Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 9, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18C/93/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813224633
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3813224633.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o. Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO 36 613 843, proti odporcom: 1/ M. S., narodený XX.X.XXXX,
trvale bytom J. P. XXX/X, K., zastúpený opatrovníkom N. K., tajomníčkou Okresného súdu K., 2/
P. H., narodený X.X.XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, J. G., zastúpený JUDr. Bohdanom Jakubisom,
advokátom, so sídlom v Bratislave za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu 1/ a 2/: Občianske
združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02
Bratislava, zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, so sídlom v Bratislave, o zaplatenie 6.634,59

EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a .
II. Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi 2/ a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov 1/a 2/
trovy konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 1.614,74 EUR na účet ich spoločného
právneho zástupcu JUDr. Bohdana Jakubisa, vedený v Tatra banke, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX v
lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku .
III. Odporcovi 1/ náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 21.11.2013 domáhal proti odporcom prostredníctvom

svojho právneho zástupcu zaplatenia 6 634,59 EUR s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od
20.12.2010 do 20.02.2015 v sume 6.634,59 EUR, s úrokom z omeškania 507,89 EUR a s úrokom z
omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 6 634,59 EUR od 11.09.2013 do zaplatenia a náhrady trov
konania. V návrhu uviedol, že odporca dňa 10.03.2005 uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa
( Slovenskou sporiteľňou a.s. ) zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla Slovenská sporiteľňa,
a.s. odporcovi 1/peňažné prostriedky. Odporca 2/ prevzal na seba ručiteľský záväzok. Navrhovateľ
zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o

úvere podľa §§497 až 507 Obchodného zákonníka a zák.č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Na základe zmluvy o postúpení zo dňa 24.03.2011 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a
navrhovateľom došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá ku dňu postúpenia predstavovala sumu 13.126,96
EUR a pozostávala z istiny 12.096,50 EUR, úroku z omeškania 1.030,46 EUR, pričom túto sumu úroku
z omeškania si navrhovateľ v konaní neuplatňuje. Podľa zmluvy postupca t.j. Slovenská sporiteľňa, a.s.
poskytla odporcovi 1/ úver vo výške 6.634,-EUR , ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo
výške 130,09 EUR vždy k 20. dňu v mesiaci a navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru

splatné od 20.12.2010 do 20.02.2015 v počte 51 a celkovej výške 6 634,59 EUR. Splátky pôvodne
splatné od 20.09.2013 do 20.02.2015 sa stali splatnými dňa 10.09.2013, kedy navrhovateľ vyhlásil
mimoriadnusplatnosť.Navrhovateľsitiežuplatňujevsúlades§517ods.2Občianskehozákonníka úrokz omeškania počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Odporca odo dňa postúpenia
pohľadávky ku dňu podania žalobného návrhu neuhradil na uplatňovaných splátkach žiadnu sumu.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 12Ro/488/2013-29 zo dňa 20.12.2013, proti ktorému
podal odporca 2/ odpor. V ňom uviedol, že s vydaným platobným rozkazom nesúhlasí. Podpísal síce
dohoduoručenídňa10.3.2005,aletentoúkonurobillenformálne,beztohoabysitútodohodupodpísala
bol oboznámený s právnymi následkami toho, čo nastane, ak dlžník poručí svoje povinnosti d dlh nevráti.
Tiež namietol, že z návrhu nevyplýva akým spôsobom bol odporca 1/ vyzvaný na plnenie pod hrozbou

nejakej sankcie. Zastával názor, že najprv by malo prebehnúť samostatné konanie voči odporcovi 1/ ako
dlžníkovi a až potom, keď budú neúspešné všetky kroky navrhovateľa voči odporcovi 1/ , by si mohol
uplatňovať svoju pohľadávku voči odporcovi 2/. Žiadal vytýčiť pojednávanie a vykonať dokazovanie.
Podaním z 06.07.2014 doručeným súdu 08.07.2014 žiadal odporca 2/ o splátkový kalendár, avšak
vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu, kedy je manželka na materskej dovolenke požiadal o mesačné
splátkypo20,-EUR.Uznesenímč.k.12Ro/488/2013-50z04.06.2014bolplatobnýrozkazvočiodporcovi

1/prenemožnosťjehodoručeniaodporcovi1/dovlastnýchrúkpodľa§173ods.2Občianskehosúdneho
poriadku zrušený.

Uznesením č.k. 18C/93/2014-63 zo dňa 19.01.2015 súd ustanovil do konania odporcovi 1/ opatrovníka
v osobe N. K., tajomníčky Okresného súdu Partizánske podľa § 29 Občianskeho súdneho poriadku,

opatrovník sa k žalobnému návrhu nevyjadril.

Podaním z 23.09.2014, doručeným súdu dňa 26.09.2014 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane
odporcu občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, zastúpené JUDr. Bohdanom

Jakubisom, podaním z 27.10.2014, doručeným súdu 29.10.2014 vzniesol vedľajší účastník v konaní
námietku premlčania celého nároku podľa § 101 a 103 Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že
žalobabolapodanánasúddňa21.11.2013,pričomprávopožadovaťvrátenieposkytnutéhoúveruzačína
dňom omeškania hociktorej splátky. V čase od postúpenia pohľadávky do podania žaloby uplynulo
ďalších 973 dní, t.j. spolu 2227 dní od začiatku plynutia premlčacej doby do podania žaloby. Je tak

zjavné, že uplynula 3-ročná premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka ale aj 4-ročná premlčacia
doba podľa Obchodného zákonníka. Podaním z 28.01.2015, doručeným 29.01.2015 k postúpeniu
pohľadávky namietol, že podľa § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase postúpenia
pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku

voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka, alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou, ak bez súhlasu klienta. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že banka
môže postúpiť iba pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku. Pre platnosť postúpenia
je preto potrebné splniť určité podmienky ako napr. tie v § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. je postupca

v súdnom konaní , v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1
O.s.p. tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie. Postupca, ktorému bola pohľadávka
postúpená bankou je tak povinný tvrdiť a dokázať , že pred postúpením pohľadávky banka klienta
vyzvalanasplneniesvojhozáväzkuaklientnapriektomuzostalvomeškanísosplatenímsvojhozáväzku
aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie

postupníka. Tiež pre absenciu výpisu z úverového účtu alebo iného dôkazu o bezhotovostnej operácii
v prospech účtu dlžníka nemožno považovať za dokázanú existenciu pohľadávky navrhovateľa zo
zmluvy o úvere. V zmysle čl. I. tejto zmluvy totiž k poskytnutiu úveru a vzniku záväzku dlžníka
vrátiť ho dochádza až okamihom poskytnutia peňažných prostriedkov, taktiež nemožno považovať že
preukázanú podmienku 90-dňového omeškania odporcu s niektorou splátkou, ako ani to, že by bol aj

písomnevyzvanýnasplneniesvojhozáväzkuzozmluvy.Navrhovateľtaknedokázal,žepohľadávkavoči
odporcovi v čase jej postúpenia na navrhovateľa existovala, teda že finančné prostriedky boli skutočne
odporcovi poskytnuté, a že pohľadávka bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zák.č.
483/2001 Z.z., nemožno tak považovať za dokázané platné postúpenie pohľadávky na navrhovateľa a
že tento je oprávnený pohľadávku voči odporcovi uplatňovať pred súdom. S poukazom na § 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka namietol porušenie spotrebiteľského práva, keď v danom prípade má za to,
že navrhovateľ ( resp. právny predchodca ) úver zosplatnil v rozpore s týmto ustanovením, keď takýto
postup odporuje zákonu, preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Žiadal s poukazom na
uvedené žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uplatnil si trovy konania.Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podaním z 02.04.2015 vzniesol námietku proti vstupu
vedľajšieho účastníka do konania. Uznesením z 05.06.2015 súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka

do konania na strane odporcov, proti ktorému podal navrhovateľ odvolanie. Krajský súd v Trenčíne
uznesením z 11.11.2015 rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

Navrhovateľ sa podaním z 28.01.2015, doručeným súdu dňa 30.01.2015 vyjadril k námietke premlčania
vznesenej vedľajším účastníkom a uviedol s poukazom na § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, že

na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Keďže námietku premlčania vzniesol vedľajší
účastník, uplatnila ju tak neoprávnená osoba. Navrhovateľ si v konaní uplatňuje nepremlčané splátky
úveru splatné od 20.12.2010 do 20.02.2015, splátky pôvodne splatné od 20.09.2013 do 20.02.2015
sa stali splatnými dňa 10.09.2013, kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Návrh na
začatie konania bol na súd podaný pred uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej doby. K splneniu
podmienok podľa § 92 ods. 8 Zák.č. 483/2001 Z.z. uviedol, že v odseku 7 sa upravuje možnosť použiť

inštitút postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou, z
uvedeného má navrhovateľ za to, že je možné postúpiť nezosplatnenú pohľadávku banky osobe, ktorá
nie je bankou a to bez súhlasu odporcu. Na postúpenie pohľadávky tak boli splnené všetky povinné
náležitosti ako aj písomná výzva doručená dlžníkovi, ktorú v prílohe súdu predložil.

Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlnil jeho
právny zástupca, taktiež právny zástupca vedľajšieho účastníka ospravedlnil neprítomnosť vedľajšieho
účastníka na pojednávania, vyjadrili súhlas s pojednávaním a rozhodnutím v ich neprítomnosti. Odporca
1/ ani jeho opatrovník sa pojednávania nezúčastnili, predvolanie mal opatrovník riadne doručené, svoju
neúčasť neospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania, súd preto pojednával v zmysle § 101 ods.

2 O.s.p. v ich neprítomnosti.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a to prednesom právneho zástupcu navrhovateľa a vedľajšieho
účastníka na strane odporcu, výsluchom odporcu 2/, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi
obsah spisu a to najmä zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, dohodou o ručení z 10.03.2005,

všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením SLSP a.s. o postúpení pohľadávok, prílohou č. 1
k zmluve o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier z 22.08.2013, odporom z 20.01.2014, žiadosťou o
splátkový kalendár z 06.07.2014, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, písomnými
podaniami vedľajšieho účastníka a navrhovateľa, oznámením SLSP, a.s. z 17.03.2015, výzvou SLSP,
a.s.z12.12.2008aďalšímilistinamizaloženýmivspise,nazákladečohozistilnasledovnýskutkovýstav:

Dňa 10.03.2005 medzi právnym predchodcom navrhovateľa Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom
a odporcom 1/ ako dlžníkom bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX.. Na základe
uvedenej zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi 1/ úver vo výške 9.958,18 EUR
( 300.000,- Sk). Úroková sadzba úveru bola dohodnutá vo výške 9,10 % ročne v deň uzatvorenia

úverovej zmluvy, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.04.2005, so splatnosťou k 20. dňu v kalendárnom
mesiaci a s konečnou splatnosťou úveru k 20.02.2015. Splatnosť úrokov bola dohodnutá mesačne
posledný deň kalendárneho mesiaca.

Z dohody o ručení z 10.03.2005, ktorú uzavrel právny predchodca navrhovateľa s odporcom 2/ vyplýva,

že odporca 2/ ako ručiteľ podpisom tejto dohody vyhlásil, že uspokojí pohľadávku veriteľa, ktorá vznikla
z úverovej zmluvy č. 0411546075, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 300.000,- Sk
spolu s úrokmi, úrokmi z omeškania a všetkými poplatkami a nákladmi spojenými s úverovou zmluvou.
Ručiteľ v čl.III bod 3 vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa,
súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.

Listom zo dňa 22.08.2014, označeným ako pokus o zmier, vyhlásil navrhovateľ mimoriadnu splatnosť
poskytnutého úveru a vyzval odporcu 1/ a 2/ k úhrade dlžnej sumy vo 13.126,96 EUR najneskôr do
15 dní odo dňa doručenia.

Navrhovateľ pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania nadobudol na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 24.03.2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s., Tomášikova 48 Bratislava a
navrhovateľom EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, Bratislava. Postupca zaslal odporcom
písomné oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 12.04.2011.Z oznámenia SLSP a.s. z 17.03.2015 k žiadosti súdu právny predchodca navrhovateľa súdu uviedol,
že zo strany SLSP a.s. nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru zo Zmluvy č. 0411546075,

zároveň bola súdu predložená výzva adresovaná odporcovi 18/ z 12.12.2008, ktorou bol vyzvaný , aby
dlžnú sumu splátok vo výške 56.427,10 Sk s prísl. uhradil najneskôr do 10 dní od doručenia tejto výzvy.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zotrval na svojich písomných vyjadreniach. Na druhom
pojednávaní dňa 09.03.2016 uviedol, že navrhovateľ trvá na podanom návrhu, judikatúra čo do

argumentácie protistrany ohľadom podmienky zosplatnenia úveru pred jeho postúpením zo strany
právneho predchodcu navrhovateľa a predloženia dôkazu o zaslaní výzvy podľa § 10 ods. 8 zákona o
bankách je stále nejednotná a neustálená, poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline ( spisovú
značku uviesť nevedel , ktorým sa odvolací súd sa priklonil na stranu navrhovateľa, keď uviedol, že pre
platné postúpenie pohľadávky nie je potrebné splniť podmienky zákona o bankách.

