani telefonicky ani osobne.

Obžalovaný ku skutku pod bodom 1/ uviedol, že v auguste 2013 uzavrel s W.. B. tri písomné zmluvy o
poskytnutí pôžičiek, súčasťou ktorých bolo vyhlásenie ručiteľa C. I., že záväzok za dlžníka W.. B. splatí,
a ak ho nesplatí ona ako dlžník sama - čo sa aj stalo, C. I. svoj ručiteľský záväzok splnila a pôžičky,
ktoré obžalovaný poskytol W.. B., za ňu obvinenému vrátila.

Poškodená W.. S. B. vypovedala, že obžalovaný jej navrhol spísanie dohôd o pôžičke, on pripravil
písomné zmluvy, tieto pôžičky však boli poskytnuté iným osobám - s odstupom času sa už nepamätá na
podrobnosti. Celkovo išlo o štyri až päť zmlúv a išlo o sumy 5.000,- eur, neskôr 10.000,- eur, potom ešte
raz 5.000,- eur, pričom súčet a celkovú výšku si nepamätala. Zmluvy mala uzatvárať na parkovisku, na

čerpacej stanici a v aute. Peniaze, ktoré si podľa zmlúv požičala, mali byť poskytnuté iným osobám za
účelom dosiahnutia zisku. Na základe spomínaných zmlúv zaplatila obvinenému sumu asi 28.000,- eur.

Ku skutku pod bodom 2/ W.. B. uviedla, že v obývačke rodinného domu jej rodičov týmto obžalovaný
povedal, že ak nezaplatí dlh, tak sa nemusí ráno zobudiť, lebo pozná spôsob života jej rodiny. Uviedla, že

onatamvtedynebolaavieotomlenzpočutiarodičovasestry.Dotelefónujejvšakpovedal,žeješpinavá
kurva, ktorá skape, pokiaľ neuhradí svoje dlhy. Peniaze ako splátku dlhu vkladala aj na účet, ktorého
majiteľom bol C.. E. G., ďalej na účet obžalovaného a v hotovosti. Konkrétne okolnosti jednotlivých
pôžičiek, prípadne iniciatívu obžalovaného a motív poskytovania pôžičiek si už poškodená nepamätala.
Vzhľadom na tento prejav poškodenej obhajca obžalovaného uviedol, že sa skutok mal stať od polovice

mesiaca jún do polovice mesiaca august 2013, no obžalovaný s poškodenou uzavrel po tomto období
- v druhej polovici mesiaca august 2013 písomné zmluvy o poskytnutí pôžičiek, ktorých plnenie bolo
vrátené ručiteľkou p. I., a teda spochybňuje výpoveď tejto poškodenej.

Z výpovede svedka I. B., otca poškodenej, zistil okresný súd, že dcéra tohto svedka si od nemenovaného

právnika z Humenného požičala vyššiu sumu peňazí, na čo ho upozornil obžalovaný, jeho dcéra peniaze
nevrátila a tento právnik ich súrne potrebuje. Preto svedok B. vybavil pôžičku 10.000,- eur od nebankovej
spoločnosti, ktorú následne poukázal na číslo účtu, ktoré mu oznámila jeho dcéra S. B.. Po tomto bol
chvíľu kľud, no po štyroch, piatich dňoch sa dozvedel, že S. si pýtala pôžičku od jeho druhej dcéry R. vo
výške5.000,-eursodôvodnením,žemusívrátiťpôžičku.Pretožiadaliodnejvysvetlenie.Poškodenámu

uviedla, že viackrát zaplatila peniaze I. E., no ten jej však nedal žiadne potvrdenie. Neskôr sa dcére S.
telefonicky vyhrážala neznáma osoba, preto podali trestné oznámenie. I. E. prostredníctvom právneho
zástupcu C.. E. G. vymáhal od jeho dcéry súdnou cestou sumu 12.000,- eur. Zdôraznil, že celá rodina
súhrnne zaplatila sumu 28.000 eur. I. E. sa im priamo nevyhrážal, no len ich upozornil, že ak sa dlh
nesplatí, môže sa niekomu z ich rodiny niečo stať. Svedok ďalej uviedol, že dcéra mu neoznačila majiteľa

účtu, na ktorý žiadala, aby on poukázal sumu 10.000,- eur. Neskôr sa preukázalo, že i keď otcovi tvrdila,
že peniaze potrebuje vrátiť na daný účet v ČSOB banke, tento účet bol v skutočnosti jej. Na výsluch
tohto svedka obžalovaný reagoval tak, že pripomenul svedkovi situáciu, kedy ho upozornil, že 10.000,-
eur, o ktorých mu I. B. tvrdil, že mu ich vložil na účet, tieto peniaze na účet pripísané neboli. Až počas
vyšetrovania sa svedok dozvedel, že vložil peniaze vlastne na účet dcéry W.. S. B..

Čo sa týka ďalších svedkov - matky Y. B., partnera C. J., sestry I. J. vo vzťahu k poškodenej vyplýva,
že v správaní poškodenej došlo v istom období k výraznej zmene. Začala byť utiahnutá, prejavovala sa
nervozita, smútok, pričom im túto zmenu ani svoje dlžoby nechcela bližšie vysvetliť a až po naliehaní im
uviedla, že sa zadlžila voči I. E. s tým, že peniaze reálne neprevzala, no musí ich splácať.

Z výpovede svedkyne C. I. vyplýva, že táto poškodenú pozná od detstva, pretože sa stretávali ešte
ich rodičia a teraz jej poškodená uviedla, že má možnosť z bytového družstva kúpiť byty, pretože má
tam kamarátku. Žiadala preto, aby jej požičala peniaze, pretože z kúpy bytu bude rýchly zisk a peniazesi podelia, pričom svedkyňa mala zabezpečiť len financie. Svedkyňa ďalej uviedla, že poškodená ju
oslovila a požiadala, aby podpísala ručenie za jej záväzok, pričom ju ubezpečovala, že je to len formálna
záležitosť. Vyhovela jej a podpísala takéto zmluvy. Keď po čase za ňou prišiel I. E. a žiadal, aby za

ňu zaplatila sumu 26.000,- eur, pozháňala peniaze od mamy a priateľa a záväzok B. síce na viackrát,
ale splatila. V čase vzniku ručenia mala dobrý vzťah s B., dôverovala jej. Osobne nevidela, ako I. E.
odovzdal S. B. sumu 26.000,- eur. I. E. sa jej nikdy nevyhrážal.

Z výpovede partnera C. I. I. O. vyplýva, že jeho priateľka bola ručiteľkou a požičal jej peniaze na splatenie

ručiteľského záväzku 15.000,- alebo 16.000,- eur. Po tom, čo C. I. zaplatila za S. B., nemal vedomosť
o tom, že by S. B. tieto peniaze vrátila, no túto záležitosť ponechal na C. I..

Na základe takto vykonaných dôkazov ako aj ďalších dôkazov, ktoré vykonal okresný súd na hlavnom
pojednávaní potom dospel okresný súd k záveru, že konanie obžalovaného tak, ako je to popísané v
bode 1/ napadnutého rozsudku nie je konaním, ktoré by bolo a za ktoré by mal byť trestne zodpovedný.

Jednalo sa v podstate o dohodu dvoch fyzických osôb na určitom konaní, avšak okresný súd dospel
k záveru, že skutok sa vôbec nestal, pričom poukázal, že obžalovanému bolo vznesené obvinenie
iba na základe tvrdenia poškodenej W.. S. B.. Bolo preto nevyhnutné zaoberať sa dôveryhodnosťou
jej výpovede a správne postupovali orgány činné v trestnom konaní, keď v prípravnom konaní
pribrali do konania znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých,

ktorý podal znalecký posudok, pričom zo znaleckého posudku vyplýva, že W.. S. B. je osobnosť
intelektovo priemerne disponovaná, nevyrovnaná, sociálne, emocionálne, osobnostne menej zrelá.
Špecifická vierohodnosť (výpoveď k okolnostiam, za akých došlo k posudzovanej trestnej veci), je oproti
všeobecnej vierohodnosti podstatne znížená pre obsahové diskrepancie v jej výpovediach, subjektívnu
snahu kompenzačne sa vylepšovať - prezentovať sa nekriticky v pozitívnejšom svetle. Znalkyňa

skonštatovala, že citové prežívanie posudzovaných udalostí je zo strany poškodenej manipulačné, je
skôr namierené k okoliu s tendenciou teatrálnosti a hysteroidnej sebadramatizácie. Motívom môže byť
snaha presvedčiť okolie o svojej pravde a prezentovať sa ako obeť trestného činu. Znalkyňa v závere
cituje niektoré vyjadrenia poškodenej, ktoré zaznamenala pri jej vyšetrení a ktoré svedčia o jej infantilnej
hodnotovej orientácii. Na záver znalkyňa vyslovila názor, že konanie poškodenej vykazuje známky

závilosti, pravdepodobne závislosti na hracích automatoch alebo tipovaní, ktorá sa klinicky prejavovala
nekontrolovateľným nutkaním opakovať svoje správanie bez ohľadu na jeho následky - vyberanie
nevýhodných pôžičiek a roztočenie špirály nekontrolovateľného zadlžovania a splácania dlhov. Svoje
ťažkosti poškodená pred okolím maskuje a dochádza u nej k zníženiu sebareflexie a kritickosti pre
neschopnosť preťať bludný kruh, z ktorého sa nedokáže vymaniť.

V prípravnom konaní bol vypracovaný aj znalecký posudok na osobnosť obžalovaného, pričom z
tohto posudku vyplýva, že osobnosť obžalovaného je intro-extrovertovane socializovaná, flegmaticko-
sangvinického temperamentu, emocionálne stabilná. Je schopný racionálne a účinne riešiť situácie bez
vytesnenia emócií. V záťažových situáciách nereaguje agresívne, ale vyhýbavo, únikovo. V interakcii

s prostredím preferuje „opatrnícky“ štýl. Znalec skonštatoval, že charakter trestnej činnosti, z ktorej je
I. E. obvinený, nezodpovedá jeho osobnosti, vzhľadom k zisteným osobnostným rysom. Pri všetkých
aplikovaných technikách zameraných na zisťovanie úrovne lži-skóre dosiahol normu. Nemá tendenciu
podávať skreslené udalosti vo svoj prospech.

Následne súd vyslovil záver, že výpoveď poškodenej nie je dôveryhodná, ba nemožno obísť ani
skutočnosť, že jej konaním, ktorým žiadala od rodičov, aby bezodkladne jej pomohli vrátiť sumu 10.000,-
eur ako splatenie dlhu, v dôsledku čoho jej otec I. B. uzavrel zmluvu o poskytnutí pôžičky s nebankovou
spoločnosťou, ktorú zabezpečil dokonca záložným právom na nehnuteľnosť a následne vložil sumu
10.000,- eur vkladom v hotovosti na účet, ktorého číslo mu uviedla jeho dcéra W.. S. B. s tým, že bol

ňou uvedený do omylu v tom zmysle, že touto platbou uhrádza dlh svojej dcéry na účet jej veriteľa, no
neskôr vyšlo najavo, že majiteľom tohto účtu bola samotná W.. B., tak týmto konaním W.. S. B. uviedla
vlastného otca do omylu a na jeho úkor sa obohatila o sumu 10.000,- eur.

