Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/257/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816202303
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5816202303.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne:
I. G., nar. XX.XX.Q., bytom F. XXX, právne zast. JUDr. Rastislav Paučo, advokát, N. N., D. A. XX,
proti žalovanej: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, v konaní o
zaplatenie sumy 3 504,28 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo č.k. 1C/91/2016-78 zo dňa 06. 03. 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100%).

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni istinu 3
504,28 eur spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 23.03.2015 do zaplatenia,
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni súd priznal nárok na náhradu trov konania
vo výške 100 %. Žalobkyňa žalobou podanou súdu dňa 09.05.2016 žiadala, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť jej sumu 3 504,28 Eur s 8,05 % úrokom počnúc od 23.03.2015 do zaplatenia a

trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou uzavrela dňa 21.03.2000 poistnú zmluvu,
ktorou bolo dojednané poistné plnenie pre prípad dožitia vo výške 3 504,28 Eur (suma 105 570,- Sk
prepočítaná konverzným kurzom). Koniec poistenia (prípad dožitia) bol dohodnutý na deň 22.03.2015.
Žalobkyňa poistné riadne a včas platila. Dňa 06.03.2015 žiadala žalovanú o vyplatenie poistného
plnenia, načo žalovaná nereagovala. Následne žalobkyňu vyzvala na vyplnenie nárokového listu, ktorý
jej bol doručený. Keďže žalovaná nereagovala na telefonickú a e-mailovú komunikáciu, vyzvala ju
na vykonanie šetrenia poistnej udalosti. Dňa 11.10.2015 žalovaná potvrdila začatie šetrenia poistnej

udalosti dňom 27.08.2015. Dňa 09.12.2015 jej oznámila prerušenie vyšetrenie poistnej udalosti, a
preto bola podaná sťažnosť na jej postup Národnej banke Slovenska. Listom zo dňa 22.01.2016
bolo žalobkyni oznámené spochybnenie uzatvorenia poistnej zmluvy a predloženie tejto zmluvy na
posúdenie súdu. Dňa 20.04.2016 bola doručená odpoveď NB Slovenska s odporučením na podanie
žaloby. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobkyňa a žalovaná pôvodne označená
ako Prvá Česko Slovenská Poisťovňa a.s. uzavreli poistnú zmluvu č. 4012600085 dňa 21.03.2000. Na
základe poistnej zmluvy bola žalobkyňa povinná platiť poistné pre životné poistenie vo výške 188,70

Eur (5 685,- Sk), s tým, že jej bude vyplatená suma pre prípad dožitia 3 540,28 Eur (suma 105 570,-
Sk, prepočítaná konverzným kurzom). Podľa potvrdenia poisťovne začiatok poistenia UDP-K č. poistnej
zmluvy 4012600085 bol dňom 22.03.2000, poistná doba 15 rokov a spôsob platenia ročne. Medzi
účastníkmi konania nebolo sporne, že žalobkyňa riadne a počas celej poistnej doby platila poistné. Kvýročnému dňu uvedenému v poistnej zmluve žalobkyňa ukončila zmluvu a dňa 29.07.2015 vyzvala
žalovanú, aby jej uhradila poistné plnenie na účet, ktorého číslo označila vo výzve. Doručila žalovanej
nárokový list s vyplnenými údajmi v zmysle jej žiadosti. Listom zo dňa 11.11.2015 a zo dňa 09.12.2015

poisťovňa oznámila žalobkyni, že v rámci administratívneho vyšetrovacieho postupu vznikla pochybnosť
o tom, či zmluva v čase jej vzniku bola uzavretá v súlade s vtedajšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi najmä o zákone o poisťovníctve. Z tohto dôvodu sa obracia na súd a zároveň prerušuje
šetrenie týkajúce sa poistného plnenia. Listom zo dňa 22.01.2016 žalovaná potvrdila, že formálne bola
poistná zmluva uzavretá, ale to ešte neznamená, že je aj materiálne platná. Poistná zmluva platne

