Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 10, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/176/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708899912
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2708899912.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.

Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobcu: RNDr. Y. O., nar. X. T. XXXX,
bytom U. XXX/X, XXX XX U., zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Kurucová, s.r.o., so
sídlom Hurbanova 486/2, 905 01 Senica, IČO: 36 271 268, proti žalovanému v 1. rade: K. O., nar. XX. J.
XXXX, bytom J. XX/XXXX, XXX XX U., zastúpený advokátkou: JUDr. Alena Arbetová, so sídlom Nám.
sv. Martina 3A, 908 51 Holíč, žalovanej v 2. rade: Mgr. T. C., nar. XX. Y. XXXX, bytom Dr. S. XXXX,
XXX XX U., žalovanej v 3. rade: Q. O., nar. XX. T. XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX U., zastúpená
advokátkou: JUDr. Alena Arbetová, so sídlom Nám. sv. Martina 3A, 908 51 Holíč a žalovanej vo 4. rade:

P. T., nar. XX. K. XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX U., o zriadenie vecných bremien po zrušení a
vyporidaní podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu, žalovaného v 1. rade a žalovanej v 3. rade
proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 3. mája 2016 č.k. 2C/156/2008-970, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napádaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zriadil vecné bremeno spočívajúce v
práve prechodu cez pozemok parcely registra C KN, parc. č. 8004/3, vinica vo výmere 2 924 m2

v prospech vlastníkov pozemkov parcely registra C KN, parc. č. 8003, vinica vo výmere 2 924 m2
a parc. č. 8004/6, orná pôda vo výmere 2 900 m2, všetky pozemky nachádzajúce sa v k.ú. U.,
tak ako je toto vecné bremeno zakreslené na Geometrickom pláne č. 2C/156/2008 zo 6. decembra
2013, vyhotovenom Ing. Romanom Wágnerom, znalcom z odboru geodézia a kartografia, schválenom
Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa 23. decembra 2013 pod č. 552/13, a to v šírke
1,5 metra, výrokom II. zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez pozemok parcely
registra C KN, parc. č. 8004/4, vinica vo výmere 2 924 m2 v prospech vlastníka pozemku parcely registra

C KN, parc. č. 8004/6, orná pôda vo výmere 2 900 m2, obidva pozemky nachádzajúce sa v k.ú. U.,
tak, ako je toto vecné bremeno zakreslené na Geometrickom pláne č. 2C/156/2008 zo 6. decembra
2013, vyhotovenom Ing. Romanom Wágnerom, znalcom z odboru geodézia a kartografia, schválenom
Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa 23. decembra 2013 pod č. 552/13, a to v šírke 1,5
metra, výrokom III. zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez pozemok parcely registra
C KN, parc. č. 8004/5, vinica vo výmere 2 900 m2 v prospech vlastníka pozemku parcely registra C
KN, parc. č. 8004/6, orná pôda vo výmere 2 900 m2, obidva pozemky nachádzajúce sa v k.ú. U., tak,

ako je toto vecné bremeno zakreslené na Geometrickom pláne č. 2C/156/2008 zo dňa 6. decembra
2013, vyhotovenom Ing. Romanom Wágnerom, znalcom z odboru geodézia a kartografia, schválenom
Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa 23. decembra 2013 pod č. 552/13, a to v šírke 1,5
metra, výrokom IV. rozhodol, že Geometrický plán č. 2C/156/2008 zo 6. decembra 2013, vyhotovenýIng. Romanom Wágnerom, znalcom z odboru geodézia a kartografia, schválený Okresným úradom
Skalica, katastrálnym odborom dňa 23. decembra 2013 pod č. 552/13 je neoddeliteľnou súčasťou
rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 2C/156/2008-827 z 3. marca 2015, výrokom V. rozhodol, že

žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, výrokom VI. uložil žalobcovi, žalovanému
v 1. rade, žalovanej v 2. rade a žalovanej vo 4. rade povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu
Skalica náhradu trov konania štátu, každý v sume 398,22 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a výrokom VII. rozhodol, že vo zvyšku trovy konania znáša štát. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil
právne § 136 ods. 1 a 2, § 137 ods. 1 a § 142 ods. 1, 3, § 151 O ods. 1 a 3 a § 128 ods. 2 O.z.

(zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov) a článkom 11 ods. 4 Listiny
základných práv a slobôd a vecne potrebou (po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
sporových strán /rozsudkom z 3. marca 2015/ k nehnuteľnostiam zapísaným na LV číslo XXXX pre
obec a katastrálne územie U. reálnou deľbou) a to najmä vzhľadom na spôsob takéhoto vyporiadania
zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez pozemok parcely registra C KN, parcela číslo
8004/3 v prospech vlastníka pozemku parcely registra C KN, parcela číslo 8003 (toho času žalobcu)

a cez pozemky parcely registra C KN, parcela číslo 8004/3, parcela číslo 8004/4, parcela číslo 8004/5
v prospech vlastníka pozemku parcely registra C KN, parcela číslo 8004/6 (toho času žalovanej v 2.
rade), hoci žalobca aj žalovaná v 2. rade majú zabezpečený prístup na svoje novovytvorené parcely z
hornej časti z obecného pozemku a to aj napriek nesúhlasu ostatných dotknutých sporových strán a to z
dôvodu, že takýto postup a z neho plynúce usporiadanie vzťahov medzi sporovými stranami považoval

za spravodlivé, berúc do úvahy aj skutočnosť, že pri usporiadaní vzťahov medzi sporovými stranami
nie je možné vyhovieť individuálnym predstavám každej zo sporových strán, zvlášť za situácie, keď
ich stanoviská sú diametrálne odlišné a navyše sa postupom času menia. Sledujúc oprávnené záujmy
všetkých spoluvlastníkov a zároveň rešpektujúc možnosť účelného využitia pozemkov vzhľadom na
ich charakter, ako aj jestvujúci spôsob ich užívania, pristúpil k vyporiadaniu rozdelením nehnuteľnosti

na základe vypracovaného geometrického plánu číslo 2C/156/2008 zo 6. decembra 2013, súdneho
znalca Ing. Romana Wágnera, v zmysle ktorého bola síce prikázaná každej zo sporových strán
do výlučného vlastníctva novovytvorená parcela v približne rovnakej výmere, avšak novovytvorené
parcely žalobcu a žalovanej v 2. rade ako jediné bezprostredne nenadväzujú na spoločný dvor, kde
majú postavené vinohradnícke domčeky, ale nachádzajú sa v hornej časti sporných nehnuteľností

(pre vysporiadanie podielového spoluvlastníctva vybral teda alternatívu, ktorá z hľadiska umiestnenia
novovytvorených nehnuteľností bola do istej miery znevýhodnením žalobcu a žalovanej v 2. rade),
sledujúc záujem na čo najspravodlivejšom usporiadaní veci sporových strán. Toto znevýhodnenie
kompenzoval zriadením vecných bremien tak, aby aj títo účastníci mali zabezpečený prístup na svoje
nehnuteľnosti zo spoločného dvora za účelom plnohodnotného užívania svojich nehnuteľností. S

poukazom na charakter vinohradníckeho domčeka, ktorý má slúžiť na uskladnenie náradia, hnojív,
postrekov, úrody, ako prípravovňa spracovania úrody vyplýva, že tento účel môže byť splnený len v
prípade, že z vinohradníckeho domčeka bude umožnený prístup na s ním súvisiacu obrábanú pôdu.
Za spravodlivé usporiadanie považoval práve také, ktoré umožní každému z bývalých spoluvlastníkov
prístup na svoju novovytvorenú parcelu z dolnej časti, kde má svoj vinohradnícky domček. Ak by

vecné bremeno v tomto rozsahu nebolo zriadené, žalobca a žalovaná v 2. rade by mali znemožnený
prístupnasvojepozemkykratšoucestouzaúčelomvykonávaniajednoduchšíchprác,napríkladsadenie,
okopávanie, rýľovanie, postrekovanie, kontrola stavu úrody, zber úrody. V tejto súvislosti dospel k
záveru, že by nebolo spravodlivé po žalobcovi a žalovanej v 2. rade (prípadne iných vlastníkov týchto
nehnuteľností v prípade predaja alebo iného právneho nástupníctva) požadovať, aby v prípade, že budú

chcieť vykonať napríklad kontrolu stavu úrody, zistiť potrebu postrekovania alebo odtrhnúť si napríklad
len zopár paradajok boli nútení použiť pre prístup na svoje nehnuteľnosti výlučne hornú cestu, ktorá je
niekoľkonásobne dlhšia ako cesta z dolnej časti od vinohradníckeho domčeka, kde má navyše žalobca
uskladnené aj drobné náradie. Žalovaná v 2. rade síce v súčasnej dobe nehnuteľnosť, ktorá jej bola
prikázaná do vlastníctva, nevyužíva a zamýšľa jej predaj. Avšak právo vyplývajúce z vecného bremena

je nerozlučne späté s vlastníckym právom k nehnuteľnosti a teda prechádza s vlastníctvom veci na
právneho nástupcu. Súd preto zriadil vecné bremeno aj v prospech tejto nehnuteľnosti, v súčasnosti
vo vlastníctve žalovanej v 2. rade a to rešpektujúc zásadu rovného postavenia spoluvlastníkov. Súd
prvej inštancie pri svojom rozhodnutí zároveň vzal do úvahy aj skutočnosť, že žalovaný v 1. rade pri
svojom výsluchu pred súdom potvrdil, že sa rozprávali so žalobcom o tom, kto si ktorú parcelu vyberie

na užívanie a taktiež o tom, že ak by žalovaný v 1. rade užíval hornú parcelu, žalobca mu umožní
prístup cez spodnú parcelu. Žalovaný v 1. rade sám trval len výlučne na prikázaní do svojho vlastníctva
pozemok bezprostredne nadväzujúci na spoločný dvor, hoci vedel o hrozbe zaťaženia predmetnej
nehnuteľnosti vecným bremenom v prospech vlastníkov pozemkov nachádzajúcich sa v hornej časti(keďže uvedené bolo zrejmé z geometrického plánu). Zároveň aj po právoplatnom zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva bol žalobca ochotný dohodnúť sa so žalovaným v 1. rade na výmene
nehnuteľností, ktoré im boli prikázané do vlastníctva s tým, že mu zaplatí náhradu za vysadené porasty

