Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 27, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/318/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616203598
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6616203598.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov

senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: E. Q., nar. XX. XX.
XXXX, bytom N. XXX, zast. JUDr. Milan Franek, advokát so sídlom Lučenec, Komenského 17, proti
žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Bratislava,
Pribinova 2, IČO: 00 151 866, za účasti Okresnej prokuratúry Lučenec, F. Lehára 12, Lučenec, v konaní
o zaplatenie sumy 4 630,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Lučenec č. k. 12C/76/2016 - 94 zo dňa 16. 06. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4 630,01 Eur

spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 25. 01. 2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania
vo výške 20,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1 017,31 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku, p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalovaného proti rozsudku okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby v časti zaplatenia
5,05% ročného úroku z omeškania zo sumy 4 630,01 Eur počnúc od 22. 01. 2016, o d m i e t a .

III. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 4 630,01 Eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 25. 01. 2016 do zaplatenia a nahradiť
mu trovy konania vo výške 20,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1 017,31 Eur na účet právneho
zástupcu žalobcu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V časti zaplatenia 5,05% ročného úroku
z omeškania zo sumy 4 630,01 Eur počnúc od 22. 01. 2016 žalobu zamietol. Okresný súd v odôvodnení
poukázal na to, že základ nároku žalobcu na náhradu škody je daný podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák. č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov. Súd vychádzal z toho, že uznesenie o začatí trestného stíhania z
22. 08. 2013 vydaného Okresným riaditeľstvom PZ v Lučenci, odborom kriminálnej polície PZ v Lučenci,
vedené pod ČVS:ORP-163/OEK-LC-2011 je nezákonné. Žalovaný v konaní namietal skutočnosť, že
žalobca nepodal proti rozhodnutiu, ktoré napáda riadny opravný prostriedok. Okresný súd k tejto otázke
uviedol, že v zmysle § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. je tu dôvod hodný osobitného zreteľa vzhľadom na
duševný stav žalobcu. Pozornosť upriamil na to, že v období vydania uznesenia trpel žalobca stredne
ťažkou až ťažkou depresiou, dokonca dekoncentráciou pozornosti. Uznesenie o vznesení obvinenia

vyšetrovateľom policajného zboru vydané dňa 22. 08. 2013 bolo žalobcovi doručené dňa 28. 08. 2013.
Už v čase vydania uznesenia bol žalobca v zhoršenom psychickom stave a následne v septembri 2013
bol aj neodkladne prijatý k ústavnej psychiatrickej liečbe. Okresný súd sa zaoberal aj otázkou, či v
prípade zastavenia trestného konania z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod napostúpenieveciokresnýmprokurátorom,jedanázodpovednosťštátuzaškodu.Vtejtosúvislostiokresný
súd uviedol, že za ústavne konformný treba považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia,

zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o
spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného
stíhaniasatrestnékonaniekončí,toznamená,žezanikajúúčinkyrozhodnutiaozačatítrestnéhostíhania
a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného)

konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného
činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení
obvinenia. Okresný súd došiel k záveru, že zodpovednosť štátu je daná, nakoľko boli splnené aj ďalšie
zákonné predpoklady zodpovednosti štátu za škodu, a to škoda, príčinná súvislosť medzi škodou a
nezákonným rozhodnutím. Súd priznal žalobcovi náhradu škody, ktorá mu vznikla zvolením obhajcu
na zastupovanie v trestnom konaní, s poukazom na vynaložené trovy právneho zastúpenia v zmysle

vyhl. č. 655/2004 Z. z. O úroku z omeškania rozhodol s poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka. Úrok z omeškania priznal žalobcovi až od 25. 01. 2016, kedy uplynula lehota na uspokojenie
nároku žalovaným a pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia úroku od 22. 01. 2016 a v tejto časti žalobu
zamietol. O trovách konania vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu rozhodol s poukazom na ust. § 142
ods. 3 O. s. p.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že na to, aby boli splnené
hmotnoprávne podmienky pre náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. je potrebné proti
rozhodnutiu, ktoré žalobca napáda, podať včas riadny opravný prostriedok, ktorý žalobca nepodal. Súd
prvého stupňa vo svojom odôvodnení uznal dôvod hodný osobitného zreteľa, s čím žalovaný nesúhlasí,

