Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 17, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/30/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213202358
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2213202358.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátu:Mgr.RenátaGavalcováasudkýň:JUDr.

Eva Barcajová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO:
35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom R. C.
XXXX/XX, A. I., o zaplatenie 583,72 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda zo dňa 27. septembra 2013, č. k. 5C/147/2013-44, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná má n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh (akt. žalobcu) zamietol a odporkyni (akt. žalovanej)
nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52
ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 2 písm. h), j), a) - s) zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 457, § 451 ods. 1, 2, §
558 Občianskeho zákonníka, § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcu v
tomto konaní, bola doložená zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá dňa 23.9.2009 medzi postupcom
GE Money a.s., Bottova 7, Bratislava, ktorá spoločnosť previedla pohľadávky na žalobcu, keď postupca
oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky, ktoré oznámenie bolo dňom 23.9.2009. Z predloženej zmluvy
o úvere pod číslom 01020888 uzavretej dňa 23.12.2003 bol poskytnutý žalovanej úver na kúpu tovaru
playstation v hodnote 11.490,-Sk pri poskytnutí priamej platby 1.149,-Sk, kde výška úveru činila 10.341,-
Sk, ktorý sa zaviazala žalovaná splácať v počte 10 splátok po 1.149,-Sk. V rámci tejto zmluvy v

poslednej kolónke si strany dojednali zmluvu o úvere, podľa ktorej sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
zákazníka a po splnení podmienok stanovených spoločnosťou, poskytne v prospech zákazníka peňažné
prostriedky a zákazník sa zaväzuje uvedené peňažné prostriedky vrátiť zaplatiť úroky a splniť ostatné
povinnosti podľa tejto zmluvy. Na uvedenej zmluve je rukou doplnené číslo 1713952592, ktorý údaj
sa nachádza na doklade označený ako súhlas s uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere a vydanie
kreditnej karty pod číslom 1713952592, spísané 17.9.2007, z ktorého dokladu vyplýva, že žalovanej
mal byť poskytnutý úver vo výške 20.000,-Sk s minimálnou splátkou čerpaných prostriedkov 5% s

orientačným dátumom platby vždy k 24. toho - ktorého dňa. Dňom 1.2.2012 žalovaná podpísala dohodu
o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku týkajúcej sa zmluvy uzavretej podľa bodu II.
tejto dohody so spoločnosťou GE Money pod číslom zákazníka 1713952552 dňa 17.9.2007, kde istina
predstavuje sumu 470,07 eur a náklady na inkasné konanie 87,56 eur. Vzhľadom na dojednanie vsúhlase ako hore, mal byť úver splácaný v minimálnych splátkach 5% z čerpanej sumy, čo činí 33,- eur
a mal byť zaplatený do 20 mesiacov, t. j. najneskôr do konca mája 2009.

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že vychádzajúc z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch jednoznačne vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere aj v prípade, že ide
o revolvingový úver, musí mať písomnú formu, z ktorej musí byť zrejmé, aká je výška poskytnutého
úveru, aká je výška úrokov, poplatkov, výška splátok, splatnosť úveru, všetky náležitosti, ktoré sú
uvedené v ustanovení § 4 ods. 2 cit. zákona. V prípade uvedenej zmluvy tvrdenej žalobcom je zrejmé,

že táto zmluva o poskytnutí revolvingového úveru nemá žiadnu z náležitosti tvrdené s odkazom na
všeobecné obchodné podmienky, z ktorých nevyplývajú konkrétne údaje o výške poskytnutého úveru,
ani o splátkach, ani o úrokoch. Tým, že bola poskytnutá suma formou platobnej karty žalovanej, táto
zmluva bola uzavretá výlučne konkludentne bez špecifikácii v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 a 2
zákona o spotrebiteľských úveroch, preto je táto zmluva od počiatku neplatná pre rozpor so zákonom s
poukazomna§39Občianskehozákonníkaprenedostatokpísomnejformy.Nazákladeneplatnejzmluvy

