Rozsudok Judgement was issued on Monday, March 14, 2016

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 12C/236/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514207259
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Trtalová
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2016:3514207259.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou v právnej veci
navrhovateľov: 1/ H. P., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom H. XXX, a 2/ A. P., nar.
XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom H. XXX, obaja právne zastúpení advokátom JUDr.
PaedDr. Ivan Pecník, PhD., MBA, so sídlom Bratislava, Karloveská 3154/6C, proti odporkyni: Ľ. T., rod.
U., bytom Č., P. XXXX, právne zastúpená JUDr. Adrianou Ručkayovou, advokátkou so sídlom Nové

Mesto nad Váhom, Inovecká 8, o vydanie bezdôvodného obohatenia, s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Návrh v celom rozsahu zamieta.

II. Navrhovateľ 1/ a navrhovateľ 2/ sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne odporkyni náhradu trov
konania vo výške ako bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku na účet právneho zástupcu
odporkyne, do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa svojím návrhom zo dňa 25.07.2014 domáhali od odporkyne zaplatenia bezdôvodného

obohatenia. Svoj návrh odôvodnili tým, že navrhovatelia sa stali podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti - rodinný dom súp. č. XXXX, zapísaného v katastri nehnuteľností, okres F. E. F. R.,
obec Č., k.ú. Č.. Spoluvlastnícky podiel navrhovateľa 1/ predstavoval 5/24 z predmetnej nehnuteľnosti
a spoluvlastnícky podiel navrhovateľa 2/ predstavoval tiež 5/24 z predmetnej nehnuteľnosti. Podielové
vlastníctvo bolo zrušené až uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom vedeným
pod sp. zn. 10C/XXX/XXXX-XX zo dňa 29.10.2015, ktorým súd schválil zmier účastníkov konania.

Podanou žalobou si navrhovatelia uplatňujú vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie
od júla 2010 až do júna 2014, ktoré získala odporkyňa svojim konaním počas trvania podielového
spoluvlastníctva. Odporkyňa využívala predmetnú nehnuteľnosť bez toho, aby umožnila
navrhovateľom prístup k nehnuteľnosti, ktorá bola v podielovom spoluvlastníctva navrhovateľov a
odporkyne. Je nesporné, že odporkyňa využívala predmetnú nehnuteľnosť výlučne pre svoju potrebu. V
prípade podielového spoluvlastníctva platí, že podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva veci. V zmysle uvedeného spoluvlastnícky

podiel je teda mierou účasti na vlastníckom vzťahu spoločnej veci pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci.
Tam kde spoluvlastníkovi nie je možné zaistiť užívanie spoločnej veci v rozsahu určenom jeho podielom
má nárok na poskytnutie tomu odpovedajúcej náhrady. Nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto
veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Nakoľko súčasné pomery,
teda, že predmetnú nehnuteľnosť mala počas trvania podielového spoluvlastníctva v užívaní len
odporkyňa, navrhovateľom neumožnila plnú realizáciu ich práva, prináleží im za to náhrada. Podľa

názoru navrhovateľov majú na náhradu za to, že nevyužívali spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom
výške spoluvlastníckych podielov počas trvania podielového spoluvlastníctva nezaniká ani po
zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva. Konanie o zrušení a vysporiadaní podielovéhospoluvlastníctva a konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia sú dve samostatné konania. Konanie
o vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti len odporkyňou vyplýva priamo z
ustanovení Občianskeho zákonníka a nie je ničím nemorálnym v konaní, v ktorom jeho účastníkmi

sú príbuzní, pretože spoluvlastnícke vzťahy (najmä) v dôsledku dedenia vznikajú často práve medzi
príbuznými a vysporiadanie takýchto vzťahov je prirodzenou súčasťou súboru týchto právnych vzťahov.
Zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva len zamedzí k tomu, aby sa výška nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie podielov navrhovateľov naďalej nenavyšovala, avšak
samotný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie podielov navrhovateľov za obdobie

počas trvanie podielového spoluvlastníctva nezaniká. Výška uplatneného bezdôvodného obohatenia
bola vypočítaná z priemernej ceny nájmu za obdobné nehnuteľnosti v podobnej lokalite a v podobnej
výmere, pričom po zohľadnení výšky spoluvlastníckych podielov navrhovateľov predstavuje sumu
166,60 Eur mesačne, čo predstavuje za obdobie júl 2010 až jún 2014 sumu 7.996,80
Eur pre jedného navrhovateľova. Pred dvoch navrhovateľov to činí sumu 15.993,60 Eur. Navrhovatelia
majú za to, že vzhľadom na všetky známe okolnosti týkajúce sa nehnuteľnosti a stavu realitného trhu v

lokalite Č. a ostanom okolí F. E. F. R. je možné ustáliť odhadovú hodnotu nájomného danej nehnuteľnosti
za jeden kalendárny mesiac. Zároveň je možné odhadom vyčísliť nájomné, ktoré by pokrylo náklady
na nehnuteľnosť, takzvané investičné nájomné, aj s ohľadom na výdavky, ktoré vznikajú v súvislosti
s užívaním nehnuteľnosti. Záverom navrhovatelia uviedli, že je nesporné, že odporkyňa počas trvania
podielového spoluvlastníctva užívala predmetnú nehnuteľnosť výlučne pre svoju potrebu, užívala vec

nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu a svojím konaním získala bezdôvodné obohatenie, a preto
navrhovateľom vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 15.993,60 Eur s
príslušenstvom.

Odporkyňa vyjadrila nesúhlas s podaným žalobným návrhom a žalobný návrh považuje za

bezpredmetný a účelový. Uviedla, že nikdy nebránila navrhovateľom v užívaní predmetnej nehnuteľnosti
a navrhovatelia o užívanie nehnuteľnosti nikdy neprejavili záujem. Zotrvala na tom, že
právo navrhovateľov na užívanie nehnuteľnosti nebolo nikdy ňou spochybňované. Až výzvou zo dňa
30.01.2014 si uplatnili navrhovatelia od odporkyne peňažný nárok za užívanie nehnuteľnosti vo
výške 166,- Eur mesačne pre každého z navrhovateľov za obdobie od júla 2010 do júna 2014.

Dňa 13.01.2014 bola navrhovateľmi požiadaná o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a samotná
navrhovatelia uviedli, že odporkyňa prejavila záujem o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Po
dedičskom konaní, kedy sa účastníci konania stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, si
navzájom upravili konkludentne užívanie nehnuteľnosti, pričom odporkyňa sa v celom rozsahu podieľala
na nákladoch v súvislosti s údržbou nehnuteľnosti. Spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti nezakladá len

práva, ktorých sa navrhovatelia domáhajú, ale aj povinnosti udržiavať nehnuteľnosť v stave spôsobilom
na jej obvyklé užívanie, čo si navrhovatelia počas doby spoluvlastníctva neplnili. Odporkyňa ďalej
uviedla, že navrhovatelia sa môžu domáhať práva na vydanie bezdôvodného obohatenia najviac 2
roky spätne odo dňa uplatnenia práva na súde. Nikdy predtým sa nijakým spôsobom nedomáhali
užívania nehnuteľnosti, t.j. nevyžadovali umožnenie prístupu či vydanie kľúčov, ale rovno sa domáhali

vyporiadania a potom peňažnej náhrady za neužívanie nehnuteľnosti, taktiež sa nezaujímali o stav
nehnuteľnosti a ani nehradili žiadne náklady na jej opravu alebo iné náklady napr. vo forme úhrady časti
miestnej dane z nehnuteľnosti a pod. Vzniknutú situáciu nemožno považovať za neumožnenie prístupu
k ich vlastníctvu zo strany odporkyne. Nárok uplatnený navrhovateľmi považuje za nárok uplatnený v
rozpore s dobrými mravmi. Záverom poukázala na to, že keby nevynaložila investície do nehnuteľnosti,

nezvýšila by sa jej hodnota na súčasnú (znaleckým posudkom) určenú na sumu 67.900,- Eur a žalobcom
by zrejme nebola vyplatená náhrada za ich spoluvlastnícke podiely v sume 25.000,- Eur.

Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom účastníkov konania, oboznámením písomných
vyjadrení účastníkov konania, výzvy na mimosúdnu dohodu v spojení s podacím lístkom zo dňa

30.01.2014, Uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 9D/XXXX/XXXX-
XX, Uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 8D/XXX/XXXX-XX, výpisu z
LV č. XXXX, výzvy na mimosúdnu dohodu zo dňa 14.02.2014, faktúrou č. XXXX/XXX z dňa 24.10.2005,
znaleckého posudku zo dňa 05.03.2015, znaleckého posudku zo dňa 09.11.2015, obsahom zápisnice
z dedičského konania vedeného pod sp. zn. 9D/XXXX/XXXX, obsahom spisu

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom vedeného pod sp. zn. 10C/XXX/XXXX, písomného vyjadrenia
JUDr. Márie Cagalovej zo dňa 13.03.2016 a zistil nasledovný skutkový stav:Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že navrhovateľ 1/, 2/ a odporkyňa boli podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti: rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na parcele č. XXX,
pozemku s parcelným č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 245 m2 a pozemku s

parcelnýmč.XXX-záhradyvovýmere165m2,navrhovateliakaždývpodiele5/24aodporkyňavpodiele
14/24. Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 10C/XXX/XXXX-XX zo
dňa 20.10.2015 došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva medzi účastníkmi konania
tak, že predmetná nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva odporkyne a odporkyňa sa
zaviazala zaplatiť každému z navrhovateľov náhradu za spoluvlastnícky podiel 12.500,- Eur.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 05.03.2015 vypracovaného znalcom Ing. L. P. vyplýva,
že cenu mesačného nájomného rodinného domu v Č. nemožno určiť, nakoľko v uvedenej obci nie je
realizovaný žiadny prenájom.

Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 09.11.2015 vypracovaného znalcom Ing. E. G.

vyplýva, že cena za nájomné rodinného domu so súp. č. XXXX, postaveného na parc. č. XXX v okrese
F. E. F. R.U., obec Č., pre katastrálne územie Č. je 683,- Eur mesačne, pričom cena bola stanovená
porovnaním nájmov stavieb v okolitých obciach.

Z vyjadrenia JUDr. Márie Cagalovej zo dňa 13.03.2016 vyplynulo, že zastupovala navrhovateľov

pri prejednaní dedičstva po poručiteľke Z. U. a po poručiteľovi Stanislavovi U.. Listom zo dňa
15.01.2014 vyzvala odporkyňu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Následne dňa
10.02.2014 prevzala list odporkyne zo dňa 31.01.2014, ktorým oznámila, že so zrušením podielového
spoluvlastníctva súhlasí a je ochotná uzatvoriť dohodu. Navrhovatelia následne odvolali plnú moc,
pričom odvolanie prevzala dňa 21.03.2014.

Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda
nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.Podľa§107ods.2Občianskehozákonníkanajneskôrsaprávonavydanieplnenia zbezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia teda platí špeciálna úprava v ustanovení
§ 107 Občianskeho zákonníka. V prvom odseku tohto ustanovenia je upravená tzv. subjektívna
premlčacia doba, v odseku druhom potom premlčacia doba objektívna. Obidve doby začínajú a plynú
nezávisle na sebe a ich vzájomný vzťah je taký, že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a ak

je vznesená námietka premlčania, nemožno právo priznať. Počiatok subjektívnej premlčacej doby práva
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa neviaže k dátumu splatnosti, ako je to pri
začiatku všeobecnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ale k inej skutočnosti, ktorou
je vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa obohatil.

Vykonaným dokazovaním v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k záveru, že žalobný

návrh nie je dôvodný. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto
sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet
bezdôvodného obohatenia získaný. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie
nie je protiprávne konanie obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku
ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje

totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ
k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť.

Zo skutkových tvrdení preukázaných listinnými dôkazmi, z ktorých navrhovatelia vyvodzovali
opodstatnenosť žalobného návrhu uplatneného nároku nie je zrejmé a ani nebolo preukázané, že

odporkyňa sa svojim konaním na úkor navrhovateľov obohatila a nebol preukázaný ani navrhovateľmi
tvrdený rozsah obohatenia. Súčasťou vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva je zároveň oprávnenie
vec v medziach zákona užívať a nakladať s ňou. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu vyjadruje mieru
účasti, ktorou sa majú jednotliví spoluvlastníci podieľať na právach a povinnostiach k spoločnej
veci. Každý má teda právo v zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec využívať v rozsahu

svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak jeden zo spoluvlastníkov zamedzuje druhému užívanie spoločnej
nehnuteľnosti v rozsahu jeho spoluvlastníctva, má právo na poskytnutie náhrady vo
forme peňažného plnenia. Aj napriek skutočnosti, že jeden zo spoluvlastníkov užíva spoločnú vec
a druhý spoločnú vec neužíva, nezakladá táto skutočnosť záver, podľa ktorej je vec užívaná bez
právneho dôvodu. Pokiaľ sa podielový spoluvlastník domáha náhrady formou peňažného plnenia voči

druhému spoluvlastníkovi za to, že mu neumožňuje užívať vec v rozsahu jeho spoluvlastníckeho
podielu, ide o vzťah, ktorý je upravený § 137 ods. 1 v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka.
Navrhovatelia vo svojom návrhu odvodzujú svoj nárok na peňažné plnenie na základe nimi opísaného
skutkového stavu, podstatou ktorého mala byť skutočnosť, že po dedičskom konaní odporkyňa bránila
navrhovateľom v užívaní nehnuteľnosti, ktorej podielovými spoluvlastníkmi sa stali. Navrhovatelia

poukazovali na to, že v nimi uplatnenom období mohli užívať nehnuteľnosť, mohli by ju prenajímať
a tým, že im to odporkyňa neumožnila, dosiahla majetkový prospech. Avšak podľa názoru súdu
skutkové okolnosti tvrdené navrhovateľmi neopodstatňujú záver, že sa odporkyňa bezdôvodne obohatila
na úkor navrhovateľov. Navrhovateľmi nebolo preukázané, že by im odporkyňa bránila v užívaní
nehnuteľnosti a samotný predpoklad toho, že navrhovatelia mohli časť nehnuteľnosti prenajímať je

čisto teoretický, pričom tento záver potvrdil aj znalec Ing. L. P. vo svojom znaleckom posudku č. XX/
XXXX zo dňa 05.03.2015, v ktorom konštatoval, že výšku nájomného za uvedené obdobie nebolo
možné určiť, keďže v spornom období nebol zistený žiadny realizovaný prenájom v obci Č.. Následne
znalec Ing. E. G. odvodila výšku nájmu porovnaním s obdobným typom nehnuteľností v iných
obciach. Nebolo preukázané, že by nehnuteľnosť v danej lokalite, v danom časovom období a za nimi

uvádzaných podmienok bola schopná a vhodná na prenajímanie. Navrhovatelia nepreukázali ani výšku
nimi žiadaného bezdôvodného obohatenia, pretože navrhovatelia si v rozhodnom čase neplnili svoje
povinnosti vyplývajúce im ako podielovým spoluvlastníkom a výšku odvodili čisto len z hodnoty možného
nájmu. Keďže bezdôvodné obohatenie je samostatným záväzkovým vzťahom, ktorý mal vzniknúť na
základe toho, že odporkyňa užívala nehnuteľnosť nad rámec svojho vlastníckeho podielu. Odporkyňa

však užíva nehnuteľnosť na základe platného právneho dôvodu, keďže je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti, nehnuteľnosť spravovala a zo strany navrhovateľov, prípadne ich zákonného zástupcu
nebola preukázaní vôľa nehnuteľnosť užívať, ale len vôľa zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo,a to listom zo dňa 15.01.2014. K zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva došlo na základe
uznesenia Okresného súdu F. E. F. R. č. k. 10C/XXX/XXXX-XX zo dňa 20.10.2015.

Podľa § 137 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej „O.s.p.“) trovy konania sú najmä hotové výdavky
účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných
zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové
výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného
predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je

zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý má vo
veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania úspešného odporcu predstavujú trovy

právneho zastúpenia odporcu, vypočítané podľa ust. § 10 ods. 2 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume 3.656,41 Eur, a to za
9 úkonov právnej služby po 320,74 Eur a 1 úkon po 80,18 Eur (úkony spočívajú v prevzatí a príprava
zastúpenia, písomnom podaní na súd zo dňa 09.12.2014, účasť na pojednávaní dňa 10.12.2014,
účasť na pojednávaní dňa 11.06.2015, účasť na pojednávaní dňa 28.09.2015, účasť na pojednávaní dňa

13.11.2015, písomné podanie na súd zo dňa 21.12.2015, účasť na pojednávaní dňa 21.02.2016 (1/4),
účasť na pojednávaní dňa 09.02.2016 a účasť na pojednávaní dňa 14.03.2016) + 2 x režijný paušál po
8,04 Eur za úkon v roku 2014, 5 x režijný paušál po 8,39 Eur za úkony v roku 2015 a 3 x režijný
paušál po 8,58 Eur za úkony v roku 2016, spolu teda 83,77 Eur. Trovy právneho zastúpenia predstavujú
sumu 3.287,17 Eur (2.963,24 Eur + 83,77 Eur) a táto suma sa v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky

zvyšuje o 20 % DPH 3.047,01 Eur + 20 % DPH. Trovy vrátane DPH tak sú vo výške 3.656,41 Eur.

Súd nepriznal odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia ňou uplatnené úkony a to: za poradu
s klientom zo dňa 27.05.2015, za poradu s klientom zo dňa 09.09.2015, za poradu s klientom zo dňa
12.10.2015, za poradu s klientom zo dňa 21.12.2015, nakoľko súd je toho názoru, že samotná porada

s klientom nestačí na účelné uplatňovanie práva, vždy s ňou musí byť spojený nejaký úkon smerujúci
k súdu, respektíve musí reagovať na úkon súdu, alebo účastníka konania, inak porada nie je účelná v
zmysle Občianskeho súdneho poriadku v konaní pred súdom.

Vzhľadom na uvedené súd zaviazal navrhovateľov 1/ a 2/ zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo

výške 3.656,41 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa
už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia.