Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 27, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 1T/61/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315010195
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8315010195.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Vargu a prísediacich

Bohuslava Kopeja a Milana Matušku v trestnej veci obžalovaného I. E., pre zločin podvod podľa § 221
ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, a iné, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné
č. k. 2 Pv 91/14/7702-39 zo dňa 23.03.2015, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 27. marca 2017 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, súd oslobodzuje obžalovaného: I. E., L.. XX.XX.XXXX E. Y.,
P. J. P. XXXX/X, XXX XX Y., G. J. D. X, XXX XX Y., spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Humenné sp. zn. 2 Pv 91/14/7702 zo dňa 23.03.2015, pre zločin podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 3

písm. a) Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že: „v presne nezistenom čase od konca mesiaca
jún 2013 do polovice mesiaca august 2013 v Y. a okolí pod zámienkou väčšieho zisku navrhol spísanie
dohôd o požičaní finančných prostriedkov W.. S. B. s tým, že peniaze mal požičať tretím osobám a na
zisku z pôžičky sa mali deliť, pričom peniazmi disponoval I. E. a zmluvy mali byť spísané medzi I. E.,
ako veriteľom a W.. S. B., ako dlžníčkou, po akceptovaní návrhu podpísali postupne najmenej 4 zmluvy
na celkovú sumu 34.500,00 eur, pričom W.. S. B. ich podpísala dobrovoľne, bez nátlaku, avšak finančné
prostriedky neobdržala a neskôr jej I. E. povedal, že má splácať uvedené pôžičky a W.. S. B. postupne

v rôznych splátkach od 13.08.2013 do 22.11.2013 zaslala na účty alebo odovzdala v hotovosti osobe
I. E. sumu najmenej 28.836,65 eur, čím sa I. E. obohatil tým, že uviedol do omylu W.. S. B. a spôsobil
jej škodu najmenej 28.836,65 eur“,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku, súd oslobodzuje obžalovaného: I. E., L.. XX.XX.XXXX E. Y.,
P. J. P.D. XXXX/X, XXX XX Y., G. J. D. X, XXX XX Y., D.pod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Humennésp.zn.2Pv91/14/7702zodňa23.03.2015,prezločinvydieraniepodľa§189ods.1,Trestného

zákona, ktorý mal spáchať tak, že: „od polovice mesiaca august 2013 do 06.12.2013 v Y. a okolí pod
hrozbou „viem, kde býva tvoja rodina, viem kde chodia do školy tvoja neter a synovec, chceš vidieť svoju
rodinu ležať v kaluži krvi“, zastrašovania v telefóne aj prostredníctvom tretích osôb, žiadal od W.. S.
B. peniaze v celkovej výške 34.500,00 eur, ktoré jej mal požičať, pričom sa jednalo o fiktívne pôžičky,
čím u W.. S. B. spôsobil obavu o život blízkych a táto mu postupne v rôznych splátkach od 13.08.2013
do 22.11.2013 zaslala na účty alebo odovzdala v hotovosti sumu najmenej 28.836,65 eur a od svojho
konania upustil až po tom, čo W.. S. B. podala trestné oznámenie na Okresnej prokuratúre Humenné“,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku, súd odkazuje poškodenú: S. B., L.. XX.XX.XXXX, P. J. Y. L. Q.
XXX, s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor podal obžalobu pre skutky, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozsudku. Obžalovaný mal
konaním v bode 1/ obžaloby na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že W.. S. B. uviedol do
omylu a spôsobil tak na jej majetku značnú škodu, čím mal podľa obžaloby naplniť znaky zločinu podvod

podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona (ďalej len TZ), a konaním v bode 2/ obžaloby mal
pod hrozbou násilia alebo hrozbou inou ťažkej ujmy nútiť W.. S. B., aby niečo konala, čím mal naplniť
znaky zločinu vydieranie podľa § 181 TZ.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. K osobným pomerom uviedol, že je

slobodný, bezdetný, žije s priateľkou, je evidovaný ako nezamestnaný.

