Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 2T/38/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115010549
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Dutko
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1115010549.5

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I, pred samosudcom JUDr. Stanislavom Dutkom, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 28.03.2017, v trestnej veci obžalovanej F. K., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158
Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Tr. por. obžalovanú F. K., nar. XX.XX.XXXX V. B.

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresného prokurátora Bratislava I pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že
dňa, 7. októbra 2014 v čase o 15,44 hodine v Bratislave po Bernolákovej ulici viedla osobné motorové
vozidlo značky Škoda Octavia Combi, evidenčného čísla B.-XXXBD, a v križovatke s Radlinského ulicou

ako hlavnou cestou pri odbočovaní vľavo smerom do centra mesta v rozpore s ustanovením § 20
ods. 1 Zákona Národnej Rady Slovenskej republiky číslo 8/2009 Zbierky zákonov o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nedala prednosť v jazde
zľava po Radlinského ulici smerom k Račianskemu mýtu idúcemu motocyklistovi B. B., ktorý viedol
motocykel značky Honda, evidenčného čísla B., následkom čoho došlo k zrážke medzi prednou časťou

motocykla a ľavou prednou časťou vozidla, čím poškodený B. B. utrpel pomliaždenie tváre, tržnú ranu
na nose, zlomeninu nosových kostí, viacpočetnú trieštivú zlomeninu lebky v čelovej oblasti, zakrvácanie
do prínosových a čelových dutín lebky, zakrvácanie do stropu pravej očnice, vnútrolebečné krvácanie
v čelovej oblasti, stuhnutie okolochrbticového svalstva krčnej chrbtice s priemernou dobou liečenia
4-5týždňov,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodených Ministerstvo vnútra, Pribinova 2, Bratislava a Všeobecnú
zdravotnú poisťovňu, a. s., Kúpeľná 5, Prešov s nárokom na náhradu škody odkazuje na konanie vo
veciach občiansko súdnych.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava 1 na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchmi obžalovanej F. K.,

vyslúchol tiež poškodeného B. B., zistil nároky poškodených VšZP Bratislava a Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky prostredníctvom vyjadrení poškodených a uplatnení nárokov na náhradu škody na
začiatku hlavného pojednávania, na návrh prokurátora vyslúchol navrhnutých svedkov Š.K. O. T. F. O.,
na Z. H. V. T. Q. J. U.a.
Súd tiež vyslúchol znalca z odboru cestná doprava, Ing. Igora M. Šimku, kontradiktórnym spôsobom a
opakovane po predložení nových dôkazov priamo na hlavnom pojednávaní k podanému znaleckému

posudku, tiež prečítal znalecký posudok vo vzťahu k zraneniam, ktoré utrpel poškodený B. počasdopravnej nehody, oboznámil obsah spisu a na základe takto vykonaného dokazovania vo veci rozhodol
rozsudkom.

Obžalovaná F. K. sa na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. vyjadrila, že sa
necíti byť vinná zo žalovaného trestného činu.

Vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že aj keď si nespomína na podrobnosti, v dobe skutku stála s vozidlom
na križovatke ulíc Bernolákova a Radlinského, mienila odbočiť vľavo. Pomaly sa vysunula do križovatky,

cesta bola plná a stáli tam kolóny. Nejaké modré auto ju pustilo, pomaly sa nasunula na úroveň tohto
auta, tam zostala stáť. Videla prichádzať motorkára, zostala stáť a potom pocítila náraz.
Na otázky obhajoby uviedla, že pri vchádzaní do križovatky mala výhľad, v čase skutku po električkovom
páse, kde sa stala nehoda, nejazdili žiadne iné vozidlá. Ďalej popísala dopravnú situáciu na mieste
nehody s tým, že v smere na Račianske mýto v mieste nehody je jeden jazdný pruh a tiež dva pruhy pre
električky, jeden smerom na Račianske mýto a jeden smerom do mesta.

Obžalovaná zodpovedala aj otázky znalca z odboru cestnej dopravy, keď uviedla, že do električkového
koľajiska v dobe nehody zasahovala „čumákom“ auta, prichádzajúce motocykle išli dosť rýchlo a to aj
ten, ktorý prešiel, aj ten ktorý havaroval.