nevznikne, ak nemá všetky podstatné materiálové náležitosti podľa § 788 OZ, ak niektorá náležitosť
chýba, je táto zmluva podľa § 39 OZ neplatná. Pre rozpor podstatnej náležitosti zmluvy, je zmluva
neplatná od začiatku. Žalovaná bola viazaná rozhodnutím Ministerstva financií SR z roku 1995, kedy
bolo povolené podnikanie žalovanej s poistením UDP-K a podľa štátom schválených podmienok v časti
týkajúcej sa časti poistného. bolo toto dojednané v rozpore so zákonom o poisťovníctve. Preto je v
tejto časti zmluva neplatná a v konečnom dôsledku neplatná ako celok. Súd sa zaoberal platnosťou

poistnej zmluvy. Poistnú zmluvu uzavrela fyzická osoba žalobkyňa ako spotrebiteľ s právnickou osobou
žalovanou ako dodávateľom, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojeobchodnejčinnosti(§52OZ).Poistnázmluvamátedacharakterspotrebiteľskejzmluvyuzatvorená
v súlade s ustanovením § 788 Občianskeho zákonníka. Počas trvania poistného vzťahu, pri kontrole
vykonanej Národnou bankou Slovenska v roku 2007, bolo zistené, že pre výpočet výšky poisteného

bol použitý nesprávny poistno-matematický vzorec. Podľa názoru súdu, táto skutočnosť nemôže mať
žiaden vplyv na nárok žalobkyne voči žalovanej. Tieto závery vyplývajú aj z rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Cdo/229/20013 zo dňa 30.9.2014, ktorým bola otázka platnosti poistnej zmluvy
pre nesprávne určenú výšku poistného vyriešená. Súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie
citovaného rozsudku. Žalovaná nepreukázala dohodu o zmene poistnej zmluvy, nepreukázala žiadne

skutočnosti, v dôsledku ktorých by došlo k zániku poistnej zmluvy. Súd mal za dostatočne preukázané,
že uplynutím poistného obdobia nastala poistná udalosť, na základe ktorej vznikla povinnosť žalovanej
poskytnúť žalobkyni dojednané plnenie. Žalovaná povinnosť vyplývajúcu z poistnej zmluvy nesplnila,
súd žalobe ako dôvodnej vyhovel. Žalovaná sa dostala do omeškania s poistným plnením dňom
nesledujúcim po uplynutí poistného obdobie, t.j. dňom 23.3.2015, ktorým dňom súd priznal žalobkyni

právo na úrok z omeškania vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej, ako je stanovená základná
úroková sadzba Európskou centrálnou bankou k prvému dňu omeškania. O práve na náhradu trov
konania súd rozhodol podľa § 262 CSP a žalobkyni ako úspešnej strane sporu priznal plnú náhradu
trov konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalovaná. V podanom odvolaní uviedla, že
protiprávnosť kalkulovaných sadzieb poistného v produkte UDP-K vznikla už pri vydaní povolenia zo
strany štátneho orgánu (§ 9 ods. 3, § 11 ods. 3 písm. e/ zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve) a
pokračovala aj za účinnosti zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve, resp. zákona č. 8/2008 Z. z.
o poisťovníctve. Z ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. v znení platnom ku dňu vydania

povolenia vyplýva, že povolenie nemožno vydať, ak zo žiadosti alebo jej podkladov... dozorný orgán
zistí, že... žiadateľ nebude schopný v zodpovedajúcej miere dlhodobo plniť svoje záväzky z poistných
vzťahov. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne,
ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie), sú tieto údaje o
sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie... Je nesporné, že trvalú splniteľnosť záväzkov z poistenia