V procese dokazovania ku skutku samotnému obžalovaný uviedol, že s W.. B. v roku 2013 uzavrel
viacero zmlúv o poskytnutí pôžičiek, vždy bol poskytovateľom on, nikdy si nepožičiaval od nej. Išlo o
sumy rádovo v tisícoch eur, čiastočne svoj dlh vrátila. Pre vrátenie pôžičiek ju kontaktoval aj telefonicky
a to z toho dôvodu, že W.. B. sa neustále vyhovárala a vymýšľala si dôvody, pre ktoré nemohla vrátiť

peniaze, no nikdy sa jej nevyhrážal ani telefonicky ani osobne.

Obžalovaný ku skutku pod bodom 1/ uviedol, že v auguste 2013 uzavrel s W.. B. tri písomné zmluvy o
poskytnutí pôžičiek súčasťou ktorých bolo vyhlásenie ručiteľa C. I., že záväzok za dlžníka W.. B. splatí,
ak ho nesplatí ona ako dlžník sama - čo sa aj stalo C. I. svoj ručiteľský záväzok splnila a pôžičky, ktoré

obžalovaný poskytol W.. B., za ňu obvinenému vrátila.

Poškodená W.. S. B. bola vypočutá v procesnom postavení svedka na hlavnom pojednávaní a uviedla,
že obžalovaný jej navrhol spísanie dohôd o pôžičke, on pripravil písomné zmluvy, tieto pôžičky však boli
poskytnuté iným osobám - s odstupom času sa už nepamätá na podrobnosti. Celkovo išlo o štyri až päť

zmlúv a išlo o sumy 5.000 eur, neskôr 10.000 eur, potom ešte raz 5.000 eur, pričom súčet a celkovú
výšku si nepamätá. Zmluvy mala uzatvárať na parkovisku, na čerpacej stanici a v aute. Peniaze, ktoré
si podľa zmlúv požičala, mali byť poskytnuté iným osobám za účelom dosiahnutia zisku. Na základe
spomínaných zmlúv zaplatila obvinenému sumu asi 28.000 eur.

Ku skutku pod bodom 2/ W.. B. uviedla, že v obývačke rodinného domu jej rodičov týmto povedal, že ak
nezaplatí dlh, tak sa nemusí ráno zobudiť, lebo pozná spôsob života jej rodiny. Na otázku prokurátora,
aby presne popísala slová, ktoré obžalovaný mal povedať jej rodičom, svedkyňa uviedla, že ona tam
vtedy nebola a vie o tom len z počutia rodičov a sestry. Do telefónu jej však povedal, že je špinavá kurva,
ktorá skape, pokiaľ neuhradí svoje dlhy. Peniaze ako splátku dlhu vkladala aj na účet, ktorého majiteľom

bol C.. E. G., ďalej na účet obžalovaného a v hotovosti.

Svedkyňa W.. B. na otázku obhajcu, aby vysvetlila skutočnosť, prečo by obžalovaný mal požičiavať
vyššiu sumu peňazí - 34.000 eur jej ako dlžníčke a pritom ich odovzdať tretej osobe, svedkyňa
uviedla: „nespomínam si“. Rovnako na otázku obhajcu, či podpísala zmluvy, ktoré jej boli predložené k

nahliadnutiu, uviedla, že si na to nespomína.

Na otázku obhajcu, aby uviedla, kto jej v advokátskej kancelárii C.. E. G. naznačil, že vie, kedy mali jej
rodičia pôžičku, kedy chodí sestra do práce, kedy sa končia neteri a synovcovi hodiny v škole a ďalšie
podrobnosti zo života jej rodinných príslušníkov, odpovedala, že to bol C.. E. G..

Po výsluchu svedkyne bolo umožnené obžalovanému a obhajcovi vyjadriť sa k vykonanému dôkazu.
Obhajca uviedol, že spochybňuje hodnovernosť svedkyne, pretože tá na otázky o podstatných
okolnostiach uzavretých pôžičiek odpovedala vyhýbavo slovami „nespomínam si“. Podľa obžaloby sa
skutok mal stať od polovice mesiaca jún do polovice mesiaca august 2013, no obžalovaný s poškodenou

uzavrel po tomto období - v druhej polovici mesiaca august 2013 písomné zmluvy o poskytnutí pôžičiek,
ktorých plnenie bolo vrátené ručiteľkou p. I.. Obhajca spochybnil spáchanie skutku v bode 1/ obžaloby,
najmä s prihliadnutím na to, že ešte v druhej polovici mesiaca august 2013 obžalovaný poskytoval
poškodenej ďalšie pôžičky - teda už po údajnom spáchaní skutku.