Na hlavnom pojednávaní bol vyslúchnutý aj poškodený B. B., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že

nárok na náhradu škody si neuplatňuje.
K skutku uviedol, že v dobe skutku sa presúvali na dvoch motocykloch, /policajných/, najprv išli v ľavom
pruhu, potom sa cesta zbiehala, išli v pravom pruhu, vozidlo jazdiace pred nimi vyhodilo smerovku
vpravo, oni ho obchádzali, vtedy z križovatky vybehlo auto, ktorému sa kolega stihol vyhnúť, ale
poškodený už nie. Obaja išli na motocykloch Honda, rýchlosťou maximálne do 30 km/h. Kolízne vozidlo

sa v dobe skutku nachádzalo vo vyústení Bernolákovej ulice, pri električkovom páse.
Na otázky obhajoby poškodený uviedol, že pred kolíziou išiel motocyklom v jazdnom pruhu pre autá, v
dobe kolízie v jazdnom pruhu pre električky. Ďalej uviedol, že vozidlo jazdiace pred ním zastalo, dalo
znamenie odbočovania doprava, preto spoločne s kolegom prešli doprava na električkový pás.
Na návrh obhajoby boli odstraňované aj rozpory vo výpovediach poškodeného z prípravného konania a

z hlavného pojednávania, poškodený uviedol, že pravdivá je jeho výpoveď z prípravného konania, keď
popísal obchádzanie viacerých vozidiel a odstup od vpredu idúceho motocykla asi 1,5 - 2 metre.

Zástupca poškodeného Všeobecnej zdravotnej poisťovne uplatnil zákonným spôsobom nárok na
náhradu škody vo výške 1983,20 EUR, titulom liečebných nákladov poškodeného.

Zástupca poškodeného Ministerstva vnútra SR uplatnil zákonným spôsobom nárok na náhradu škody
2500,-EUR titulom náhrad vyplatených poškodenému zo strany zamestnávateľa.

Svedok F. O. na hlavnom pojednávaní pred súdom, po zákonnom poučení uviedol, že v čase skutku
jazdili spoločne s poškodeným ako policajti na motocykloch Honda Paneuropan smerom z Vazovovej

ulice smerom na Radlinského ulicu, zaradili sa, svedok dal znamenie o zmene smeru jazdy vpravo, autá
obidva motocykle pustili, išiel po Radlinského, ale nejaké vozidlo dávalo znamenie o zmene smeru jazdy
vpravo. Pozrel sa do spätného zrkadla aj vľavo, či je to voľné, lebo tam jazdia električky, bolo to voľné,
dal znamenie o zmene smeru jazdy doľava, obišiel jedno vozidlo, to ktoré dávalo znamenie o smere
zmene smeru , možno ešte jedno a na úrovni Bernolákovej periférne sprava zaregistroval bielu kapotu

auta, ktoré sa na neho valilo. Inštinktívne zareagoval, nahol motocykel doľava, išiel ďalej, asi za jednu a
pol až dve sekundy, ale začul náraz, zastavil, otočil sa a videl, že cez električkový pás stojí biela Octávia.
Vrátil sa a videl kolegu, ktorý ležal na zemi a krvácal.

Na návrh obhajoby boli odstraňované rozpory vo výpovediach svedka z prípravného konania a hlavného

pojednávania, bola prečítaná výpoveď sv. O. na č.l. 122 na odstránenie rozporov vo výpovedi.
Svedok na výzvu uviedol, že v dobe, keď prechádzal okolo vozidla obžalovanej, toto bolo v pohybe a
svedok sa mu vyhol len inštinktívne.

Na otázky znalca svedok uviedol, že vo vzťahu k rýchlosti motocykla nesledoval tachometer, sledoval

situáciu okolo seba. Vzdialenosť medzi dvomi motocyklami nevie, ale poškodený zaostával max. 3
sekundy, pretože spätné zrkadlo môže aj skresľovať.Svedok D.. J. U., na hlavnom pojednávaní pred súdom, po zákonnom poučení uviedol, že v . dobe skutku
prechádzal svojim motorovým vozidlom Volkswagen Touran čiernej farby smerom od Blumentálu von z
mesta na Modru. Bola dopravná špička, boli tam kolóny, autá sa posúvali pomaly. Na úrovni križovatky,

