Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, November 21, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/34/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616205084
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2616205084.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov
Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
P. M., nar. XX. C. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Senica, matky: Ing. X. M., nar. XX. P. XXXX, bytom T. XXXXX/XH, W., t. č. bytom D. A. Q. XXX,
zastúpenejadvokátkou:JUDr.ĽubicaSopková,Pribinova3,Malackyaotca:Ing.Q.M.,nar.XX.Y.XXXX,

bytom T. XXXXX/XH, W., zastúpeného advokátkou: JUDr. Tatiana Dlhošová, P.O.BOX 28, Bratislava
26, Nobelova 34, za účasti Okresnej prokuratúry Senica, ul. Janka Kráľa 735, Senica, o nariadení
výchovného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo 6. septembra 2016
č. k. 2P/58/2016-49, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh otca na vydanie neodkladného
opatrenia (zo dňa 5. septembra 2016), ktorým sa otec domáhal zverenia maloletého do starostlivosti
odborného zdravotníckeho zariadenia Klinika detskej psychiatrie LFÚK DFNsP Bratislava, Kramáre.
Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 365 ods. 1,2 a 3 C.m.p. (z. č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok) a vecne tým, že po preskúmaní obsahu spisu mal za to, že nebolo jednoznačne
preukázané naplnenie podmienok na vydanie neodkladného opatrenia, z listín doložených otcom nebolo

preukázané, že by sa maloletý ocitol v situácii, kedy je jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj vážne
ohrozený alebo narušený, nakoľko maloletý sa nachádza u matky a prostredie, v ktorom žije je i podľa
prešetrenia pomerov kolízneho opatrovníka vyhovujúce. Aj z lekárskych správ vyplýva, že matka sa
o maloletého stará a s maloletým navštevuje lekárov, teda má snahu riešiť zhoršujúci sa zdravotný
stav maloletého. Dodal, že v konaní bude nevyhnutné uskutočniť podrobné dokazovanie ohľadom
zdravotného a psychického stavu maloletého, vypočuť nielen účastníkov konania, ale i ošetrujúcich

lekárov a prípadne vykonať i znalecké dokazovanie. Namietal, že maloletý má len štyri a pol roka,
je hlboko citovo naviazaný na matku a násilné odňatie za účelom jeho umiestnenia v zdravotníckom
zariadení by mohlo mať pre maloletého nezvratné traumatizujúce následky, ktoré by zdravotný stav
maloletého mohli ešte viac zhoršiť a maloletému ublížiť, ba čo viac mohli by na trvalo zničiť vzťah
maloletého k otcovi, kedy by si maloletý spájal traumatizujúci zážitok jeho odobratia od matky s osobou
otca a túto vzniknutú situáciu kládol otcovi za vinu. Uviedol, že prihliadol najmä na záujem maloletého

dieťaťa, keď skutočnosť, že matka izoluje maloletého od otca i starých rodičov a neprebieha socializácia
maloletého, nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého.
Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým
zisteniam, hoci správne konštatoval dlhodobosť problému týkajúceho sa maloletého P. a to jeho

nepriaznivý zdravotný stav vyplývajúci zo správ lekárov. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne
skutkovo vyhodnotil nedostatočnosť otcom tvrdeného ohrozenia zdravia dieťaťa a nutnosť súdnehozásahu neodkladným opatrením, nesprávne vyhodnotil starostlivosť matky o syna ako dostačujúcu, ako
i nedostatočné poskytovanie informácií súdu zo strany lekárky MUDr. P. a za absurdné považoval i
zdôvodnenie uznesenia, ktoré je logicky skutkovo aj právne nezmyselné. Namietal, že ide o arbitrárne

závery súdu, pretože výber zariadenia a podmienky umiestnenia maloletého v zdravotníckom zariadení
určuje súd, ktorý je oprávnený stanoviť spôsob, dĺžku, umiestnenie maloletého v zariadení a taktiež
považuje za výkladovo nesprávne hodnotiť ako násilné odňatie dieťaťa matke, jeho umiestnenie v
zdravotníckom zariadení. Taktiež spájanie odňatia ako traumatizujúci zážitok a zavinenie otca považuje
za nelogické, keďže osoba otca je pri odňatí nepodstatná, nemusí byť pritom vôbec prítomná. Namietal,