V ďalšom priebehu hlavného pojednávania bol ako svedok vypočutý I. B. (M. G.), z ktorého výpovede
plynie,žejehodcérasiodnemenovanéhoprávnikaX.Y.požičalavyššiusumupeňazí,načohoupozornil
obžalovaný, jeho dcéra peniaze nevrátila a tento právnik ich súrne potrebuje.I. B. si preto vybavil pôžičku 10.000 eur od nebankovej spoločnosti, ktorú následne poukázal na číslo
účtu, ktoré mu oznámila jeho dcéra S. B.. Po tomto bol chvíľu kľud, no po štyroch, piatich dňoch sa
dozvedel, že Alena si pýtala pôžičku od jeho druhej dcéry R. vo výške 5.000 eur s odôvodnením, že musí

vrátiť pôžičku. Preto žiadali od nej vysvetlenie. Poškodená mu uviedla, že viackrát zaplatila peniaze I.
E., no ten jej však nedal žiadne potvrdenie. Neskôr sa dcére S. telefonicky vyhrážala neznáma osoba,
preto podali trestné oznámenie. I. E. prostredníctvom právneho zástupcu C.. E. G. vymáha od jeho dcéry
súdnou cestou sumu 12.000 eur. Zdôraznil, že celá rodina súhrnne zaplatila sumu 28.000 eur. I. E. sa im
priamo nevyhrážal, no len ich upozornil, že ak sa dlh nesplatí, môže sa niekomu z ich rodiny niečo stať.

Na otázku prokurátora svedok I. B. uviedol, že dcéra mu neoznačila majiteľa účtu, na ktorý žiadala, aby
on poukázal sumu 10.000 eur - neskôr sa preukázalo, že i keď otcovi tvrdila, že peniaze potrebuje
vrátiť na daný účet v Č. J., tento účet bol v skutočnosti jej (čl. 699). Obžalovaný pripomenul svedkovi
I. B. situáciu, kedy ho upozornil, že 10.000 eur o ktorých mu I. B. tvrdil, že mu ich vložil na účet, tieto
peniaze na účet pripísané neboli. Až počas vyšetrovania sa svedok dozvedel, že vložil peniaze vlastne

na účet dcéry W.. S. B..

Z výsluchu ďalších rodinných príslušníkov poškodenej - matka Y. B., partner C. J., sestra I. J. - vyplýva,
že v správaní poškodenej došlo v istom období k výraznej zmene. Začala byť utiahnutá, prejavovala sa
nervozita, smútok, pričom im túto zmenu ani svoje dlžoby nechcela bližšie vysvetliť a až po naliehaní im

uviedla, že sa zadlžila voči I. E. s tým, ale že peniaze reálne neprevzala, no musí ich splácať.

Svedkyňa C. I. potvrdila, že poškodenú pozná od detstva, pretože sa stretávali ešte ich rodičia a teraz
jej poškodená uviedla, že má možnosť z bytového družstva kúpiť byty, pretože má tam kamarátku.
Žiadala preto, aby jej požičala peniaze, pretože z kúpy bytu bude rýchly zisk a peniaze si podelia, pričom

svedkyňa mala zabezpečiť len financie. Svedkyňa ďalej uviedla, že poškodená ju oslovila a požiadala,
aby podpísala ručenie za jej záväzok, pričom ju ubezpečovala, že je to len formálna záležitosť. Vyhovela
jej a podpísala takéto zmluvy. Keď po čase za ňou prišiel I. E. a žiadal, aby za ňu zaplatila sumu 26.000
eur, pozháňala peniaze od mamy a priateľa a záväzok B. síce na viackrát, ale splatila. V čase vzniku
ručenia mala dobrý vzťah s B., dôverovala jej. Osobne videla, ako I. E. odovzdal S. B. sumu 26.000 eur.

Ján Voloch sa jej nikdy nevyhrážal.