a súhlasí s právom prechodu, avšak ani s takýmto návrhom žalobcu žalovaný v 1. rade nesúhlasil. Súd
zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu, nie však aj v práve prejazdu ľahkým vozidlom,
malotraktorom, prívesným vozíkom (respektíve s použitím poľnohospodárskej techniky) tak, ako to
žiadal žalobca a tiež aj žalovaná v 2. rade a to z dôvodu, ako už bolo uvedené vyššie, aby žalobcovi a
žalovanej v 2. rade umožnil priamy prístup k nehnuteľnostiam, ktoré v rámci vyporiadania pripadli do ich

vlastníctva zo spoločného dvora, kde majú svoje vinohradnícke domčeky, a to za účelom vykonávania
jednoduchších prác (ako, napríklad okopávanie alebo kontroly a zberu úrody). V prípade potreby využitia
mechanizmom môžu použiť hornú cestu, ktorú žalobca aj využíva. Na hornú cestu je zabezpečený
prístup cez asfaltovú cestu zo spodnej časti a jedná sa o jednoduchší prístup, i keď dlhší. Súd zároveň
pri rozhodovaní vzal do úvahy aj skutočnosť, že nehnuteľnosti sa nachádzajú vo svahovitom teréne, keď
stúpajú od spodnej časti smerom hore a presúvanie poľnohospodárskych mechanizmov po celej dĺžke

svahu dohora sa javí byť náročné. Zároveň mal z výsluchu žalobcu preukázané, že vo vinohradníckom
domčeku má uložené len drobné náradie, ostatné mechanizmy na obrábanie má v mieste bydliska,
a preto, ak prichádza na svoje nehnuteľnosti motorizovaný za účelom používania mechanizmov na
obrábanie, nie je dôvodné, aby mal zabezpečený prístup na svoju nehnuteľnosť z dolnej aj hornej časti.
Rozsah vecného bremena určil v šírke 1,5 m, čo považoval vzhľadom na splnenie účelu pre ktoré

bolo vecné bremeno zriadené za dostatočné (zohľadniac aj štátnu technickú normu - STN 73 6110,
ktorou sa riadi projektovanie chodníkov a cestičiek pre chodcov, v zmysle ktorej najmenšia voľná šírka
chodníka musí byť v 1,5 m, teda 0,75 m na každú jeho stranu). Vecné bremeno je zriadené na parcele
8004/3, ktorá pri vyporiadaní pripadla do vlastníctva žalovaného v 1. rade, pričom žalovanému v 1.
rade súd prikázal do vlastníctva parcelu, ktorá je zo všetkých najširšia (šírka 8,72 metra), a tak mu

ponechal v podstate doteraz ním obhospodarovanú výmeru a ním vysadené všetky riadky vinohradu bez
súhlasu ostatných spoluvlastníkov. Časť tejto parcely sám žalovaný v 1. rade užíva na jazdu traktorom
pri sezónnych prácach a jeho parcela so spoločným dvorom je situovaná so stavbami vo vlastníctve
žalobcu a žalovanej v 2. rade, čo bolo zrejmé už v minulosti, keď sa stavby realizovali. Z tohto dôvodu
potom považoval za dôvodné, aby znášal ťarchu zriadeného vecného bremena. Žalovaný v 1. rade v

minulosti namietal len rozsah zriadeného vecného bremena dôvodiac, že pre právo prechodu pešo po
tomto pozemku je postačujúca šírka 1,5 m. Neskôr už síce nesúhlasil s tým, aby bolo vôbec zriadené
vecné bremeno v prospech žalobcu, avšak zároveň z opatrnosti, teda ak by súd mal za to, že existujú
dôvody na zriadenie vecného bremena (pokiaľ ide o samotný rozsah vecného bremena), za nedôvodnú
považoval len šírku vecného bremena viac ako 1,5 m. Vecné bremeno v prospech žalovanej v 2.

rade súd prvej inštancie zriadil síce až cez 3 parcely, avšak podľa jeho názoru sa nejedná o veľké
úseky a vecné bremeno zaberá len úzku výmeru, a preto ho súd nepovažuje za neprimeraný zásah
do vlastníckeho práva dotknutých vlastníkov. Ide o najkratší možný spôsob ako zabezpečiť žalovanej
v 2. rade prístup na jej novovytvorenú parcelu zo stavby postavenej na spoločnom dvore. Pokiaľ ide
o námietku žalovaného v 1. a 3. rade, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre

zriadenie vecného bremena a to s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky spis. zn.
22Cdo 2854/2010, predmetom ktorého bolo zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty
z verejnej komunikácie k pozemkom na stavbe, súd prvej inštancie uzavrel, že takáto námietka je
nedôvodná, nakoľko skutkové okolnosti v tu prejednávanej veci sú odlišné od situácie, akú riešil Najvyšší
súd Českej republiky vo veci spis. zn. 22Cdo 2854/2010. Obdobne za nedôvodnú považoval aj námietku

