Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 4, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17C/119/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715215236
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5715215236.4

Rozhodnutie

Okresný súd v Martine v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci žalobcu: A. C.,
G.. XX.X.XXXX, K. V.. M. XX, M., právne zastúpený JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom
Zámocká 8, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25,
Bratislava 824 96, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04, Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o určenie neplatnosti

právnych úkonov takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy číslo 8200037686 uzavretá dňa 16.3.2011, medzi
spoločnosťou PROFI CREDIT SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava 26, IČO:
35 792 752 a A. C., P..Č.. XXXXX/XXXX, K. M. XXX XX, V.. M. XXXX/XX je n e p l a t n á.

Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy číslo 8200037687 uzavretá dňa 16.3.2011, medzi

spoločnosťou PROFI CREDIT SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava 26, IČO:
35 792 752 a A. C., P..Č.. XXXXX/XXXX, K. M. XXX XX, V.. M. XXXX/XX je n e p l a t n á.

Žalobca má voči žalovanému právo na 100 % -tnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.11.2015 domáhal určenia, že dohody o zrážkach, ktoré

uzavrel so žalovaným dňa 16.3.2011 č. 8200037686 a č. 8200037687 sú neplatné. Žalobu odôvodnil
tým, že žalobca a žalovaný uzavreli 16.3.2011 revolvingové zmluvy č. 8200037686 a č. 8200037687
podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom k zmluvám boli formulárovo uzavreté
dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.3.2011 pod č. 8200037686 a č. 8200037687, na základe ktorých
sa vykonávajú zrážky zo mzdy žalobcu napriek tomu, že žalobca preplatil úver a aj napriek tomu, že
tieto dohody sú neplatné, keďže neboli individuálne dojednané. Zrážky už boli reálne vykonané. Za

podmienok podľa Dohody o zrážkach je veriteľ oprávnený predložiť túto dohodu o zrážkach zo mzdy
zamestnávateľovi, alebo platiteľovi iných príjmov dlžníka, na základe čoho bude zamestnávateľ, alebo
platiteľ vykonávať zo mzdy alebo iných príjmov dlžníka zrážky a zrazené sumy bude prevádzať na účet
veriteľa a môže nastať situácia, že veriteľ môže vymôcť celú pohľadávku spolu istinu 7.540,52 Eur bez
príslušenstva, pričom takto vymožené prostriedky značne prekračujú sumu, ktorú je spotrebiteľ povinný
zaplatiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy teda nebola individuálne dojednaná, jej výkon je neprimeraný

a súčasne v rozpore s dobrými mravmi, keďže by jej výkonom získal žalovaný majetkový prospech z
úžerníckych úrokov a poplatkov a navyše pohľadávka žalobcu je vo veľkej časti premlčaná a žalovaný
je v omeškaní s platením splátok od marca 2011. Tiež žalobca uvádza, že k zmluvám o úvere žalovaný
vopred vnútil žalobcovi aj iný úkon než ten, ktorý bol v danom okamihu v sfére jeho záujmu. Z predtlače
dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že tento dokument podpísal žalobca v iný deň ako žalovaný. Je
potrebné uviesť, že k podpisu zmlúv a dohôd došlo v dvoch fázach. Prvá bola keď žalobca požadoval

úver, teda 15.3.2011 a druhá keď žalovaný sám doplnil údaje do zmluvy o úvere a do dohody o zrážkachzo mzdy a to dňa 16.3.2011. Žalobcovi neboli odovzdané žiadne dokumenty pri podpise zmlúv a dohôd.
Tieto si ponechal žalovaný a následne žalobcovi zaslal iba oznámenie o schválení úveru.

2. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Prvé pojednávanie bolo nariadené na 14.10.2016. Právny zástupca
žalovaného sa na pojednávanie nedostavil napriek vykázanému doručeniu, ani sa neospravedlnil. Súd
vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti. Predvolanie na pojednávanie ktoré bolo nariadené na deň
14.10.2016 prevzal právny zástupca žalovaného 10.10.2016, teda štyri dni predo dňom keď sa malo
pojednávaniekonať.Podľa§178ods.2CSPpredvolaniesadoručujestranealebojejzástupcovitak,aby

mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.
V danom prípade bolo predvolanie na pojednávanie doručené štyri dni predtým, než sa má pojednávanie
konať, avšak spolu s podanou žalobou bol podaný aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, o
ktorom súd rozhodol. Voči nemu podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
teda žalovaný a jeho právni zástupcovia boli s meritom veci oboznámení. V samotnom odôvodnení
odvolania voči rozhodnutiu o nariadení predbežného opatrenia riešili aj samotnú skutkovú stránku