AkosvedokbolvypočutýI.O.-partnerC.I.,ktorýsipamätal,žejehopriateľkabolaručiteľkouapožičaljej
peniaze na splatenie ručiteľského záväzku sumu 15.000 eur alebo 16.000 eur. Po tom, čo C. I. zaplatila
za S. B., nemá vedomosť o tom, že by S. B. tieto peniaze vrátila, no túto záležitosť ponechal na C. I..

Svedok C.. E. G. uviedol, že I.L. E. S. S. B. sú pre neho len procesné strany, ktoré vystupujú v civilnom
procese, kde on zastupoval ako právny zástupca I. E.. Jemu neboli predložené zmluvy o poskytnutí
pôžičiek, ako právnik posudzoval iba dohodu o splátkovom kalendári (čl. 299).

K výroku o skutku pod bodom 1/ obžaloby súd uvádza:

Prokurátor podal na I. E. obžalobu pre skutok pod bodom 1/ obžaloby, ktorý mal spáchať tak, že: navrhol
spísaniedohôdopožičanífinančnýchprostriedkovW..S.B.stým,žepeniazemalpožičaťtretímosobám
a na zisku z pôžičky sa mali deliť, pričom peniazmi disponoval I. E. a zmluvy mali byť spísané medzi

I. E., ako veriteľom a W.. S. B., ako dlžníčkou, po akceptovaní návrhu podpísali postupne najmenej 4
zmluvy na celkovú sumu 34.500,00 eur, pričom W.. S. B. ich podpísala dobrovoľne, bez nátlaku, avšak
finančné prostriedky neobdržala a neskôr jej I. E. povedal, že má splácať uvedené pôžičky a W.. S. B.
postupne v rôznych splátkach od 13.08.2013 do 22.11.2013 zaslala na účty alebo odovzdala v hotovosti
osobe I. E. sumu najmenej 28.836,65 eur, čím sa I.L. E. obohatil tým, že uviedol do omylu W.. S. B. a

spôsobil jej škodu najmenej 28.836,65 eur“,

Alebo povedané inak - prokurátor obžaloval I. E. z toho, že navrhol spísanie najmenej štyroch dohôd
o požičaní finančných prostriedkov na celkovú sumu 34.500,00 eur medzi I. E., ako veriteľom a W.. S.
B., ako dlžníčkou, s tým, že peniaze, ktorými disponoval I. E., mal v skutočnosti požičať tretím osobám

a na zisku z pôžičky sa I. E. S. W.. S. B. mali deliť, s čím W.. S. B. súhlasila a dobrovoľne podpísala
tieto dohody, hoci žiadne peniaze neobdržala a neskôr, na základe týchto písomných dohôd jej mal I. E.
povedať, aby splácala pôžičky tam uvedené a W.. S. B. postupne v rôznych splátkach od 13.08.2013 do
22.11.2013 zaslala na účty alebo odovzdala v hotovosti I. E. sumu najmenej 28.836,65 eur.Týmto skutkom sa mal I. E. obohatiť tým, že uviedol do omylu W.. S. B. a spôsobil jej škodu najmenej
28.836,65 eur.

Ak teda prokurátor označil podstatné okolnosti o spôsobe spáchania skutku pod bodom 1/ obžaloby
obvineným tak, že obvinený:
- navrhol obsah písomných zmlúv o požičaní finančných prostriedkov medzi ním, ako veriteľom a W.. S.
B., ako dlžníčkou, ktorá ich dobrovoľne podpísala i keď vedela, že žiadne peniaze jej na základe týchto

zmlúv poskytnuté nebudú, no bude participovať na zisku plynúcom z pôžičiek poskytnutých obvineným
tretím osobám
- požičal peniaze tretím osobám za účelom zisku z pôžičky
- vyzval W.. S. B., ako dlžníčkou, aby splatila pôžičky uvedené v písomných zmluvách
- prijal (inkasoval) plnenie od W.. S. B. postupne v rôznych splátkach od 13.08.2013 do 22.11.2013
zaslala na účty a v hotovosti najmenej v sume 28.836,65 eur,

tak tým vlastne definoval znaky skutku, ktoré musia byť splnené súčasne a bez preukázania ktorých
musí súd konštatovať, že sa skutok nestal. V prípade dokázania týchto okolností sa súd musí vyrovnať
s tým, či tento skutok má znaky trestného činu a ak áno, či ho spáchal obžalovaný.

