Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/214/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715214368
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715214368.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov

senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o.,
so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej: N. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXX, G., o
zaplatenie sumy C/120,67 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k.
17C/494/2015-35 zo dňa 27.05.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a vyslovil, že žalovanej náhradu trov
konania nepriznáva.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 42 ods. 1 písm. a), § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z.
o elektronických komunikáciách, § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka aplikujúc články 4 bod 2 a 6 bod
1 Smernice rady č. 93/13/EHS, ako aj s poukazom na ust. § 115a, § 120 ods. 1 prvá veta, § 132, § 142
ods. 1 a § 200ea ods. 1, 3 O.s.p.

3. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanej, aby ju súd zaviazal na
zaplatenie sumy 120,67 eur s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaná suma predstavuje neuhradené
faktúry za poskytnuté služby, na základe zmluvy o pripojení uzavretej so spoločnosťou H. Žalovaná
uznalazáväzokvočižalobcovivovýške120,67eur.Zmluvouopostúpenípohľadávokzodňa22.10.2013
H. postúpil pohľadávku na žalobcu. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie zistil, že spoločnosť H. so žalovanou uzavrela zmluvu o
pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie elektronických komunikačných služieb. Právny predchodca
žalobcužalovanejriadneposkytovalelektronickékomunikačnéslužby.Žalovanáneplnilariadnezmluvný
záväzok, porušila zmluvnú povinnosť uhradiť faktúry vystavené za poskytnuté služby vo výške 29,04 eur,
62,14 eur, 36,99 eur, z čoho jej vyplynula povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur v lehote
splatnosti 09.02.2012. Žalovaná písomnou formou uznala záväzok voči žalobcovi vo výške 120,67 eur.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.11.2013 H. postúpil pohľadávku voči žalovanej na žalobcu.

5. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť z dôvodu, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. V konaní nepreukázal, že medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o poskytovaní elektronickýchkomunikačných služieb. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že v zmluve si zmluvné strany
dojednali pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu. Prioritne z dôvodu nepreukázania
tvrdených skutočností a uplatneného nároku súd žalobu zamietol. Poukázal na skutočnosť, že i keby

žalobca v konaní preukázal uzatvorenie zmluvy o poskytovaní elektronických komunikačných služieb
medziprávnympredchodcomžalobcuažalovanou,ktorábyobsahovalaustanovenieozmluvnejpokute,
uvedené by bolo potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu. Ustanovenie o zmluvnej pokute by
súd posúdil s poukazom na obsah dodatkov zmlúv o elektronických komunikáciách, ktorý je zrejmý
z iných konaní vedených na súde, kde právnym predchodcom žalobcu je H. že je v neprospech

spotrebiteľa, keď povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu spotrebiteľom sa viaže na porušenie povinnosti
spotrebiteľa podľa zmluvy. Žalobca uplatňuje od žalovanej sankciu - zmluvnú pokutu za porušenie
zmluvnej povinnosti a vo výške, ktorá je nezmenená bez ohľadu na to aký čas zostáva do konca doby
viazanosti. V prípade, že žalovaná by v posledný mesiac viazanosti neuhradila poplatok za služby,
vzťahuje sa na ňu povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, hoci celé predchádzajúce obdobie mohla riadne
plniť zmluvné povinnosti. Dojednanie o zmluvnej pokute žalovaná ako spotrebiteľ nemala možnosť

ovplyvniť. Plnenie záväzku je možné zabezpečiť zmluvnou pokutou, ale táto musí byť primeraná, určitá
a zrozumiteľná. Navyše výška zmluvnej pokuty je obsahom zmluvy, ktorá má formulárový charakter,
spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nemal možnosť výšku zmluvnej pokuty ovplyvniť.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ nárok oprel žalobca o uznanie dlhu z 28.05.2014, uvedený

právny úkon je potrebné posúdiť ako absolútne neplatný právny úkon, ktorý má formulárový charakter,
je v neprospech spotrebiteľa. Žalovaná nemala možnosť ovplyvniť uzatvorenie predmetného právneho
úkonu. Preto žalobu zamietol.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že v konaní úspešnej žalovanej

nepriznal náhradu trov, nakoľko si ich táto neuplatnila.

8. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal dovolanie žalobca podľa ust. §
365 ods. 1 písm. f) C.s.p. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie žalobný návrh zamietol ako
premlčaný, pričom uznanie dlhu žalovaným považoval za neplatný právny úkon. Rozhodnutie súdu

prvej inštancie je nesprávne. Tvrdil, že žalobca si nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v konaní
neuplatňoval. Uplatnil si len sumu za poskytnuté hovorné služby. V konaní preukázal uznanie dlhu
žalovanou zo dňa 28.05.2014, v ktorom žalovaná uznala svoj dlh vzniknutý z titulu nezaplatenej ceny za
ich právnym predchodcom riadne a včas poskytnuté telekomunikačné služby čo do právneho dôvodu aj
výšky. Uznanie dlhu obsahuje všetky zákonom požadované náležitostí, aby ho bolo možné považovať

za platné. Je dostatočne určité, je z neho zrejmé, že žalovaná uznala svoj dlh z titulu nezaplatenej
ceny poskytnutých telekomunikačných služieb, ktorá bola vyúčtovaná vo faktúrach číselne označených
v uznaní a vo výške ku dňu podpísania uznania dlhu. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon
žalovanej bolo podpísané žalovanou, ma písomnú formu, je v ňom uvedená kauza vzniku dlhu, výška
dlhu, ako aj prísľub žalovanej svoj dlh voči žalobcovi zaplatiť. Žalovaná pred súdom prvej inštancie

nespochybnila podpísanie vyššie uvedeného uznania dlhu a ňou prejavenú vôľu svoj dlh splatiť.
Nezodpovednosť a ľahkovážny prístup zo strany žalovanej nie je možné vykladať v jej prospech, a to
ani v prípade postavenia žalovanej ako spotrebiteľa. Aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze (poukázal
na Komentár Občanský zákonník I. prvé vydání. Praha: C.H.Beck, 2008, str. 408). S poukazom na
článok autorov G. H. a Z. E. uviedol, že spotrebiteľ vie čítať a písať, mal by venovať zvýšenú pozornosť

tomu, čo podpisuje. Podporne odkázal aj na vyjadrenie Generálnej advokátky J. X. vo veci C-453/10
prejednávanej Súdnym dvorom EÚ, ktorá kladie dôraz na zodpovednosť spotrebiteľa, ktorý si má pred
uzavretím zmluvy zvážiť jej obsah a nespoliehať sa len na ochrannú ruku štátu. Podľa odvolateľa
zmyslomochranyspotrebiteľanemôžebyťdosiahnutiestavu,žespotrebiteľnebudemusieťsvojzáväzok
pre uplynutie času splniť, a preto ani predlženie lehoty pre vymáhanie pohľadávky, ktorá nastala v

prípade uznania dlhu priamo zo zákona, nemôže byť samé o sebe v jeho neprospech.

9. V ďalšom uviedol, že vzhľadom na predložené písomné uznanie dlhu žalovanou žalobca uniesol
dôkazné bremeno o preukázaní existencie zmluvného vzťahu.

10. K hodnoteniu dôkazov poukázal na ust.§ 191 C.s.p. Navrhol preto jeho odvolaniu v plnom rozsahu
vyhovieťažiadalpriznaťtrovykonaniazazaplatenýsúdnypoplatokvkonanípredsúdomprvejinštancie,
za zaplatený súdny poplatok za odvolanie a náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej
pomoci podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. s DPH vo výške 90,20 eur.11. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

12. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu konštatuje, že pokiaľ súd prvej
inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ust. Občianskeho súdneho poriadku, zákona č.
99/1963Zb.(vznenídoplnkovúčinnéhodo30.06.2016),takodvolacísúdmusípostupovaťavecposúdiť
už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ust. § 470 ods. 1, 2 C.s.p.

s tým, že účinky procesných úkonov zrealizovaných pred súdom prvej inštancie (okresným súdom) do
01.07.2016 ostali zachované.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce

v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a
contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a
webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 07.09.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

14. Krajský súd v súlade s ust. § 382 C.s.p. vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu
ust. § 100 a § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ako aj § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa, ktoré sa na vec vzťahujú a neboli pri doterajšom rozhodovaní veci použité, ktoré
však k uvedenému nevyjadrili.

15. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenom (§ 101 až 110 ). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie
je dotknuté ust. § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka (§ 100 ods.
1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ďalej len OZ).

16. Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa,
keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 OZ).

17. Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť

uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť, alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

18. Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh
v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh
uznal, vedel o jeho premlčaní (§ 558 OZ).

19. Vzhľadom na vyššie uvedené je možné jednoznačne súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie,

že uznanie dlhu podpísané dňa 28.05.2014 žalovanou je nutné vyhodnotiť ako neplatný právny
úkon, lebo bol v neprospech spotrebiteľa. Uvedený právny úkon je nutné odvodzovať od charakteru
zmluvy, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, t.j. zmluvy o poskytnutí
telekomunikačných služieb, ktorá má jednoznačne spotrebiteľský charakter. Za poskytnutie služieb
boli žalovanej vyfakturované faktúry na úhradu rôznych súm, a to so splatnosťou od 11.08.2010 do