resp. pred križovatku kde je študentský domov Bernolák, nejaké vozidlá sa snažili vojsť do križovatky,
svedok zastavil, urobil im medzeru, resp. priestor, aby mohli vyjsť lebo všade boli kolóny. Išlo jedno
vozidlo, ktoré odbočovalo doľava, to bola obžalovaná, išla veľmi váhavo, zdalo sa, že pomaly pozerala,
či náhodou neprichádzajú vozidlá sprava alebo zľava. Posúvala sa popred vozidlo patriace svedkovi. V
dobe keď ju svedok púšťal, sa pozrel do spätného zrkadla a tam nevidel nič, bolo tam „čisto“. Keď sa

ale presúvala, ale znovu pozrel do spätného zrkadla, tam videl dvoch motorkárov, prvý išiel viac vľavo,
druhý viac vpravo, ten prvý sa tomu vozidlu obžalovanej vyhol, ale ten druhý narazil do jeho prednej
časti, v priestore tesne za kolesom.

Na otázky obhajoby svedok uviedol, že za jeho autom bol rad vozidiel, hneď za ním bolo osobné auto,
ktoré šoférovala nejaká pani, potom tam bola iná motorka, nie policajná, potom tam bola asi dodávka, ale

potom tam bol autobus. Kolóna sa tiahla od Blumentálu. Keď v spätnom zrkadle videl motorkárov, teda
policajtov, títo sa nachádzali pri autobuse, ale nie je si istý. Mohli ísť okolo 50-tky, teda takou rýchlosťou,
presúvali sa v jazdnom pruhu pre električky, lebo jazdný pruh pre vozidlá bol plný, tam sa nedalo. V dobe
keď stál v kolóne, obchádzalo túto kolónu, okrem policajných motoriek neobchádzalo kolónu iné vozidlo.
Po prechode prvej policajnej motorky počul, ako druhá motorka brzdí, ale to si svedok nebo istý.

Svedok Š. O., na hlavnom pojednávaní pred súdom, po zákonnom poučení uviedol, že v dobe skutku
prechádzal chodníkom smerom k Blumentálu, prechádzal smerom k Radlinského ulici, asi 20 metrov
bol od prechodu pre chodcov, počul autá, prichádzajúce motorky, potom počul len brzdenie a náraz.
Videl ako jedna z motoriek obchádzala auto, ďalšia brzdila a do toho auta narazila, vodič motorky išiel

rýchlosťou možno 40 km/h, max. ale 50 km/h, lebo keby išiel viacej, tak by mu to kosti na rukách
nevydržali pri náraze. Svedok toto tvrdil preto, lebo asi týždeň predtým, presne takýmto spôsobom
nabúral jeho kamarát na motorke a ten kamarát zomrel, pričom ten kamarát išiel asi 70 km/h, len kamarát
mal tú smolu, že zostal na stĺpiku auta. Tento pán, ktorý narazil, išlo o policajta, narazil pred stĺpikom
auta, telo išlo zotrvačnosťou dopredu ale potom ho hodilo zase dozadu, na bok.

Svedok hneď pribehol k nemu, dával mu prvú pomoc a to až do príchodu záchranky, keď volal záchranku
telefónom a nahlásil, že ide o príslušníka PZ, tak okamžite prišli hasiči, hneď z Radlinského a potom na
to záchranka, policajti, tí už prišli súbežne.
Na doplňujúcu otázku svedok uviedol, že keď k nemu pribehol, vidiel krvácanie z oblasti úst, skutočne
si nepamätá, či mu priezor prilby odklápal, alebo či priezor prilby už bol odklopený, keď k nemu prišiel.

Pamätá,žedávalnejakýuterákkústampoškodeného,abysanezadusilvlastnoukrvou.Tiežmupodával
prvú pomoc, lebo toto ovláda, a tiež sa riadil podľa pokynov, ktoré dostával cez telefón od záchranky.
Keď potom prišli policajti, už to prevzali oni a svedka poslali na bok.

