Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 3, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/513/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314215649
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2314215649.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľky: U. B. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., O.
XXXX/XX, zastúpenej spoločnosťou: VIA LEGE, s.r.o., so sídlom Pata, Veterná 1093, proti odporcovi:
P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. A. č. XXX, zastúpenému advokátom: JUDr. Dagmar Hornáková,
Sereď, A. Hlinku č. 3044, o nariadenie predbežného opatrenia v konaní o určenie výživného pre
manželku, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 25. júna 2014, č.k.

17C/256/2014-18, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti a v
závislom výroku o súdnom poplatku p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi uložil
povinnosť platiť navrhovateľke výživné mesačne v sume 200,- Eur, ktoré výživné je splatné vždy do 10.

dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom 19.06.2014. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol. Napokon odporcovi uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike
na účet Okresného súdu Galanta súdny poplatok za podaný návrh vo výške 33,- Eur do troch dní
od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie potom odôvodnil s poukazom na to, že navrhovateľka sa
návrhom podaným na súd 19.06.2014 domáhala, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uloží
odporcovi plniť voči nej vyživovaciu povinnosť vo výške 500,- Eur mesačne od 19.06.2014. Právne

rozhodnutie odôvodnil s použitím § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p., § 75 ods. 1 veta prvá, ods. 2, 4, 6, 8 a 9,
§ 76 ods. 1 písm. a), § 76 ods. 4 O.s.p., § 71 ods. 1 a 2, § 18 a § 19 ods. 1 Zákona o rodine a vecne tým,
že tým, že súd mal za preukázané, že v prejednávanej veci je potrebné nariadiť predbežné opatrenie v
uvedenom rozsahu, vzhľadom na správanie odporcu voči navrhovateľke, ale najmä vzhľadom k tomu,
že životná úroveň manželov by mala byť v zásade rovnaká, pričom navrhovateľka z dôvodu materskej
dovolenky a starostlivosti o maloleté dojčené dieťa nemá reálne možnosť svojou prácou dosiahnuť

vyššiu životnú úroveň tak, aby si sama zabezpečovala svoje najzákladnejšie potreby a to najmä stravu,
ktorá by mala byť pestrá a zdravá vzhľadom práve na dojčenie dieťaťa. Osvedčenie práva na výživné
v nevyhnutnej miere podľa § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p., vyžaduje aj schopnosti a možnosti povinného
platiť výživné v zmysle § 71 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Napriek tomu, že sa osvedčujú aj schopnosti a možnosti povinného, obsahom predbežného opatrenia,
bez zreteľa na druh vyživovacej povinnosti, je výživné v nevyhnutnej miere. Z toho vyplýva, že toto

výživnéjeurčenélennauspokojovaniezákladnýchosobných(životných)potrieboprávnenéhoanemôže
sa stotožňovať s rozhodnutím vo veci samej, kedy bude mať súd k dispozícii všetky relevantné dôkazy.
S použitím § 1 zák. č. 601/2003 Z.z. a § 2 písm. a) cit. zák., v zmysle ktorého za životné minimum fyzickej
osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, tento zákon ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu
hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Za životné minimum fyzickej

osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo
úhrn súm 198,09 Eur mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, preto súd dočasne určil odporcovivyživovaciu povinnosť na navrhovateľku sumou 200,- Eur mesačne. Takto stanovené výživné zabezpečí
navrhovateľke uspokojenie pravidelnej stravy potrebnej na to, aby navrhovateľka aj naďalej mohla dojčiť
maloleté dieťa, čo je najdôležitejším faktorom bezprostredne hroziacej ujmy, ktorú by inak nebolo možné

a nie je možné odvrátiť. Súd má minimálne z listov vlastníctva za preukázané, že finančné pomery
odporcu umožňujú platiť výživné v určenej výške, nakoľko tento vlastní viaceré nehnuteľnosti tak, ktoré
nadobudol kúpnymi zmluvami, hoci pred uzatvorením manželstva, avšak tieto nehnuteľnosti môže napr.
prenajímať a mať tak z prenájmu finančný zisk. Súdom určená výška výživného je určená s ohľadom
na to, aby sa matka nedostala do stavu hmotnej núdze. Súd zároveň odporcu zaviazal na zaplatenie

súdneho poplatku za podaný návrh s poukazom na § 4 ods. 2 písm. e) a § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a položku 1 písm. c) Sadzobníka súdnych
poplatkov. Navrhovateľka je zo zákona oslobodená od povinnosti platiť súdny poplatok a táto povinnosť
prechádza na odporcu, keďže súd nariadil predbežné opatrenie, čím vyhovel návrhu navrhovateľky.
Výška súdneho poplatku je určená zo zákona sumou 33,- Eur.

Proti tomuto uzneseniu podal v jeho vyhovujúcej časti odvolanie odporca prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že mu
uloží povinnosť platiť výživné pre navrhovateľku vo výške 40,- Eur mesačne, ktoré je splatné vždy do 10.
dňa toho ktorého mesiaca, počnúc dňom 19.06.2014. Poukázal na to, že ich manželstvo doteraz trvá,
hoci pod č.k. 12P/157/2014 na Okresnom súde v Galante sa vedie konanie o rozvod manželstva, o ktoré

požiadal on. Poukázal na to, že pri podaní návrhu na rozvod manželstva zohrala úlohu aj ovplyvniteľnosť
navrhovateľky vierou, ktorú navrhovateľka vyznáva a ktorou je Cirkev Jehovova. Zdôraznil, že ešte
pred uzavretím manželstva si kúpil v obci V. A. rodinný dom, ktorý si svojpomocne zrekonštruoval a
chcel v ňom vytvoriť domov pre navrhovateľku a ich maloletého syna. Navrhovateľka si však nevedela
v tomto dome zvyknúť a udomácniť sa, svoje veci na oblečenie nemala uložené v skrini, ale mala ich

zbalené iba v igelitových taškách tak, ako si ich priniesla a nič nenasvedčovalo tomu, že by chcela sa
trvalo usadiť v predmetnom dome. Do predmetného domu na určitý čas iba prichádzala a následne
odchádzala a od februára 2014 navrhovateľka nezdieľala s odporcom spoločnú domácnosť. Pokiaľ
žili spolu odporca sa staral a zabezpečoval jej potreby a potreby domácnosti. V ďalšom zdôraznil, že
nie je pravdou tvrdenie navrhovateľky akým nákladným spôsobom života žije, čo všetko si dopraje.

Zdôraznil, že je podnikateľom, predmet jeho činnosti vyplýva z výpisu zo živnostenského registra,
je murárom a veľa vecí vo svojom dome si urobil sám vlastnou prácou. Sám má výdavky spojené
s vlastným podnikaním, výdavky na pohonné hmoty, poplatky na sociálne a zdravotné poistenie v
súvislosti s podnikaním, poplatky na stravu, platí si životnú poistku a mesačne paušál k telefónu
vo výške 35,- Eur. Mesačné výdavky s údržbou domu predstavujú zhruba 150,- Eur, poplatky za

čistiace, pracie a kozmetické prostriedky ho vychádzajú cca 45,- Eur mesačne. Okrem toho v banke
spláca úver 300,- Eur mesačne, od svojho otca má pôžičku v sume 7.000,- Eur mesačne. Maloletému
platil poistku a prispieva na jeho výživu podľa svojich možností a schopností. Doposiaľ mu prispieval
mesačne 80,- Eur k rukám matky, avšak odteraz je rozhodnutý platiť výživné na maloletého tak, aby túto
skutočnosť mohol kedykoľvek relevantným spôsobom preukázať. Má vyživovaciu povinnosť voči deťom

z predchádzajúceho manželstva, na ktorých platí výživné vo výške 180,- Eur mesačne, ktoré bolo určené
rozsudkom Okresného súdu v Galante, sp. zn. 25C/16/2009 zo dňa 27.03.2009. Neuprednostňuje ani
finančne, ani časovo svoje deti z predošlého manželstva a svoj čas medzi svoje deti rozdeľuje primerane
potrebám detí. Tvrdenia navrhovateľky, ktoré uvádza v návrhu nie sú opodstatnené, napr. že má problém
splatiť kočík, pritom na tento účel dostala od štátu príspevok vo výške 800,- Eur. Čo sa týka vlastníctva

k nehnuteľnostiam priložil fotodokumentáciu poukazujúc na to, že sa nejedná o žiadne luxusné rodinné
domy. Uviedol, že už v živote si niečo prežil a má iný pohľad na život ako navrhovateľka. Snažil sa
jej pomôcť a radi by jej pomohli aj jeho rodičia, avšak navrhovateľka v tomto smere neurobila žiadny
ústretový krok. Za týchto okolností je ochotný prispievať na výživu navrhovateľke ako svojej manželke
sumou 40,- Eur mesačne. Výživné určené súdom prvého stupňa vo výške 200,- Eur mesačne považuje

za finančne neúnosné a neprimerané jeho možnostiam a schopnostiam. Takto určená suma by ho
neprimerane finančne zaťažila, prípadne aj ohrozila.

Navrhovateľka odvolanie nepodala. K doručenému odvolaniu, ktoré podal odporca sa písomne vyjadrila
a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa pre jeho vecnú správnosť potvrdil.

Zdôraznila, že za daných okolností nie je relevantné posudzovať pre aké dôvody požiadal odporca o
rozvod manželstva a tieto sú v jeho vyjadrení nezrozumiteľné a nepodložené. Čo sa týka dôvodu, že
odišla zo spoločnej domácnosti stalo sa tak preto, že odporca ako výlučný vlastník predmetného domu
ju opakovane z domu vyhadzoval a to aj napriek jej rizikovému tehotenstvu a často krát v pokročilejvečernej hodine. Veci si nevybalila preto, lebo odporca jej v skrini vyčlenil len dve police a veci sa jej
tam nezmestili. Povedal jej síce, že má vytriediť jeho veci, ale ona si netrúfla vyhadzovať jeho veci bez
jeho odsúhlasenia. Odvolanie je formulované tak, ako by bolo svojvôľou navrhovateľky opustiť spoločnú

domácnosť, čomu však nebolo tak. Navrhovateľka bola odporcom v jeho návaloch rozčúlenia nútená tak
robiťavracalasascieľomavnádejiobnoveniaspolužitiaavytvoreniarodiny.Tejtonádejesavšakvzdala
a s ohľadom na pokročilé rizikové tehotenstvo dva mesiace pred pôrodom sa po poslednom vyhodení
zo spoločnej domácnosti odporcom rozhodla ostať bývať v byte, ktorého je spoluvlastníčkou titulom
dedenia po otcovi, spolu so svojou matkou. Odporca sa ešte pred narodením syna od navrhovateľky

domáhal vrátenia kľúčov od jeho domu, čím definitívne znemožnil navrhovateľke prístup do spoločnej
domácnosti.Aniponarodeníspoločnéhodieťaťaodporcanevytvorilpodmienkyatoanimateriálnepreto,
aby mohla navrhovateľka spolu so synom žiť s ním v spoločnej domácnosti. Vzhľadom na to, že odporca
už aj podal návrh na rozvod je zrejmé, že nemá ani záujem na zdieľaní spoločnej domácnosti s ňou
ako navrhovateľkou a ich maloletým synom. V žiadnom prípade nie sú teda dané dôvody, pre ktoré
navrhovateľka nezdieľa s odporcom spoločnú domácnosť na jej strane, ale spočívajú v chovaní odporcu.

Zosamotnéhoodvolaniavyplýva,žeminimálneodfebruára2014siodporcasvojuvyživovaciupovinnosť
voči navrhovateľke neplnil a neplní. Opätovne poukázala na ust. § 71 Zákona o rodine, podľa ktorého
životná úroveň oboch manželov má byť v zásade rovnaká. Pokiaľ odporca tvrdí, že od februára 2014
prispel navrhovateľke sumou 750,- Eur a zabezpečuje primerané nákupy pre maloletého, odporca jej
dal k rukám dohromady 650,- Eur a 100,- Eur dali jeho rodičia, avšak vždy s určením, že ide o peňažné

prostriedky pre maloletého a teda navrhovateľka za tieto peniaze zabezpečila potreby, najmä oblečenie
a výbavičku pre syna. Išlo teda o plnenie si vyživovacej povinnosti zo strany odporcu ako rodiča voči
jeho synovi a nie voči manželke. Rovnako tvrdenie, že odporca zabezpečuje nákupy pre maloletého
je pre túto vec nepodstatné. Obdobne nie je relevantné ani tvrdenie odporcu, že navrhovateľka ako
matka nie je ochotná sa kontaktovať s jeho rodičmi a prípadne umožňovať stretnutie s maloletým synom.

Výdavky na strane odporcu sú zhruba rovnaké ako výdavky navrhovateľky, čo sa týka stravy, preto je
zrejmé, že minimálne v tejto položke by malo byť navrhovateľke priznané výživné v časti stravné vo
výške 300,- Eur mesačne. Ďalej výdavky na bývanie vyčíslil odporca v sume 150,- Eur mesačne, pričom
navrhovateľka ich vo svojom návrhu na bývanie tieto vyčíslila sumou 120,- Eur mesačne, pričom ide
o opätovne porovnateľné náklady na bývanie. Pokiaľ odporca ďalej poukazuje na ďalšie výdavky vo

väčšejhodnoteakosúpohonnéhmoty,telefón,poplatkynazdravotnéasociálnepoistenievnevyčíslenej
miere,životnúpoistku,mesačnésplátkyúveruanímnadobudnutúarekonštruovanúnehnuteľnosťvjeho
výlučnom vlastníctve, toto poukazuje na to, že odporca zrejme pokiaľ má takéto výdavky má aj príjmy,
aby ich mohol uhradzovať. Z jeho podania vyplýva, že odporca míňa na svoju osobu minimálne 855,-
Eur bez zarátanie nákladov na pohonné hmoty a telefón, sociálne a zdravotné poistenie, voľnočasové

aktivity a oblečenie. Uznesením priznaná suma výživného 200,- Eur pre navrhovateľku teda zďaleka
nie je neprimerane vysoká. Skôr ide o nízku sumu, keďže nezabezpečuje manželom v zásade rovnakú
životnú úroveň. K splneniu tejto zákonnej podmienky porovnateľnej životnej úrovne oboch manželov, kde
odporca na svoju osobu mesačne míňa minimálne 855,- Eur sa blíži skôr navrhovateľkou v jej návrhu
žiadaná suma 500,- Eur mesačne. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu potvrdil

a zároveň si uplatnila aj náhradu trov konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má

zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolanie
odporcu nie je dôvodné v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdiť.

V zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
mohol byť ohrozený.

V zmysle § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na
návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie.Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie súd zásadne nariadi na návrh. Podľa ods. 2
návrh má okrem náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému

sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Z návrhu musí byť zrejmé čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí
ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti alebo
označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh
podľa ods. 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.

V zmysle § 75 ods. 7 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu
účastníkov, pričom o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných
účastníkov (ods. 9 cit. ust.).

Podľa § 76 ods.1 písm. a) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby platil

výživné v nevyhnutnej miere.

Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, manželia majú vzájomnú
vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí
jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení

rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť
medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri určení výživného
prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výživné nemožno priznať,

ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Navrhovateľkanávrhomdoručenýmsúdudňa19.06.2014žiadala,abysúdnariadilpredbežnéopatrenie,
ktorým dočasne zaviaže odporcu k povinnosti platiť navrhovateľke výživné na manželku v nevyhnutnej
miere v sume 500,- Eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu.

Návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorila dňa 25.05.2013 manželstvo, v ktorom sa dňa
31.03.2014 narodil maloletý syn B. B.. Od začiatku manželstva odporca neprejavoval úctu voči
navrhovateľke,nepomáhaljej,finančnejunezabezpečoval,pričomnavrhovateľkamalarizikovúgraviditu
a napriek tomu sa snažila zabezpečiť všetky potreby rodiny. Ešte pred narodením maloletého syna

navrhovateľka s odporcom prestala zdieľať spoločnú domácnosť a to od februára 2014. Odporcovi
nebola určená vyživovacia povinnosť na maloletého syna a túto povinnosť si odporca dobrovoľne riadne
neplní. Od narodenia syna jej prispel len sumou 600,- Eur, ktoré však nepostačovali ani na zakúpenie
riadnej výbavy pre novonarodené dieťa. Odporca navrhovateľke neposkytuje žiadne finančné ani vecné
plnenie, nezabezpečil pre navrhovateľku nič. Navrhovateľka dojčí maloleté dieťa a preto by mala požívať

pestrú stravu, vzhľadom na svoje príjmy si však toto nemôže dovoliť. Jediným príjmom navrhovateľky je
240,- Eur mesačne rodičovský príspevok, pričom odporca je nepomerne lepšie finančne zabezpečený.
Navrhovateľka musí s maloletým synom pravidelne navštevovať pediatra v A. ako aj v E., pretože sa
narodil s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Navrhovateľka nevlastní takmer žiaden majetok, nemá žiadne
úspory, nevlastní motorové vozidlo, preto všetky návštevy u lekára zabezpečuje prostredníctvom pomoci

svojej najbližšej rodiny. Všetky výdavky potrebné pre navrhovateľku - a to najmä pestrá strava, hradí
navrhovateľkina matka. Navrhovateľka so svojím synom býva spoločne so svojou matkou v byte, ktorý
majú v podielovom spoluvlastníctve (každá v jednej polovici). Navrhovateľka svoj príjem prednostne
spotrebuje na potreby maloletého dieťaťa. Odporca pracuje ako stavbár - živnostník, pričom podľa
odhadov navrhovateľky je jeho mesačný príjem 3.000,- Eur. Odporca vlastní motorové vozidlo značky

FIAT, viaceré mobilné telefóny, nedávno si zakúpil notebook, kupuje si značkové oblečenie a obutie,
pravidelne navštevuje fitnescentrum a konzumuje špeciálne fitnes produkty a fitnes stravu. Okrem
toho je vlastníkom viacerých nehnuteľnosti v kat. úz. V. A.. Odporca spláca úver, ale nijako sa to
neodráža na jeho spôsobe života. Okrem maloletého syna B. má vyživovaciu povinnosť voči dvomdcéram pochádzajúcim z jeho prvého manželstva - M. a L. B., voči ktorým si nielenže riadne plní
vyživovaciu povinnosť, ale kupuje im drahé darčeky. Odporca má teda vyššiu životnú úroveň ako
navrhovateľka,pričomnavrhovateľka,vzhľadomnamaterskúdovolenkuadojčeniemaloletéhosyna,nie

je schopná v súčasnosti privyrobiť si ďalšie finančné prostriedky. Odporca nemá v starostlivosti žiadne
maloleté dieťa, a teda sa môže plne venovať svojej zárobkovej činnosti. Vzhľadom na správanie odporcu
počas manželstva, keď navrhovateľku neustále vyhadzoval zo spoločnej domácnosti a ponižoval ju,
navrhovateľka nemá záujem s ním zdieľať spoločnú domácnosť.

Z obsahu spisu tiež vyplýva, že navrhovateľka spolu s podaným návrhom na nariadenie predbežného
opatrenia podala aj návrh vo veci samej - návrh na určenie výživného medzi manželmi. K návrhu pripojila
sobášny list, rodný list maloletého dieťaťa, listy vlastníctva.

Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného
opatrenia. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených

práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.
Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie
je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného

opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným
opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že
v dôsledku predbežného opatrenia vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného
nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana.

Pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň
osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané
nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.

Z ust. § 71 Zákona o rodine vyplýva zákonná vyživovacia povinnosť medzi manželmi vychádzajúca
z požiadavky, že manželia majú mať rovnakú životnú úroveň, čo je odôvodnené rovným postavením
v právach a povinnostiach oboch manželov v manželstve. Ak si niektorý z manželov túto vyživovaciu
povinnosť dobrovoľne neplní, môže sa druhý z nich obrátiť na súd. Aktívne legitimovaným na podanie

žaloby je ten manžel, ktorého životná úroveň je nižšia ako životná úroveň druhého manžela, resp.
ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným
je potom druhý manžel. Pri určovaní vyživovacej povinnosti medzi manželmi je súd potom povinný
zisťovať či a z akého dôvodu niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné,
rodinné a majetkové pomery účastníkov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Nestačí zistiť len výšku príjmov oprávneného a povinného
manžela, ale aj konkrétnu mieru ich potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom
a podobne. Zároveň je súd povinný zaoberať sa otázkou starostlivosti o domácnosť, prípadne aj osobnej
starostlivosti o deti.

V danom prípade zo strany navrhovateľky boli preukázané základné skutočnosti pre záver o
pravdepodobnosti nároku, tzn. že manželstvo účastníkov trvá, že príjem u navrhovateľky ako matky
na materskej dovolenke je podstatné nižší ako u odporcu, ktorý aktívne vykonáva je živnostníkom -
murárom, že navrhovateľka sa stará o spoločné maloleté dieťa, ktoré ešte dojčí.

Podstatou odvolania je namietaná výška priznaného výživného 200,- Eur, keď odporca podstatu nároku
nenamieta, navrhuje však výživné znížiť na sumu 40,- Eur mesačne.

V časti odôvodnenia rozhodnutia čo do priznanej sumy výživného pre manželku 200,- Eur mesačne
od podania návrhu odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o

skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom
rozsahu posúdil uplatnený nárok, zohľadnil osvedčené a pre rozhodnutie formou predbežného opatrenia
rozhodujúce skutočnosti, tieto správne vyhodnotil a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i
jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, pričom preskúmavané rozhodnutie ináležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vo veci samej odôvodnil, s poukazom na ust. § 219
ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne, podrobné a presvedčivé odôvodnenie písomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od

záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa potom odvolací súd obmedzuje už len na skonštatovanie správnosti
dôvodov preskúmavaného rozsudku a dodáva iba nasledovné: dočasne priznané výživné predbežným
opatrenímvovýške200,-Eurmesačne, jevýživnýmstanovenýmvnevyhnutnejmiereprenavrhovateľku

po preukázaní rozhodujúcich skutočností, ktorými základ nároku bol preukázaný ako aj vychádzajúc z
osvedčenia základných rozhodujúcich okolností s prihliadnutím na zárobkové možnosti a schopnosti
účastníkov a ich majetkové pomery, vychádzajúc i zo zásady, že životná úroveň manželov za trvania
manželstva má byť rovnaká. Definitívne o výživnom pre navrhovateľku súd rozhodne vo veci rozsudku
po vykonaní dokazovania a po vyhodnotení jeho výsledkov.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd uznesenie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti a v závislom výroku
o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti výroku
potvrdil.

Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľka podala návrh vo veci samej, preto súd o trovách tohto

konania rozhodne podľa § 145 O.s.p..

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.