UDP-K nemohol štátny orgán, v tej dobe poverený reguláciou činnosti poisťovní na území SR, zaistiť
inak, než schválením správnych sadzieb poistného, ktoré to jediné umožňujú. Tu štát pochybil a
dôsledkom tohto pochybenia bolo vydanie povolenia s nielenže poistno-matematicky nesprávnymi,
ale logicky, podľa vyššieho, aj s nevyhnutne protiprávnymi sadzbami poistného (kalkuláciami). Je
teda nesprávny právny záver súdu, že protiprávnosť v uvedených sadzbách poistného vznikla až

za pôsobnosti novely zákona č. 95/2002 Z. z. v podobe § 31a ("Poisťovne... sú povinné určiť
výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala
trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov..."). Citované ustanovenie zákona len presúva zodpovednosť za
stanovenie sadzieb kalkulovaných poistných produktov zo štátneho regulačného úradu na samotné
poisťovne. Žalovaná zdôraznila, že Protokol o kontrole NBS z roku 2007, stanovisko zodpovedného

aktuára spoločnosti, ako i znalecký posudok č. 4/2008 jeho tvrdenie o protiprávnosti použitých sadzieb v
poistnejzmluvejednoznačnekonštatovali.Použitieprotiprávnychsadziebpoistnéhodoprávnehoúkonu,
a to navyše v podobe jej podstatnej náležitosti (plnenie a cena plnenia), robí celý úkon neplatným v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Okresný súd opomenul vo svojich úvahách zohľadniť právnevýznamnú skutočnosť, že orgán dohľadu, ktorý zistil autoritatívnym spôsobom nesprávnosť použitých
(avšak štátom schválených) sadzieb, nezisťuje u dohliadaných subjektov "akékoľvek" nedostatky v
činnosti podľa ľubovoľných kritérií, ale len nedostatky podľa zákonných kritérií. Poistno-matematická

nesprávnosť vo výške poistného dosiahla až takú intenzitu, že sa stala protiprávnou. Podstatná
náležitosť poistnej zmluvy - poistné - bolo pre rozpor so zákonom absolútne neplatné od
počiatku. Ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy, ktorá má za
následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Z predložených listín v prejednávanej veci je zrejmé, že
poistné v poistnej zmluve žalobkyne bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb.

o poisťovníctve. Na záver žalovaná akcentovala fakt, že poistné bolo určené v rozpore s ustanovením
§ 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb., pričom neplatnosť nezapríčinila žiadna zo
zmluvných strán.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa, kde uviedla, že podané odvolanie považuje
s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo 229/2013 ako aj na rozhodovaciu činnosť krajských

súdov (Krajský súd v Žiline sp. zn. 6Co/274/2016 z 25. 01. 2017) za nedôvodné.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení

s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 CSP potvrdil z
dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k
vydaniurozhodnutiaavyporiadalsasrozhodujúcimi skutočnosťami.Rozhodnutieprvostupňovéhosúdu

zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorým by sa

okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté
právne závery.

9. Na doplnenie a podporu správnosti prijatého právneho záveru súdu prvej inštancie odvolací
súd odkazuje na závery vyslovené Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/229/2013 zo

dňa 30.09.2014: "Ponuka na uzatvorenie uvedenej poistnej zmluvy bola navrhovateľke predložená zo
strany poisťovne, ktorú navrhovateľka akceptovala. Navrhovateľka vstupovala do poistného vzťahu s
odporkyňou (pozn. spoločnosť Rapid life životná poisťovňa, a.s.) so znalosťou parametrov poistného
vzťahu, a to výšky poistného, doby poistného, ako aj výšky odplaty pri dožití a smrti. Z uvedeného
je zrejmé, že uzatvorením poistnej zmluvy vznikol súkromnoprávny vzťah, v ktorom sú oba subjekty

súkromného práva povinné dodržať to, k čomu sa slobodne zmluvne zaviazali. Odporkyňa vo
svojich vyjadreniach uvádzala dôvod, prečo došlo k zrušeniu zmluvy z jej strany, a to zmenu
zákona o poisťovníctve č. 186/2004 Z. z., resp. rozhodnutie NBS o prijatí opatrení v súlade s
povinnosťou poisťovne určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód, aby výškapoistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov, vrátane tvorby rezerv. Tieto skutočnosti
však nemohli mať za následok postup zvolený odporkyňou (jednostranné zrušenie zmluvy), pretože
navrhovateľka sa žiadnym spôsobom na vzniknutej situácii nepodieľala. Z ustanovenia § 31a zákona o