Obhajoba následne založila do spisu listiny ktoré predložila súdu i obžalobe. Do spisu boli založené

fotografie miesta činu z pohľadu ktorý nie je obsahom spisového materiálu a to pohľad z diaľky na miesto
z ktorého vychádzala obžalovaná smerom na Radlinského ulicu, označuje sa ako str. 1, a fotografia č. 2
pohľad na miesto, ktoré je posledným možným miestom na odbočenie v pravo pred miestom dopravnej
nehodyoznačenéč.2.Obhajobazdôraznila,ženadruhejfotografiinamiestenehody,súeštedvajazdné
pruhy, takže obchádzanie takéhoto vozidla bolo možné v druhom jazdnom pruhu a až za týmto miestom

sa pruhy zbiehajú do jedného a ďalej pokračujú ako jeden pruh a vedľa priebežný električkový pás je
vyhradený na premávku električiek a táto dopravná situácia takto pokračuje až po miesto dopravnej
nehody.

Znalec Ing. Ivan Šimko, ktorý vypracoval a doplnil znalecký posudok založený v spise, na

hlavnom pojednávaní pred súdom, po zákonnom poučení, zvlášť po poučení o trestných následkoch
nepravdivého znaleckého posudku uviedol, že znalecký posudok podával na základe podkladov a
výpovedí účastníkov z prípravného konania.
Výpovede účastníkov a aj obžalovanej na hlavnom pojednávaní, ktoré výpovede mal k dispozícii sú
vo viacerých technických skutočnostiach odlišné ako boli uvádzané v prvotných výpovediach z ktorých

vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku.
Znaleckýposudokvpredmetnejvecipodávalvdvochalternatívach,pričomprváalternatívasavpodstate
zhoduje s tým, čo odznelo na hlavnom pojednávaní, avšak druhá alternatíva vychádzala z premisyalebo z predpokladu tvrdenia vodičky vozidla Škoda v prípravnom konaní, že v čase nárazu policajného
motocykla do ňou vedeného vozidla, toto vozidlo Škoda stálo na vozovke po dobu cca 5 sekúnd.
Táto časť výpovede vodičky bola technicky konformná aj s tým jej tvrdením z prípravného konania, že

keď po prvýkrát spozorovala motocyklistu s ktorým došlo ku kolízii bol podľa jej odhadu od nej vzdialený
cca 50 metrov. Motocykel jazdiaci rýchlosťou 40 km/h prejde práve približne takúto vzdialenosť za 5
sekúnd, presnejšie povedané prejde cca 55 metrov.
Znalecký posudok znalec riešil štandardne, v prvej časti analyzoval samotný priebeh nehodového deja
a v druhej časti analyzoval možnosti účastníkov na zabránenie nehody.

Čo sa týka technickej príčiny samotnej dopravnej nehody tieto ustálil dve, prvou technickou príčinou tejto
dopravnej nehody /ad a/, bola nesprávna technika jazdy vodičky vozidla Škoda, ktorá nedala prednosť
vodičovi kolízneho motocykla Honda.
Druhou technickou príčinou nehody /ad b/, bola nesprávna technika jazdy vodiča motocykla po
stredovom deliacom páse. Táto druhá technická príčina tejto nehody je výpočtami naviazaná aj na tú
skutočnosť, že vodič motocykla mal pri včasnej reakcii možnosť kolízii s vozidlom zabrániť.

To je stručne povedaný obsah znaleckého posudku.

Naotázkyobhajoby,vovzťahukpodanémuznaleckémuposudkuznalecuviedol,žehodnotenietechniky
jazdy obžalovanej smeruje k otázke, pričom táto otázka sa viaže na alternatívu ad B. Znalec vo svojej
výpovedi uviedol, že vzhľadom na výpoveďou obžalovanej, táto alternatíva z technického hľadiska

nemusí byť riešená. Ak by tomu malo tak byť, že obžalovaná mala minimálne päť sekúnd na to, aby
opustila kolízny priestor, tak by považoval za správnu techniku jazdy ho opustiť.
Na ďalšiu otázku, s ohľadom na výpoveď obžalovanej a výpoveď svedka U., či mala obžalovaná reálnu
možnosť zabrániť dopravnej nehode znalec uviedol, že technika jazdy obžalovanej bola nesprávna
v tom, že s ňou vedeným vozidlom vchádzala do priestoru, do ktorého nemala náležitý rozhľad. Ale