Vzhľadom na tieto skutočnosti potom okresný súd oslobodil obžalovaného spod bodu 1/ obžaloby

okresného prokurátora a to z dôvodu toho, že nebolo preukázané, že sa skutok vôbec stal. Ďalej uviedol,
že aj keby sa tento skutok stal, bol by obžalovaný oslobodený spod obžaloby v zmysle ustanovenia §
285 písm. b/ Tr. por., pretože skutok nie je trestným činom.Čo sa týka skutku 2/, tu okresný súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby, pretože nebolo dokázané,
žeskutokspáchalobžalovaný(§285písm.c/Tr.por.).Okresnýsúdpoukazujenato,žeužvodôvodnení
obžaloby prokurátor uvádza, že tieto slová mala vysloviť iná osoba. Aj z výpovede poškodenej na

hlavnom pojednávaní, ktorej obsahová časť už bola zdôraznená v predchádzajúcej časti dôvodov
rozsudku okresného súdu, vyplýva, že ak sa poškodenej niekto vyhrážal spôsobom uvedeným v
obžalobe, ktorý by bolo možné označiť ako nútenie iného, aby niečo konal pod hrozbou násilia, či inej
ťažkej ujmy, tak rozhodne nebolo preukázané, žeby tak urobil obžalovaný. Takéto skutočnosti nepotvrdil
žiadny svedok, ani iný dôkaz vykonaný na hlavnom pojednávaní, pričom okresný súd vykonal všetky

dôkazy navrhované obžalobou.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania okresného prokurátora ako aj spisového
materiálu dospel k záveru, že okresný súd na zistenie skutkového stavu vykonal všetky dôkazy tak,
ako to má na mysli ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj náležitým spôsobom v zmysle
ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil.

Aj krajský súd je toho názoru, že vo vzťahu ku skutku 1/ nebolo preukázané, aby obžalovaný neposkytol
finančné prostriedky poškodenej na základe týchto zmlúv. Krajský súd poukazuje na výpoveď svedkyne
C. I., ktorá uviedla, že práve ako ručiteľka za poškodenú W.. S. B. tieto finančné prostriedky v sume
28.000,- eur vrátila obžalovanému. Taktiež poukazuje krajský súd na výpovede poškodenej, ktoré sú

zmätočné, neurčité a neúplné a v súvislosti s tým na závery znaleckého posudku z odvetvia psychológie
na poškodenú. Správne preto okresný súd rozhodol, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
že sa vôbec skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, nestal a tohto oslobodil v zmysle ustanovenia § 285
písm. a/ Tr. por. Krajský súd v plnom rozsahu poukazuje na dôvody odôvodnenia rozhodnutia okresného
súdu, s ktorými sa stotožňuje. Taktiež sa krajský súd stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu ku skutku

2/, kedy oslobodil obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora v zmysle ustanovenia § 285
písm. c/ Tr. por., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Okresný súd podrobne uviedol v odôvodnení rozsudku, kto sa mal vyhrážať, resp. aké vyhrážky mali
byť použité na poškodenú, pričom je zrejmé, že ani v jednom prípade to nebol obžalovaný.

Ďalej krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol,
že práve to mal byť svedok R. V., ktorý mal usviedčať obžalovaného z toho, že na jeho objednávku
sa mal vyhrážať poškodenej. Tento svedok bol vyslúchnutý v štádiu prípravného konania. Uviedol, že
obžalovaný mu dlhoval peniaze, a keď ho žiadal, aby mu peniaze vrátil, obžalovaný mu povedal, že

poškodená mu dlhuje peniaze a že keď mu táto peniaze vráti, tak on vráti peniaze aj jemu. V dôsledku
toho potom volal tento svedok poškodenú a uviedol, že keď nebudú peniaze vrátené, tak za ňou prídu
nejakí chlapci z Košíc. Ani toto vyjadrenie tohto svedka nie je tým dôkazom, ktorým mal usviedčať
obžalovaného zo spáchania skutku vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. Správne preto rozhodol
okresný súd, keď obžalovaného v oboch prípadoch spod obžaloby okresného prokurátora oslobodil.

Krajský súd preto odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné v zmysle ustanovenia § 319 Tr. por.
zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.