pretože o takúto okolnosť by šlo iba o vtedy, ak by žalobca bol v čase doručenia rozhodnutia v
psychiatrickom liečení, resp. by žalobca ihneď po prevzatí rozhodnutia absolvoval psychiatrickú liečbu,
ktorá by mu zabraňovala v podaní opravného prostriedku, resp. by mu bránila zvoliť si obhajcu. Žalovaný
vady rozhodnutia videl aj v nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne

konanie. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vrátil ho na ďalšie konanie.

3. Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného mal za to, že okresný súd postupoval správne,
keď vyhodnotil závažné psychické ochorenia, akými žalobca trpel, ako dôvod hodný osobitného zreteľa

a priznal žalobcovi nárok na náhradu škody napriek tomu, že sťažnosť voči uzneseniu vyšetrovateľa
podaná nebola. Čo sa týka samotného rozhodnutia okresného súdu, toto je náležite zdôvodnené, v
jednotlivých bodoch opreté o zákonné ustanovenia, ako aj o judikatúru, a preto mu niet čo vytknúť po
formálnej ani materiálnej stránke. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.

4. Okresná prokuratúra Lučenec sa stotožnila s odvolaním žalovaného. V zmysle nálezu Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 163/2013 z 13. 11. 2013 nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné
uznesenie o vznesení obvinenia iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o
spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. V konaní tak
nemohla byť preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom uplatneného nároku a nesprávnym úradným

postupom orgánov činných v trestnom konaní. Stotožnila sa s návrhom žalovaného, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil ho súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

5. Odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 12C/76/2016-94 bol vyhlásený dňa
16. 06. 2016 za účinnosti zák. č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „O. s. p.“).

6.Dňa01.07.2016nadobudolúčinnosťzák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),
ktorý zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.8. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

9. Vzhľadom na citované intertemporálne ustanovenia CSP, Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací
súd prejednal odvolanie žalovaného, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný

odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a rozhodnutie
okresného súdu, ako súdu prvej inštancie, potvrdil ako vecne správne v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP,
vo výrokoch I. a III.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto
sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti týchto dôvodov s doplnením ďalších dôvodov na
zdôraznenie jeho správnosti.

13. Odvolací súd považuje odôvodnenie posudzovaného rozsudku okresného súdu za dôsledné a

vyčerpávajúceažalovanýakoodvolateľneuviedolvosvojomodvolaníargumenty,ktorébybolispôsobilé
spochybniť správnosť záverov okresného súdu.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že nárok na náhradu škody spôsobenú začatím a vedením trestného
stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa

zák. č. 514/2003 Z. z. Rozsiahla súdna judikatúra dôvodila, že zmyslom právnej úpravy zodpovednosti
štátu za škodu je, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu
proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená a dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného
stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody
vychádzať z toho, že občan čin nespáchal, a že trestné stíhania proti nemu nemalo byť začaté. Nárok

na náhradu škody spôsobený začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia
(vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania (pozri rozsudok NS SR sp. zn.
4Mcdo/15/2009; nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 320/2016-49 zo 07. 07. 2016).

15. Podľa § 6 ods. 1 prvej vety zák. č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom.

16. Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody, alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

17. Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v
zmysle § 6 ods. 1 prvej vety zák. č. 514/2003 Z. z. je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
ktorýmbolaspôsobenáškoda,atoprejehonezákonnosťpríslušnýmorgánom.Presprávnuinterpretáciu
tohto ustanovenia nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia a doslovného gramatického výkladu,

ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematicky a teologicky. Z hľadiska systematického výkladu možno
dospieť k záveru, že aplikácia § 18 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. prichádza do úvahy aj v prípade
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Z hľadiska teologického výkladu
nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene) namietaného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebnésplnenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Za správny treba považovať výklad, v zmysle ktorého z
hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení
obvinenia, má zastavenie trestného stíhania (ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil

predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným) rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí
trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení
trestného stíhania sa trestné konanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí
trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného
(prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania

trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania (pozri
aj uznesenie NS SR z 18. 10. 2010 sp. zn. 4Mcdo/15/2009 zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2014).