žalovaného v 1. a 3. rade, že pri rozhodovaní o zriadení vecného bremena nemôže byť významné,
že prístup cez cudzí pozemok cez zriadené vecné bremeno by bol pre toho, kto sa zriadenia vecného
bremena domáha pohodlnejší, respektíve výhodnejší, alebo by sa obišiel bez stavebných úprav, nakoľko
aj v tam prejednávanej veci Najvyšší súd Českej republiky riešil návrh na zriadenie vecného bremena
nevyhnutnej cesty k stavbe, teda zabezpečenie prístupu k stavbe z verejnej komunikácie, pričom v

práve prejednávanej veci je predmetom konania v časti zriadenia práva vecného bremena zabezpečenie
prístupu zo stavby na pozemok, získaný po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, za účelom jeho
užívania. Jedná sa totiž o stavby, ktoré majú charakter vinohradníckeho domčeka s jeho účelom
užívania a zabezpečenie prístupu na poľnohospodársku pôdu, vinice za účelom pestovania plodín a
stým súvisiacim obrábaním, ošetrovaním, výsadbou, braním úrody a podobne. Pokiaľ ide o námietku

žalovaného v 1. a 3. rade, že vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť,
ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu (§ 128
ods. 2 O.z.) súd prvej inštancie uzavrel, že v prejednávanej veci nejde o zriadenie vecného bremena
podľa § 151 o ods. 3 O.z. spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok, nejedná sa o situáciu,ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak, a teda v danom prípade nejde ani obmedzenie vlastníckeho práva vo verejnom záujme.
Vzhľadom na neexistenciu verejného záujmu na zriadení vecných bremien mal súd prvej inštancie za

to, že v danom prípade neboli splnené podmienky na to, aby obmedzenie vlastníckeho práva bolo
kompenzované náhradou neopomíňajúc zohľadniť aj to, že zriadenie vecného bremena bolo do istej
miery zmiernením znevýhodneného postavenia žalobcu a žalovanej v 2. rade v rámci vyporiadania
podielového spoluvlastníctva s ohľadom na umiestnenie pozemkov, ktoré pri vyporiadaní pripadli do ich
vlastníctva a v záujme dodržania zásady rovného postavenia spoluvlastníkov. Obmedzenie vlastníckeho

práva vecným bremenom dotknutých účastníkov tak bolo istým spôsobom kompenzované výhodnejším
postavením z hľadiska polohy pozemkov nadobudnutých pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,
ktorýmrozhodnutímsúdrešpektovaldlhodobozaužívanýspôsobužívanianehnuteľnostispoluvlastníkmi
napriek nesúhlasu žalobcu a žalovanej v 2. rade.
Rozhodnutie o trovách konania právne odôvodnil § 142 ods. 2 O.s.p. a vecne potrebou rozhodnutia
práve takýmto spôsobom (nepriznaním práva na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov - teraz

žiadnej zo sporových strán) z dôvodu, že nielen žalobca pred podaním žaloby vyvíjal aktivity za účelom
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva mimosúdnou dohodou, ale takéto aktivity vyvíjala
aj žalovaná v 2. rade. Okrem toho v prejednávanej veci žalobca síce žaloval na zrušenie podielového
spoluvlastníctva reálnou deľbou, avšak navrhol iné rozdelenie, ktoré súd neakceptoval, keďže podielové
spoluvlastníctvo vyporiadal na základe vykonaného znaleckého dokazovania. Žalobca bol fakticky

úspešný v žalobe o reálnu deľbu, ale neúspešný bol v spôsobe jej prevedenia. Súd zároveň prihliadol aj
na charakter súdneho sporu, a teda že vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam bolo v
záujme všetkých podielových spoluvlastníkov. Rozhodnutie o trovách štátu odôvodnil právne poukazom
na § 148 ods. 1 O.s.p. a vecne existenciou trov na strane štátu v celkovej výške 1.991,12 eur, ktoré
rozdelil pomerne medzi všetkých účastníkov, u ktorých neboli predpoklady pre oslobodenie od súdnych

poplatkov (medzi žalobcu a žalovaných v 1., 2. a 4. rade a to každému v sume 398,22 eur), nakoľko
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo v záujme všetkých účastníkov a k dohode nedošlo,
pričom nebolo jednoznačne preukázané, že sa tak stalo zavinením niektorého z účastníkov konania.
Žalovaná v 3. rade bola oslobodená od súdnych poplatkov v celom rozsahu, z ktorého dôvodu potom
náhradu trov štátu pripadajúcich na žalovanú v 3. rade štátu nepriznal.

2. Rozsudok napadli riadnym a včasným odvolaním žalobca, žalovaný v 1. rade a žalovaná v 3. rade.
Žalovaná v 2. rade a žalovaná vo 4. rade odvolací návrh nepodali.

3. Žalobca napadol odvolaním rozsudok v časti zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve

prechodu cez pozemok parcely registra C KN, parcela číslo 8004/3 a parcela číslo 8004/6 nachádzajúce
sa v katastrálnom území U. v šírke 1,5 m (výrok I. rozsudku), v časti rozhodnutia o trovách konania
sporových strán (výrok V. rozsudku) ako aj v časti rozhodnutia o povinnosti žalobcu nahradiť trovy
štátu (VI. rozsudku) s návrhom na jeho zmenu zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve
prechodu a prejazdu ľahkým vozidlom cez práve citované parcely a to v šírke 2,5 m a priznaním mu trov

prvostupňového ako aj odvolacieho konania v plnej výške, považujúc napádaný rozsudok v odvolaním
napadnutých častiach za nespravodlivý a spôsob zriadenia vecných bremien za odporujúci dobrým
mravom dôvodiac, že na obrobenie svojho vinohradu potrebuje ľahkú techniku a to malý traktor s
vlečkou, ktorého šírka kolies je 180 cm, kosačku a rotavátor, ktorými strojmi sa potrebuje dostať do
vinohradníckeho domčeka cez pozemok žalovaného v 1. rade. Okrem toho, ich právnymi predchodcami

