Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 16, 2017

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/77/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517010506
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Šibíková

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2017:3517010506.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy

Šibíkovej,členovsenátu-prísediacichIng.ZuzanyKočovejaIng.EvyRužičkovej,vtrestnejvecivedenej
proti obžalovanému K. K.V., R.. XX.XX.XXXX C. T., trvale bytom K. Q., t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS
Ilava, trestne stíhaného pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v
čase spáchania skutku (ďalej len "Trestný zákon"), na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste
nad Váhom dňa 16. novembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: K. K., R.. XX.XX.XXXX C. T., trvale bytom K. Q., t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Ilava,

j e v i n n ý, ž e

dňa 07.07.2017 v čase približne o 16:00 h, bez dovolenia vlastníka rodinného domu č. XXXX/XX R. T.
B. C. R. K. R. C. vnikol cez bránku na dvor prislúchajúci k uvedenému rodinnému domu a následne vzal
pravý kľúč, ktorý našiel v drevenom altáne vo dvore, následne s týmto kľúčom otvoril pivničné dvere

a vošiel do chodby domu, kde z miestnosti za vinárňou odcudzil z 10 litrového prúteného demižóna
domácu liehovinu - marhuľovicu o objeme 5 l v hodnote najmenej 150,- eur, následne prešiel schodiskom
z pivnice do obytnej časti domu - prízemia, odkiaľ schodiskom prešiel na poschodie, kde z hosťovskej
izby z police odcudzil obálku s finančnou hotovosťou vo výške 3.900,- eur, potom prešiel chodbou
cez spálňu, kde zo šatníka odcudzil dámsku retiazku s príveskom v tvare srdca z ružového kovu v
hodnote4.500,-eur,ďalejdámskyprsteňzn.Chopardzružovo-bielo-žltéhokovusovsadenýmibriliantmi
v hodnote najmenej 4.600,- eur, ďalej prsteň nezistenej značky zo žltého kovu s kameňom - hnedáň
v hodnote 600,- eur, ďalej súpravu zo žltého kovu nezistenej značky s bielymi kameňmi v strede s

tmavomodrým kameňom a náušnicami spolu v hodnote 650,- eur, ďalej súpravu nezistenej značky zo
žltého kovu - náušnice s príveskom s retiazkou v zlatej krabičke spolu v hodnote 400,- eur, ďalej slnečné
okuliare zn. Prada v hodnote 270,- eur, čím X.. K. I.J. spôsobil škodu na odcudzených veciach a peňazí
vo výške 15.070,- eur, následne aj z detskej izby doklady v plastovom priesvitnom obale od osobného
motorového vozidla zn. Škoda Superb, EČV: K.-T., a to malý technický preukaz, ústrižok o zaplatení
zákonnej poistky, STK doklad, doklad o EK, zelenú kartu od vozidla, hotovosť vo výške 200,- eur, gastro
lístky na sumu 3,60 eur Checkdejeuner spolu v hodnote 54,- eur, a nakoniec aj z garáže 4 ks šedých

reproduktorov od domáceho kina nezistenej značky o rozmere 10x15 cm a 20x10 cm spolu v hodnote
170,- eur, čím spôsobil vlastníkovi uvedeného rodinného domu X. T.V. škodu na odcudzených veciach
a peňazí v hotovosti vo výške 424,- eur, teda celkovú škodu vo výške 15.494,- eur,

t e d a

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak väčšiu škodu a uvedený čin spáchal

závažnejším spôsobom konania - vlámaním,
- neoprávnene vnikol do obydlia iného,č í m s p á c h a l

- zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 212 ods. 4, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l), písm. n), §
37 písm. h), § 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c) Trestného zákona obžalovanému ukladá povinnosť
nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodeným.