Spoločný právny zástupca odporcu 2/ vedľajšieho účastníka na strane odporcu 1/ a 2/ na pojednávaní
žiadal žalobný návrh zamietnuť v celom rozsahu, v dôsledku absencie aktívnej legitimácie, ktorá vyplýva
z toho, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by postupca t.j .banka zaslala čo i len
jednému z odporcov písomnú výzvu, v ktorej by upozornila na omeškanie odporcov so splatením svojho
záväzku a kde by bolo upozornenie, že v prípade ak bude odporca dlhšie v omeškaní ako 90 dní,

postúpi pohľadávku na tretí subjekt. Písomný dokument, ktorým je výzva banky adresovaná odporcovi
nemôže nahradiť písomné vyhlásenie banky o splnení tejto povinnosti, ktoré je uvedené v zmluve o
postúpení pohľadávok. Takýmto postupom bol porušený § 92 ods.8 Zák. o bankách, z čoho vyplýva,
že takýto úkon, ktorý je v rozpore so zákonom je v zmysle § 39 OZ neplatný. Čo sa týka vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti zo strany navrhovateľa, toto vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 22.8.2013

jetrebapovažovaťzostranynavrhovateľazanekalúpraktiku,ktorýniejedržiteľombankovéhopovolenia
v zmysle zákona o bankách, čo v konečnom dôsledku znamená, že navrhovateľ ako ,,nebanka“ nemôže
spravovať tzv. živý úver teda ani vyhlasovať mimoriadnu splatnosť takéhoto úveru. V obdobnej veci
vydala stanovisko NBS o postúpení tzv. živého úveru bankou SLSP, a.s. na spoločnosť Cash Collectors
s.r.o. V tomto stanovisku NBS jasne povedala, že zosplatniť úver môže jedine banka. Ak by súd

považoval za potrebné preukázať tieto tvrdenia, navrhujeme požiadať o stanovisko NBS. Za daného
stavu máme však za to, že ďalej uvedené argumenty postačujú na právnu kvalifikáciu a dávajú jasnú
odpoveď na právo navrhovateľa zosplatniť úver. NBS v tomto odbornom stanovisku, či má navrhovateľ
ako ,,nebanka“ povolenie NBS na poskytovanie a správu nezosplatneného úveru poskytovaných
fyzickým osobám bankami i práva poskytnutého úveru, ktorý nebol zosplatnený podlieha bankovému

povoleniu v zmysle zákona o bankách a či je možný prevod takéhoto nezosplatneného úveru zmluvou o
postúpení pohľadávky z banky na tretí subjekt, ktorý nemá postavenie banky a nemá bankové povolenie
na vykonávanie tejto činnosti NBS uviedla, že neudelila navrhovateľovi povolenie na poskytovanie a
správu nezosplatnených úverov. Je potrebné rozlišovať medzi poskytovaním úverov a správou úverov.
Správu úveru si väčšinou vykonávajú samotní veritelia a odmena, t.j. poplatok je súčasťou príslušenstva

úverov. Nerozlišuje sa medzi správou úveru pred splatnosťou a po splatnosti resp. vyhláseného za
splatný. Správa poskytovaného úveru nie je samostatnou bankovou činnosťou podľa § 2 zákona o
bankách a nepodlieha bankovému povoleniu podľa Zákon o bankách. Ide však o súčasť bankovej
činnosti súvisiacou s poskytovaním úverov. K možnosti prevodu nezosplneného úveru zmluvou o
postúpení pohľadávky z banky na ,,nebanku“ NBS uviedla, že zákon o bankách upravuje a pripúšťa

možnosť banky postúpiť pohľadávku z úveru podľa § 92 ods.8 cit. zákona, ak je dlžník v omeškaní
a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Postúpenie pohľadávky sa riadi ustanoveniami OZ a to aj pri
absolútnych obchodoch, čo sú úverové obchody. Pri odstúpení práv zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
sa postupuje podľa OZ. Zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá by bola uzavretá v rozpore s ustanovením
§ 525 ods.2 OZ je absolútne neplatným právnym úkonom. Išlo by o prípady, ak by sa zmenou veriteľa

obsah pohľadávky zmenil v neprospech dlžníka alebo ak by postúpenie odporovalo dohode dlžníkom.
Dispozícia pohľadávky banky nie je bankovým obchodom v zmysle Zák. o bankách, ale je obchodom
banky vzniknutým v súvislosti so skorším bankovým obchodom - úverovým obchodom. Na postúpenie
pohľadávky vo všeobecnosti je potrebné ustanovenie § 524 a nasl. OZ avšak pri bankových úveroch
je potrebné rešpektovať ustanovenie § 92 ods.8 Zák. o bankách v súvislosti s identifikáciou predmetu

zmluvy o postúpení pohľadávky. V prípade bankových úverov však ust. § 92 ods.8 zák. o bankách
poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovo-právnom vzťahu z
bankovéhoúveru,navrhovateľjetakpovinnýpreukázať,žezostranySLSPa.s.bolaodporcovidoručená
písomná výzva a napriek doručeniu tejto výzvy bol odporca nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dnív omeškaní so splatením čo len časti svojho peňažného záväzku. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta
banky so splatením čo len časti svojho peňažného záväzku potom sa nesplnená povinnosť klienta banky
musí rozhodne týkať len splatných splátok úveru. Zákonodarca mal na mysli oprávnenie banky postúpiť

časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky
v omeškaní. Tento záver vyplýva z gramatického ale aj logického výkladu znenia cit. ustanovenia pretože
zákonodarca zdôrazňuje peňažného záväzku klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým
je dlžník v omeškaní. Pod formuláciou pohľadávka zodpovedajúca k tomuto peňažného záväzku treba
rozumieť nesplácaný zročný dlh. Pripustením možnosti, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po

uplynutí 90 dní s omeškaním dlžníka splácať zročné splátky by bolo nevyhnutné dospieť k záveru,
že banka takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek živý úver po uplynutí relatívne krátkej doby v
porovnaní s dobou, na ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť
nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS, čo by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách
a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného stavu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného
vzťahu s bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Tento postup

by taktiež mohol byť v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od
dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchod. praktikách. Je potrebné poukázať
na to, že banka má právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup banky
je však nevyhnutné pristúpiť k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru zo strany
banky. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je teda výlučným oprávnením banky, pričom toto

oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky. V zmysle uvedeného spoločný
právny zástupca uviedol, že navrhovateľ nie je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Na
základeuvedenéhožiadalnávrhvcelomrozsahuzamietnuťapriznaťmu trovykonania.Napojednávaní
dňa 09.03.2016 spoločný právny zástupca k rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline uviedol, že má o tomto
uznesení vedomosť, pričom poukázal na chabé zdôvodnenie odvolacieho súdu v tomto rozhodnutí, keď

súd vychádzal z akejsi prezumpcie doručenia výzvy a z interných dokumentov banky, ktoré však nemajú
preukaznú hodnotu. Jedná sa o. i. o zrušujúce nie potvrdzujúce uznesenie. Podľa názoru Krajského
súdu v Trenčíne všetky podmienky museli byť pred postúpením pohľadávky splnené.

Odporca 2/ vo svojej výpovedi uviedol, že nesúhlasí s podanou žalobou ani neuznáva žalovanú sumu.

Nevidídôvod,prečobysommalplatiťasplácaťúver,ktorýonnečerpal,peniazedostalp.S.r.Včase,keď
s dohodu o ručení podpisoval mu odporca 1/ tvrdil a ubezpečoval ho, že mesačné splátky bude riadne
platiť.Odporca2/ježivnostník,podnikávoblastiopravyáut.T.č.aleideživnosťprerušiť.Pravdepodobne
sazamestnáušvagra,ktorýmástavebnúfirmu,akorobotník.Ježenatý,mámdvevyživovaciepovinnosti
na maloleté deti vo veku 11 a 2 roky. Manželka je t.č. na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský

príspevok. V prípade, že súd vyhovie žalobe požiadal o splátkový kalendár v sume 20,- eur mesačne.
Žije v prenajatom rodinnom dome, svoje pravidelné mesačné príjmy uviesť nevedel, keďže živnosť
prerušuje. Odporcu 1/ videl asi raz, pričom kamarát ho poprosil, aby išiel odporcovi 1/ ručiť, keďže on
ho poznal. Nevedel si spomenúť, či bol zo strany SLSP a.s. vyzvaný na úhradu zameškaných splátok.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

Podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov, v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnenímčo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) právo sa premlčí, ak sa
nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na
námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „O.s.p.“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že v prejednávanej veci sa navrhovateľ ako postupník
domáha voči odporcovi 1/ a 2/ zaplatenia sumy 6.634,59 EUR s príslušenstvom, pričom ide o

pohľadávku, ktorú mal nadobudnúť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011
od postupcu, právneho predchodcu navrhovateľa, Slovenskej sporiteľne a.s., IČO: 00 151 653, ktorá
je bankou. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 13.126,96 EUR. Pohľadávka vznikla
na základe zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa,
Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653 a odporcom 1/ podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v

spojenísObchodnýmaObčianskymzákonníkom.Súd vyvodiltenzáver,žežalobnýnávrhnebolpodaný
dôvodne. V prvom rade sa zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa, pričom v tejto
súvislosti poznamenáva, že súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. Aktívnou vecnou legitimáciou sa pritom rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu

vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie,
či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej
povinnosti na strane odporcu ) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na podanie tohto
návrhu, nakoľko súdu nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní. Súd v tejto súvislosti

uvádza, že navrhovateľ resp. jeho zástupca bol v rámci predvolania na pojednávanie súdom poučený v
zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p., pričom relevantný dôkaz preukazujúci jeho aktívnu legitimáciu v konaní z
titulu postúpenia pohľadávky súdu nepredložil. Nakoľko aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa nebolo
možné zistiť, resp. vyvodiť ani z iných, navrhovateľom predložených listín, súd nezostávalo nič iné, že
žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie zamietnuť v celom rozsahu.