žalobca plnil, keď poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 20.000,-Sk (660,- eur), pri platobnej
histórii nebolo možné vyšpecifikovať v akej výške bola pohľadávka splatená žalovanou a v akej výške
ostal nedoplatok. Žalobca v žalobe spôsob výpočtu pohľadávky žiadnym spôsobom nešpecifikoval, v
dôsledku čoho súd prvej inštancie pre tieto nedostatky žalobu v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ ide
o uznanie pohľadávky, k uznaniu došlo až 1.2.2012, keď pohľadávka mala byť splatená najneskôr v

máji 2010, pričom je zrejmé, že niektoré splátky už v čase uznania pohľadávky boli premlčané, keďže
prvá splátka sa mala platiť od septembra 2007. Vychádzajúc z § 558 Občianskeho zákonníka, ak
niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase
uznania trval. Je zrejmé, že žalovaná je fyzická osoba, neznalá práva a vzhľadom na jej vyjadrenie
zo dňa 17.5.2013 je zrejmé, že si nebola vedomá, že pohľadávka je premlčaná, napriek tomu takto

premlčanú pohľadávku uznala. Vzhľadom na túto skutočnosť súd prvej inštancie nepovažoval písomne
uznanie dlhu za platné uznanie, preto nemôžu z neho nastať účinky, ak dlžník nevedel, že je dlh
premlčaný. Strany si dojednali zmluvnú pokutu vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sa mali
stať súčasťou zmluvy. Vychádzajúc z dikcie § 544 ods. 2 Občianskeho zákona platí, že zmluvná pokuta
môže byť dojednaná len písomne, kde musí byť určená výška pokuty, alebo spôsob určenia. Súd prvej

inštancie mal za to, že dojednanie zmluvnej pokuty vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré by
mali byť známe účastníkovi spotrebiteľskej zmluvy ako spotrebiteľovi, nie je písomne uzavretá zmluva
na dojednanie zmluvnej pokuty, keď Všeobecné zmluvné podmienky neboli podpísané žalovanou, nie
je zrejmé, či s nimi mohla byť riadne oboznámená, aj vzhľadom na veľmi drobné písmená Všeobecných
obchodných podmienok, ťažko čitateľné, ktoré sťažujú možnosť oboznámenia sa s nimi pri uzatváraní

zmluvy. Keďže nebola riadne splnená podmienka dojednania individuálnej zmluvnej pokuty v zmluve,
súd prvej inštancie žalobu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty v celom rozsahu zamietol pre nesplnenie
podmienok stanovených v zákone, dojednania zmluvnej pokuty písomne v zmluve, keď obchodné
podmienky žalovaná nepodpísala.

4. Súd prvej inštancie úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania, keďže žalovanej trovy
nevznikli.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal prostredníctvom svojho splnomocnenca
odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania pred súdom
prvej inštancie i v odvolacom konaní. V odvolaní žalobca uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dňa 1.2.2012 žalovaná podpísala Dohodu o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, prostredníctvom ktorej žalovaná uznala svoj záväzok

voči pôvodnému veriteľovi GE Money, a.s. vzniknutý zo zmluvy o úvere č. 1713952592 vo výške istiny
470,07 eur a príslušenstvo čo do dôvodu a výšky. Predmetná dohoda o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany
dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub
dlžníka tento dlh zaplatiť. Obsahom dohody je aj uznanie dlhu zo strany žalovanej ako právny inštitút

zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo
zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že na to, aby
nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka,
zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania dlhu vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie právapodľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania
dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, keďže ustanovenie § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho
zákonníka nepodmieňuje samotné uznanie dlhu a jeho účinky s nutnosťou vedomosti toho, kto dlh uznal,

o jeho premlčaní a následkoch. Z uvedeného dôvodu sa žalovaná nemôže brániť námietkou premlčania.
Žalovaná, keďže si je vedomá svojho existujúceho záväzku voči veriteľovi, ho v súlade s dobrými mravmi
a svojím svedomím chce uhradiť, avšak vzhľadom na to, že pre svoju zlú finančnú situáciu ho nemôže
uhradiť naraz v plnej výške, sa slobodne rozhodne uzavrieť so žalobcom dohodu, v zmysle ktorej je
jej umožnené uhradiť existujúci záväzok postupne v splátkach podľa možností. Predmetná dohoda

neobsahuje žiadne zložité, ani zavádzajúce právne formulácie, obsah nie je tak rozsiahly, aby sa s ním
žalovaná nemal možnosť oboznámiť a žalovaná podpisovala dohodu vo svojom bydlisku, teda mala
možnosť si dohodu v pokoji prečítať a vysloviť s ňou súhlas svojim podpisom, resp. odmietnuť ju a
nepodpísať. S tvrdením súdu prvej inštancie o nemožnosti špecifikovať, koľko splátok žalovaná uhradila
nie je možné stotožniť sa, nakoľko je zrejmé, že platby predstavujú všetky plusové položky, pričom
dôkazné bremeno preukázania úhrad zaťažuje žalovanú.

6. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané

včas (§ 204 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 362 ods. 1
Civilnéhosporovéhoporiadku),oprávnenouosobou-účastníkom(§201Občianskehosúdnehoporiadku
účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
podania odvolania, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie

má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
podania odvolania, aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d), f) Občianskeho súdneho poriadku účinného
včasepodaniaodvolania,ktorémajúekvivalentv§365ods.1písm.f),h)Civilnéhosporovéhoporiadku),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku)

a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc
pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné

priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

9. Predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy 583,72 eur s príslušenstvom. Vzhľadom na rozsah
a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či právne správne posúdil žalobcov
nárok.

10. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu
583,72 eur s príslušenstvom a trovy konania. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu premlčania

uplatneného nároku, keď Zmluvu o revolvingovom úvere č. 1713952592 uzavretú dňa 17.9.2007 medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou (ďalej aj „zmluva o revolvingovom úvere“) považoval za
absolútne neplatnú pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy a uznanie dlhu obsiahnuté v
Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzavretej dňa 21.2.2012 medzi žalobcom
a žalovanou (ďalej aj „dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“) považoval za

neplatné, nakoľko žalovaná nemala vedomosť o premlčaní dlhu. Žalobca v odvolaní nesúhlasil s
právnym posúdením veci, poukazoval na to, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku má všetky náležitosti pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, žalovaná si bola vedomá
existencie záväzku veriteľa a slobodne sa rozhodla uzavrieť predmetnú dohodu a zákon nevyžaduje,aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Základnou spornou otázkou vychádzajúc
z obsahu odvolania žalobcu tak bolo, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď neprihliadol na
uznanie záväzku žalovanou.

11. V zmysle § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do
dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní
uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

12. S písomným uznaním práva čo do dôvodu a výšky v zmysle citovaného ustanovenia § 110 ods.
1 veta druhá Občianskeho zákonníka je spojený inštitút pretrhnutia premlčacej lehoty tak, že platné
uznanie práva zakladá beh novej 10-ročnej premlčacej lehoty a namiesto doteraz ušlej premlčacej doby
začína bežať nová 10-ročná premlčacia lehota odo dňa, keď k uznaniu práva došlo. Uznanie práva
je jednostranný adresovaný hmotnoprávny úkon dlžníka, ktorý k svojej platnosti okrem všeobecných
náležitostí právnych úkonov v zmysle ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, musí spĺňať i

osobitné náležitosti predpísané v citovanom ustanovení, predovšetkým musí byť urobený v písomnej
forme (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a musí sa týkať tak jeho dôvodu, ako i jeho výšky.

13. Inštitút uznania dlhu podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka je samostatným
zabezpečovacím inštitútom. Zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie

dlhu v čase jeho uznania. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, pretože dôkazné bremeno
sa presúva na dlžníka, ktorý ak namieta, že dlh neexistuje, je povinný túto skutočnosť preukázať.
Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. K platnému uznaniu dlhu je
okrem všeobecných náležitostí podľa ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka potrebné, aby
tento jednostranný právny úkon dlžník urobil písomnou formou, vyjadril v ňom prísľub zaplatenia dlhu a

uviedol dôvod a jeho výšku, teda uznal dlh čo do dôvodu a výšky. Splnením predpokladov uvedených v
citovanom ustanovení § 558 Občianskeho zákonníka dochádza jednak k založeniu vyvrátiteľnej právnej
domnienky trvania dlhu a jednak sú s ním spojené i právne účinky pretrhnutia premlčacej lehoty v
zmysle § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by v úkone absentoval výslovne prísľub
zaplatenia dlhu, je dôsledkom tohto úkonu iba pretrhnutie premlčacej lehoty podľa ustanovenia § 110

ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka a vyvrátiteľná právna domnienka trvania dlhu v zmysle
ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka nevznikne.