veci a aj vzhľadom k tomu, že sa nejedná o skutkovo náročnú vec, ktorá si nevyžaduje náročnejšiu
prípravu na pojednávanie, aj vo vzťahu ku skutočnosti, že súd konal o predbežnom opatrení, voči
ktorému rozhodnutiu žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie, tak má súd za to,
že táto lehota na prípravu pojednávania mohla byť skrátená na štyri dni, čím nebola v žiadnom prípade
účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom. Naviac z tohto pojednávania sa žalovaný ani jeho

právni zástupcovia neospravedlnili a ani nenamietali nedostatok času na prípravu na pojednávanie. Na
tomto pojednávaní zdôrazňuje súd, že rozhodnuté vo veci samej nebolo, pojednávanie bolo odročené
na dátum 4.11.2016. Súd je toho názoru, že ustanovenie § 178 ods. 2 CSP už nie je nutné pri
každom odročenom pojednávaní aplikovať, pokiaľ si to nevyžiadajú zvláštne okolnosti. Predvolanie
na pojednávanie na deň 4.11.2016 právny zástupca žalovaného prevzal 3.11.2016, avšak žiadnym

spôsobom nereagoval, z pojednávania sa neospravedlnil. Učinil tak až týždeň po pojednávaní a to dňa
10.11.2016. Z toho dôvodu súd konal v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, preto že od
10.10.2016 (prevzatie predvolania na prvé pojednávanie) do 14.11.2016 ( pojednávanie na ktorom súd
rozhodol) mal žalovaný a jeho právny zástupca dostatok času na prípravu a hoci o pojednávaní vedeli,
neospravedlnili neprítomnosť ani nežiadali o odročenie..

3. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní sa pridržala svojej písomne podanej žaloby s tým, že
zdôraznila, že dohoda o zrážkach nebola individuálne dojednaná, jej výkon je neprimeraný, v rozpore
s dobrými mravmi. Poukázala na značnú nerovnováhu zmluvných strán s tým, že žalovaný získal
majetkový prospech. K naliehavému právnemu záujmu na určenie neplatnosti uvedených dohôd právna

zástupkyňa žalobcu uviedla, že je potrebné, aby súd určil že dohody sú neplatné z toho dôvodu, že
žalobcovi bol doručený exekučný príkaz, kde je veľmi vysoký nepomer vymáhanej čiastky oproti čiastke,
ktorá bola poskytnutá ako úvery. Tá bola 3.000,- Eur s tým, že exekučné príkazy znejú na sumu vyše
16.000,- Eur. Určenie je dôležité v rámci ochrany spotrebiteľa.

4. Samotný žalobca na pojednávaní uviedol, že mal záujem o úver 3.000,- Eur. Kontaktoval spoločnosť
PROFI CREDIT, jeho zástupcu v Martine. Dostal informáciu, že 3.000,- Eur na jednu zmluvu poskytnuté
byť nemôže a teda že uzavrú s ním dve zmluvy, každú na 1.500,- Eur. Urobili dva návrhy zmlúv, ktoré
on podpísal a nechal ich u zástupcu žalovaného na schválenie. Schválené mu boli poslané poštou,
ale on si zásielku nevyzdvihol s tým, že keď neskôr žiadal, aby mu ich znovu doručili lebo nemal k

dispozícii žiadnu zmluvu o úvere, avšak zmluvy mu žalovaný neposlal. Na základe obidvoch zmlúv bol
žalobcovi poskytnutý úver. K okolnostiam uzatvárania zmlúv žalobca uviedol, že na kontaktnom mieste
mu vypísali obidva návrhy zmlúv, ktoré mu boli len predložené na podpis. Nič mu nebolo vysvetlené,
celkom sa na mieste zdržal asi dve minúty. Vôbec nevedel o tom, že úver má byť zabezpečený dohodou
o zrážkach zo mzdy. Jemu iba predložili papiere na podpísanie, nikto mu nič nevysvetlil. Nebola s ním

prebratá ani výška splátok, ani koľko má splácať na istinu, koľko na úroky, aké sú poplatky, nič nebolo
prejednané. Jednoducho chcel 3.000,- Eur úver, tak boli urobené nejaké tlačivá, ktoré on podpísal s tým,
že mu papiere pošlú, aby si ich preštudoval. Zásielku si však nevyzdvihol, lebo v tom čase pracoval v
Prahe a druhýkrát mu odmietol žalovaný doklady poslať. Do dnešného dňa nevie čo je obsahom zmlúv
o revolvingovom úvere, nemá ich k dispozícii. Úver nesplácal, lebo nemal finančné prostriedky a keby aj