že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené a to predovšetkým dôkazy týkajúce sa zdravotného stavu maloletého a
správania rodičov. V tejto súvislosti poukázal na lekársku správu zo dňa 30. augusta 2016 Doc. MUDr. G.
Q., CSc., keď otec tohto lekára navštívil a predložil mu doklady z konaní a to úradné záznamy kolízneho
opatrovníka a tento mu následne podal lekársku správu 14. septembra 2016, kde v závere správy je
uvedené, že z predložených údajov vyplýva suspektná účelovosť konania matky v žiadosti o vyšetrenie

maloletého P. a posúdenie reálnosti takéhoto konania je úlohou orgánov sociálnej práce a súdov, ako
i to, že považuje za nutné zobjektivizovať všetky údaje, najlepšie formou hospitalizácie maloletého
na pedopsychiatrii a poukazuje i na plauzibilné určenie miery ovplyvnenia príznakov poruchy rodičmi
a blízkym okolím a odporúča súdnoznalecké psychiatrické vyšetrenie oboch rodičov a prehodnotenie
záverov v predošlej správe o nedoporučení styku maloletého s otcom. Uviedol, že bola preukázaná

účelnosť konania matky vo vzťahu k ošetrujúcemu lekárovi s úmyslom získať účelovú správu a preto
je dôvodný zásah súdu neodkladným opatrením. Mal za to, že z informácií prezentovaných matkou
je zrejmé, že zdravotný stav maloletého sa za posledný rok prudko zhoršil a bez riadnej diagnostiky
a lekárskeho posúdenia nie je možné rozlíšiť vplyv a dôvodnosť rodičov ako pôvodcov stresu, ani
či má maloletý falošné spomienky na otca. Poukázal, že za obdobie roku 2016 matka vystriedala

šesť ošetrujúcich lekárov z oblasti psychológie a psychiatrie, čo je absurdný a neúnosný stav pre
maloletého. Dodal, že lekári, ktorých matka s dieťaťom navštevuje konajú bez poznania celkového
zdravotného stavu P. a toho následkom sú stanovené diagnózy, odporúčania a medikamentózna liečba,
ktorých následkom je izolácia dieťaťa od otca, jeho retraumatizácia matkou, dopovanie dieťaťa liekmi
Rivotrivom, Prothiadenom. Poukázal na príbalový leták lieku Prothiaden a jeho týkajúcich sa vedľajších

účinkov. Uviedol, že prebieha konanie o rozvod manželstva na Okresnom súde Bratislava II pod sp.
zn. 27P/158/2015, kde sa matka nedostavila a jej právna zástupkyňa sa k skutkovým veciam odmietla
vyjadriť. Navrhol, aby súd autoremedúrou zrušil napadnuté uznesenie a vydal neodkladné opatrenie
podľa návrhu otca, alebo aby súd druhej inštancie uznesením zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a
vydal neodkladné opatrenie podľa návrhu otca.

3. K odvolaniu otca sa vyjadrila i matka maloletého. Uviedla, že s dôvodmi uvedenými v odvolaní
objektívne nemožno v žiadnom prípade súhlasiť. K tvrdeniam otca uviedla, že ide o púhe výmysly
a klamstvá a je pre ňu zarážajúce, že účelové výmysly otca dosiahli až taký extrémny rozmer, že je
schopný konať nie v záujme maloletého, ale práve naopak a to s cieľom dosiahnuť svoj vlastný záujem,

pričom koná absolútne bezcitne a v príkrom rozpore so záujmom svojho vlastného syna. Dodala, že
každý má právo vyhľadať a zmeniť ošetrujúceho lekára a o to viac matka, ktorá sa svojmu dieťaťu
snaží pomôcť, spolieha sa na pomoc a profesionálnu radu kolíznej opatrovníčky a nakoniec jej úprimná
snaha zo strany otca otočená absolútne proti nej. Poukázala na správy z vyšetrení maloletého a to na
správu Doc. MUDr. G. Q., CSc., z ktorej jasne vyplýva, že pacient je veselý, usmievavý, ide uňho o

fóbickoúzkostnú poruchu v detstve s neurganickou enurézou a enkoprézou, čo sa môže v budúcnosti
zhoršovať,pacientvsúčasnostinegatívne,emočnereagujenamožnosťkontaktusotcomajehorodinou,
pravdepodobne aj pri forme asistovaného styku a preto zatiaľ neodporúča styk s otcom. Poukázala
na správy, ktoré matka poslala otcovi cez aplikáciu Viber a v ktorých mu opakovane opisovala stav
maloletého a snažila sa mu vysvetliť, že dieťa je traumatizované a nie je vhodné, aby bolo nasilu tlačené

k telefonovaniu a už vôbec nie ku stretnutiu. Čo sa týka riešenia psychického stavu dieťaťa, matka
navštívila ošetrujúcu lekárku MUDr. U., ktorá jej odporučila vyšetrenie u psychológa a matka sa taktiež
obrátila i na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici so žiadosťou o odbornú pomoc, keď kolízna
opatrovníčkajejdoporučilakontaktovaťCentrumpedagogicko-psychologickéhoporadenstvaaprevencii
v Senici a matka v snahe pomôcť dieťaťu začala i sama hľadať psychológov, avšak termín bol až o