09.12.2012. Premlčacia lehota na uplatnenie uvedených nárokov vyplývajúcich z faktúr začala plynúť
najneskôr deň po splatnosti poslednej fakturovanej faktúry, teda dňa 10.02.2012. Trojročná premlčacia
lehota preto uplynula najneskôr 10.02.2015. Žaloba v predmetnej veci bola podaná až dňa 21.12.2015.
Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty. Pritom
premlčanieakoprávnyinštitútsaprispotrebiteľskejzmluveriadiustanoveniamiObčianskehozákonníka,

a to konkrétne ust. § 100 a nasl. OZ. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozhodnutie NS SR sp. zn.
5MCdo/20/2009, ktorý zaujal záver, že pri zmluve o pripojení uzavretej so spotrebiteľom je premlčacia
lehota tri roky.20. Aj s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa súd, rozhodujúci v
spotrebiteľskom spore, okrem iného prihliadne na premlčanie práva voči spotrebiteľovi bez toho, aby
od spotrebiteľa bolo vyžadované uskutočnenie hmotnoprávneho úkonu, ktorým je vznesenie námietky

premlčané. Bolo preto povinnosťou súdu prihliadať na premlčanie nároku žalobcu uplatneného zo
spotrebiteľskej zmluvy ex offo.

21. Uvedený záver je možno prijať z dôvodu, že uznanie dlhu zo dňa 28.05.2014 bolo posúdené ako
neplatný právny úkon. Jednak je treba konštatovať, že v čase uznania dlhu 28.05.2014 boli premlčané

nároky okrem sumy fakturovanej číslom XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 09.02.2012. Navyše je
treba skonštatovať, že suma, ktorá mala byť uznaná bola vo výške 120,67 eur, pritom dlh bol vyčíslený
sumou 501,76 eur. Z uvedeného tiež nevyplýva čo predstavuje sumu 120,67 eur. Je dosť ťažké uveriť
tvrdeniu, že by žalovaná dobrovoľne uznala dlh vymáhaný v tomto konaní za situácie, keď tento bol
okrem sumy fakturovanej faktúrou splatnou 09.02.2012 už premlčaný.

22. Je nutné v súvislosti s premlčaním nároku upriamiť pozornosť na rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 25.09.2014, sp. zn. 16Co/256/2014, podľa ktorého v ust. § 110 ods. 1 OZ sa nerozlišuje, či
dlžník právo písomne uznal čo do dôvodu a výšky pred uplynutím premlčacej doby alebo až po uplynutí
premlčacej doby. Takéto rozlíšenie je však uvedené v ust. § 558 OZ, v zmysle ktorého predpoklad, že
dlh v čase uznania dlhu trval, platí len v tom prípade, ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Z

tohto vyplýva, že možno uznať aj už premlčaný dlh, avšak predpokladať, že dlh v čase uznania trval,
možno len za stavu, že ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

23. V prejednávanom prípade nebolo preukázané, aby žalovaná vedela o tom, že dlh v čase jeho
uznávania bol premlčaný okrem sumy 248,95 eur fakturovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou

09.02.2012, ktorou bola fakturovaná zmluvná pokuta. Teda všetky ostatné faktúry boli uplatnené po
lehote splatnosti a rovnako uznávací prejav zo dňa 28.05.2014 bol zrealizovaný po uplynutí premlčacej
lehoty vo vzťahu k ostatným faktúram.

24. Rovnako aj z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10.04.2014, sp. zn. 19Co/815/2013

vyplýva, že v zmysle § 558 OZ uznaný môže byť aj premlčaný dlh. Takéto uznanie zakladá právnu
domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uzná, vedel o jeho
premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre skutkový omyl alebo právny omyl, jeho uznanie
nemá uvedené právne účinky.

25. Je treba však súhlasiť s tvrdením, že uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný
veriteľovi, ktorým nevzniká nový záväzok a uznať možno aj premlčaný dlh. No uznávací prejav dlžníka
bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný.

26. K ďalším odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že treba súhlasiť aj s tým, že ochrana

spotrebiteľa nemôže byť bezvýhradná. Na jeho ochranu je však nutné aplikovať zákonné ustanovenia,
v tomto prípade aj prihliadať na premlčanie uplatneného nároku.

27. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne po doplnení právnej argumentácie, na aplikáciu ktorej boli strany sporu v priebehu

odvolacieho konania upozornené, postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdený.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 257
i za použitia článku 4 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej žiadne preukázateľné
trovyodvolaciehokonanianevznikli.Vodvolacomkonaníneúspešnémužalobcovinemohlabyťpriznaná

náhrad trov odvolacieho konania. Preto bolo vyslovené, že stranám sporu sa nepriznáva nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Správnosť uvedeného výroku vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp.
zn. 6Cdo/544/2015.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Podľa § 420 C.s.p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 C.s.p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 C.s.p., dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací

súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 C.s.p., dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 C.s.p., dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 C.s.p., dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 C.s.p., dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 C.s.p., v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 C.s.p., dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 C.s.p., povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.