chcel splácať, tak vôbec nevedel aká je výška mesačných splátok, na aký účet ich má poukázať, kedy sú
splatné, pretože samotné zmluvy nemal k dispozícii. Neskôr mu začali byť vykonávané zrážky zo mzdy,
ktoré boli pozastavené na základe predbežného opatrenia súdu, ale následne prišli mu dva exekučné
príkazy, pričom za poskytnutý úver 3.000,- Eur žalovaný vymáhala okolo 16.000,- Eur. Exekúcia samá viesť na základe rozhodnutia Rozhodcovského súdu. Žalovaný uviedol, že sa žiadneho konania
pred Rozhodcovským súdom nezúčastnil, rozsudok mu doručený nebol. Tiež nemal nikdy k dispozícii
dohody o zrážkach zo mzdy. Možno boli medzi tými papiermi ktoré podpisoval na kontaktnom mieste,

ale on vôbec nevedel, že podpisuje dohodu o zrážkach zo mzdy. K dohodám o zrážkach zo mzdy ktoré
predložil žalobca na pojednávaní uviedol, že tieto získal od svojho zamestnávateľa, ktorý na základe
nich vykonával zrážky zo mzdy.

5. Do spisu boli pripojené dohody o zrážkach zo mzdy. Obidve boli zo dňa 16.3.2011. Jedna z číslom

8200037686 a druhá s číslom 8200037687. Ako vyplýva z textu dohody, tak sa v nej uvádza, že žalovaný
bude mať voči žalobcovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že žalovaný poskytne žalobcovi na základe
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru čiastku 1.500,- Eur s tým, že pohľadávky žalovaného voči
žalobcovi sú zabezpečené touto dohodou, zmluvnými pokutami, nákladmi ktoré preukázateľne vznikli v
súvislosti s vymáhaním pohľadávok. Ďalej sa v dohodách uvádza, že zamestnávateľ dlžníka je povinný
vykonávať zrážky v prospech žalovaného vo výške 80,37 Eur s tým, že v článku II. Dohody posledný

ods. sa uvádza, že strany výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka
zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania
príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či
mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne
záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia a to všetko

do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. Z článku III. uvedených dohôd vyplýva, že sa strany
dohodli, že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka do doby, než spoločnosť
zamestnávateľovi písomne ohlási, že všetky jej pohľadávky vzniknuté na základe, alebo v súvislosti
so zmluvou a jej prípadných dodatkov sú splatené. Obidve dohody o zrážkach zo mzdy majú rovnaký
obsah. Žalovaný predložil ďalej do spisu dva exekučné príkazy exekútora JUDr. Patriusa Baďuru,

súdneho exekútora a to exekučný príkaz sp.zn. EX/271/2013-21 na sumu 7.857,56 Eur a exekučný
príkaz sp.zn. EX/272/2013-44 na sumu 8.110,03 Eur. Tento stav vymáhaných pohľadávok je uvedený
ku dňu 14.6.2016.

6. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv, spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

7.Podľa§53ods.2Občianskehozákonníkaúčinnéhovčaseuzavretiazmlúv,zaindividuálnedojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

8. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmlúv, ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

9. Podľa § 53 ods. 4 písm. i/ a písm.k/ Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretua zmlúv,

za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve a
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku.

10. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

11. Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu veci súd rozhodol tak,

ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

12. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na strane žalobcu, na určenie neplatnosti zmlúv a to dohôd
o zrážkach zo mzdy, tak súd považoval naliehavý právny záujem na strane žalobcu za preukázanýa to práve z toho dôvodu, že na základe predmetných dohôd, ktoré žalobca ako aj súd vo svojom
konečnomrozhodnutípovažujezaneplatné,bolivykonávanéuzamestnávateľažalobcuzrážkyzomzdy,
pričom reálne už potom, ako súd predbežným opatrením nariadil zamestnávateľovi žalobcu zrážky zo

mzdy žalobcu nevykonávať, tak boli začaté exekučné konania na základe exekučného titulu, ktorým
podľa tvrdenia žalobcu mal byť rozsudok Rozhodcovského súdu, pričom tento mu podľa jeho tvrdenia
doručenýnebol,nemáotakomtorozhodnutívedomosť,avšakexekučnékonaniasavedúaaktuálnystav
vymáhaných pohľadávok ku dňu 14.6.2016 bol 15.967,59 Eur (8.757,56 Eur + 8.110,03 Eur). Vzhľadom
na poskytnutý úver vo výške celkom 3.000,- Eur na základe dvoch úverových zmlúv po 1.500,- Eur, táto

vymáhaná suma značne prevyšuje výšku poskytnutého úveru. Preto súd bol toho názoru, že u žalobcu
je naliehavý právny záujem zadaný a preukázaný.