Právna úprava postúpenia pohľadávky je všeobecne upravená v § 524 Občianskeho zákonníka a
spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) vstúpi nový veriteľ
(postupník) na základe zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmenev osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom
a právami s ňou spojenými. Pri tzv. bankových úveroch, kde postupcom je banka, je zároveň pre platné
postúpenie pohľadávky nutné dodržať podmienky stanovené v ustanovení § 92 ods. 7 zákona o bankách

v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (v súčasnosti ustanovenie § 92 ods. 8), ktoré je špeciálnou
úpravouvočivšeobecnejúpravepostúpeniapohľadávok.Podľaprvejvety§92ods.7zákonaobankách,
možno pohľadávku banky aj bez súhlasu dlžníka postúpiť inej osobe (aj osobe, ktorá nie je bankou)
v prípade, ak dlžník mešká napriek písomnej výzve banky s čo i len časťou svojho záväzku najmenej
90 dní. Podľa druhej vety § 92 ods. 7 zákona o bankách banka nemôže postúpiť pohľadávku bez

súhlasu dlžníka, ak dlžník pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, ibaže by súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo
len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok (druhá veta za bodkočiarkou).
Z predmetného ustanovenia zároveň vyplýva, že postúpené môžu byť iba splatné pohľadávky a nie
pohľadávky, ktorých splatnosť nastane až po postúpení pohľadávky.

Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 7 zákona o bankách teda môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatnou a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej
výzvy banky a nepretržitého omeškania dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené predpoklady sú
zákonnýmpredpokladompreplatnépostúpeniepohľadávkybanky.Musiabyťsplnenévčasepostúpenia
pohľadávky (napríklad uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29. 05. 2014).

Bankajetedaoprávnenápostúpiťčasťpeňažnéhozáväzku,sktorýmjedlžníkaktuálnenapriekpísomnej
výzve banky v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní.

V konaní bolo navrhovateľom tvrdené, že dňa 24.03.2011 bola uzatvorená zmluva o postúpení
pohľadávok medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653 a navrhovateľom

ako postupníkom, ktorej predmetom malo byť aj postúpenie pohľadávky voči odporcovi 1/ zo
zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 10.03.2005. V konaní bolo preukázané vyjadrením samotného
právneho predchodcu navrhovateľa SLSP a.s. že pred postúpením predmetnej pohľadávky nevyhlásila
mimoriadnu splatnosť tohto úveru, resp. v konaní nebol navrhovateľom preukázaný opak. Slovenská
sporiteľná a.s. postúpenie pohľadávky Slovenská sporiteľňa a.s., IČO: 00 151 653 iba oznámila

odporcovi 1/ a 2/ listom zo dňa 12.04.2011. Súd preto dospel k záveru, že Slovenská sporiteľňa a.s.,
IČO: 00 151 653 mohla na navrhovateľa v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok postúpiť
iba splátky dovtedy splatné, za súčasného splnenia oboch podmienok uvedených v § 92 ods. 7 zákona
o bankách (písomná výzva banky, omeškanie trvajúce viac 90 dní), preto súd skúmal, či boli splnené.

Súd z listín predložených navrhovateľom mal preukázané, že odporca 1/ bol písomne vyzvaný
Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653 na úhradu dlžnej sumy 56.427,10 Sk, Súd ale z
listín predložených navrhovateľom do vyhlásenia rozhodnutia nemal preukázané, že táto výzva bola
odporcovi 1/ skutočne aj zaslaná a doručená. Taktiež zo skutočnosti, že vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti vykonal navrhovateľ listom zo dňa 22.08.2013 mal súd preukázané, že k vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti došlo zo strany navrhovateľa ako osoby, ktorá nie je bankou až po postúpení
pohľadávkynazákladezmluvyopostúpenípohľadávokzodňa24.03.2011, pričomnavrhovateľvkonaní
nepreukázal, že mimoriadnu splatnosť vyhlásila Slovenská sporiteľňa a.s. ( naopak, v konaní sa k tomu
vyjadrila samotná SLSP, a.s. ktorá vo svojom oznámení z17.03.2015 výslovne uviedla, že z jej strany
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti tohto úveru nedošlo), ani že dlžník meškal napriek písomnej výzve

banky s čo i len časťou svojho záväzku najmenej 90 dní a teda súd má v konaní preukázané nesplnenie
podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 7 zákona o bankách.