Podľa§51ods.2,ods.4písm.e)Trestnéhozákonaobžalovanémuukladá povinnosťosobneajpísomne
sa ospravedlniť poškodeným.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. g) Trestného zákona obžalovanému ukladá povinnosť podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. j) Trestného zákona obžalovanému ukladá povinnosť zamestnať sa v
skúšobnej dobe, alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť, aby v priebehu skúšobnej doby
nahradil:

- poškodenej X.. K. I., R.. XX.XX.XXXX C. Š., trvale bytom J., X. K. XXXX/X, škodu vo výške 12.993,45
eur,
- poškodenému X. T., R.. XX.XX.XXXX C. K. trvale bytom W. Č.. XXX, škodu vo výške 424,- eur.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste Trestného rozkazu Okresného súdu

Nové Mesto nad Váhom č. k. 2T/31/2016-250 zo dňa 01.06.2017, právoplatný dňa 31.08.2017, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 12.10.2017 bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom doručená obžaloba Okresnej

prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 542/17/3304 zo dňa 11.10.2017, na obvineného K. K.
pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 138 písm. e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku
tohto rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 16.11.2017 za účasti obžalovaného, jeho
obhajcu, poškodeného X. T. a zistil nasledovné:

Obžalovaný K. K. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného

poriadku, vrátane poučení podľa § 257 Trestného poriadku a po porade so svojím obhajcom, urobilvyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 542/17/3304-33 zo
dňa 11.10.2017 doručenej súdu dňa 12.10.2017, právne kvalifikovaného ako zločin krádeže podľa §

212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm.
e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1 Trestného zákona. Po vyhlásení obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku
dopytom na obžalovaného zistil, že obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie
za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na

slobodnú voľbu obhajcu, mohol sa so svojim obhajcom radiť o spôsobe obhajoby, že porozumel právnej
kvalifikácii skutku ako konkrétneho trestného činu. Obžalovaný bol oboznámený s trestnými sadzbami,
ktoré Trestný zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu. Obžalovaný tiež deklaroval, že
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku robí dobrovoľne a uznáva vinu za skutok
kladený mu za vinu. Súd súčasne obžalovaného poučil v intenciách ustanovení § 257 ods. 2, ods. 5
a ods. 8 Trestného poriadku, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v

tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku. Z vyjadrení obžalovaného K. K. na hlavnom pojednávaní tiež vyplynulo, že svoj čin
úprimne oľutoval. Zistiac stanovisko prítomného prokurátora v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku,
ako aj stanovisko obhajcu obžalovaného (per analogiam), súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného
poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Súd jeho vyhlásenie o vine zo spáchania žalovaného skutku následne prijal, nakoľko na podklade
výsledkov doposiaľ vykonaného vyšetrovania nemal pochybnosti o vine obžalovaného a neboli zistené
okolnosti vylučujúce trestnosť, resp. protiprávnosť jeho konania. Súd sa taktiež stotožnil s právnou
kvalifikáciou stíhaného skutku podľa obžaloby. Zároveň súd podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku
rozhodol, že vykoná dokazovanie len ohľadne výroku o treste, jeho druhu a výmere a rozhodnutia o

náhrade škody. Súd konštatoval, že v prípravnom konaní boli riadne a včas uplatnené nároky na náhradu
škody poškodenými X.. K. I. vo výške 15.070 eur a X. T. vo výške 424 eur.

Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku v inkriminovanom
čase (§ 22 Tr. zákona) a neboli zistené ani žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti

(§ 23 Tr. zákona) alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti. Obžalovaný bol schopný v čase spáchania
trestného činu rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie ovládať. Z
hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia konal obžalovaný evidentne vo forme priameho úmyslu, t.
j. dolus directus v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, teda chcel spôsobom uvedeným v tomto
zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, pričom mal vedomosť o tom, že sa z

jeho strany jedná o protiprávne konanie. Objektom predmetných trestných činov je ochrana
cudzieho majetku (vlastníctvo cudzej veci), ktorý si prisvojil a ochrana nedotknuteľnosti obydlia.
Tieto záujmy boli konaním obžalovaného porušené, nakoľko obžalovaný naplnil aj objektívnu stránku
stíhaného trestného činu, teda zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b)
Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu

s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a spáchal ich tak, ako na
topoukazovalaajobžaloba,keďžeobžalovanýsiprisvojilcudziuvec,tým,žesajejzmocnilaspôsobiltak
väčšiu škodu, uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním, zároveň neoprávnene
vnikol do obydlia iného. Súd dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové
znaky skutkovej podstaty trestných činov zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4

písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. e) Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. Konaním
obžalovaného boli naplnené všetky znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného zločinu a
prečinu, teda konanie obžalovaného, jeho následok a aj príčinný vzťah medzi konaním a následkom.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

- chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo

- vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú
škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 212 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním väčšiu škodu.