18. Pokiaľ uznesením vyšetrovateľa PZ OKP ORP PZ Lučenec ČVS:OSP-163/OEK-LC-2011 zo dňa
22. 08. 2013 bol žalobca stíhaný z obzvlášť závažného zločinu, a uznesením prokurátora Okresnej

prokuratúry v Lučenci 2PV/211/11/6606-42 zo dňa 23. 09. 2014 bolo trestné stíhanie žalobcu zastavené,
tak ako na to poukázal aj okresný súd, uznesenie o trestnom stíhaní je potrebné považovať za
vždy nezákonné, zasahujúce do základných práv žalobcu, ktorý má právo na náhradu škody v rámci
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci v zmysle zák.
č. 514/2003 Z. z. Okresný súd v tomto rozsahu preto posúdil nárok žalobcu správne.

19. Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. právo podľa ods. 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

20. Okresný súd správne skonštatoval, že proti rozhodnutiu - uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa
22. 08. 2013 pod ČVS:ORP-163/OEK-LC-2011 nebol žalobcom podaný riadny opravný prostriedok,
avšak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu, kedy splnenie tejto podmienky
sa nevyžaduje. Okresný súd ako prípad (dôvod) hodný osobitného zreteľa videl v zdravotnom stave
žalobcu, a to konkrétne duševnom stave, v akom sa v čase vydania uznesenia o začatí trestného

stíhania nachádzal (ku dňu 22. 08. 2013), keď v období vydania uznesenia žalobca trpel stredne ťažkou
až ťažkou depresiou, dekoncentráciou pozornosti. Uvedené uznesenie bolo vydané v čase, keď žalobca
bol v zhoršenom psychickom stave a následne v septembri 2013 bol aj neodkladne prijatý do ústavnej
psychiatrickej liečby, čo žalobca v konaní preukázal. Z tohto hľadiska aj odvolací súd sa stotožňuje
so záverom súdu prvej inštancie, že tieto skutočnosti, ktoré sa týkajú zdravotného stavu žalobcu, je

možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa s tým, že splnenie podmienky, a to podať proti
nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok, nie je potrebné v zmysle § 6 ods. 2 zák. č.
514/2003 Z. z. vyžadovať.

21. Samotný pojem „prípad hodný osobitného zreteľa“ zákon bližšie nedefinuje. Výklad tohto pojmu je

ponechaný na voľnú úvahu súdu a súdnu prax. Citované ustanovenie § 6 ods. 2 druhá veta zák. č.
514/2003 Z. z. nie je ustanovením, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle),
ale ide o ustanovenie, podľa ktorého súd skúma, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti
hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri posudzovaní práva na náhradu škody v nadväznosti
na nepodanie poškodeným proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok, prihliadnuť.

Vždy však závisí na voľnej úvahe súdu, či argumenty, ktoré poškodený použije za účelom odôvodnenia
nesplnenia podmienky vyplývajúcej z § 6 ods. 2 prvej vety zák. č. 514/2003 Z. z. je možné akceptovať
ako dôvody hodné osobitného zreteľa. Zdravotný stav (duševný stav) poškodeného v čase vydania
uznesenia o stíhaní žalobcu ČVS:ORP-163/OEK-LC-2011 zo dňa 22. 08. 2013, ktorý žalobca preukázal
aj v nadväznosti na hospitalizáciu v rámci ústavnej psychiatrickej liečby od septembra 2013, je takou

okolnosťou, ktorú okresný súd bol povinný skúmať ako prípad hodný osobitného zreteľa a záver
okresného súdu v tomto smere nie je dôvod spochybňovať. Odvolací súd súdnu úvahu súdu prvej
inštancie, ktorej záverom je posúdenie zdravotného (duševného) stavu žalobcu, ako prípad hodný
osobitného zreteľa, pre ktorý sa nevyžaduje splnenie podmienky podľa § 6 ods. 2 prvej vety zák. č.
514/2003 Z. z. považuje za náležite odôvodnený. Odvolacia námietka žalovaného je v tomto smere

nedôvodná.

22. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukázal na zmätočnosť rozhodnutia okresného súdu, bez logických
súvislostí a odôvodnenie rozhodnutia za nedostatočné a nevyčerpávajúce, odvolací súd túto odvolaciunámietku žalovaného nepovažuje za taktiež dôvodnú. Žalovaný okrem všeobecných teórií žiadnym
spôsobom nekonkretizoval, v čom spočíva zmätočnosť rozhodnutia okresného súdu, v čom vidí
nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia, v čom vidí extrémny nesúlad medzi právnymi

závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, ktoré by mali viesť k odňatiu možnosti náležite skutkovo a
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia opravných prostriedkov. Len všeobecný
odkaz na rozhodnutie najvyššieho súdu 4Cdo/171/2005, či Ústavného súdu SR III.ÚS 119/03, resp.
III.ÚS 192/2006 bez uvedenia konkrétnych okolností a vzťahu k odvolaním napadnutému rozsudku súdu
prvej inštancie, nie je argumentom, na ktorý by odvolací súd mohol prihliadnuť, a z ktorého by vyplývala

odvolacia námietka, ktorou by sa odvolací súd mal vôbec možnosť zaoberať. Odvolací súd považuje
rozsudokokresnéhosúduzajasnýazrozumiteľný,presvedčivýapreskúmateľný,odkazujúcinaustálenú
rozhodovaciu prax. Súd prvej inštancie dal odpoveď na všetky otázky, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované

základné právo účastníka na súdnu a inú právnu ochranu.

23. Odvolací súd k vyjadreniu prokurátora Okresnej prokuratúry Lučenec ako subjektu, ktorý vstúpil
do konania k odvolaniu žalovaného vo vzťahu k použitému nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS
163/2013 z 13. 11. 2013 uvádza, že tento nález sa na vec nevzťahuje, nakoľko týmto nálezom bola

riešená otázka, či do škody uplatnenej poškodeným podľa zák. č. 514/2003 Z. z. má byť započítaná
aj škoda, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s väzbou, v prípade, ak si poškodený uplatnil nárok na
náhradu škody len z titulu nezákonnosti obvinenia. Uvedený nález ústavného súdu nerieši otázku nároku
na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania, ako nároku na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, v prípade zastavenia trestného stíhania. Táto otázka je výslovne riešená tak,

ako to už bolo uvedené vyššie, napr. nálezom Ústavného súdu SR I.ÚS 320/2016-49 zo 07. 07 2016.

24. Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu, ako vecne správny vo výroku, ktorým bol žalovaný
zaviazaný na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 630,01 Eur s príslušenstvom a o trovách konania.
Žalovaný však podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu v celom jeho rozsahu. V časti zaplatenia

5,05% ročného úroku z omeškania zo sumy 4 630,01 Eur počnúc od 22. 01. 2016 však žaloba bola
rozsudkom okresného súdu zamietnutá (výrok II.). V tejto časti však žalovaný bol úspešný, a preto
odvolací súd pri preskúmavaní odvolania v tomto rozsahu musel odvolanie odmietnuť ako odvolanie
podané neoprávnenou osobou v zmysle § 386 písm. b) CSP. Oprávnenou osobou podať odvolanie je
tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

25. Žalovaný odvolaním nenapadol výšku priznaného nároku žalobcovi s príslušenstvom, ani osobitne
náhradu trov konania s vyčíslením výšky trov, preto odvolací súd vzhľadom na viazanosť odvolacími
dôvodmi sa touto stránkou rozhodnutia súdu prvej inštancie bližšie nezaoberal.

26.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§396ods.1CSP(ustanoveniaotrovách
konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie), v nadväznosti na § 255 ods.
1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci), kde vzhľadom na
úspech žalobcu v odvolacom konaní mu priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

27. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).