Navrhovateľ nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože nepreukázal splnenie
podmienok citovaných v § 92 ods. 7 Zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách, preto súd dospel k záveru,

že postúpenie pohľadávky uplatnenej návrhom bolo neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka
a navrhovateľ nenadobudol pohľadávku voči odporcovi 1/ a 2/. Vzhľadom k tomu, že v konaní
nebolo preukázané, že navrhovateľ nadobudol platne pohľadávku Slovenskej sporiteľne, a.s. voči
odporcom, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, súd návrh v celom rozsahu zamietol z dôvodu
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany navrhovateľa na podanie tohto návrhu. Povinnosťou

navrhovateľa v konaní bolo svoje tvrdenia súdu preukázať, podľa názoru súdu len samotné oznámenie o
postúpení pohľadávky nestačí, pričom neunesenie dôkazného bremena vyvoláva v konečnom dôsledku
nepriaznivý výsledok pre toho účastníka, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno. Pokiaľ vedľajší účastník
vzniesol v konaní aj námietku premlčania súd na záver dodáva, že zamietol návrh pre nedostatokaktívnej vecnej legitimácie zo strany navrhovateľa na podanie tohto návrhu, avšak je toho názoru,
že právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom 1/ a 2/ sa spravuje ustanoveniami Občianskeho
zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods.

2 Občianskeho zákonníka ďalej ako OZ) aj napriek tomu, že navrhovateľ uviedol v návrhu, že zmluva
obsahuje všetky znaky a náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka ( ObZ).
Je nepochybné, že právny predchodca navrhovateľ uzavrel s odporcom 1/ zmluvu o úvere. Uvedený
typ zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Základné práva
a povinnosti sa teda odvodzujú z § 497 a nasl. ObZ. Na druhej strane je tiež zrejmé, že odporca

1/ v danom prípade pri podpise zmluvy vystupoval ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala
svoje potreby, teda ako spotrebiteľ (čo vyplýva aj z jeho označenia v zmluve), kým právny predchodca
navrhovateľa konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Išlo pritom o
typovú zmluvu, teda zmluvu, ktorá je pripravená na predtlačenom formulári, do ktorého sa vypisujú iba
meniace sa údaje, pričom jej obsah nemohol odporca 1/podstatným spôsobom meniť. Aj keď v znení
účinnom do 1.1.2008 OZ obsahoval § 52 ods. 1 OZ iba demonštratívny výpočet spotrebiteľských zmlúv,

v zmysle v tom čase platného § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa za spotrebiteľskú
zmluvu treba považovať každú zmluvu uzavretú podľa OZ alebo ObZ, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Vzhľadom na túto skutočnosť a vzhľadom na povahu
zmluvných strán mala táto zmluva spotrebiteľský charakter. Za tohto stavu potom jednotlivé práva a

povinnosti zmluvných strán nemôžu byť v rozpore s úpravou § 52 a nasl. OZ a keďže svojou povahou ide
o spotrebiteľský úver, takáto zmluva musí mať aj náležitosti zákona č. 258/2001 Z.z.. Spornou otázkou
sa v danom prípade javí posúdenie, podľa ktorého právneho predpisu je potrebné posúdiť namietané
premlčanie, teda či je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného alebo Občianskeho zákonníka.
Súd nijako nepopiera argumenty, že úver je absolútnym obchodom a že na úver dopadá tretia časť

ObZ bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Zmluva uzavretá v danom prípade je však v
zmysle vyššie uvedeného zároveň aj zmluvou spotrebiteľskou. Je pravdou, že názory na aplikáciu OZ
alebo ObZ na otázku premlčania v spotrebiteľských vzťahoch nie sú jednotné. Súd sa v tomto prípade
na základe nižšie uvedených úvah priklonil k názoru, že na otázku premlčania je v danom prípade
potrebné aplikovať ustanovenia OZ, ktorý názor sa aj z úradnej činnosti súdu javí ako väčšinový. V

konaní nebolo sporné, že odporca 1/na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 10.03.2005 čerpal
od Slovenskej sporiteľne a.s. poskytnutý úver vo výške 300.000,- Sk a tento sa zaviazal splácať v
mesačných splátkach po 3.919,- Sk. Rovnako bolo preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok
z 24.03.2011 postúpila Slovenská sporiteľňa a.s. na navrhovateľa predmetnú pohľadávku zo zmluvy o
úvere, pričom podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva zostatok pohľadávky celkom

vo výške 13.126,96 EUR s uvedením celkového počtu dní omeškania 1251 dní. I keď v danej veci
išlo o zmluvu o úvere uzavretú podľa Obchodného zákonníka, podľa názoru súdu svojim charakterom
je zároveň i zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, ktorý síce neupravuje zmluvy ako osobitný zmluvný typ úveru, avšak obsahuje
určitý právny rámec pre všetky zmluvné typy, či už podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho

zákonníka. Podľa názoru súdu na záväzky a i posudzovanie námietky premlčania z takejto zmluvy hoci
je uzavretá podľa Obchodného zákonníka je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to i
ustanovenia všeobecné k záväzkovým vzťahom, teda i premlčanie. Zákon o spotrebiteľských úveroch je
svojou povahou občianskoprávnym predpisom a je potrebné podporné použitie Občianskeho zákonníka
pre posudzovanie premlčania dlhu. Súd dospel k záveru, že predmetná pohľadávka je premlčaná z

dôvodu, že ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. ku dňu 24.03.2011 bol odporca v omeškaní 1251 dní, čo
predstavuje lehotu 3,43 roka, z čoho vyplýva, že už ku dňu postúpenia pohľadávky bola táto pohľadávka
už premlčaná.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní bol úspešný odporca 1/ a

2/ a vedľajší účastník na strane oboch odporcov. Z uvedeného dôvodu majú právo na náhradu účelne
vynaložených trov konania. Súd nepriznal odporcovi 1/ trovy konania, nakoľko si žiadne neuplatnil,
priznal náhradu trov spoločnému právnemu zástupcovi odporcu 2/ a vedľajšieho účastníka na strane
odporcov 1 a 2.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v podaní doručenom súdu
dňa 11.03.2016 v sume 2.308,58 EUR. Náhrada za jeden úkon právnej služby vychádzala zo žalovanej
sumy a bola vo výške 220,77 EUR. Súd priznal právnemu zástupcovi náhradu trov konania podľa §13 a, § 16, § 17 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb nasledovne:

- prevzatie veci a príprava zastúpenia podľa § 13a cit. vyhl. = 220,77 EUR
- účasť na pojednávaní 04.02.2015 a 09.03.2016 ( 2 x 220,77 EUR) = 441,54 EUR
- vyjadrenie z 27.10.2014 = 220,77 EUR
- vyjadrenie k odvolaniu z 30.11.2015 = 220,77 EUR
- 2 x režijný paušál á 8,04 EUR 16,08 EUR

- 3 x režijný paušál á 8,39 EUR 25,17 EUR
cestovné náhrady:
04.02.2015 a 09.03.2016 cesta Bratislava - Prievidza a späť, 2 x 368 km, BMW 318d,
- náhrada za spotrebované PHM 0,056 l x 368 km x 1,343 Eur/l 55,36 EUR
- náhrada za každý 1 km jazdy 368 km x 0,153 Eur 134,68 EUR
- náhrada za stratu času:

cesta Bratislava - Prievidza a späť 04.02.2015 a 09.03.2016 20 x polhodina á 13,98 EUR 279,60 EUR
Spolu: 1 614,74 EUR

Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi v rámci náhrady trov právneho zastúpenia za úkon „prevzatie veci a
príprava zastúpenia“ režijný paušál len v sume 8,04 EUR, t.j. podľa vymeriavacieho základu za rok 2014,

keďže podanie, ktorým vedľajší účastník oznámil súdu vstup do konania bolo datované dňa 23.09.2014.
Súdu bolo doručené dňa 26.09.2014. Tiež priznal režijný paušál z vyjadrenia z 27.10.2014 len v sume
8,04 Eur, ďalej súd v rámci vyčíslených trov právneho zastúpenia nepriznal odmenu za právne úkony
účasť na pojednávaní dňa 10.04.2015 z dôvodu, že toto pojednávanie bolo zrušené vrátane vyčíslených
cestovných nákladov a odmenu za doplňujúce vyjadrenie z 08.03.2016 z dôvodu, že takéto vyjadrenie

nie je súčasťou spisu. Celkom trovy konania predstavujú teda sumu 1.614,74 EUR, pričom tieto trovy
konania je povinný zaplatiť navrhovateľ spoločnému právnemu zástupcovi odporcov 1/ a 2/ a vedľajšieho
účastníka na ich strane podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporca 1/ si žiadne trovy
neuplatnil, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

V súlade s § 158 ods. 5 O.s.p. rozsudok bol na žiadosť sudcu vyhotovený a odoslaný so súhlasom
predsedu súdu v predĺženej lehote.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva

na Okresnom súde Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v troch rovnopisoch. Ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie.