Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, August 15, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/75/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612010385
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5612010385.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Adriany

Gallovej a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom 15. augusta 2017 prejednal
odvolania podané prokurátorom a obžalovaným Bc. C. L., nar. X.X.XXXX, proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 2T/172/2012-452 zo dňa 21.9.2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
2T/172/2012 zo dňa 21.9.2016.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného Bc. C. L., nar. X.X.XXXX v K., trvale bytom D.
č. XXXX/X, Z. H.,

o s l o b o d z u j e

podľa § 285 písm. c) Tr. por. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1Pv 261/11
z 28.11.2012, doručenej Okresnému súdu Liptovský Mikuláš 30.11.2012, podľa ktorej sa mal dopustiť

zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. (§ 138 písm. j/
Tr. zák.) tak, že:
dňa 12.5.2011 o 02.54 h. spolu s doposiaľ nestotožnenou osobou vypáčil uzamykací mechanizmus
vchodových dverí na predajni UNI BAZAR nachádzajúcej sa v objekte Domu služieb na Námestí mieru
č. 1 v Liptovskom Mikuláši, vošiel dnu odkiaľ odcudzil LCD televízor zn. ORAVA, LT 953 B35B FULL
HD, výrobné číslo 664042500011, čím spôsobili J. P. škodu krádežou vo výške 355,- Eur a Bytovému
podniku Liptovský Mikuláš, a.s., Liptovský Mikuláš škodu poškodením uzamykacieho mechanizmu dverí
vo výške 20,- Eur,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný,

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodených J. P. a Mestský hokejový klub 32, a.s., Liptovský Mikuláš,
s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 2T/172/2012-452 z 21.9.2016, bol obžalovaný Bc.
C. L. uznaný za vinného, že:„1./ dňa 12.5.2011 o 02.54 hod. spolu s doposiaľ nestotožnenou osobou vypáčil uzamykací
mechanizmus vchodových dverí na predajni UNI BAZAR nachádzajúcej sa v objekte Domu služieb na
Námestí mieru č. 1 v Liptovskom Mikuláši, vošiel dnu odkiaľ odcudzil LCD televízor zn. ORAVA, LT

953 B35B FULL HD, výrobné číslo 664042500011, čím spôsobili J. P. škodu krádežou vo výške 355,-.
Eur a Bytovému podniku Liptovský Mikuláš, a.s. Liptovský Mikuláš, škodu poškodením uzamykacieho
mechanizmu dverí vo výške 20,- Eur“,

čím spáchal prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa §

20 Tr. zák. Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2,
ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil
súd skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil súd obžalovanému
povinnosť nahradiť poškodenému Bytovému podniku Liptovský Mikuláš, a.s., IČO: 36 435 911, so sídlom
Štúrova 1989, Liptovský Mikuláš, škodu vo výške 20,- Eur.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 21.9.2016 vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa bol
vyhlásený v neprítomnosti obžalovaného Bc. C. L., pričom po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení
o opravných prostriedkoch obhajca uviedol, že vo vzťahu k výroku rozsudku ku skutku pod bodom č.
1 v zmysle pokynu klienta zahlasuje odvolanie, čo do viny a trestu, pokiaľ ide o oslobodzujúci výrok

rozsudku ku skutkom pod bodom 2 a 3 výslovne sa zdal práva podať odvolanie. Prokurátor uviedol, že
zahlasuje odvolanie v neprospech obvineného vo výroku o vine a treste vo vzťahu ku všetkým skutkom.

Dňa 23.11.2016 súdu prvého stupňa bolo doručené podanie prokurátora s nasledovným textom:

„V označenej veci som dňa 21.9.2016 podal v neprospech obvineného odvolanie v súvislosti so skutkom
č. 1 proti výroku o vine aj proti výroku o treste a v súvislosti so skutkami č. 2 a 3 som podal taktiež
odvolanie v neprospech obvineného proti výroku o oslobodení.
V súvislosti so skutkami č. 2 a 3, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie súdu o oslobodení podľa § 285 písm.
c) Trestného poriadku toto odvolanie beriem späť. V súvislosti so skutkom č. 1 odvolanie odôvodňujem

nasledujúcim spôsobom:
Konanie opísané v skutkovej vete pod skutkom č. 1 v obžalobe, ako aj v odsudzujúcom rozsudku napĺňa
zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, pri použití § 138
písm. e) Trestného zákona a nie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. Tpj 78/2011 (uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 116/2012), podľa ktorého ak si páchateľ
prisvojícudziuvectým,žesajejzmocní,spôsobítakmalúškoduaspáchalčinvlámaním,naplnízákonné
znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona pri použití § 138 písm.
e) Trestného zákona. Takéto posúdenie činu jeho podradením pod kvalifikovanú skutkovú podstatu je v

pomere špeciality ku kvalifikácii skutku podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorá sa použije
len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu (§ 125 ods. 1 trestného zákona).
Vychádzajúc teda z tejto právnej kvalifikácie, ktorá mala byť správne použitá, toto sa musí premietnuť
taktiež do výroku o treste, kde táto zákonná sadzba vysoko prevyšuje súdom aplikovanú trestnú sadzbu.
Vzhľadom na uvedené navrhujem preto rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a rozhodnúť o vine a

treste podľa správne použitej kvalifikácie“.

Dňa 20.1.2017 elektronickou poštou a dňa 23.1.2017 cestou poštového úradu bolo doručené súdu
prvého stupňa odôvodnenie odvolania obžalovaného Bc. C. L., ktorý v podstatnom odvolanie odôvodnil
nasledovne:

„Citovaný výrok rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. 2T/172/2012 zo dňa 28.9.2016 podľa
mienky obžalovaného nie je vecne správny, nakoľko vychádza z nesprávneho vyhodnotenia dôkazov
a nesprávneho právneho posúdenia danej veci. Mám za to, že namietané súdne je nepreskúmateľné
nakoľko nereaguje na obhajobu obvineného a nevysporadúva sa s ňou.

Pokiaľ súd prijal záver o tom, že obžalovaný spáchal skutok z 12.5.2011, vychádzal z toho, že
obžalovaný:
a) vypáčil uzamykací mechanizmus v dverí predajne,
b) vošiel dnu,c) odtiaľ odcudzil LCD televízor.
Pre prijatie žiadneho z týchto troch skutkových tvrdení, na ktorých stojí výrok o vine, súd nemal k
dispozícii žiadny dôkaz. Pri zákonu zodpovedajúcom hodnotení vykonaného dokazovania nie je možné

prijať záver, že obžalovaný vypáčil predajňu, ani to, že následne do nej vošiel a ani to, že z nej odcudzil
televízor. V tomto smere je treba poukázať na neunesenie dôkazného bremena zo strany obžaloby, ktorá
súdu nepredložila žiadny čo i len nepriamy dôkaz, ktorý by umožňoval prijať záver, že obžalovaný vstúpil
v čase činu do predajne a niečo z nej odcudzil - neexistujú žiadne pachové, žiadne daktyloskopické či
mechanoskopicné alebo trasologické stopy, ktoré by takýto záver umožňovali prijať. Na mieste činu sa

nenašla ani žiadna biologická stopa či stopa DNA, ktorá by spájala osobu obžalovaného s miestom činu.
Žiadny z vypočutých svedkov nepotvrdil, že by videl obžalovaného na mieste činu, resp. že by v jeho
rukách videl nejaké páčidlo, že by videl páčiť vstupné dvere do predajne, alebo že by videl odnášať z
predajne televízor.
Pokiaľ ide o výpovede sv. G. a H., títo potvrdili, že na miesto činu prišlo najskôr po 5 minútach od
ohlásenia alarmu. Aj keď potvrdili, že videli 2 osoby v blízkosti miesta činu, nevideli že by tieto pri sebe

mali nejaký televízor, a ani nevideli v ich rukách páčidlo.
Navyše páčidlá zaistené neďaleko miesta činu neboli stotožnené ako tie, ktorými bolo učinené vlámanie
do predajne, nakoľko k individuálnemu stotožneniu s mechanoskopickými stopami na zámke nedošlo.
Za daného stavu nie je vylúčené, že krádež vykonali iné osoby, pretože len zo zistenia, že obžalovaný
sa nachádzal v blízkosti miesta činu aj po so značným časovým odstupom od momentu hlásenia alarmu

o vlámaní, nie je možné odvodzovať, že tento čin spáchal on sám.
Vzhľadom k súhrne všetkých vyššie uvedených skutkových okolností a citovaných ustanovení platnej
právnej úpravy si dovoľujem podať návrh, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu v Liptovskom
Mikuláši sp.zn. 2T/172/2012 zo dňa 28.9.2016 zrušil a následne danú vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie“.

Po splnení zákonom stanovených podmienok (§ 293 ods. 5 Tr. por.) odvolací súd vykonal verejné
zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného Bc. C. L..

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátorka navrhla zrušiť odvolaním

prokurátora napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a navrhla uznať obžalovaného vinným zo zločinu
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. s použitím § 138 písm. e) Tr. zák. a uložiť potom
obžalovanému primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej
sadzby. Obhajca navrhol vyhovieť odvolaniu obžalovaného a po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa
obžalovaného spod obžaloby oslobodiť a odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť.

Krajský súd ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por. zistil, že odvolania obžalovaného a prokurátora boli podané včas, v lehote stanovenej § 319 Tr.
por., odvolanie prokurátora je odvolaním podaným oprávnenou osobou v zmysle § 307 ods. 1 písm. a)
Tr. por. a bolo podané v neprospech obžalovaného, odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou

osobou v zmysle § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por. Obsahy odvolaní obžalovaného a prokurátora spĺňajú
náležitosti stanovené § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por.

Krajský súd zároveň zistil, že nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu
podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 ods. 1 Tr.

por. vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného a prokurátora.

Na tomto mieste krajský súd poznamenáva, že súd prvého stupňa rozsudkom z 21.9.2016 oslobodil
podľa § 285 písm. c) Tr. por. spod obžaloby obžalovaného Bc. C. L. pre čiastkové skutky pod bodom
2 a 3 obžaloby, pričom odvolanie podané do zápisnice o hlavnom pojednávaní prokurátorom k tejto

časti výroku rozsudku súdu prvého stupňa prokurátor zobral podaním, ktoré bolo doručené súdu prvého
stupňadňa23.11.2016,späťauznesenímz15.3.2017predsedníčkasenátusúduprvéhostupňazobrala
späťvzatie odvolania prokurátorom na vedomie.

Odvolací súd po vyhodnotení všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že odvolanie

obžalovaného Bc. C. L. je dôvodné, ale zároveň konštatuje, že dôvodným by bolo aj odvolanie
prokurátora, ktorý namietal nesprávnu právnu kvalifikáciu ustálenú súdom prvého stupňa pri skutku, z
ktorého bol obžalovaný uznaný vinným v prípade ak by bolo bez najmenších pochybností preukázané,že obžalovaný je páchateľom, resp. spolupáchateľom skutku, z ktorého bol uznaný vinným rozsudkom
súdu prvého stupňa.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

Trestný poriadok teda ustanovuje, že primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu
veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým
je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého
procesu.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Orgány činné v trestnom konaní a súd teda hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia
(voľného uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byť založené na
logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných
zákonným spôsobom.

Hodnotenie dôkazov súdom sa musí premietnuť aj do odôvodnenia rozsudku, pričom podľa § 168 ods.
1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za
dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd

vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v
otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

Právo na spravodlivé prejednanie veci zahrňuje tiež právo strán konania na odôvodnenie súdneho

rozhodnutia. Je korelátom práva strán konania prednášať návrhy, argumenty a námietky, aby na ne
dostali primeranú odpoveď. Nutnosť odôvodniť súdne rozhodnutie je daná rovnako vo verejnom záujme,
pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný, ale že rozhodovanie
súdu je kontrolovateľné verejnosťou. Je rovnako predpokladom toho, aby strany konania mohli účinne
uplatňovať opravné prostriedky, ktoré majú k dispozícii.

Zo spisu vyplýva, že súd prvého stupňa do skutkovej vety výroku svojho odsudzujúceho rozsudku
prevzal bez úpravy skutkovú vetu pod bodom 1 obžaloby z 28.11.2012 doručenej súdu prvého stupňa
30.11.2012 s tým, že upravil právnu kvalifikáciu oproti obžalobe, keď skutok kvalifikoval ako prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr.

zák. Z analýzy skutkovej vety odsudzujúcej časti rozsudku vyplýva, že obžalovaný Bc. C. L. sa mal
dopustiť skutku s „doposiaľ nestotožnenou osobou“ z čoho vyplýva, že páchatelia skutku mali byť
dvaja. Na druhej strane je však v skutkovej vete odsudzujúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa
popísané konanie individuálneho páchateľa, teda obžalovaného Bc. C. L. slovami: „...vypáčil uzamykací
mechanizmus vchodových dverí...,... vošiel dnu odkiaľ odcudzil LCD televízor zn. ORAVA...“ Na jednej

strane teda súd prvého stupňa tvrdí, že obžalovaný sa dopustil skutku s ďalšou osobou, a teda dopustil
sa protiprávneho konania formou spolupáchateľstva, ale na druhej strane súd prvého stupňa tvrdí, že
to práve len obžalovaný Bc. C. L., ktorý vypáčil uzamykací mechanizmus, vošiel dnu a odcudzil LCD
televízor značky ORAVA. Tieto skutkové tvrdenia súdu prvého stupňa nemajú oporu v dôkazoch, ktoré
boli v priebehu hlavného pojednávania procesne účinným spôsobom vykonané.

V okolnostiach prípadu odvolací súd netrpí žiadnymi ilúziami, či predstavami o tom, aký bol objektívny a
skutočný faktický skutkový stav celého deja v inkriminovanú dobu na inkriminovanom mieste, avšak na
základe vykonaného dokazovania v súlade so všetkými zásadami a pravidlami trestného konania nebolv prípade obžalovaného Bc. C. L. zabezpečený dostatočný počet, resp. množstvo, či množina a kvalita
adekvátnych hodnoverných dôkazov, ktoré by umožnili v súlade s platnou právnou úpravou konštatovať,
resp. rozhodnúť o vine tohto obžalovaného bez toho, aby takéto rozhodnutie nevzbudilo pochybnosti o

tom, že obžalovaný je páchateľom súdeného skutku.

Existuje veľmi silné podozrenie, že obžalovaný je páchateľom, resp. spolupáchateľom žalovaného
skutku vzhľadom na zistené okolnosti (obžalovaný sa nachádzal neďaleko miesta činu s kuklou na hlave
a rukavicami na rukách, pričom v mesiaci máj sa nepredpokladá nosenie rukavíc ako ochrana pred

chladom a nebolo zistené používanie rukavíc obžalovaným zo zdravotných dôvodov, a naviac utekal
pred hliadkou polície), chýba však rozumná istota, ktorá vylučuje akékoľvek pochybnosti o tom, že
obžalovaný je páchateľ, resp. spolupáchateľ žalovaného skutku a vylučuje existenciu justičného omylu.

Podľa názoru krajského súdu súd prvého stupňa vykonal procesne účinným spôsobom všetky dostupné
dôkazy a niet rozumnej nádeje na zistenie nových skutkových okolností, a preto krajský súd rozhodol

sám na podklade dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa procesne účinným spôsobom.

Krajský súd aplikoval procesné pravidlo „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného),
ktoré vyplýva z ústavnej zásady prezumpcie neviny (čl. 50 ods. 2 Ústavy SR). Princíp prezumpcie neviny
vtrestnomkonanívyžaduje,aby tobolštát,ktonesiekonkrétnedôkaznébremeno;akexistujúakékoľvek

rozumné pochybnosti, nemožno ich vyložiť v neprospech obvineného, resp. obžalovaného, ale naopak,
treba ich vyložiť v ich prospech. Pravidlá trestného konania sú preto primárne zamerané na zistenie
a potvrdenie toho, či je to skutočne obvinený (obžalovaný), ktorý je vinný zo zakázaného konania. Z
princípu prezumpcie neviny vyplýva pravidlo in dubio pro reo, podľa ktorého ak nie je v dôkaznom konaní
dosiahnutá praktická istota o existencii relevantných skutkových okolností, t. j. ak sú prítomné dôvodné

pochybnosti vo vzťahu ku skutku či osobe páchateľa, ktoré nemožno odstrániť ani vykonaním ďalšieho
dôkazu, je nevyhnutné rozhodnúť v prospech obvineného. Ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe
nie je totiž spôsobilý vytvoriť zákonný predpoklad pre odsudzujúci rozsudok.

Krajský súd s poukazom na uvedené dôvody potom aplikáciou procesných ustanovení upravených v §

321 ods. 1 písm. d), § 322 ods. 3 Tr. por. pri aplikácií oslobodzujúceho dôvodu v zmysle § 285 písm. c)
Tr. por. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Pri vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku je súd povinný postupovať pri rozhodovaní o nárokoch
poškodených podľa § 288 ods. 3 T.r por.

Krajský súd sa stotožnil s právnym názorom prokurátora, ktorý vyslovil v dôvodoch svojho odvolania,
pokiaľideoprávnukvalifikáciukonaniapáchateľasúdenéhoskutkuvprípade,akbybolobeznajmenších
pochybností preukázané, že skutku sa dopustil obžalovaný Bc. C. L.. Právna kvalifikácia konania
páchateľa tak, ako bola ustálená rozsudkom súdu prvého stupňa, správna nebola. Vzhľadom k tomu, že

nebolo bez najmenších pochybností preukázané, že obžalovaný Bc. C. L. sa dopustil skutku, z ktorého
bol uznaný vinným rozsudkom súdu prvého stupňa, nezostalo ale krajskému súdu nič iné, len postupom
podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora zamietnuť, pretože nebolo dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.