Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/105/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110202450
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8110202450.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove vo veci žalobcov: 1. W. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., ul. A. XX, 2. A. A.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom P., ul. A. XX, obaja zastúpení JUDr. Ľubomírom Gerdom, advokátom v
Prešove, Levočská 12A proti žalovanému: AGRO družstvo Lipany so sídlom Lipany, ul. Moyzesova 26,
o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov,
č.k.12C 109/2010-139 zo dňa 31. 05. 2012 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v 1.rade 2 750 Eur
a žalobkyni v 2.rade taktiež 2 750 Eur s prísl., a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Určil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o veci samej.

Vychádzal zo zistenia, že podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. A. L., ktorý mal
za úlohu stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku, tento vychádzal z analýzy polohy nehnuteľností.
Znalec mal zistené, že pozemky sa nachádzajú v obci P., v okrajovej časti mesta. Sú súčasťou areálu
podniku zaoberajúceho sa poľnohospodárstvom, pričom najbližšia zástavba za domami v susedstve je
približne 50 m. Znalec sa zaoberal prieskumom trhu, pričom bola zistená priemerná hodnota približne
18 Eur/m2, z čoho konštatoval, že ako najvýhodnejšie vyjadrenie v zmysle vyhlášky je stanovenie

percentom východiskovej hodnoty krajského mesta Z., ktoré je vzdialené 29 km, dopravne prepojené
hlavným cestným ťahom, a to 60 % z 26,56 Eur. Konštatoval, že do centra mesta P. je približne 1,5
km, autom približne 5 minút, pozemok je situovaný z verejnej komunikácie s možnosťou napojenia na
všetky inžinierske siete.

Následne po výpočte nájomného za obdobie od 01. 01. 2007 do 31. 12. 2009 za jednotlivé obdobia podľa

počtu dní s prihliadnutím na úrokovú sadzbu stanovil v celkovej sume 3 510 Eur pre oboch žalobcov v
prepočte na veľkosť ich spoluvlastníckeho podielu. Po doplnení posudku o rozšírenie časového obdobia
od 31. 12. 2009 do 31. 12. 2011 ustálil náhradu na sumu 5 500 Eur.

Žalovaný teda užíva nehnuteľnosti patriace žalobcom na podnikateľské účely, preto neprichádza do
úvahy stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia v zmysle vyhlášky č. 504/2003 Z. z.. Výška nájmu sa

dojednáva dohodou a vyjadruje vzťah dopytu a ponuky v danom mieste a čase za užívanie obdobných
nehnuteľností na daný účel.

Preto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady vo výške 2 750 Eur pre každého
zo žalobcov.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka.O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 151 ods. 3 O. s. p. s tým, že o týchto trovách bude rozhodnuté
až v konečnom rozhodnutí o veci.

Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný.

Poukázal na to, že žalovaný má uzatvorené zmluvy na parcelu registra „E“ č. 736/3 so spoluvlastníkmi,
ktorí majú väčšinový spoluvlastnícky podiel na pozemku. Podľa ust. § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka však o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa

veľkosti podielov, pričom prenechanie pozemku do nájmu možno tiež podradiť pod pojem hospodárenie
so spoločnou vecou. Žalobcovia sa preto nemôžu domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od
žalovaného, lebo žalovaný nezískal majetkový prospech z nepoctivých zdrojov alebo plnením bez
právneho dôvodu.

Naviac v predmetnej právnej veci ide o pozemok, ktorý je zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely

do 24. 06. 1991, prípadne iný pozemok ponechaný na poľnohospodárske účely, a preto vo veci mal byť
aplikovaný zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov v platnom znení.

Ak užívateľ, ktorý pozemok užíva bez nájomnej zmluvy, preukáže, že vlastníkom jej uzatvorenie navrhol
a ten uzatvorenie nájomnej zmluvy neodmietol, alebo nevyzval užívateľa pozemku na jeho vrátanie a

prevzatie, predpokladá sa, že medzi nimi vznikol nájomný vzťah podľa zákona č. 504/2003 Z. z., pričom
to neplatí, ak vlastník uzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou ako je užívateľ pozemku.

Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O. s p.) a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, pretože tento bol vydaný

na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretrvávajú pochybnosti o správnosti skutkových
zistení súdu prvého stupňa a pochybnosti o správnosti aplikácie právneho predpisu v tomto konaní, čo
je zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa podľa ust. § 224 ods. 1 písm. f) a
h) O. s. p..

Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal, ak toho na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z., nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske
účely sa spravuje ustanoveniami osobitného predpisu o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje
inak. Rovnako sa to vzťahuje na podnájom.

Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok,

ktorý je poľnohospodárskou pôdou, alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na
poľnohospodárske účely do 24. 06. 1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely,
alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.

