Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 4, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Csp/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316212622
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316212622.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna
48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom 810 00 Bratislava, Mýtna 48,
P.O.BOX 205, proti žalovanému: J. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Q., o zaplatenie 267,56
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 153,18 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 %
ročne z dlžnej sumy od 21. 3. 2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 14,5 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom 060 01 Kežmarok,
Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, sa svojou žalobou zo dňa 6. 7. 2016 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 267,56 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy
od 29. 7. 2013 do zaplatenia, spolu s náhradou trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 27. 12. 2012
Zmluvu o pôžičke číslo XXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému
celkovú sumu pôžičky vo výške 420,48 eura. Poskytnutú pôžičku sa žalovaný zaviazal splatiť v 15
mesačných splátkach po 23,08 eura, do dňa podania žaloby uhradil celkovo 130,19 eura. Žalovaný sa
dostal do omeškania s úhradou splátok pôžičky, preto ho právny predchodca žalobcu listom zo dňa 20.
7. 2013 vyzval na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo. Celkový dlh žalovaného predstavuje
sumu 267,56 eura. Žalobca si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31. 1. 2013.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Po podaní žaloby bola pohľadávka postúpená na žalobcu, preto súd uznesením zo dňa 3. 3. 2017,
pod č. k. XXCsp/X/XXXX - XX, právoplatným dňa 27. 3. 2017, vyhovel návrhu na zmenu strany sporu
na strane žalobcu a pripustil, aby z konania vystúpil Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné

námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 a na jeho miesto do konania vstúpil ako žalobca Intrum
Justitia Slovakia s.r.o.5. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - zmluva o pôžičke číslo
XXXXXXXX so všeobecnými podmienkami, predžalobná upomienka s doručenkou, prehľad splátok a
úhrad a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Právny predchodca žalobcu podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

6. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej

straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní
zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo
asúdztohtofaktuvychádza,musípoznať,akénáležitostimusíobsahovaťžalobaarovnakomusívedieť,

že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto
súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán)
stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana
v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené
po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

7. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu

s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a

jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od
tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

8. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania,

urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

9. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS
97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý
predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

10. Dňa 27. 12. 2012 uzatvorili právny predchodca žalobcu a žalovaný Zmluvu o pôžičke číslo
XXXXXXXX. V zmysle zmluvy bola žalovanému schválená a poskytnutá pôžička (na nákup čiernej
techniky ps3, ovládač, 2 x hra, ps2 balík) vo výške 255,34 eura, pričom podľa prehľadu splátok (č.
l. 6 spisu) žalovaný splatil na pôžičku 46,16 eura. Podľa predloženej zmluvy pôžička bola dohodnutá

so splatnosťou 15 mesiacov, po 23,08 eura, pričom zo zmluvy nevyplýva splatnosť istiny, úrokov a
poplatkov, ročná úroková sadzba 54,01 %, RPMN 54,01 %.

11. Uzatvorená úverová zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasledujúceho
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ako aj zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
ZoSÚ), oba predpisy účinné k 27. 12. 2012.12. Medzi obligatórne náležitosti zmluvy patrí aj podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) ZoSÚ - f) doba trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výška, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

13. Ako vyplýva z predloženej zmluvy o pôžičke, tieto údaje nie sú v zmluve uvedené. Preto podľa § 11
ods. 1 písm. a) ZoSÚ sa poskytnutá pôžička považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

14. Súd posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, nakoľko právny predchodca žalobcu plnil v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, žalovaný vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ.

15. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv.
slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv.

silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť
individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Preto treba aspoň rámcovo
vymedziť, ktoré, resp. aké podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom
dôsledkom je to, že sú zo zákona neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera
zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar

alebo služby so zárukou kvality.

16. Právny predchodca žalobcu žalovanému reálne poskytol pôžičku vo výške 255,34 eura.

17. Zo všeobecných podmienok (ďalej len VP) uvedených na rube zmluvy súd nezistil žiadne relevantné

skutočnosti,nakoľkotietosúabsolútnenečitateľné,uvedenéminiatúrnympísmom,pretosistotoumožno
skonštatovať, že tieto nemohol čítať ani žalovaný pred uzatvorením zmluvy.

18. Podľa § 3 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoSÚ), (1) Tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

(2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. f), k) cit. zák., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 píms. a) ZoSÚ, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

19. Vzhľadom na citovaný § 11 ods. 1 ZoSÚ predloženú zmluvu o úvere súd považuje za bezúročnú a
bez poplatkov, nakoľko v nej absentujú údaje podľa § 9 ods. 2 písmeno f), k).

20. V zmluve absentuje údaj o dobe trvania zmluvy (možno ho len odvodiť z jednotlivých údajov,
zákon však jasne prikazuje uviesť takýto údaj jednoznačne, konkrétne). Pod končenou splatnosťou nie

je možné považovať za správny údaj 24 mesiacov či 03/2015, termín splatnosti je potrebné chápať
ako konkrétny dátum, teda je nutné uviesť presným dátum splatnosti pôžičky (v zmluve je uvedená
lehota splatnosti, nie však termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru) a splátka je uvedená len
jednou sumou bez rozlíšenia istiny, úrokov a iných poplatkov. Nie je možné zákon vykladať tak, že sa
v zmluve uvedie jedna splátka, ktorá zahŕňa istinu, poplatky a úroky, nakoľko z nej nie je možné učiť,

ktorá časť splátky sa započítava na istinu, ktorá na úroky a ktorá na iné poplatky. Takto uvedená splátka
je nepreskúmateľná a nič na tom nemení ani splátkový kalendár.

21. Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne

obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka
zmluvného vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

22. Konečná splatnosť úveru musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku
urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými

produktmi. Je neprípustné, aby sa účastník zmluvy k tomuto údaju dopracovával výkladom či výpočtom.

23. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená, je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako

spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy.
Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie pôžičky,
ktorú sa žalovaný zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu ako veriteľovi v dohodnutých splátkach
vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky. Právny predchodca žalobcu bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a

zároveň dodávateľa (§ 2 písm. b/ ZoSÚ v spojení s § 52 ods. 3 OZ) s poukazom na predmet podnikania a
žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca
opaktohtopostaveniažalovanéhonepreukázalžiadnymidôkazmi,resp.aninetvrdil).Tentoprávnyvzťah
sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne

vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z.z.).

24. Z prehľadu splátok a úhrad predložených právnym predchodcom žalobcu vplýva, že žalovaný mu
uhradil sumu 46,16 eura, nakoľko suma 84,03 eura je uhradená akontácia, nejedná sa o splátku pôžičky.

25. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného listom zo dňa 20. 7. 2013 na zaplatenie všetkých
dlžných splátok jednorazovo do 3 dní od doručenia upomienky. Právny predchodca žalobcu však
nepreukázal, kedy bola táto výzva doručená žalovanému. Za výzvu preto je potrebné považovať
doručenie samotnej žaloby a to dňom 6. 7. 2016. K zosplatneniu pôžičky tak nedošlo a táto mala byť
splatená do marca 2014. Keďže žaloba bola súdu doručená 6. 7. 2016, všetky splátky splatné do 5. 7.

2013 sú premlčané.26. Podľa § 100 ods. 1 OZ, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ, Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých

splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, Orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa bodu 6.2 VP, splátky sú splatné vždy do 20. dňa v mesiaci.

Podľa bodu 6.4 VP, prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy.

27. Prvá splátka bola splatná 20. 1. 2013 a posledná dňa 20. 3. 2014.

28. Žaloba bola podaná dňa 6. 7. 2016, t.j. splátky splatné od 20. 1. 2013 do 20. 6. 2013 sú premlčané.
Žalobcovi je tak možné priznať zaplatenie splátok splatných od 20. 6. 2013 do 20. 3. 2014, t.j. 9 splátok.
Žalovaný je povinný potom žalobcovi vrátiť sumu pôžičky 255,34 eura (v tejto výške bola poskytnutá
pôžička, pri 15 splátkach je to po 17,02 eura mesačne), s prihliadnutím na čiastočnú úhradu 46,16 eura
(vykonanév02/2013a03/2013)apremlčaniesplátokzaobdobieod20.1.2013do20.6.2013.Žalovaný

má teda vrátiť ešte 153,18 eura (9 x 17,02 eura). Súd preto priznal žalobcovi právo na zaplatenie
uvedenej sumy a vo zvyšnej časti istiny aj príslušenstva žalobu zamietol.

29. Súd žalobcovi zároveň priznal aj právo na úroky z omeškania k priznanej istine. Keďže žalovaný si
nesplnil svoju povinnosť splatiť spotrebiteľský úver riadne a včas, je zo zákona povinný platiť aj úroky

z omeškania postupom podľa § 517 ods. 2 OZ.

30. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, účinného do 31. 1. 2013, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa § 10 c cit. nar., Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

31. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením celej sumy pôžičky dňom 21. 3. 2014, preto súd

priznal úroky z omeškania až od tohto dátumu. Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 21. 3. 2014
určená vo výške 0,25 % ročne, potom úrok z omeškania predstavuje výšku 8,25 % ročne. Žalobca
však žiadal priznať úrok z meškania vo výške 8,5 % p.a., súd preto vo zvyšnej časti zamietol úroky z
omeškania.

32. Vzhľadom na uvedené odôvodnenie tohto rozsudku, súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu.

33. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V sporových
konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala voveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovprotineúspešnejstrane.Úspechvovecisazisťujeporovnaním
žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak strana nemá plný úspech
vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a

sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010).
Žalobca bol v konaní úspešný v časti 57,25 % (153,18 aura / 267,56 eura x 100) a neúspešný v časti
42,75 %. Keďže žalobca bol v konaní úspešnejší, vzniklo mu právo na náhradu trov konania, a to v
pomere úspechu a neúspechu, pričom pomer sa vpočíta ako rozdiel úspechu a neúspechu, čo v danom

prípade predstavuje 14,5 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.