Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/134/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115207903
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115207903.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Tomáš
Kušnír, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovaným: 1. T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
S. XX, T., 2. Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, T., 3. R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, J. o
zaplatenie 2 038,41 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovaným náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 02.04.2015 sa žalobca domáhal na žalovaných zaplatenia sumy 2038,41 €

s prísl. spočívajúcom v úroku z omeškania.

V žalobe uviedol, že pohľadávku, ktorú v konaní uplatňuje, nadobudol na základe postúpenia od
postupcu Slovenská sporiteľňa, dňa 27.06.2013. Má ísť o pohľadávku zo zmluvy o úvere uzatvorenej
dňa 10.10.2005 medzi Slovenskou sporiteľňou ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi. Vzhľadom na
to, že žalovaní úver riadne nesplácali, žalobca ako právny nástupca pôvodného veriteľa si uplatňuje
nárok na vrátenie dlžnej sumy prostredníctvom súdu.

Žalovaní 1. a 2. sa k žalobe písomne nevyjadrili. Žalovaný 3. ako ručiteľ uviedol, že dlh by primárne
mali splácať žalovaní 1. a 2.

Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom spisu a zistil nasledujúce:

Dňa 10.10.2005 bola medzi Slovenskou sporiteľňou ako veriteľom a žalovanými 1. a 2. ako dlžníkmi

uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkom úver vo výške
100000,-Sk, ktorý mal byť splácaný mesačnými splátkami vo výške 1513,-Sk od 20.11.2005, pričom
konečná splatnosť úveru bola stanovená na deň 20.09.2015. Žalovaný 3. sa zaručil za splnenie záväzku
žalovaných 1. a 2.

Pohľadávka z predmetného úveru bola na základe zmluvy zo dňa 27.06.2013 o postúpení pohľadávok
postúpená zo Slovenskej sporiteľne na žalobcu.

Žalobca súdu predložil list zo dňa 27.04.2011 adresovaný žalovanému 1. s názvom „Výzva,“ ktorým
tomuto oznamoval, že je v omeškaní ku dňu 31.03.2011 so zaplatením sumy 178,36 €.Z dôvodu obdobnosti prejednávanej veci s inými vecami vedenými na tunajšom súde a vzhľadom na
námietky vedľajšieho účastníka, vyzval súd žalobcu ako aj Slovenskú sporiteľňu, aby súdu preukázali
doručenie § 92 ods.8 zákona o bankách vyžadovanej „výzvy“ žalovanému.

Žalovaný doklad o doručení predmetnej výzvy súdu nepredložil.

Súd teda považuje za dôležité, že doručenie, resp. zaslanie tohto listu žalovaným resp. žalovanému 1.
preukázané nebolo.

V prejednávanej veci tak súd musel prvotne riešiť, či žalobca je vo veci aktívne vecne legitimovaný,
a či teda na základe postúpenia platne nadobudol pohľadávku, ktorú uplatňuje na zaplatenie v tomto
súdnom konaní.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách - ak je napriek písomnej výzve banky alebo

pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník), aj bez súhlasu
klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka - veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka - postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi,

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. V súvislostí s postúpením

pohľadávky sa zvykne postupník odvolávať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4Obo210/01
publikované v periodiku Zo súdnej praxe pod číslom 66/2003, ktorého právna veta znie: „Relevantné
oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu
postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby
ako prejudiciálnu otázku, skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.“

V tejto súvislosti procesný súd ďalej potrebuje uviesť, že Najvyšší súd SR v novšom rozhodnutí sp. zn.
1Cdo/76/2007, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu pod č. 46/2009
uviedol, že: „ Z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať
platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca ale dlžník

by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by postúpenie pohľadávky postupca
dlžníkovi síce neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukázal.
Na takého rozlišovanie v postavení dlžníka nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník
oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného ustanovenia však nemožno

činiť záver, že dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o
postúpení postupník.V ustanovení § 526 a ani na inom mieste Občiansky zákonník nerozlišuje takéto dve postavenia dlžníka
z hľadiska jeho možností namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.
Najvyšší súd ďalej uviedol, že v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. o jej splnenie,

kedy postúpená pohľadávka nie je ešte uhradená, je však súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku
skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak vyjdú v konaní najavo.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že priamo zo zákona a od počiatku sa na dotknutý
právny úkon hľadí, ako keby nebol urobený. Odlišný prístup by znamenal obchádzanie ustanovení o
absolútnej neplatnosti právnych úkonov.“

Súd má za to, že výzva, ktorá je uvedená v § 92 ods. 8 zákona o bankách vo vete prvej, nie je právnym
úkonom. Znamená to toľko, že platnosti alebo neplatnosti tejto výzvy sa nemožno domáhať v konaní
predsúdom.Ideotzv.faktickýúkon,ktorýjevšaknevyhnutnoupodmienkoumožnostiďalšiehoprávneho
úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky. V prípade, ak tento faktický úkon vykonaný nebol,
neplatným bude následný právny úkon.

Podľa § 45 ods.1 Občianskeho zákonníka - prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď
jej dôjde.
Analogicky uvedené ustanovenie treba využiť aj pri doručovaní faktického úkonu banky, pre ktorý je
stanovený písomná forma, a ktorý môže mať právnu relevanciu pre posúdenie následnej platnosti alebo

neplatnosti postúpenia pohľadávky bankou iba v prípade, ak sa dostane do dispozičnej sféry dlžníka,
ktorému bol zasielaný. V danom prípade preukázanie doručenia písomnosti, z ktorej žalobca odvodzuje
pre seba priaznivé účinky je práve na tomto žalobcovi. Žalobca však nepreukázal, že by sa takáto listina
do dispozičnej sféry dlžníka dostala (bez ohľadu na to, či sa s touto výzvou oboznámil, alebo nie), a
preto súd musí vychádzať z toho, že nebola splnená podmienka nevyhnutná pre platnosť postúpenia

pohľadávky bankou.

Na základe uvedeného súd konštatuje, že v prejednávanej veci žalobca žalobou uplatnenú pohľadávku
nenadobudol, a nie je teda na jej uplatňovanie v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný.

Na základe uvedeného musel súd žalobu bez ďalšieho zamietnuť. Na tomto závere nič nemení ani
zvyčajné odvolávanie sa žalobcu na bod 10.3. Všeobecných obchodných podmienok - pri doručovaní
písomnosti v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní ...,
nakoľko žalobca nepreukázal ani odoslanie „Výzvy“.

Pokiaľ ide o názor žalobcu, že účelom § 92 ods.8 zákona o bankách nie je obmedzenie možnosti
postúpiťbankovúpohľadávkualeprelomeniebankovéhotajomstva,ideonázorprezentovanývčasopise
Súkromné právo č. 1/2015.
S uvedeným názorom sa procesný súd nestotožňuje ale naopak má za, že keďže postúpením bankovej
pohľadávky dochádza aj k prelomeniu bankového tajomstva, musia byť na platné postúpenie splnené

podmienky uvedené v § 92 ods.8 zákona o bankách. Takto chápe toto ustanovenie aj Národná banka
SR (napr. stanovisko zn. ODB-8651/2014 zo dňa 20.08.2014 zaslané OS Prešov).

Pokiaľ sa týka náhrady trov konania, žalobca v konaní neúspešný, právo na ich náhradu nemá (§ 142
ods.1 Os.p.) a žalovaným súd túto náhradu nepriznal pre nedostatok návrhu z ich strany (§ 151 ods.1

O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 3
vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods.
1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.