Podľa § 212 ods. 4 písm. b) Trestného zákona, odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. e) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu vlámaním.

Podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene
zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Vzhľadom na priznanie viny obžalovaného, ktoré súd uznesením na návrh prokurátora a po vyjadrení
obhajcu obžalovaného K. prijal, s prihliadnutím aj na ostatné dôkazy, získané v prípravnom konaní,
subsumoval súd protiprávne konanie obžalovaného opísané v obžalobe pod skutkovú podstatu zločinu
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na

ustanovenie § 138 písm. e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. Z dôvodu prijatia vyhlásenia obžalovaného o vine zo
spáchania žalovaného skutku súd v zmysle § 257 ods. 8 Tr. poriadku už nevykonal dokazovanie čo do
viny, ale svoju ďalšiu činnosť zameral len na vykonanie dokazovania čo do výroku o treste, náhrade
škody podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku.

Nahlavnompojednávanípretosúdvykonallendokazovanievovzťahukvýrokuotresteanáhradeškody,
a to oboznámením aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného K., lustrácie v evidencii priestupkov
obžalovaného K., správy o povesti Obce K. Q., oboznámením sa s listinnými dôkazmi o výške uplatnenej
škody,sodbornýmivyjadreniamiohľadomvýškyškody,sozápisnicouovydaníveci,oboznámenímspisu

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/31/2016.

Z oboznámeného aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného K. K. vyplýva, že obžalovaný K.
K. má jeden záznam v registri trestov. Obžalovaný bol jedenkrát právoplatne odsúdený, a to trestným
rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/31/2016 zo dňa 01.06.2017, právoplatný

dňa 31.08.2017, a to pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 a pre prečin porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 15 mesiacov s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou na tri roky a povinnosťou
nahradiť škodu poškodeným.

Z oboznámenej lustrácie v evidencii priestupkov vyplynulo, že obžalovaný K. K. sa dopustil jedného
priestupku, a to dňa 26.03.2015 priestupku proti majetku - krádeže 2 ks čokolády Milka a 1 ks
vystreľovacieho noža v hodnote 10,55 eur, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 15 eur.

Zo správy o povesti Obce K. Q. vyplýva, že obžalovaný mal dňa 12.07.2017 na návrh vlastníkov

rodinného domu č. XXXX, rodičov obžalovaného, zrušený trvalý pobyt a miestom jeho nového trvalého
pobytu je obec K. Q.. Obžalovaný nenavštevuje žiadne školské vzdelanie a ukončil iba povinnú školskú
dochádzku v SOU obchodu a služieb v R. K. R. C.. Obžalovaný v obci K. Q. medzi spoluobčanmi
nepožíva dobrú povesť.

V priebehu trestného stíhania rámci vyšetrovania boli riadne a včas uplatnené nároky na náhradu škody
poškodenými Ing. K. I. vo výške 15.070 eur a poškodeným X. T. vo výške 424 eur. V prípravnom konaní
bolafinančnáhotovosťvovýške2.076,55eur,ktorápochádzalaztrestnejčinnostiobžalovaného,vydaná
na účely trestného konania.

Odborným vyjadrením spoločnosti TOSSMANN OPTICS, s.r.o. zo dňa 25.07.2017 bola určená aktuálna
hodnota ku dňu spáchania skutku 07.07.2017 odcudzených dámskych slnečných okuliarov zn. PRADA
v hodnote 270 eur. Odborným vyjadrením odborníka A. O. zo dňa 25.07.2017 boli určené hodnoty vecí
na základe popisu s ohľadom na nadobúdajúcu hodnotu a dobu používania ku dňu spáchania skutku07.07.2017, a to retiazka s príveskom v tvare srdca z ružového zlata zn. Tiffany Company v hodnote
4.500 eur, prsteň z ružovo, bielo, žltého lata so vsadenými diamantmi zn. Chopard v hodnote 4.600
eur, prsteň zo žltého zlata s kameňom hnedáň v hodnote 600 eur, set - prsteň zo žltého zlata z bielymi

kameňmi a v strede tmavomodrý kameň s náušnicami spolu v hodnote 650 eur a set zo žltého zlata
- náušnice s príveskom s retiazkou v zlatej krabičke v hodnote 400 eur. K predmetným šperkom boli
do spisu doložené aj certifikáty pravosti šperkov. Obžalovaný vo svojej výpovedi z prípravného konania
ako aj na hlavnom pojednávaní potvrdil, že z domu odcudzil aj obálku s finančnou hotovosťou vo výške
3.900 eur. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní súhlasil s výškou uplatnenej škody tak, ako je uvedená

v skutkovej vete obžaloby.

Poškodený X. T. na hlavnom pojednávaní k výške škody uviedol, že mu boli veci odcudzené tak, ako
uviedol vo výsluchu v prípravnom konaní, teda je výška škody taká ako je uvedená v skutkovej vete
obžaloby. Poukázal na to, že k prsteňu Chopard v hodnote 4.600 eur má veľkú citovú väzbu, nakoľko
ho daroval žene za pôrod jeho dvoch detí dvojičiek, ktorý bol komplikovaný. V záverečnej reči uviedol,

že do obžalovaný u nich pracoval, vkladali do neho dôveru, brali ho ako člena rodiny, pravidelne od
nich dostával peniaze každý deň, dostával obed. Obžalovaný zneužil ich dôveru a chladnokrvne ich
vykradol. Má za to, že obžalovaný sa nikdy nepolepší, preto by mal byť za tento skutok byť odsúdený
na nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko je podľa neho obžalovaný pre ich rodinu ako aj pre
spoločnosť nebezpečný. Poškodená X.. K. I. sa hlavného pojednávania osobne nezúčastnila, svoju

neprítomnosť ospravedlnila z dôvodu služobnej cesty v zahraničí. Poškodená si v prípravnom konaní
riadne a včas uplatnila škodu, ktorá jej bola v plnom rozsahu priznaná, pričom súd od výšky škody
odpočítal sumu 2.076,55 eur, ktorá bola v prípravnom konaní obžalovaným dobrovoľne vydaná.

Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní osobne ospravedlnil poškodenému X. T. a svoje konanie

oľutoval.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a
spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu

trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných
činov.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 prvej vety Trestného zákona, zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice

trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby;
základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu

uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac

úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov
a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno
v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo
súdených trestných činov.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 42 ods. 2 prvej vety Trestného zákona, spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok
o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery

páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Súd zvážil všetky rozhodné skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmery trestu. Pri určovaní druhu

trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34
ods. 4 Tr. zákona). Senát dospel k záveru, že pre splnenie účelu trestu je možné obžalovanému uložiť
podmienečný súhrnný trest odňatia slobody. Súd uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody,
nakoľko odsudzuje obžalovaného za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol obžalovanému doručený

trestný rozkaz za iný jeho trestný čin, a to Trestný rozkaz Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.
k. 2T/31/2016-250 zo dňa 01.06.2017, právoplatný dňa 31.08.2017, pre prečin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona poukazom na § 138 písm. e) Trestného
zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže
podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, ktorým bol

obžalovaný odsúdený k úhrnnému podmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere pätnásť mesiacov
s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou v trvaní tri roky s probačným dohľadom nad jeho
správaním v skúšobnej dobe a s povinnosťou nahradiť škodu poškodeným K. K. vo výške 315 eur, X..
S. K. vo výške 732,32 eur, O. T. vo výške 38,80 eur a S. K. vo výške 1.238 eur v skúšobnej dobe. Trestný
rozkaz bol obžalovanému doručený dňa 21.08.2017.

Senát pri úvahách o druhu a výmere trestu zistil u obžalovaného existenciu dvoch poľahčujúcich
okolností, a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin
úprimne oľutoval) a podľa § 36 písm. n) Trestného zákona (napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej
činnosti tým, že uznal vinu zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, čím odpadla povinnosť súdu

vykonať kontradiktórne hlavné pojednávanie vo vzťahu k výroku o vine). V danom prípade bola zistená
jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona (obžalovaný svojím konaním spáchal
viac trestných činov). U obžalovaného teda prevyšoval pomer poľahčujúcich okolností, preto v danom
prípade súd znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie
trestného (zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. kde bola zákonná trestná sadzba vo výmere tri

až desať rokov), ktorú súd znížil o jednu tretinu, teda horná hranica bola znížená na sedem rokov a
osem mesiacov. Naopak súd v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona musel hornú hranicu zákonom
ustanovenej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného zvýšiť o jednu tretinu. Súd teda pri ukladanísúhrnnéhotrestupodľa§42ods.1a§41ods.2Trestnéhozvýšilhornúhranicutrestnejsadzbytrestného
činu najprísnejšie trestného (zločinu krádeže podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona) o jednu tretinu.

Senát v danej veci ustanovenie § 39 ods. 1 o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod dolnú
hranicu trestu ustanoveného zákonom neaplikoval vzhľadom na to, že obžalovaný sa dopustil priestupku
proti majetku, ako aj viacerých majetkových trestných činov a s poukazom na spôsob spáchania zločinu
krádeže podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.
1 Trestného zákona dňa 07.07.2017, a to takým spôsobom, že zneužil dôveru jeho zamestnávateľov -

poškodených, ktorí mu ponúkli prácu, poskytovali pravidelný príjem, potravu a zaobchádzali s ním ako
s členom rodiny a napriek tomu sa obžalovaný voči poškodeným dopustil predmetného trestného činu a
spôsobil ním poškodeným škodu spolu vo výške 15.494 eur. Preto súd v danej veci nevidel mimoriadne
okolnosti prípadu či osobitné pomery páchateľa, ktoré by umožňovali aplikáciu ustanovenia § 39 ods.
1 Trestného zákona.

Senát má však za to, že obžalovanému je potrebné dať ešte jednu šancu, zaradiť sa do spoločnosti,
riadne sa zamestnať a nahradiť tak škodu poškodeným, pričom aj vzhľadom na vek obžalovaného má
senát za to, že účel trestu bude naplnený uložením podmienečného súhrnného trestu odňatia slobody
s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej päť ročnej dobe, počas ktorej je obžalovaný
povinný nahradiť celú spôsobenú škodu, je povinný osobne aj písomne sa ospravedlniť poškodeným,

podrobiť sa sociálnemu výcviku alebo inému výchovnému programu a zamestnať sa v skúšobnej dobe.

Preto súd uložil obžalovanému trest podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, § 42 ods. 1, § 41 ods.
2, s použitím § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8
Trestného zákona, a to súhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky s probačným

dohľadomnadjehosprávanímvskúšobnejdobenapäťrokov,ktorýzohľadňujenielenstupeňzávažnosti
spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku a osobu páchateľa, jeho trestnú minulosť, ale
aj okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu. Súd obžalovanému K.V. zároveň uložil
povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom
programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe

spôsobenú škodu poškodeným, osobne aj písomne sa poškodeným ospravedlniť, povinnosť zamestnať
sa.

Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije, motív jeho konania, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov

v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred
páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu,
aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska
generálnej ako aj individuálnej prevencie.

S trestným konaním bolo spojené adhézne konanie, teda bol uplatnený nárok na náhradu škody
poškodenými, pričom z vykonaného dokazovania mal súd za preukázanú výšku škody spôsobenú
trestným činom X.. K. I.Á. spolu vo výške 15.070 eur a poškodenému X. T. vo výške 424 eur, od ktorej
výšky súd odpočítal sumu vrátenú obžalovaným vo výške 2.076,55 eur, preto zaviazal obžalovaného na
náhradu škody X.. I. vo výške 12.993,45 eur a poškodenému T. vo výške 424 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. (§ 309 ods. 1 Tr. por.).