3-4 mesiace, pričom najskorší termín dostala 5. novembra 2015 u Mgr. S., ktorá sľúbila dieťa vyšetriť,
avšak vopred upozornila, že prípadnú terapiu kvôli časovej vyťaženosti nemôže poskytovať. Keďže
matke sa nepodarilo nájsť detského psychológa bola nútená kontaktovať súkromné centrum Alma v
Bratislave, kde dieťa dochádza k terapii Mgr. W., pričom táto prerušená nebola, avšak z dôvodu chorobynebolo možné na terapiu dochádzať, nakoľko sa však stav dieťaťa zhoršil, bola matka nútená vyhľadať s
dieťaťom pomoc psychiatra. Keď kontaktovala MUDr. B. so žiadosťou o vyšetrenie dieťaťa, avšak tento
sa venuje liečbe pacientov nad 15 rokov a preto doporučil kontaktovať MUDr. P., v ktorej starostlivosti

i maloletý bol, ktorá však zrejme pod tlakom otca zachovala extrémne neprofesionálne, keď sa mala
vyjadriť o zdravotnom stave matky, ktorá však jej pacientkou nebola a narušila tým dôverný vzťah a
preto matka vyhľadala maloletému iného psychiatra. Dodala, že je presvedčená, že otcovo správanie je
osobnou pomstou voči nej matke za to, že opustila spoločnú domácnosť. Mala za to, že záujmy otca však
v nijakom prípade nemôžu prevýšiť záujem maloletého a to je rozhodujúci fakt, na ktorý by mal súd pri

svojom rozhodovaní prihliadať. Poukázala na skutočnosť, že v konaní o rozvod manželstva je nariadené
znalecké dokazovanie a bola ustanovená znalkyňa z odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých.
Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

4. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník maloletého, pričom poukázal, že sa vedie viacero

konaní a zo všetkých je zrejmé, že vzájomná komunikácia rodičov a ich vzájomné vzťahové väzby sú
vážne narušené a vzhľadom k protichodným tvrdeniam nie je možné relevantne posúdiť, aký vplyv by
malo umiestnenie maloletého do odborného zdravotníckeho zariadenia na psychický stav maloletého
P.. Dodal, že je potrebné odborne posúdiť vzťahové väzby dieťaťa k obom rodičom, keď v konaní o
rozvod manželstva bolo nariadené znalecké dokazovanie. Za súčasného stavu neodporúča nariadiť

neodkladné opatrenie, pretože by v malom časovom úseku bolo dieťa vystavené psychickému tlaku a
stresu z opakovanej diagnostiky.

5. K odvolaniu otca sa vyjadrila i Okresná prokuratúra Senica, ktorá uviedla, že vstúpila do konania
dňa 5. septembra 2016 a napadnuté uznesenie považuje za správne, zákonné a preskúmateľné, keďže

na vydanie neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky. Doterajším dokazovaním bolo
preukázané, že maloletý P. je v osobnej starostlivosti matky, trpí viacerými zdravotnými problémami,
ktoré boli diagnostikované viacerými lekármi, otec dlhší čas v dôsledku sporov s matkou maloletého
nebol v styku s maloletým. Otec poukázal na vážne zdravotné problémy maloletého, ktorý je
kontinuálne v zdravotnej starostlivosti viacerých lekárov, pričom vo svojich podaniach spochybňoval

diagnózu zdravotných problémov maloletého a v ostatnom období bola ošetrujúcou lekárkou matke
hospitalizácia za účelom stabilizácie jeho stavu doručená. S poukazom na dokumentovaný skutkový
stav je nepochybné, že spornosť diagnostikovania zdravotných problémov maloletého, jeho viaceré,
avšak liečené zdravotné problémy, absencia styku s otcom nemôžu samé o sebe založiť dôvodnostné
nariadenia neodkladného opatrenia. V tomto zmysle by nariadenie navrhovaného neodkladného

opatrenia, príznačného jeho invazívnosťou do pomerov starostlivosti o maloletého bolo predčasné a
z hľadiska zásad Zákona o rodine a Civilného mimosporového poriadku aj nenáležité, nereflektujúce
najlepší záujem maloletého spočívajúci okrem iného aj v požívaní osobnej starostlivosti, čo i len jedného
z rodičov. Uvedený záver nevylučuje možnú dôvodnosť prijatia vhodnejšieho a vzhľadom na okolnosti
veci primeranejšieho výchovného opatrenia s poukazom na ustanovenia Zákona o rodine, ktorého

vydanie je však predmetom konania vo veci samej.

6. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka k odvolaniu otca sa vyjadril otec maloletého, ktorý uviedol, že
na svojom odvolaní trvá, keďže doteraz nebol riadne zistený zdravotný stav maloletého. Uviedol, že je
síce nariadené znalecké dokazovanie v konaní o rozvod a úpravu práv a povinností na čas po rozvode,

avšak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má iný skutkový základ, pretože jeho účelom je
zistenie celkového zdravotného stavu dieťaťa. Práve zdôvodňovaním zlého zdravotného stavu dieťaťa,
horúčkovitéstavy,matkaodôvodňovalanutnosťjejvýlučnejosobnejstarostlivosti,dieťanedaladoškôlky
a dôvodí, že maloletý nemôže byť bez jej prítomnosti lebo ona zvláda horúčkovité stavy, ktoré údajne
môžu byť kedykoľvek. Mal za to, že hospitalizácia dieťaťa by umožnila presnejšiu kontrolu užívania

liečiv, antidepresív maloletým a zistenie stavu dieťaťa pod odborným dohľadom lekára. Poukázal na
to, že matka si v septembri 2016 vyžiadala, vyzdvihla ďalšie tri balenia lieku Prothiaden. Ďalej uviedol,
že zdôvodnenie kolízneho opatrovníka, že neodporúča nariadiť navrhované neodkladné opatrenie je
arbitrárne a absurdné. Podľa údajov uvádzaných matkou, matka opakovane v priebehu štyroch dní
navštívila dvoch lekárov. Ďalej upozornil, že návrh kolízneho opatrovníka na vykonanie znaleckého

dokazovania v konaní sp. zn. 1P/63/2016 pred OS Senica bol v priamom protiklade s odôvodnením
kolíznehoopatrovníkavpísomnomvyjadrenízodňa13.októbra2016vovecinávrhuotcavtomtokonaní
sp. zn. 2P/58/2016. Dodal, že vydanie neodkladného opatrenia podľa jeho návrhu je dôvodné, lebo by
umožnilo objektívne zistenie zdravotného stavu dieťaťa. Má za to, že matka za posledný rok navštívilauž 6 psychiatrov alebo psychológov a bráni zisteniu objektívneho zdravotného stavu aj súdu a terapia
dieťaťa neprebieha.

7. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka k odvolaniu otca sa vyjadrila i matka s tým, že s uvádzanými
argumentmi sa plne stotožňuje a má za to, že s nimi objektívne možno súhlasiť. Navrhla, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového

poriadku (ďalej len C.m.p.) a zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.)
účinných od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok,
pričom podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 neustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas,
oprávnenou osobou (§ 362 C.s.p. a § 122 C.m.p.) proti uzneseniu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§
357 písm. d/ C.s.p.) po zistení, že odvolanie spĺňa zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p., § 62 a
§ 63 C.m.p.) prejednal veci bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65, § 66 C.m.p.) postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca je nedôvodné,

napadnuté uznesenie je vecne správne a je dôvodné ho potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 C.s.p.).

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie
i s argumentáciou súdu prvej inštancie pojatou ním do odôvodnenia napadnutého uznesenia.
Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia akceptovateľným spôsobom, jasne a

zrozumiteľne vysvetlil, prečo návrh otca zamietol, pričom napadnuté uznesenie nemožno považovať za
neodôvodnenú a ani za arbitrárne, t.j. také, ktoré by bolo založené na právnych záveroch, ktoré nemajú
oporu v právnej norme, resp. popierajú jej podstatu, zmysel a účel.

11. Neodkladné opatrenie je procesný inštitút, ktorého účelom je neodkladne upraviť pomery účastníkov

konania, ak je to potrebné. Možno ho nariadiť, keď sú osvedčené aspoň základné skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov, nakoľko pred rozhodnutím súdu o
neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu
vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe
tejto úpravy. Rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia.

Dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia musí existovať v čase, keď o neodkladnom opatrení
súd rozhoduje. Slúži len k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv a je
dôvodné len vtedy, keď sa vyžaduje okamžitý zásah.

12. Odvolací súd uvádza, že ochranu maloletému dieťaťu prostredníctvom neodkladných opatrení

poskytujú dva nové procesné kódexy a to Civilný sporový poriadok (z. č. 160/2015 Z. z. - C.s.p.)
prostredníctvom všeobecných ustanovení o neodkladných opatreniach (§ 325 C.s.p.) a Civilný
mimosporový poriadok (z. č. 161/2015 C.m.p.) prostredníctvom osobitných neodkladných opatrení (§
365 a § 367 C.m.p.). Tieto neodkladné opatrenia je potrebné diferencovať a to na základe vážnosti
situácie (stupňa bezprostrednosti ohrozenia maloletého dieťaťa) od čoho závisí, či je potrebné vykonať

nevyhnutné opatrenia na ochranu maloletého dieťaťa bezodkladne, t. j. či je nevyhnutné zakročiť ihneď
alebo postačuje zakročiť v primeranej lehote. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia
podľa § 365 C.m.p. je stav, keď sa maloleté dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti, prípadne keď
je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený. Jedná sa najmä o prípady
nájdenia dieťaťa alebo náhlej straty rodičov dieťaťa alebo o situácie, keď osoby oprávnené sa o dieťa

starať starostlivosť o dieťa hrubo zanedbávajú. V takomto prípade je nevyhnutnosť zákroku zdôraznená
aj lehotou, v ktorej musí súd prvej inštancie o návrhu na neodkladné opatrenie rozhodnúť, ktorá je
24 hodín odo dňa podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V prípadoch, keď je život,
zdravie a priaznivý vývoj maloletého ohrozený alebo narušený, avšak k bezprostrednému ohrozeniu,
prípadne nebezpečenstvu dieťa vystavené nie je ako aj v situáciách, keď je maloleté dieťa v starostlivosti

niektorého rodiča alebo inej osoby neoprávnene alebo že táto starostlivosť nie je pre maloletého vhodná
alebo mu neprospieva, je dôvodná aplikácia ustanovenia § 367 C.m.p., podľa ktorého súd nariadenie
odkladného opatrenia v lehote 7 dní odo dňa doručenia návrhu. V ostatných prípadoch, keď sa návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia dotýka starostlivosti súdu o maloleté dieťa, t. j. v situáciách,keď dieťaťu bezprostredná ujma nehrozí, však súd prvej inštancie zhodnotí, že v záujme maloletého
dieťa je vhodné rýchlo a pružne riešiť pomery maloletého, môže rozhodnúť o nariadení neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. a to v lehote 30 dní odo dňa podania návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia.

13. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní otca právne vec posúdil nielen podľa vyššie
uvedených ustanovení C.s.p. a C.m.p. o neodkladných opatreniach, ale i v zmysle základných práv detí
zakotvených v Dohovore o právach dieťaťa prijatého Valným zhromaždením Spojených národov dňa

20. novembra 1989 („Dohovor o právach dieťaťa“), o porušení práva dieťaťa na zdravý duševný vývoj,
lásku,porozumenie,starostlivosťaprávonaprednostnúochranuapomocakoajprávanarešpektovanie
súkromného a rodinného života zakotveného v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

14. V prejednávanej veci ako správne skonštatoval i súd prvej inštancie je zrejmé, že vzťahy
medzi rodičmi sú vážne narušené, maloleté dieťa nepochybne má zdravotné problémy. Otcom

požadované neodkladné opatrenie sa nejaví byť v záujme maloletého dieťaťa, skôr môže prispieť k
ešte väčšiemu zaťaženiu dieťaťa napätím, zmenami a neistotami. Hospitalizácia dieťaťa za účelom jeho
zdiagnostikovania v čase, keď sa maloleté dieťa podrobí vyšetreniu znalca (v konaní vedenom na
Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 27P/158/2015) nie je v jeho záujme. I v zmysle bodu 1 a 2 Charty
práv hospitalizovaných detí (schválených na I. európskej konferencii v máji 1998, deti majú byť prijímané

do nemocnice iba vtedy, ak starostlivosť, ktorá sa vyžaduje im nemôže byť rovnako dobre poskytnutá
doma alebo pri dennej hospitalizácii (1); deti v nemocnici majú vždy právo mať pri sebe svojich rodičov
alebo ich zástupcov (2). Obaja rodičia musia mať na zreteli, že nepriateľstvo rodičov vyvoláva v dieťati
silné vnútorné napätie, ktoré je počiatkom neurotických problémov a porúch správania. Najlepšie by
bolo, aby rodičia pri výchove spolupracovali, zvažovali čo je pre dieťa dobré, vhodné.

15. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).