14. Pre záver, že uznanie práva podľa ustanovenia § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka
nie je totožné s inštitútom uznania dlhu podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka svedčia i

odlišné právne dôsledky spojené s uznaním premlčaného práva. Zatiaľ čo uznanie premlčaného práva
z hľadiska účinkov spojovaných s ustanovením § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka nie je
viazané na vedomosť dlžníka o tom, že uznal právo premlčané, úprava v ustanovení § 558 Občianskeho
zákonníka pre vznik domnienky trvania dlhu vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh o premlčaní
vedel. Pokiaľ dlžník o premlčaní nevedel, uznanie dlhu právny následok v podobe tejto domnienky nemá,

ale i tak dôjde k založeniu behu novej premlčacej doby podľa ustanovenia § 110 ods. 1 veta druhá
Občianskeho zákonníka. Vyššie uvedeným spôsobom vyriešila vzťah citovaný v ustanovení § 110 ods.
1 veta druhá a v ustanovení § 558 Občianskeho zákonníka už pred časom konštantná súdna judikatúra,
od ktorej nebol dôvod odkloniť sa ani v danom prípade, napríklad v rozhodnutiach pod R 51/1968 alebo
v novších rozhodnutiach NS ČR (kde platila v danej oblasti rovnaká právna úprava) v rozsudkoch NS

ČR 33Cdo 155/2007, 33Cdo 133/2005, 33Odo 1039/2004.

15. Odvolací súd zdôrazňuje to, že právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom (pôvodne medzi
právnym predchodcom žalobcu) a žalovanou je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné
aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je

potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda
aj na právny úkon uznania dlhu. Ak žalobca ako právny nástupca pôvodného dodávateľa uzavrel so
žalovanou dohodu o uznaní dlhu, je možné dôjsť k záveru, že takáto zmluvná podmienka (dohoda)
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(začala plynúť nová 10 ročná premlčacia lehota) a preto je neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka aj s prihliadnutím aj k uvedenému nižšie.

16. Ak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie v súlade s hore uvedeným považoval žalobcu
ako právneho nástupcu pôvodného veriteľa za dodávateľa a záväzkový vzťah medzi účastníkmi dohodyo uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku za spotrebiteľský, je potrebné v danej veci tiež
aplikovať ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu

uzavretia dohody. Ustanovenie § 4 ods. 8 citovaného zákona stanovuje, že predávajúci (teda aj
dodávateľ) nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a

praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody. Ustanovenie § 7 ods. 2 citovaného zákona definuje, že obchodná praktika sa považuje za
nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže
podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe,
ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná
praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade

žalobca ako veriteľ dosiahol uzavretie dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku v
dôsledku použitia nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej v tom, že právny úkon, obsahom ktorého bolo
uznanie záväzku, bol súčasťou predtlačeného formulára, do ktorého sa doplnili len údaje o žalovanej
(súčasťou tohto formulára bolo aj ustanovenie, že žalovaná má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho
následkoch). Žalobca však počas konania nepreukázal (na ňom bolo dôkazné bremeno), že žalovanej

ako priemernej spotrebiteľke boli akokoľvek vysvetlené, v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti,
následky uznania záväzku najmä s ohľadom na jeho premlčanie, resp. dĺžky premlčacej doby. Následne
žalovaná bez toho, aby jej boli vysvetlené následky uznania záväzku, dohodu podpísala (došlo k
narušeniu ekonomického správanie sa priemerného spotrebiteľa). Ak by bol žalobca žalovanej vysvetlil
následky uznania záväzku, bolo by nelogické, že by žalovaná s takýmto poznatkom dohodu o uznaní

záväzku podpísala. Je treba uviesť, že v danom prípade pri uzatváraní dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou
odbornej starostlivosti, a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie
priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane, alebo ktorému je
adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu

spotrebiteľov. Navyše odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti zrejmé, že žalobca nakupuje
premlčané pohľadávky vo veľkom množstve a následne iniciuje stretnutia, na ktorých bez náležitého
vysvetlenia následkov uznania záväzkov spotrebiteľom, necháva dohody o uznaní záväzku podpisovať
s úmyslom docieliť nápravu pochybenia právnych predchodcov žalobcu, spočívajúcu v nepodaní žaloby
včas (pred uplynutím premlčacej doby) a s cieľom získať výhody na úkor spotrebiteľa.

17. Z obsahu dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je tiež evidentné, že táto
bola celkom nepochybne vyhotovená žalobcom (za pomoci predtlače obsahujúcej údaje o veriteľovi)
a rozčlenená na 5 článkov (častí alebo kapitol), nazvaných 1. Zmluvné strany, 2. Uznanie záväzku, 3.
Forma splatenia záväzku, 4. Rozhodcovská doložka a 5. Záverečné ustanovenia, z ktorých žalovaná v

samostatnom článku 2 bode 2.1 uznala záväzok a v článku 3 bode 3.4. deklarovala, že má vedomosť o
premlčaní dlhu a jeho následkoch. Vyhlásenie dlžníka o vedomosti faktu premlčania dlhu i o následkoch,
aké toto bude mať, urobené v predchádzajúcej vete, je nevyhnutné v dôsledku zrejmého neorganického
začlenenia do dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku posúdiť ako klamlivé konanie
žalobcu a teda i nekalú praktiku, a to i s prihliadnutím na mätúce paralelné používanie výrazov „záväzok“

a „dlh“.

