Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, August 5, 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9C/67/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203191
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7814203191.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT

Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti žalovaným: 1/ R. F., W.. XX. XX. XXXX, F.
Q. XXX, 2/ Ľ. F., W.. XX. XX. XXXX, F. Q. XXX, o zaplatenie 489,74 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal zaplatenia sumy 489,74 Eur
s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne od 26.10.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania, a

to spoločne a nerozdielne od žalovaných v 1. a 2. rade.

2. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k.: 9C/67/2014 - 33 zo dňa 29. 05. 2014 súd žalobu o
zaplatenie 489,74 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 26. 10. 2009 do zaplatenia zamietol. O
trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti
predmetnému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.

3. Krajský súd v Košiciach po preskúmaní rozsudku súdu 1. stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo,
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

4. Odvolací súd uviedol, že odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj
rozhodnutie súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu
v O. s. p. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci

podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Keď je rozhodnutie súdu prvého stupňa tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvého stupňa nepoužil
správny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a
vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.5. Krajský súd v Košiciach tiež poukázal na ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný,
prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé. Z uvedeného ust. vyplýva, že súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení
uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo
iným zák. predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré

z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej,
skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z
akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132-§ 135 O. s. p.
hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov
na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej
veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov

účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach
(skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.
Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom
stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1
O. s. p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom

rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto
ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe
zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako
bola preto vec rozhodnutá. So zreteľom na skutočnosti uvedené v odvolaní musel byť urobený záver,
že odôvodnenie rozsudku nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s. p. a zásadám

súdnej praxe, preto je rozsudok nepreskúmateľný a v dôsledku toho i nepresvedčivý, a to z dôvodov
uvedených v odvolaní, ktoré sú opodstatnené.

6. Odvolací súd ďalej poznamenal, že ÚS SR opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v

znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.;
ďalej len Listina) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.; ďalej len Dohovor) je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie
to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie
je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§
201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 205 ods. 1,2 O. s. p., lebo
ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade

účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia
(postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie
odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné,
lebo neobsahuje žiadne alebo obsahuje iba nedostatočné dôvody prichádza do úvahy len zrušenie
rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rovnako tak i nesprávnosť právneho

posúdenia vyplýva z dôvodov, resp. skutočností v odvolaní, ktoré treba považovať v celom rozsahu za
opodstatnené.

7. Odvolací súd zdôraznil, že súd prvého stupňa vychádzal z ust., ktoré boli v čase uzavretia zmluvy, t. j.
13.9.2006 účinné, ale vyvodil z nich mylný záver, keď zmluvu považoval za bezúročnú a bez poplatkov,

čo prichádza do úvahy len podľa § 4 ods. 2 písm. g). cit. zák. č. 258/01 Z. z. Rovnako nie je zrejmé z
akých skutočností vychádzal, keď uzavrel, že zmluva neobsahuje sumu, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, keď tie sú uvedené v jej bode 6.

8. Krajský súd v Košiciach na základe uvedeného uložil súdu prvého stupňa vo veci opätovne rozhodnúť,

vyrovnať sa so všetkými skutočnosťami tvrdenými účastníkmi konania, najmä v odvolaní a rozhodnutie
odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné a presvedčivé.9. V súlade s vyššie uvádzanými právnymi závermi súdu vyššieho stupňa vyplývajúcimi z jeho uznesenia
(Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.: 5Co/912/2014 - 53 zo dňa 09. 11. 2015) tunajší súd
opätovne pristúpil k posúdeniu predmetnej právnej veci.

10. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom - oznámením o zosplatnení,
Zmluvou o revolvingovom úvere č. 8000053503, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA, s.r.o., oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkov s
dokladom o doručení pre žalovaného v 1. rade, kartou klienta, výpisom z obchodného registra ohľadom

žalobcu.

11. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými bola dňa 13. 09. 2006
uzavretá zmluva o revolvingovom úvere č. 8000053503, ktorú je potrebné považovať za spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka a Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Z tejto zmluvy vyplýva, že žalovaným bol poskytnutý úver v

sume 1.493,73 Eur (45.000,00 Sk), pričom čerpaný úver mali splácať v mesačných splátkach po 82,98
Eur (2.500,00 Sk). V zmluve je vyčíslená ročná percentuálna miera nákladov za úver vo výške 69,91 %.

12. V zmysle ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa

dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

13. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. V zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

15. Podľa ust. § 5b zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

16. Predmetom konania je nárok žalobcu uplatnený z titulu neuhradeného zostatku spotrebiteľského
úveru. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že splatnosť úveru nastala dňom 26.10.2009.
Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení súd považoval predmetný deň za deň, počnúc
ktorým zároveň začala plynúť premlčacia doba na vykonanie (uskutočnenie) práva tvoriaceho predmet

tohto konania. Trojročná premlčacia lehota teda začala plynúť dňa 26. 10. 2009 a uplynula dňa 26. 10.
2012, teda pred podaním žaloby na súd, ktorú žalobca podal dňa 31. 03. 2014. Z týchto dôvodov súd
žalobu v celom rozsahu zamietol.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

18. V konaní mali úspech žalovaní, ktorí si však neuplatnili náhradu trov konania, žalobca bol neúspešný,
z uvedeného dôvodu súd nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP.
Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.