Skutok (konanie páchateľa) tvoria tie prejavy vôle navonok, ktoré sú pre daný následok kauzálne, po-

kiaľ sú zahrnuté zavinením. Kauzálnym pre skutok uvedený v obžalobe je konanie, ktorým obvinený mal
uzavrieť dohodu s W.. S. B. o tom, že požičia peniaze tretím osobám, avšak písomné zmluvy o požičaní
finančných prostriedkov budú uzavreté medzi ním ako veriteľom a W.. S. B., ako dlžníčkou, hoci táto
na základe týchto zmlúv finančné prostriedky neobdržala - mala sa však podieľať na zisku plynúcom z
pôžičiek poskytnutých tretím osobám.

Podľa § 278 ods. 1 TP, súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.

Podľa § 235 písm. c) TP, podstatnou náležitosťou obžaloby je obžalobný návrh, v ktorom musí byť
označený skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania,

prípadne s uvedením iných skutočností, ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným
a aby bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby; ďalej sa uvedie právna kvalifikácia skutku s
uvedením zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, aj príslušné ustanovenie
Trestného zákona a všetky zákonné znaky vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.

Práve vyššie citované ustanovenia sú výrazom zodpovednosti prokurátora za formuláciu skutku. Na
precíznosť pri vyhotovení obžaloby sa musí klásť rovnaká miera náročnosti, ako je kladená na súd pri
formulácii skutkovej vety výroku o vine odsudzujúceho rozsudku.

Aktedaprokurátorvkonanípredsúdomsledovaluznanievinypreskutokpodbodom1/obžaloby,ktorým

mal podľa obžaloby byť spáchaný zločin podvod podľa § 221 ods. 1,
ods. 3 písm. a) Trestného zákona, tak týmto konaním páchateľa by museli byť naplnené všetky zákonné
znaky tohto trestného činu vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.

Páchateľ naplní znaky trestného činu podvod podľa § 221 TZ, tým, že na škodu cudzieho majetku seba

alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom
majetku aspoň malú škodu.

Podvodné konanie, t.j. uvedenie do omylu alebo využitie omylu, môže smerovať nielen voči
poškodenému, ale aj voči inej osobe. Omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou. Omyl sa môže

týkať aj skutočnosti, ktorá ešte len nastane, páchateľ však musí o omyle iného vedieť už v čase, keď
dochádza k jeho obohateniu.

Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným
stavom veci. Uvedenie do omylu môže byť ľsťou, ale môže ísť aj o nepravdivú informáciu.

Podľa názoru súdu prokurátor už len samotným označením skutku (jeho popísaním v obžalobe), pre
ktorý je obvinený stíhaný vylúčil naplnenie vyššie citovaných znakov trestného činu podvod podľa § 221TZ - poškodená vedela za akých podmienok uzatvára zmluvy ako dlžníčka, urobila tak po dohode s
obvineným a dobrovoľne (podľa obžaloby).

Súd však oslobodil obžalovaného pretože nebolo dokázané ani to, že sa vôbec stal skutok, pre ktorý
je obžalovaný stíhaný.

Z obsahu vyšetrovacieho spisu a z dokazovania vykonanom na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že
obžalovanému bolo vznesené obvinenie iba na základe tvrdenia poškodenej W.. S. B.. Bolo preto

nevyhnutné zaoberať sa dôveryhodnosťou jej výpovede a správne postupovali orgány činné v trestnom
konaní, keď v prípravnom konaní pribrali do konania znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická
psychológia detí a dospelých, ktorý podal znalecký posudok č. 7/2014 G.. C. J.Á.. Týmto znaleckým
posudkom bola posudzovaná osobnosť poškodenej a súd v súlade s ustanovením § 268 ods. 2 TP, tento
znalecký posudok na hlavnom pojednávaní prečítal.