13. Pokiaľ ide o samotné zmluvy a to dohody o zrážkach zo mzdy č. 8200037686 a č. 8200037687,
obidve uzavreté 16.3.2011, tak nepriek tomu, že v čase uzavretia týchto zmlúv ešte nebolo účinné
ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo

účinnosť až dňom 1.5.2014, napriek tomu však súd vyslovil, že tieto dohody sú neplatné a to z toho
dôvodu, že ako vyplynulo z výpovede samotného žalobcu, tak ako zmluvy o revolvingovom úvere,
tak aj dohody o zrážkach zo mzdy, vôbec s ním neboli prejednané. Uviedol, že len požadoval úver
vo výške 3.000,- Eur. Dostal informáciu, že na jednu úverovú zmluvu to nepôjde, preto mali byť
uzavreté úverové zmluvy dve, zmluvy o revolvingovom úvere každá na úver 1.500,- Eur s tým, že

mu boli vypísané samotným žalovaným predtlačené tlačivá, ktoré on len podpísal. Celkom sa zdržal v
kontaktnom mieste žalovaného zhruba dve minúty s tým, že vôbec nevedel, že úver je zabezpečený
dohodou o zrážkach zo mzdy. Na toto vôbec nebol upozornený. Samotný obsah zmlúv ani predmet
dohôd o zrážkach zo mzdy s ním vôbec nebol prejednaný. Ani nevedel, že niečo také mu bolo
na podpis predložené. Teda bolo podľa názoru súdu preukázané, že keďže ide medzi žalobcom a

žalovaným o vzťah spotrebiteľský, tak tieto zmluvy a podmienky v nich mali byť individuálne dojednané,
čo vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako bolo vykonaným dokazovaním
preukázané, ani jedna zo zmlúv „dohody o zrážkach zo mzdy“ nebola individuálne dojednaná. V
končenom dôsledku ani samotný žalovaný nijakým spôsobom nerozporoval toto tvrdenie žalovaného.
V tejto súvislosti tiež súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného

v čase uzavretia zmlúv s tým, že žalovaný ako dodávateľ nepreukázal opak, teda žeby zmluvy boli
individuálne dojednané a preto sa nepovažujú v zmysle tohto zákonného ustanovenia za individuálne
dojednané. Naviac podľa názoru súdu obidve dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorené medzi účastníkmi
úverovej zmluvy spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa,
pretože spotrebiteľ je nútený kedykoľvek v čase platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy

na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly a teda ide o tzv.
mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník nedokáže tieto zrážky
vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré
by judikovalo sporný právny vzťah. Teda možno konštatovať, že moc nad majetkom žalobcu ako
spotrebiteľa je koncentrovaná v rukách žalovaného ako veriteľa - dodávateľa, ktorý na stanovenie výšky

pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia majetku žalobcu nepotrebuje súdne
rozhodnutie. Dáva priestor žalovanému aj na vrátenie plnení z neprijateľných zmluvných podmienok.
Naviac ako vyplynulo z vykonaného dokazovania predovšetkým z exekučných príkazov, tak predmetné
dohody o zrážkach zo mzdy nie sú založené na objektívnom vyhodnotení dlhu, ale na subjektívnej
predstave žalovaného o výške jeho pohľadávky voči žalobcovi a o výške príslušenstva. Teda takéto

dohody sú v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka a tiež sú v rozpore s dobrými
mravmi a preto súd obidve dohody o zrážkach zo mzdy vyhlásil za neplatné. V tejto súvislosti tiež súd
poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp.zn. 7Co/80/2016, ktorým rozhodoval o odvolaní
žalovanéhovočinariadenémupredbežnémuopatreniuOkresnýmsúdomMartin,kdeKrajskýsúdvŽiline
vo svojom odôvodnení uviedol, že je potrebné zdôrazniť, že dohoda o zrážkach zo mzdy uplatňovaná

v spotrebiteľských zmluvách bola komisiou na posudzovanie podmienok spotrebiteľských zmluvách
a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenou Ministerstvom spravodlivosti SR posúdená
ako neprijateľná zmluvná podmienka s tým, že výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý
nepodlieha nijakej kontrole zo strany súdu a spotrebiteľ tak môže byť vystavený neprimeranému konaniu
zo strany dodávateľa.

Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu voči žalovanému priznal v súlade s ustanovením §
255 ods. 1 CSP právo na úplnú náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.