18. Odvolací súd síce rozhodne nemieni bagatelizovať nevyhnutnosť dostatočne uvedomelého
pristupovania kohokoľvek k robeniu právnych úkonov, čiže aj k zodpovednosti za obsah prejavovanej
vôle, je však zároveň pomerne známou skutočnosťou (bez potreby dokazovania), že v spotrebiteľských

vzťahoch je náležitá orientácia sa spotrebiteľa často v množstve zmluvných dojednaní skôr výnimkou.
Práve to je dôvodom, pre ktorý úprava normami tzv. spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle
na úrovni nadnárodnej (tzv. komunitárne právo) i národnej (právo vnútroštátne) pracuje s pojmom
priemerného spotrebiteľa a takýmto spotrebiteľom je osoba, ktorá spravidla na rozdiel od druhej strany
spotrebiteľského vzťahu, či osôb formulujúcich prejavy vôle za túto druhú stranu, potrebným právnym

vzdelanímnedisponuje.Pretopriprávnejúpravespotrebiteľskýchzmlúvsavychádzazozásadyochrany
spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia
dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti,
že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom.Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako
odborník - "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.

19.Jenepochybné,žeuznaniezáväzkujejednostrannýprávnyúkon,vktoromdlžníkuznávazáväzokčo
do dôvodu a výšky. Pre posúdenie platnosti takéhoto právneho úkonu je potrebné aplikovať ustanovenia
§ 34 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Posudzujúc platnosť tohto právneho úkonu odvolací súd
dospel k záveru, že ide o absolútne neplatný právny úkon, pretože nespĺňa predpoklady riadneho
právneho úkonu v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Takto vyhodnotený právny

úkon ako absolútne neplatný je od počiatku neexistujúci a samozrejme nespôsobujúci následky, t. j.
v konkrétnom prípade nedošlo platne k uznaniu záväzku, čo má za následok, že v danom prípade je
pohľadávka žalobcu premlčaná ako správne uzavrel súd prvej inštancie. Podľa § 55 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv nemôžu odchýliť od zákona v neprospech
spotrebiteľa a preto podľa názoru odvolacieho súdu prehlásenie žalovanej ako spotrebiteľa o predĺžení
premlčacej lehoty v prospech žalobcu ako podnikateľského subjektu je možné považovať za absolútne

neplatné, pretože jej postavenie spotrebiteľa tým bolo značne zhoršené.

20. Pre úplnosť je potrebné dodať, že uvedený právny názor je aj v súlade s názorom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vyjadrenom v rozhodnutí zo dňa 16.1.2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, podľa
ktorého kým rešpektovanie princípu „neznalosť zákona neospravedlňuje“ v spotrebiteľských právnych

vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) je potrebné vyžadovať v najvyššej možnej
miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú
odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych
súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je „princíp ochrany
spotrebiteľa“. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života,

odporuje požiadavka na podrobnú (až detailnú) znalosť právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto
neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť
na ujmu.

21. Keďže však neboli splnené podmienky riadneho uznania záväzku a dohoda o uzavretí splátkového

kalendára a uznaní záväzku je neplatná, tak v danom prípade nemohlo dôjsť ani k dôsledku uvedenému
v ustanovení § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, teda k prerušeniu pôvodnej premlčacej
lehoty a k začatiu plynutia novej 10-ročnej premlčacej lehoty. Správne preto súd prvej inštancie nárok
žalobcu považoval za premlčaný. Bol teda právny dôvod k tomu, aby žaloba žalobcu bola v celom
rozsahu zamietnutá.

22. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu o možnosti špecifikácie zaplatených splátok v platobnej histórii
a dôkaznom bremene žalovanej o preukázaní jej úhrad odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci
samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať, keďže uplatnený nárok žalobcu je
premlčaný. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorý ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS

251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

23.Spoukazomnavyššieuvádzanéodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievovýrokuvovecisamej,

vrátane závislého výroku o náhrade trov konania (osobitne odvolaním nenapadnutého), s použitím
ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výrokoch potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods.
1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnej žalovanej

priznalvzmysleustanovenia§255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkunárokvočižalobcovinanáhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).