poisťovníctve účinného od 1. mája 2004 nevyplynulo, že by sa táto konkrétna zmluva (uzatvorená medzi
účastníkmi) mala bez súhlasu zmluvných strán nejakým spôsobom meniť. Najvyšší súd Slovenskej
republiky sa stotožňuje s tým, čo uviedol vo svojom rozhodnutí okresný súd a z čoho vychádzal
vo svojom rozhodnutí aj krajský súd, a to, že pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý
schvaľoval konkrétne vzorce produktov je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou,

pre odporkyňu by to neznamenalo zánik povinností zo zmluvy, ktorou je viazaná, ale vznik nároku voči
štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení záväzkov voči poistníkovi), resp. ušlého zisku. Poistný
vzťah bol založený na základe normy súkromného práva a jeho účastníkmi sú subjekty súkromného
práva, ktoré dobrovoľne za vopred dohodnutých podmienok vstúpili do zmluvného vzťahu. Na druhej
strane tu vystupuje vzťah jedného zo subjektov súkromnoprávneho vzťahu, a to poisťovne, ktorá
vykonáva svoju činnosť pod dohľadom orgánov štátu, práve so štátom. Z toho vzťahu vznikajú rovnako

obidvom subjektom, a to jednak poisťovni ako aj štátu vzájomné práva a povinnosti. V prípade, ak by
štát resp. subjekt vykonávajúci dohľad nad poisťovňami porušil svoje povinnosti voči kontrolovanému
subjektu a tomuto by týmto nesprávnym úradným postupom vznikla škoda, bol by potom poškodený
subjekt oprávnený právom predpokladaným spôsobom si vzniknutú škodu od štátu vymáhať. Nie je
však právne dovolené, aby poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré jej zo vzťahu so štátom vznikli, preniesla

do vzťahu iného, a to súkromnoprávneho, čoho dôsledkom by bolo znášanie takéhoto negatívneho
následku práve poistencom. V poistnej zmluve boli stanovené podmienky, ktoré navrhovateľka ako
účastník poistnej zmluvy plnila, a preto odporkyňa, pokiaľ zrušila poistnú zmluvu, konala v rozpore s
tým, čo jej umožňuje zákon."

10. Z obsahu citovaného rozhodnutia je zrejmé, že predmetom sporu bola platnosť poistnej zmluvy, nie
zaplatenie poistného plnenia, ako je to v posudzovanom prípade, avšak závery vyslovené dovolacím
súdom ohľadom spornosti daného kontraktu sú použiteľné aj a posudzovanú vec. Odvolací súd sa
preto v plnej miere stotožnil so súdom prvej inštancie, ktorý konštatoval, že argumentácie žalovaného
o neplatnosti dotknutej spotrebiteľskej zmluvy v dôsledku nedodržania poistno-matematických metód

pre určenie výšky poistného, ako aj poistného plnenia, sú neopodstatnené a vo vzťahu k žalobkyni
nedôvodné. Tieto skutočnosti, ako to vyplýva z názoru Najvyššieho súdu SR (a tiež aj z ďalších
rozhodnutí slovenských súdov) neboli pre posúdenie veci relevantné. Žalovaný porušil svoju povinnosť
vyplatiť žalobkyni poistné plnenie, preto krajský súd považoval uplatnený nárok za opodstatnený.

11. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci
samej ako vecne správny potvrdil. Úvahy okresného súdu v prejednávanej veci vychádzali z dostatočne
zisteného skutkového stavu, naviac podporeného už skôr prijatou judikatúrou Najvyššieho súdu SR.
Okresný súd v prejednávanej veci teda na základe vykonaného dokazovania zistil správne skutkový
stav a následne vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 191 ods. 1 CSP a

správne vo veci rozhodol.

12.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolkrajskýsúdpodľa§262ods.1CSPvspojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni ako úspešnej procesnej strane nárok
na ich náhradu v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti

tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením(§ 262 ods. 2 CSP).

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)