bol zaužívaný spôsob zavlažovania vinohradu malotraktorom z vinohradníckeho domčeka (nakoľko vo
vinohrade iný zdroj vody nie je ) práve cez pozemok, ktorý vlastní žalovaný v 1. rade, považujúc za
odporujúce dobrým mravom, aby za účelom postriekania, založenia, pokosenia, okopania a zberu úrody
musel zo svojho vinohradníckeho domčeka ísť na svoje vinohrady až 4 km, hoci sú vzdialené od
domčeka len 270 m. V tejto súvislosti poukázal na to, že ak by jemu pripadol pozemok, ktorý pripadol do

vlastníctva žalovanému v 1. rade, on by mu právo prechodu a prejazdu umožnil. Okrem toho žalovaný v
1. rade mu právo prechodu cez jeho pozemok ľahkou technikou počas konania súdu prisľúbil, nakoľko
aj sám časť pozemku, na ktorej bolo zriadené vecné bremeno používa na prejazd svojím traktorom.
Rozsudok v časti odôvodnenia rozhodnutia o trovách konania považoval za nezrozumiteľný a z tohto
dôvodu odnímajúci mu právo konať pred súdom, poukazujúc na to, že v konaní mal plný úspech, nakoľko

navrhoval zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou čo sa aj stalo. Zároveň
súhlasil s tým, aby nehnuteľnosti boli rozdelené podľa užívania s tým, aby mal právo prechodu zo
spoločnej parcely číslo 8004/1 na svoju parcelu číslo 8003 nielen peši, ale aj ľahkým vozidlom.4. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 3. rade odvolaním napadli rozsudok v časti jeho výroku I.
a výroku III. s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
dôvodiac, že ku zriadeniu vecného bremena na ich nehnuteľnom majetku napádaným rozsudkom

došlo nezákonne (keďže takýto zásah do ich vlastníckeho práva nebol absolútne nevyhnutným, ale
sledoval len pohodlnosť oprávnených z vecného bremena) a spôsobom, ktorý im neprimerane (vecné
bremeno zriadené na parcele žalovaného v 1. rade zaberá plochu 550 m2 čo je viac ako 1/6 z
celkovej plochy vinohradu) a bez vážnych dôvodov a v rozpore so zákonom a verejným záujmom
na ochranu poľnohospodárskej pôdy a viníc vo vinohradníckej oblasti, bráni v riadnom užívaní ich

nehnuteľného majetku. Opätovne poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky spis. zn.
22Cdo2854/2010avňomstriktnévymedzeniepodmienok,bezsplneniaktorýchniejemožnézákonným
spôsobom zasiahnuť do vlastníckeho práva iného, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu spis. zn. 22Cdo
38/2005, v zmysle ktorého výhodnosť, pohodlnosť alebo stavebné úpravy nemajú žiaden význam, a
vecné bremeno sa nezriadi, ak existuje alternatívny prístup, hoci aj menej výhodný. Nevyhnutnosti
zriadenia vecného bremena nesvedčí ani skutočnosť, že žalobca aktuálne, bez toho že by tým

akokoľvek trpel, využíva cestu na svoj pozemok práve cez verejnú komunikáciu a nie cez pozemok
žalovaného v 1. rade a žalovaná v 2. rade svoj pozemok nevyužíva vôbec. Vo svojom vyjadrení sa k
odvolaniužalobcupoukázalinato,žežalobcaúplneignorujetestproporcionalityadoposiaľnepredniesol
dôvody, prečo by k obmedzeniu ich vlastníckych práv malo prísť, nedokázal sa adekvátne vyjadriť ani
k otázke súdu, či je používanie mechanizmov a prechod cez ich pozemky vôbec účelné, nepredložil

žiadne argumenty, ktoré by akokoľvek jeho údajný nárok odôvodňovali (a to aspoň v teoretickej rovine).
V tejto súvislosti poukázali na jeho výpoveď na pojednávaní súdu konanom dňa 12. apríla 2016, kde
uviedol,ževovinohradníckomdomčekumálen"drobnénáradieaostatnémechanizmynaobrábaniemá
v mieste svojho bydliska". Je potom prirodzené, že na dopravu mechanizmov na svoj pozemok používa
takzvanú "hornú cestu", parcela registra "C" parcelné číslo 7833, katastrálne územie a obec U., ktorá

je verejnou komunikáciou. Námietky žalobcu voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie o trovách konania
považujú za nedôvodné (a rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti za vecne správny), keďže
žalobca nemal vo veci absolútny úspech - k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva sporových strán
nedošlo spôsobom navrhovaným žalobcom a okrem toho, so zrušením podielového spoluvlastníctva
sporových strán súhlasili všetci spoluvlastníci a reálne už nehnuteľnosť podľa podielov na základe

ich dohody (odlišnej od spôsobu uvedeného v žalobe) aj dlhodobo užívajú. Spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva navrhovaný žalobcom bol nereálnym, popierajúci účelné užívanie veci,
pričom k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva došlo podľa skutočného užívania, t. j. spôsobom,
ako to navrhli žalovaní a žalobca ho nakoniec akceptoval (v tejto časti sa voči rozsudku neodvolal).

5. Žalovaná v 2. rade sa vo svojom vyjadrení sa k odvolaniam žalobcu, žalovaného v 1. rade
a žalovanej v 3. rade plne pripojila k argumentácii a návrhom žalobcu na potrebu zriadenia práva
prechodu cez sporné parcely v rozsahu 2,5 m, nesúhlasiac však s jeho návrhom na priznanie mu plnej
náhrady trov konania a to z dôvodu, že do konania vstúpil až v roku 2014 a nemá žiadnu zásluhu na
rozdelení spoluvlastníctva. Podľa jej názoru je spravodlivé, aby všetci účastníci konania sa podieľali na

trovách konania, z ktorého dôvodu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o trovách
konania potvrdiť ako vecne správny. Odvolanie žalovaného v 1. rade a žalovanej v 3. rade považuje
za nedôvodné.

6. Žalovanávo4.radevosvojomvyjadrenísakodvolaniužalobcunavrhlarozsudoksúduprvejinštancie

v časti rozhodnutia o trovách konania ako vecne správny potvrdiť.

7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej C.s.p.),
ktorý nahradil a zrušil do 30. júna 2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
O.s.p.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe

prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p.. Keďže ale
odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa
právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..
Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti

ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty,
vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za
účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj potreba ústavne konformného
i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C.s.p.).8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1. júla 2016 - ďalej len C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1

v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.,
aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 201 O.s.p., akt. § 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 O.s.p., akt. § 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní,
žepodanéodvolaniemázákonnénáležitosti(§205ods.1O.s.p.,akt.§127a§365C.s.p.)ažeodvolateľ

použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ O.s.p., ktoré má ekvivalent v
§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§
379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniam žalobcu, žalovaného
v 1. rade a žalovanej v 3. rade nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v
zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

9. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo zrušenie podielového spoluvlastníctva
sporových strán k nehnuteľnostiam v katastrálnom území U., vedeným na LV číslo XXXX ako parcela
registra C KN, číslo 8003, orná pôda vo výmere 9 885 m2, parcela registra C KN, číslo 8004, vinice vo
výmere 5 796 m2 reálnou deľbou podľa geometrického plánu Ing. Y. R. Čd 8/2002 z 27. januára 2003.

10. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom z 3. marca 2015 tak, že I. zrušil podielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom
Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, pre obec a katastrálne územie U.,
ako pozemky parcely registra C KN, parc. č. 8003, orná pôda vo výmere 9 885 m2 a parc. č. 8004,

vinice vo výmere 5 769 m2, II. novovytvorený pozemok parcely registra C KN, parc. č. 8003, vinica vo
výmere 2 924 m2 tak ako je vyznačený na Geometrickom pláne č. 2C/156/2008 zo dňa 6. decembra
2013 vyhotovenom Ing. Romanom Wágnerom, znalcom z odboru geodézia a kartografia, schválenom
Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa 23. decembra 2013 pod č. 552/13, prikázal do
výlučného vlastníctva žalobcu, III. novovytvorený pozemok parcely registra C KN, parc. č. 8004/3, vinica

vo výmere 2 924 m2 tak, ako je vyznačený na Geometrickom pláne č. 2C/156/2008 zo dňa 6. decembra
2013, vyhotovenom Ing. Romanom Wágnerom, znalcom z odboru geodézia a kartografia, schválenom
Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa 23. decembra 2013 pod č. 552/13, prikázal do
výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade, IV. novovytvorené pozemky parcely registra C KN, parc.
č. 8004/2, ostatné plochy vo výmere 47 m2 a parc. č. 8004/6, orná pôda vo výmere 2 900 m2 tak,

ako sú vyznačené na Geometrickom pláne č. 2C/156/2008 zo dňa 6. decembra 2013, vyhotovenom
Ing. Romanom Wágnerom, znalcom z odboru geodézia a kartografia, schválenom Okresným úradom
Skalica, katastrálnym odborom dňa 23. decembra 2013 pod č. 552/13, prikázal do výlučného vlastníctva
žalovanej v 2. rade, V. novovytvorený pozemok parcely registra C KN, parc. č. 8004/5, vinica vo
výmere 2 900 m2 tak, ako je vyznačený na Geometrickom pláne č. 2C/156/2008 zo dňa 6. decembra

2013, vyhotovenom Ing. Romanom Wágnerom, znalcom z odboru geodézia a kartografia, schválenom
Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa 23. decembra 2013 pod č. 552/13, prikázal do
výlučného vlastníctva žalovanej v 3. rade, VI. novovytvorený pozemok parcely registra C KN, parc. č.
8004/4, vinica vo výmere 2 924 m2 tak, ako je vyznačený na Geometrickom pláne č. 2C/156/2008 zo dňa
6. decembra 2013, vyhotovenom Ing. Romanom Wágnerom, znalcom z odboru geodézia a kartografia,

schválenom Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa 23. decembra 2013 pod č. 552/13,
prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej vo 4. rade, VII. novovytvorený pozemok parcely registra
C KN, parc. č. 8004/1, ostatné plochy vo výmere 1 035 m2 tak, ako je vyznačený na Geometrickom
pláne č. 2C/156/2008 zo dňa 6. decembra 2013, vyhotovenom Ing. Romanom Wágnerom, znalcom z
odboru geodézia a kartografia, schválenom Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.

decembra 2013 pod č. 552/13, prikázal do podielového spoluvlastníctva účastníkov, každému v podiele
1/5, VIII. zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo cez pozemok parcely registra
C KN, parc. č. 8004/3, vinica vo výmere 2 924 m2 v prospech vlastníkov pozemkov parcely registra
C KN, parc. č. 8003, vinica vo výmere 2 924 m2 a parc. č. 8004/6, orná pôda vo výmere 2 900 m2v rozsahu, v akom je toto vecné bremeno zakreslené Geometrickým plánom č. 2C/156/2008 zo dňa
6.decembra 2013, vyhotovenom Ing. Romanom Wágnerom, znalcom z odboru geodézia a kartografia,
schválenom Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa 23. decembra 2013 pod č. 552/13,

IX. zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez pozemok parcely registra C KN, parc. č.
8004/4, vinica vo výmere 2 924 m2 v prospech vlastníka pozemku parcely registra C KN, parc. č. 8004/6,
orná pôda vo výmere 2 900 m2 v rozsahu, v akom je toto vecné bremeno zakreslené Geometrickým
plánom č. 2C/156/2008 zo dňa 6. decembra 2013, vyhotovenom Ing. Romanom Wágnerom, znalcom z
odboru geodézia a kartografia, schválenom Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.

decembra 2013 pod č. 552/13, X. zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez pozemok
parcely registra C KN, parc. č. 8004/5, vinica vo výmere 2 900 m2 v prospech vlastníka pozemku
parcely registra C KN, parc. č. 8004/6, orná pôda vo výmere 2 900 m2 v rozsahu, v akom je toto vecné
bremeno zakreslené Geometrickým plánom č. 2C/156/2008 zo dňa 6. decembra 2013, vyhotovenom
Ing. Romanom Wágnerom, znalcom z odboru geodézia a kartografia, schválenom Okresným úradom
Skalica, katastrálnym odborom dňa 23. decembra 2013 pod č. 552/13, XI. rozhodol, že Geometrický plán

č. 2C/156/2008 zo dňa 6. decembra 2013, vyhotovený Ing. Romanom Wágnerom, znalcom z odboru
geodézia a kartografia, schválený Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa 23. decembra
2013 pod č. 552/13 je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, XII. žalovanému v 1. rade uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania náhradu vo výške 158,09 eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, XIII. žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalovanej v 2. rade titulom vyporiadania

náhradu vo výške 43,70 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, XIV. žalovanej v 3. rade uložil
povinnosť zaplatiť žalovanej v 2. rade titulom vyporiadania náhradu vo výške 59,28 eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, XV. žalovanej v 4. rade uložil povinnosť zaplatiť žalovanej v 2. rade titulom
vyporiadania náhradu vo výške 44,48 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, XV. žiadnemu z
účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, XVI. žalobcovi, žalovanému v 1. rade, žalovanej

v 2. rade a žalovanej v 4. rade uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Skalica náhradu trov
konania štátu, každému v sume 398,22 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a XII. vo zvyšku
náhradu trov konania štátu nepriznal.

11. V odvolacom konaní Krajský súd v Trnave svojím uznesením č.k. 26Co 212/2015-895 z 15.

decembra 2015 rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zriadenia vecných bremien
spočívajúcich v práve prechodu cez pozemok parc. registra C KN, parc. č. 8004/3, vinica vo výmere 2
924 m2, pozemok parc. registra C KN, parc. č. 8004/4, vinica vo výmere 2 924 m2 a v časti zriadenia
vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez pozemok parcely registra C KN, parc. č. 8004/5,
vinica vo výmere 2 900 m2 v prospech vlastníkov pozemkov parcely registra C KN, parc. č. 8004/6 orná

pôda vo výmere 2 900 m2 a to pre jeho nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť v tejto odvolaním
napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súd prvej
inštancie po doplnení dokazovania vo veci opätovne rozhodol práve odvolaním napádaným rozsudkom.

12. Predmetom odvolacieho konania je posúdiť dôvodnosť a zákonnosť obmedzenia vlastníckych

práv vlastníka pozemku parcely C KN, parcelné číslo 8004/3, vinica vo výmere 2 924 m2 v prospech
vlastníkov pozemkov parcely registra C KN, parcela číslo 8003, vinica vo výmere 2 924 m2 a parcely
číslo 8004/6, orná pôda vo výmere 2 900 m2, všetky pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území U.
tak, ako je toto vecné bremeno zakreslené na Geometrickom pláne číslo 2C/156/2008 zo 6. decembra
2013, vyhotovenom Ing. Romanom Wágnerom, znalcom z odboru geodézia a kartografia, schválenom

Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa 23. decembra 2013 pod číslom 552/13 a to
v šírke 1,5 m, ako aj vlastníckych práv vlastníka k pozemku parcely registra C KN, parc. č. 8004/5,
vinica vo výmere 2 900 m2 v prospech vlastníka pozemku parcely registra C KN, parc. č. 8004/6,
orná pôda vo výmere 2 900 m2, obidva pozemky nachádzajúce sa v k.ú. U., tak, ako je toto vecné
bremeno zakreslené na Geometrickom pláne č. 2C/156/2008 zo dňa 6. decembra 2013, vyhotovenom

Ing. Romanom Wágnerom, znalcom z odboru geodézia a kartografia, schválenom Okresným úradom
Skalica, katastrálnym odborom dňa 23. decembra 2013 pod č. 552/13, a to v šírke 1,5 m, ako aj
správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania a trovách štátu.

13. Podľa ust. § 387 ods.1 a 2 C.s.p. a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.(2).14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec

správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite aj odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie a v podrobnostiach
naň poukazuje. Pokiaľ ide o vec samu, odvolací súd konštatuje, že žalobca, žalovaný v 1. rade a ani
žalovaná v 3. rade v odvolacom konaní nevzniesli žiadne nové námietky, s ktorými by sa už nevyporiadal
súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej a opätovné zdôvodnenie ich neopodstatnenosti pre

rozhodnutie v tejto veci aj odvolacím súdom by bolo len opakovaním už vyčerpávajúceho zdôvodnenia
poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie v odôvodnení napádaného rozhodnutia.

15. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o nezrozumiteľnosti a zjavnej neodôvodnenosti odvolaním
napádaného rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd ešte dodáva, že Ústavný súd Slovenskej
republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že

povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú
odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II. ÚS 44/03,
III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa

môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016).
Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne

predpisy,ktoréaplikovalnaprejednávanýprípadazktorýchvyvodilsvojeprávnezávery,ktoréprimerane
vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces
nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník

konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou
a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolacia námietka, týkajúca sa nedostatku obsahových náležitostí
napadnutého rozhodnutia, ako i jeho arbitrárnosti, preto nemohla obstáť, rovnako ako ani argument o
porušení práva na spravodlivý proces.

16. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania ako aj trovách štátu. Aj v
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na správne a úplné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie
v časti trov konania, ako aj jeho správny záver, že žalobca bol fakticky úspešný v žalobe o reálnu deľbu,
ale neúspešných v spôsobe jej prevedenia, z ktorého dôvodu aj s prihliadnutím na charakter súdneho

sporu(išloovyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvaknehnuteľnostiam,ktorébolovzáujmevšetkých
podielových spoluvlastníkov) bolo o trovách konania potrebné rozhodnúť postupom podľa § 142 ods. 2
O.s.p.. Obdobne správny bol záver súdu prvej inštancie o práve štátu na náhradu trov konania v rozsahu
1.592,88 eur (4 x 398,22 eur) s tým, že štátu neprináleží náhrada trov konania pripadajúca na žalovanú
v 3. rade, ktorá bola oslobodená od povinnosti platiť trovy konania.

17. Vodvolacomkonanímalaplnýúspechlenžalovanáv2.radeažalovanáv4.rade.Žalobca,žalovaný
v 1. rade a žalovaná v 3. rade mali úspech len čiastočný. Žalobca bol úspešný v časti zriadenia vecného
bremena spočívajúceho v práve prechodu cez pozemky toho času vlastnícky patriace žalovanému v 1.
rade a žalovanej v 3. rade a neúspešný v časti namietaného rozsahu vecného bremena - práva prejazdu

ľahkou technikou a šírke prejazdu v rozsahu 2,5 m, ako aj v časti rozhodnutia o trovách konania a trovách
štátu. Právo na náhradu trov odvolacieho konania si uplatnil. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 3. rade mali
úspech v časti rozsahu vecného bremena, ako aj v časti rozhodnutia o trovách konania, avšak neúspech
mali v časti dôvodnosti a zákonnosti zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez
ich nehnuteľnosti. Žalovaná v 2. rade bola úspešná v časti zriadenia vecného bremena spočívajúceho

v práve prechodu cez pozemky toho času vlastnícky patriace žalovanému v 1. rade a žalovanej v 3. a
v časti rozhodnutia o trovách konania. Žalovaná v 4. rade bola úspešná v časti rozhodnutia o trovách
konania.18. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalovanej v 2. rade a žalovanej v 4. rade a fakticky
čiastočne úspešnému žalobcovi, žalovanému v 1. rade a žalovanej v 3. rade vznikol zásadne nárok
na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 396

ods. 1 C.s.p.), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. musí aj bez návrhu
rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov
konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade boli žalované v 2. a 4. rade v odvolacom konaní
pasívne, nevykonali žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnili, ani nevyčíslili a podľa
obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 3. rade
si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, ani nevyčíslili a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli.

20. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných
ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac
podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani
analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis
alebo iuris).

21. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval na rozhodnutie
o nároku na náhradu trov konania žalovaných v 1. až v 4. rade princíp racionálneho zákonodarcu a
o náhrade trov konania rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom.
Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa

obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov C.s.p. zakotvujúcim
procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.Rozhodovaniepostupomnajskôrpodľa§262C.s.p.vspojenís§396ods.1C.s.p.opriznaní
nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania,
za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné,

ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

22. Nakoľko žalobca (ktorý si ako jediný náhradu trov odvolacieho konania aj uplatnil) mal v odvolacom
konaní len čiastočný úspech o trovách odvolacieho konania žalobcu odvolací súd rozhodol postupom
podľa § 396 ods. 1, a s poukazom na § 255 ods. 2 C.s.p. žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal.

23. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).