Zo znaleckého posudku vyplýva, že W.. S. B. je osobnosť intelektovo priemerne disponovaná,
nevyrovnaná, sociálne, emocionálne, osobnostne menej zrelá. Špecifická vierohodnosť (výpoveď k
okolnostiam za akých došlo k posudzovanej trestnej veci) je oproti všeobecnej vierohodnosti podstatne
znížená pre obsahové diskrepancie v jej výpovediach, subjektívnu snahu kompenzačne sa vylepšovať
- prezentovať sa nekriticky v pozitívnejšom svetle. Znalkyňa skonštatovala, že citové prežívanie

posudzovaných udalostí je zo strany poškodenej manipulačné, je skôr namierené k okoliu s tendenciou
teatrálnosti a hysteroidnej sebadramatizácie. Motívom môže byť snaha presvedčiť okolie o svojej pravde
a prezentovať sa ako obeť trestného činu. Znalkyňa v závere cituje niektoré vyjadrenia poškodenej, ktoré
zaznamenala pri jej vyšetrení a ktoré svedčia o jej infantilnej hodnotovej orientácii (strana 18 znaleckého
posudku). Nemožno nespomenúť záver vyslovený znalkyňou, že konanie poškodenej vykazuje známky

závislosti, pravdepodobne závislosti na hracích automatoch, alebo tipovaní, ktorá sa klinicky prejavovala
nekontrolovateľným nutkaním opakovať svoje správanie bez ohľadu na jeho následky - vyberanie
nevýhodných pôžičiek a roztočenie špirály nekontrolovateľného zadlžovania a splácania dlhov. Svoje
ťažkosti poškodená pred okolím maskuje a dochádza u nej k zníženiu sebareflexie a kritickosti pre
neschopnosť preťať bludný kruh, z ktorého sa nedokáže vymámiť.

Na hlavnom pojednávaní bol prečítaný znalecký posudok znalca PhDr. Eugena Čížeka,
ktorým bola posudzovaná osobnosť obžalovaného. Podľa znaleckého posudku č. 11/2015 je
osobnosť obžalovaného intro-extrovertovane socializovaná, flegmaticko-sangvinického temperamentu,
emocionálne stabilná. Je schopný racionálne a účinne riešiť situácie bez vytesnenia emócií. V

záťažových situáciách nereaguje agresívne, ale vyhýbavo, únikovo. V interakcii s prostredím preferuje
„opatrnícky“ štýl. Znalec skonštatoval, že charakter trestnej činnosti, z ktorej je I. E. obvinený,
nezodpovedá jeho osobnosti vzhľadom k zisteným osobnostným rysom. Pri všetkých aplikovaných
technikách zameraných na zisťovanie úrovne lži-skóre dosiahol normu. Nemá tendenciu podávať
skreslené udalosti vo svoj prospech.

Z vyššie citovaných záverov znalcov, ktorí posudzovali osobnosti obvineného a poškodenej, súd
vyslovuje záver, že výpoveď poškodenej nie je dôveryhodná, ba nemožno obísť ani skutočnosť, že jej
konaním, ktorým žiadala od rodičov, aby bezodkladne jej pomohli vrátiť sumu 10.000 eur ako splatenie
dlhuvdôsledkučohojejotecI.B.uzavrelzmluvuoposkytnutípôžičkysnebankovouspoločnosťou,ktorú

zabezpečil dokonca záložným právom na nehnuteľnosť a následne vložil sumu 10.000 eur vkladom v
hotovosti na účet, ktorého číslo mu uviedla jeho dcéra W.. S. B. s tým, že bol ňou uvedený do omylu v
tom zmysle, že touto platbou uhrádza dlh svojej dcéry na účet jej veriteľa, no neskôr vyšlo najavo, že
majiteľom tohto účtu bola samotná W.. B., tak týmto konaním W.. S. B. uviedla vlastného otca do omylu
a na jeho úkor sa obohatila o sumu 10.000 eur.

Nakoľko súd oslobodil obžalovaného pretože nebolo dokázané ani to, že sa vôbec stal skutok, pre ktorý
je obžalovaný stíhaný, vzhľadom na toto konštatovanie považuje za potrebné uviesť, že aj keby sa tento
skutok stal, bol by obžalovaný spod obžaloby oslobodený - len z iného dôvodu - podľa § 285 písm. b)
TP, pretože skutok nie je trestným činom.

Zo skutkovej vety obžaloby bod 1/ totiž plynie, že ten, kto disponoval peniazmi (obvinený) sa dohodol
s osobou, ktorá peniazmi nedisponovala (poškodená), že sumu 34.500,00 eur požičajú, resp. obvinený
požičia tretím osobám a ak tieto osoby peniaze vrátia aj s dohodnutými úrokmi, zisk z tejto transakcie(zrejme úroky) si vzájomne podelia. Nakoľko poškodená nedisponovala peniazmi potrebnými na
dosiahnutie zisku týmto spôsobom, dohodla sa s obvineným na uzavretí štyroch dohôd o požičaní
finančných prostriedkov na celkovú sumu 34.500,00 eur medzi I. E., ako veriteľom a W.. S. B. ako

dlžníčkou, tieto dobrovoľne podpísala, hoci žiadne peniaze neobdržala.

Súd vyššie uvedené posudzuje ako Trestným zákonom nepostihnuteľné konanie I. E., ktorým po dohode
s W.. S. B. diverzifikoval riziko plynúce z toho, že mu dlžníci nevrátia požičané peniaze zastretým
právnym úkonom v zmysle § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ), de facto ručením W.. S. B.

obvinenému za splatenie pôžičiek tretích osôb (dlžníkov).

Inak by však súd hodnotil takéto konanie vtedy, ak by osoby, ktorým boli peniaze skutočne požičané,
svoj dlh voči I. E. riadne splatili a ten by aj napriek tomu vymáhal „formálne“ požičané peniaze od S. B.
- takúto skutočnosť však prokurátor nepreukázal, ba ani netvrdil.

K výroku o skutku pod bodom 2/ obžaloby:
Prokurátor podal na I. E. obžalobu aj pre zločin vydieranie podľa § 189 ods. 1, Trestného zákona, ktorý
mal spáchať skutkom pod bodom 2/ obžaloby tak, že: „od polovice mesiaca august 2013 do 06.12.2013
v Humennom a okolí pod hrozbou „viem, kde býva tvoja rodina, viem kde chodia do školy tvoja neter
a synovec, chceš vidieť svoju rodinu ležať v kaluži krvi“, zastrašovania v telefóne aj prostredníctvom

tretích osôb, žiadal od W.. S. B. peniaze v celkovej výške 34.500,00 eur, ktoré jej mal požičať, pričom sa
jednalo o fiktívne pôžičky, čím u W.. S. B. spôsobil obavu o život blízkych a táto mu postupne v rôznych
splátkach od 13.08.2013 do 22.11.2013 zaslala na účty alebo odovzdala v hotovosti sumu najmenej
28.836,65 eur a od svojho konania upustil až po tom, čo W.. S. B. podala trestné oznámenie na Okresnej
prokuratúre Humenné.

O obžalobe v tejto časti súd rozhodol tak, že podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku, súd oslobodil
obžalovaného I. E. pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 278 TP, súd rozhoduje len skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu - teda súd je viazaný

obžalobou, presnejšie jej skutkovou vetou v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na zachovanie jednoty a
totožnosti skutku.

Formulácia skutkov zodpovedala výrokom v uznesení, ktorým bolo vznesené obvinenia pre dva
samostatné skutky (čl. 15).

Prokurátor v na hlavnom pojednávaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal spáchanie skutku
spôsobom uvádzaným v obžalobe, kľúčovým pre naplnenie znakov zločinu vydieranie podľa § 189 ods.
1,ods.2písm.b)Trestnéhozákonaaktorýchpodstatapodľaobžalobyspočívalavtom,že:„podhrozbou
„viem, kde býva tvoja rodina, viem kde chodia do školy tvoja neter a synovec, chceš vidieť svoju rodinu

ležať v kaluži krvi“, zastrašovania v telefóne aj prostredníctvom tretích osôb, žiadal od W.. S. B. peniaze
v celkovej výške 34.500,00 eur, ktoré jej mal požičať, pričom sa jednalo o fiktívne pôžičky“.