V predmetnej veci súd prvého stupňa neaplikoval zákon č. 504/2003 Z. z., pričom v otázke náhrady za

užívanie spoluvlastníckych podielov patriacich žalobcom aplikoval všeobecné právne predpisy týkajúce
sa stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a z nej odvodenej výšky nájomného tak, ako to
vyplýva z dokazovania vykonaného na súde prvého stupňa, predovšetkým zo znaleckého posudku
zadováženého súdom prvého stupňa.So zreteľom na tvrdenia žalovaného, ktoré produkoval v priebehu konania a ktoré súd prvého stupňa
ponechal v podstate bez povšimnutia však pretrvávajú pochybnosti o správnosti aplikácie tohto postupu

a právnych predpisov z neho vyplývajúcich na predmetnú vec, pretože zatiaľ nie je náležitým spôsobom
zistené, či nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania nespĺňajú charakter poľnohospodárskeho
pozemku v zmysle ust. § 1 ods. 2 zákona č 504/2003 Z. z..

V tomto smere nie je možné akceptovať stanovisko súdu prvého stupňa uvedeného v odôvodnení jeho

rozhodnutia spočívajúce v tom, že žalovaný nepreukázal nijakým spôsobom okolnosť, že na vec by sa
mala vzťahovať táto právna úprava, t.j . právna úprava vyplývajúca zo zákona č. 504/2003 Z. z..

Predovšetkým je potrebné konštatovať, že žalobca takéto stanovisko zaujímal od počiatku, poukazoval
na to, že predmetné nehnuteľnosti spoluvlastnícky patriace žalobcom by mali byť pozemkom, ktorý
slúži poľnohospodárskym účelom, resp. je zastavaný stavbami na poľnohospodárske účely do 24. 06.

1991 a samotný žalovaný je podnikateľom v oblasti poľnohospodárskej výroby, čo vyplýva z výpisu z
obchodného registra.

Za takýchto okolností súd prvého stupňa aj bez ďalšieho mal venovať pozornosť tejto problematike,
pretože ide o otázku zásadného právneho významu a aplikácie správneho predpisu vzťahujúceho sa

na danú problematiku.

V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa túto otázku náležite vyriešiť a ujasniť si,
či v prípade nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, ide o pozemky, na ktoré sa vzťahuje ust. § 1
zákona č. 504/2003 Z. z. a za tým účelom je potrebné dokazovanie doplniť.

Pokiaľ tieto pozemky slúžia na poľnohospodárske účely, je potrebné toto dokazovaním náležite objasniť
a ak ide o pozemky zastavané stavbami, musí byť jasné, či ide o stavby, ktoré boli zrealizované do 24.
06. 1991 a či ide o stavby, ktoré slúžia na poľnohospodárske účely.

Takéto dokazovanie je potrebné nepochybne vykonať, a to výsluchom zodpovedných zamestnancov
žalobcu, pričom je potrebné ustáliť, či aspoň čiastočne ide o stavby, ktoré slúžia na poľnohospodárske
účely, t. zn., že nie je právne významné, ak popri účele poľnohospodárskom sa predmetný pozemok a
stavba na ňom postavená využíva aj na ďalšie podnikateľské aktivity žalovaného, nie je táto okolnosť
právne významná, ak stavba na ňom postavená slúži poľnohospodárskym účelom, napr. v podobe opráv

poľnohospodárskych strojov, výroby potrebných zariadení a pod. a to aj za situácie, že k takejto stavbe je
kumulovaná aj iná výroba, ktorá reflektuje v zmysle vyššie uvedeného ďalšie podnikateľské a obchodné
aktivity žalovaného.

Ak teda súd prvého stupňa ustáli, že stavby nachádzajúce sa na týchto pozemkoch alebo pozemky

samotné slúžia poľnohospodárskemu účelu, je potrebné vo veci aplikovať zákon č. 504/2003 Z. z. a v
závislosti od toho určiť výšku odplaty za užívanie takýchto pozemkov.

V tomto smere nie je možné súhlasiť s názorom odvolateľa, že už iný podieloví spoluvlastníci rozhodli o
užívaní tejto nehnuteľnosti a žeby takýmto spôsobom práva žalobcov uplatňované v tomto konaní nemali

byť akceptované. Takýto názor nemožno pochopiteľne brať do úvahy, v každom prípade žalobcovia sú
podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, a ak ich spoluvlastnícky podiel je žalovaným
užívaní, musí sa im dostať primeranej odplaty.

Preto postupom podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s.p. odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého

stupňa, a to aj v zamietavej časti, pretože až z právneho predpisu správne aplikovaného (s najväčšou
pravdepodobnosťou zákon č. 504/2003 Z. z.) náležite vyplynie konkrétny spôsob vyrovnania vzťahu
medzi účastníkmi (§ 206 ods. 2 veta druhá O. s. p.) a až po doplnenom dokazovaní bude možné túto
právnu úpravu náležite ustáliť a podľa nej postupovať.

V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
224 ods. 3 O. s. p.).Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.