ten obmedzený rozhľad si vytvorila práve vodička sama svojim nesprávnym konaním. A síce tým, že
odbočovala doľava tak, že jej bočný odstup od stojaceho vozidla VW Touran bol taký malý, že do
priestoru odkiaľ sa do miesta nehody blížili policajné motocykle náležite nevidela, preto v posudku
uviedol, že buď mala odbočiť doprava a neodbočiť tam doľava za takejto situácie, alebo mala odbočiť
doľava s tým, že si mala udržať väčší bočný odstup od stojaceho vozidla VW Touran. To znamená, že

pri výjazde z Bernolákovej ulice si mala nadbehnúť mierne doprava a až následne odbočovať doľava,
aby jej rozhľadové pomery boli lepšie. To že tak váhavo jazdila a posúvala sa smerom na koľajisko
električiek práve technicky svedčí o tom, že jej rozhľadové pomery boli nedostatočné práve v dôsledku
takéhoto jej nesprávneho konania. Znalec ďalej uviedol, že električka ktorá jazdí po električkovom páse
má úplne iné rozmery a hlavne výšku ako sú predmetné dva motocykle, čiže spoza stojaceho vozidla VW

Touran by električku mohla vodička spozorovať určite skôr ako predmetné dva motocykle. Na analýzu
rozhľadových pomerov mal znalec k dispozícii technický prostriedok ktorým práve takúto analýzu robil.
Podľa obhajoby znalec v závere znaleckého posudku uviedol, že čo sa týka možnosti zabránenia
nehody, išlo o nesprávnu techniku jazdy motocykla a oneskorený čas brzdenia, k týmto záverom použil
videoanalýzu.

Rozhľadové pomery vodiča motocykla do miesta nehody boli totiž podstatne lepšie ako rozhľadové
pomery vodičky, pretože predná časť vozidla Škoda sa iba postupne vysúvala smerom do jazdnej dráhy
prichádzajúcich motocyklov. V tej fáze keď sa vysúvala na koľajisko električiek iba predná časť kolízneho
vozidlaŠkoda,eštevodičkatohtovozidlanemalarozhľadsmeromkukoľajiskudosmeruprichádzajúcich
motocyklov. Avšak vodiči motocyklov mali možnosť spozorovať vysúvajúcu sa prednú časť kolízneho

vozidla Škoda smerom do ich jazdnej dráhy podstatne skôr, čiže ešte v čase keď ich vodička nemohla
vidieť. Vzhľadom na miesto kde vodič kolízneho motocykla začal reagovať na vznik kolíznej situácie
brzdením je možné vypočítať či jeho reakcia bola z časového hľadiska správna alebo bola oneskorená.
V tomto prípade bola reakcia vodiča motocykla oneskorená. Ak by vodič začal reagovať z časového
hľadiska správe, mal by možnosť zastaviť ním vedený motocykel bezkolízne a pritom vodička vozidla

by mu dala prednosť v jazde. Z tohto práve vyplynula aj druhá technická príčina tejto nehody.
Znalec pri ustálení toho záveru vychádzal z toho, čo odznelo na hlavnom pojednávaní, že kolízny
motocykel Honda narazil do vozidla Škoda buď v okamihu keď vozidlo Škoda vpravo zastavilo alebo
tesne po jeho zastavení. Presne takto je urobený aj výpočet. Známe sú deformácie oboch vozidiel,
známe sú hodnoty EES, známe sú konečné polohy oboch vozidiel i vodiča motocykla po nehode, z

týchto technických údajov je možné vypočítať nárazovú rýchlosť a aj okamih kedy vodič toho motocykla
kolízneho začal reagovať na vznik prekážky brzdením. Ak ten okamih, kedy reálne zareagoval brzdením,
čiže okamih, kedy začala plynúť jeho reakčná doba bude porovnaný s okamihom kedy po prvýkrátmuselo byť nesporné, že vozidlo škoda vchádza do jazdnej dráhy tohto kolízneho motocykla z týchto
dvoch údajov je vidieť oneskorenie reakcie vodiča na vznik danej situácie.