Už v odôvodnení obžaloby prokurátor uvádza, že tieto slová mala vysloviť iná osoba (strana 6 obžaloby).
Aj z výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní, ktorej obsahová časť už bola zdôraznená v

odôvodnení tohto rozsudku na inom mieste plynie, že ak sa poškodenej niekto vyhrážal spôsobom
uvedeným v obžalobe, ktorý by bezpochyby bolo možné označiť ako nútenie iného, aby niečo konal pod
hrozbou násilia, či inej ťažkej ujmy, tak rozhodne nebolo preukázané, žeby tak urobil obžalovaný.

Podkladom na rozhodnutie môžu byť len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a

súd sa môže opierať iba o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Skutočnosť, že obžalovaný sa mal W.. S. B. vyhrážať spôsobom uvedeným v obžalobe nepotvrdil
žiadny svedok, ani iný dôkaz vykonaný na hlavnom pojednávaní - súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté
prokurátorom (aj obhajobou), o čom svedčí vyjadrenie prokurátora a obhajcu, že ďalšie dôkazy už

nenavrhuje vykonať.

V zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2014 bola zverejnené rozhodnutie č. 116 (Uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo 14. januára 2014, sp. zn. 2 Tdo 1/2014), z ktorého plynie inter alia táto právna veta:„Vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze
súdneho konania je konečným prejavom strany o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia
dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie dokazovania jednoznačným

prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná strana netrvá a teda, že ich
berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno považovať za porušenie práva
na obhajobu zásadným spôsobom v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku.“

Pred odročením hlavného pojednávania konaného dňa 5.1.2017, predseda senátu zrekapituloval

doterajšie návrhy na dokazovanie - na hlavnom pojednávaní dňa 02.06.2016 prokurátor uviedol, že
zostávajúcich svedkov, ktorých výsluch bol v obžalobe navrhnutý, tento návrh na ich vypočutie berie
späť. Obhajca uviedol, že rovnako nenavrhuje výsluch zostávajúcich svedkov a berie späť návrh na
vykonanie dôkazov výsluch svedkyne P. Y..

Prokurátor ani obhajca nenavrhovali čítanie výpovedí svedkov, ktorých výsluch bol v obžalobe navrhnutý

a vo vzťahu ku ktorým prokurátor na hlavnom pojednávaní dňa 2.6.2016 zobral návrh na ich vypočutie
späť.

Predtým, než súd podľa § 269 TP pristúpil k vykonaniu dokazovania prečítaním listinných dôkazov,
predseda senátu upozornil, že v návrhovej časti obžaloby je uvedený návrh, ktorým nie sú

konkretizované listiny, ktoré prokurátor žiada vykonať ako dôkaz - žiada oboznámiť s ostatným obsahom
vyšetrovacieho spisu, preto predseda senátu prečíta len relevantné dôkazy zo spisu.

Po prečítaní listinných dôkazov uvedených v zápisnici o hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.3.2017,
predseda senátu umožnil prokurátorovi vyjadriť sa k prečítaným listinným dôkazom s tým, či navrhuje

čítať ešte ďalšie listinné dôkazy, ktoré neboli prečítané. Prokurátor nemal pripomienky k prečítaným
listinným dôkazom a nenavrhoval oboznamovať ďalší obsah spisu a čítať ďalšie dôkazy.

Podľa § 277 ods. 2 Trestného poriadku, súd zamietol návrh poškodenej na doplnenie dokazovania
zisťovaním vlastníka účtu, na ktorý vložil O. B. v hotovosti sumu 2.000 eur. Tento návrh poškodená

odôvodnila tým, že žiada aby súd zistil vlastníka účtu, na ktorý jej švagor O. B. vkladal peniaze a to sumu
2000 eur. Súd tento dôkaz odmietol vykonať, nakoľko osoba majiteľa účtu, ktorého údaje oznámila O..
B. samotná poškodená, je pre rozhodnutie súdu vo veci samej irelevantná.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku, ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže

poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred
iným príslušným orgánom. Poukazujúc na citované ustanovenie, súd odkázal poškodenú W.. S. B. s
uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd

Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže
podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo
vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať

pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku
rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení
o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo
že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.