Na doplňujúcu otázku obhajoby vo vzťahu k zraneniam poškodeného znalec uviedol, že na predmetom
motocykli Honda je ochranný štít nad riadidlami motocykla. Tento ochranný štít trčí smerom nahor a jeho
vrchná plocha je veľmi malá, je to pomerne ostrá hrana, pri náraze motocykla do ľavej prednej časti
vozidla Škoda došlo k prudkému deceleračnému pohybu tela motocyklistu smerom vpred. Pôsobenia
síl pri takomto náraze je také veľké, že človek nie je schopný sa ubrániť takémuto doprednému pohybu

držaním sa riadidiel. Fyzikálnym dôsledkom potom je, že sa po náraze telo motocyklistku muselo prudko
pohybovať smerom vpred a je technicky vysoko pravdepodobné, že práve oblasť očí motocyklistu
pri takomto doprednom pohybe narazila do vrchnej časti ochranného štítu motocykla. O takomto
mechanizme pohybu tela svedčí aj poškodenie kapotovaných častí prednej vrchnej časti motocykla,
ktoré sú zodpovedajúcim spôsobom deštruované. Na ochrannom štíte prilby motocyklistu však znalec
nezistil žiadne kontaktné stopy motocykla a ani nedošlo k deštrukcii tohto ochranného štítu prilby. Z

toho znalec technicky dôvodne usudzuje, že vodič motocykla v čase kolízie nemal ochranný štít prilby
riadne zaaretovaný v jeho spodnej polohe. Ochranný štít prilby má nesporne svoju ochrannú funkciu.
Predpokladá, že pri spustenom ochrannom štíte by mohli byť zranenia menšie ale ako technickému
znalcovi neprináleží sa podrobne vyjadrovať k tejto otázke.
Prokurátor v záverečnom návrhu poukázal na vykonané dokazovanie, navrhol súdu uznať vinu

obžalovaného na skutkovom základe uvedenom v podanej obžalobe a uložiť mu zato podmienečný trest
odňatia slobody.

Obhajca v záverečnom návrhu poukázal na závery znalca z odboru cestnej dopravy, po doplnení
znaleckého posudku a navrhol obžalovanú spod obžaloby prokurátora oslobodiť.

K rozhodnutiu súdu:

Okresný súd Bratislava I po vykonanom dokazovaní konštatuje, že ani v spisovom materiáli Okresného
súdu Bratislava 1, 2T 38/2015, ani na hlavnom pojednávaní sa nepodarilo zabezpečiť dôkaz o tom, že

by konanie obžalovanej F. K. popísané v podanej obžalobe mohlo byť trestným činom.
Podľa § 158 Trestného zákona sa prečinu ublíženia na zdraví dopustí ten, „Kto inému z nedbanlivosti
ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia
alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok“.
Podľa § 16 Trestného zákona:

trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí,
alebo
b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na

okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán tak, ako to má na mysli ustanovenie § 2 ods.
12 Tr. por. a dospel k záveru, že skutkový stav bol dostatočne zistený a po doplnení dokazovania na

hlavnom pojednávaní je možné konštatovať, že skutok uvedený v obžalobe prokurátora nie je trestným
činom, pretože súdu nebol predložený právne relevantný dôkaz, že by to musela byť práve obžalovaná
K., ktorá z nedbanlivosti spôsobila poškodenému ublíženie na zdraví a to porušením dôležitej povinnosti.

Súd v tejto veci zvlášť zdôrazňuje, že podľa jeho názoru konanie obžalovanej nemôže napĺňať zákonné

znaky skutkovej podstaty trestného činu pretože v trestnom konaní by muselo byť bez akejkoľvek
pochybnosti preukázané, že obžalovaná v dobe skutku porušila dôležitú povinnosť, uloženú jej podľa
zákona a že práve toto porušenie dôležitej povinnosti spôsobilo zranenia poškodeného.
Súd po vykonanom dokazovaní, na základe výpovedí obžalovanej, poškodeného i svedkov a hlavne s
dôrazom na závery znaleckého posudku, po oboznámení plánu miesta nehody konštatuje, že miesto

dopravnej nehody sa nachádza na frekventovanej ceste Radlinského ulici v Bratislave, smerom ku
križovatke Račianske mýto, ktorá križovatka je jednou z najviac frekventovaných križovatiek v meste.
Dopravná nehoda sa stala pri odbočovaní vozidla obžalovanej vľavo, podľa dopravného značenia na
mieste, tento spôsob odbočenia nie je zakázaný. Je nevyhnutné pripomenúť, že na mieste nehodysmeruje jeden jazdný pruh na križovatku Račianske mýto, tento jazdný pruh sa pred vyústením
Bernolákovej ulice do Radlinského zbieha z dvoch jazdných pruhov, a za vyústením Bernolákovej sa
zasa rozširuje na dva jazdné pruhy až ku križovatke Račianska. Pri odbočovaní vľavo musí vodič

vychádzajúci z Bernolákovej ulice dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim zľava, ale následne
musí dať prednosť v jazde električkám z oboch smerov. Po prekonaní električkových pásov ešte
musí dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim sprava. Z oboznámeného je zrejmé, že takýto
manéver vozidla, odbočenie vľavo, vyžaduje extrémne sústredenie a pozornosť vodiča vychádzajúceho
z Bernolákovej na Radlinského doľava.

Znalec sa pri vypracovaní znaleckého posudku z odboru cestnej dopravy a následne pri jeho doplnení
zameral na možnosti obžalovanej a poškodeného predísť a zabrániť dopravnej nehode.
Podľa znalca rozhľadové pomery vodiča motocykla do miesta nehody boli totiž podstatne lepšie ako
rozhľadové pomery vodičky, pretože predná časť vozidla Škoda sa iba postupne vysúvala smerom do
jazdnej dráhy prichádzajúcich motocyklov.
V tej fáze keď sa vysúvala na koľajisko električiek iba predná časť kolízneho vozidla Škoda, ešte vodička

tohto vozidla nemala rozhľad smerom ku koľajisku do smeru prichádzajúcich motocyklov. Vodička
tak nemala možnosť zabrániť hroziacej dopravnej nehode, pretože o motocykloch prichádzajúcich po
električkovom páse, kde sa nenachádzala električka, ani iné vozidlo, nevedela. Avšak vodiči motocyklov
mali možnosť spozorovať vysúvajúcu sa prednú časť kolízneho vozidla Škoda smerom do ich jazdnej
dráhy podstatne skôr, čiže ešte v čase keď ich vodička nemohla vidieť.

Podľa súdu je pre rozhodnutie o vine, alebo nevine obžalovanej rozhodujúce, či vodič kolízneho
motocykla začal reagovať na vznik kolíznej situácie brzdením správne a včas, či mohol v prípade včasnej
reakcie predísť dopravnej nehode. Ďalej je podľa súdu rozhodujúce to, či nedbanlivostné konanie
obžalovanej je v priamej súvislosti so spôsobením zranení poškodenému.

Podľa znalca je možné vypočítať či jeho reakcia bola z časového hľadiska správna alebo bola
oneskorená.

Vtomtoprípadebolareakciavodičamotocyklapodľaznalca,ktorýznaleckýposudokpodal,oneskorená.

Znalecďalejuviedol,žeakbyvodičmotocykla-poškodenýzačalreagovaťzčasovéhohľadiskasprávne,
malbymožnosťzastaviťnímvedenýmotocykelbezkolízneapritomvodičkavozidlabymudalaprednosť
v jazde. Z tohto práve vyplynula aj druhá technická príčina tejto nehody.
Tieto závery znalca si súd osvojil, pretože dobre zodpovedajú vykonaným dôkazom tak v prípravnom

konaní,akoajpodoplnenídokazovanianahlavnompojednávanípredsúdom.Ajpodľasúdu,aksavodiči
policajných motocyklov rozhodli využiť pre presun po cestnej komunikácii nie bežný jazdný pruh - kde
stálakolónaáutvdopravnejšpičke,alejazdnépruhyurčenéprejazduelektričiek,ktorébolivoľné,museli
si byť vedomí, že v tomto prípade, pri jazde mimo riadneho jazdného pruhu musia venovať technike
jazdy zvýšenú pozornosť.

Zatiaľ čo vodič prvého policajného motocykla, svedok F. O., sa vozidlu obžalovanej, ktoré predstavovalo
prekážku v jazde vyhol, vodič druhého motocykla, namiesto úhybného manévru zvolil brzdenie, ktoré
však pre malý odstup medzi vozidlami nebolo dostatočne účinné a to ani v prípade, že maximálna
povolená rýchlosť na danom úseku nebola prekročená. Takýto manéver poškodeného znalec označil
ako chybný.

Tvrdeniu znalca svedčia aj ďalšie vykonané dôkazy - výpovede svedkov O., ktorý umožnil vozidlu
obžalovanej vojdenie do kolóny vozidiel s predpokladom odbočenia vľavo a tiež svedka U., ktorý priebeh
nehody priamo popísal tak, ako to počul a videl s tým, že prvý motocyklista sa vozidlu obžalovanej vyhol
tzv. myšičkou, avšak druhý motocyklista brzdil a narazil do prednej časti vozidla obžalovanej.
Podľa súdu nedbanlivostné konanie obžalovanej nie je v príčinnej súvislosti so spôsobením zranení

poškodenému. Tento záver súd ustálil rovnako na základe záverov doplneného znaleckého posudku s
odkazom na závery znalca vo vzťahu k oneskorenej reakcii vodiča motocykla na prekážku, ktorú tvorilo
vozidlo obžalovanej. Podľa súdu, zhodne so závermi znalca, ak by vozidlo obžalovanej vošlo do jazdnej
dráhy motocykla neočakávane, prvá motocyklista, svedok O. by nemusel vôbec reagovať. Keďže ale
svedok O. reagoval úhybným manévrom, súd prisvedčuje záverom znalca, že v prípade dostatočného

odstupu od vpredu idúceho motocykla, by musel mať poškodený dostatok času na zastavenie, prípadne
na úhybný manéver zhodne, ako jeho kolega, svedok O..

Podľa § 285 písm. b) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby ak skutok nie je trestným činom.Keďže ani v prípravnom konaní ani na hlavom pojednávaní pred súdom nebol vyprodukovaný dôkaz
ktorý by svedčil o tom, že skutok uvedený v obžalobe Okresného prokurátora pre Bratislavu I je trestným

činom, súd musel rozhodnúť o oslobodení obžalovanej F. K. spod podanej obžaloby, postupom podľa§
285 písm. b) Tr. por..

Počas dokazovania pred súdom nebolo bezpečne preukázané, že obžalovaná F. K. z nedbanlivosti
ublížila na zdraví pošk. B. B.H. porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona, pretože aj keď

obžalovaná povinnosť uloženú jej podľa zákona nepochybne porušila prejdením na električkové pásy
vyznačené neprerušovanou, plnou čiarou, toto porušenie nie je v jednoznačnej a bezpečnej príčinnej
súvislosti so vznikom zranenia poškodeného. navyše, konanie obžalovanej nie je možné hodnotiť ako
porušenie dôležitej povinnosti vodiča, ktorý zákonný znak v samotnej skutkovej podstate absentuje,
pretože nie každé porušenie povinností vodiča je automaticky porušením dôležitej povinnosti. Aj keď
poškodená porušila svoju povinnosť vodiča, tak ako je to nakoniec uvedené v znaleckom posudku,

nedodržaním dostatočného bočného odstupu od auta, ktoré jej dávalo prednosť pri odbočovaní vľavo,
s určitosťou je možné konštatovať, že nedodržanie bočného odstupu od vozidla, s ktorým žiadna kolízia
ani nehrozila, by bolo porušením dôležitej povinnosti.

Okresný súd Bratislava I teda v zhrnutí konštatuje, že v trestnom konaní nebolo bez pochybností

preukázané naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty
žalovaného trestného činu nedbanlivostným konaním obžalovanej a navyše ako ďalší dôvod postupom
podľa § 285 písm. b) Tr. por. uvádza zavinenie nehody nedbanlivostným konaním poškodenej, ktoré
je podrobne rozobrané v záveroch znaleckého posudku z odboru cestná doprava, o ktorý sa rozsudok
opiera.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uváženívšetkýchokolností prípadujednotlivoivichsúhrnenezávisleodtoho,čiichobstaralsúd,orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán tak, ako to má na mysli ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
k záveru, že skutkový stav bol dostatočne zistený a po doplnení dokazovania na hlavnom pojednávaní

je možné konštatovať, že skutok uvedený v obžalobe prokurátora nie je trestným činom.

Čo sa týka nárokov na náhradu spôsobenej škody, je pravdou, že všetky poškodení si nárok na náhradu
spôsobenejškodyuplatnili,avšakobžalovanábolapostupompodľa§285písm.b/Tr.por.spodobžaloby
oslobodená. Z týchto dôvodov súd zároveň poškodených s ich nárokom na náhradu škody odkázal na

konanie vo veciach občiansko súdnych.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené .vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
Právne neúčinné je odvolanie podané osobou, ktorá sa práva odvolania výslovne vzdala.