Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 14, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115225810
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115225810.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča v sporovej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739,
so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 44/b, proti žalovanému: W.. E. Ť., L.. XX.X.XXXX, J. G., L. XXXX/
X, zastúpenému JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 17, o zaplatenie
10.322,99 eur s prísl., o odvolaní oboch sporových strán proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
28C/358/2015-81 z 12.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené.

Zrušuje rozsudok vo výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania a v rozsahu
zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.653,- eur s
5,25% úrokom z omeškania od 26.2.2014 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete, na ktorého je pripojené
odberné plynové zariadenie žalovaného. Žalobca opieral svoju žalobu o skutočnosť, že so žalovaným

uzavrel zmluvu D., S..D.., na odberné miesto Ľ., Ľ. X. Zmluva o dodávke plynu bola podpísaná
29.12.2008. Žalobca v žalobe tvrdil, že zamestnanci dňa 17.10.2013 pri kontrole odberného miesta
nadobudli podozrenie, že na vyššie uvedenom odbernom mieste dochádza k odberu plynu meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Plynomer bol 17.10.2013
demontovaný a odoslaný na posúdenie znalcovi, ktorý potvrdil, že na plynomeri sa nenachádza plomba,
ktorú používa autorizovaná osoba - výrobca. S poukazom na ustanovenie § 82 ods. 2 Zákona o
energetike, odberateľ plynu je povinný uhradiť žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu,

ktorá neoprávneným odberom vznikla. Výšku škody vypočítal žalobca podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z.,
ktorú následne fakturoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX z 5.2.2014 v sume 10.322,99 eur.
Žalovaná suma pozostáva z nákladov vo výške 260,51 eur a z výpočtu škody vo výške 10.062,48
eur. Náklady v sume 260,51 eur pozostávajú zo zaistenia neoprávneného odberu vrátane dopravy v
sume 185,80 eur, posudku na meradlo v sume 40,- eur, overenia plynomeru v sume 15,14 eur a 19,57
eur. K porušeniu právnej povinnosti v tomto konaní zostalo preukázané manipulovanie s meradlom
plynu, ktoré preukázané bolo. Spornou ostal uplatnený nárok zo strany žalobcu a jeho výška. Súd

prvej inštancie priznal žalobcovi istinu vo výške 5.653,- eur, ktorá pozostáva z celkových nákladov
vo výške 260,51 eur a z uplatneného výpočtu podľa vyhlášky polovica zo sumy 10.062,48 eur, teda
5.392,60 eur, čo spolu predstavuje sumu 5.653 eur po zaokrúhlení. Súd pristúpil k zníženiu uplatnenej
škody v zmysle citovanej vyhlášky č. 449/2012 Z.z., pretože rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp.zn.PLÚS/29/2013 prinieslo záver, že vykonávací predpis má iba konkretizovať spôsob náhrady škody
za neoprávnený odber. Náhrada škody je vo všeobecných rysoch upravená občianskym právom. Má
mať reparačný, nie sankčný charakter. Súdy preto nemajú vyhlášku o spôsobe stanovenia náhrady

škody aplikovať mechanicky. Musia zohľadniť špecifické okolnosti prípadu, aby sa zistená škoda blížila
čo najviac škode skutočnej, aj keď je to obtiažne. V rozpore so zákonom by sa mohlo javiť, pokiaľ
by výpočet náhrady škody nezaisťoval iba naplnenie kompenzačného princípu, ale malo by prísť k
nadkompenzácii poškodeného, či k forme sankcie neoprávneného odberateľa. Všeobecné súdy majú
tedapovinnosťvykonávacípredpisneaplikovať,alehoaplikovaťibazčasti.Vozvyškumusiapostupovať

podľa občiansko-právnej úpravy. Výšku škody je možné určiť prostredníctvom znaleckého posudku.
Všeobecné súdy musia vždy škodu vypočítať spravodlivým spôsobom. Za tým účelom si musia opatriť a
previesť také dôkazné prostriedky, vďaka ktorým je možné v konkrétnom prípade výšku skutočnej škody
preukázaťalebosaknejmaximálnepriblížiť.Primodifikáciivýškyškodyvtomtoprípadezaneoprávnený
odber plynu vychádzal súd z tohto rozhodnutia Ústavného súdu ČR. Nie je možné, aby škoda mala
sankčný charakter, pretože výška 10.000,- eur voči skutočnému odberu, ktorý nemohol prevýšiť viac ako

3.000,- eur je neprimeraná. Súd sa teda inšpiroval týmto rozhodnutím ústavného súdu a rozhodol sa
modifikovať výšku škodu vyššie uvedeným postupom. Keďže skutočnú škodu, a teda odber plynu nie je
možné v danej situácií zistiť vychádzal z predpokladanej výšky škody, ako aj v ďalších rokoch zvýšený
odber plynu. Súd má teda za to, že postupoval správne v súlade so zákonom, kedy účelom vyhlášky č.
449/2012 Z.z. nemôže byť nadkompenzácia poškodeného. Preto v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

3. Výrok o úrokoch z omeškania odôvodnil ustanovením § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3
ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z..

4. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 CSP s poukazom na to, že každá zo strán

mala vo veci úspech len čiastočný.

5. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie obe sporové strany.

6. Žalobca v odvolaní navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o

čiastočnom zamietnutí žaloby a zaviazal žalovaného na zaplatenie aj zvyšku uplatňovanej sumy.

7. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Poukázal na to, že v prejednávanej veci požiadal žalovaný o uzavretie zmluvy pre kategóriu

domácnosť a dodávateľom plynu bola žalovanému predložená zmluva v zmysle jeho požiadavky.
Dodávateľ zemného plynu nemá možnosť overovať a verifikovať skutočný spôsob užívania
nehnuteľnosti, do ktorej má byť zemný plyn dodávaný. V skutočnosti išlo o nehnuteľnosť v priemyselnej
zóne, ktorá bola využívaná na podnikateľské účely. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že tento prevzal
zmluvu po predchádzajúcom majiteľovi. Zo zmluvy nevyplýva skutočnosť, že by na základe tejto zmluvy

došlo k prevodu práv a povinností zo zmluvy, ktorú mal uzavretú predchádzajúci vlastník nehnuteľnosti
na žalovaného. Žalovaný nemal s dodávateľom zemného plynu uzavretú zmluvu, na základe ktorej by
mohol odoberať zemný plyn na účel iný ako pre potreby svojej domácnosti, a teda na podnikateľské
účely (prevádzkovanie autolakovne) odoberal plyn neoprávnene v zmysle § 82 ods. 1 písm. a) bod 2
zákona č. 251/2012 Z.z. (Zákon o energetike). Pokiaľ ide o rozhodnutie Ústavného súdu ČR, o ktoré sa

opiera súd prvej inštancie, je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že predmetné rozhodnutie reflektuje
právny stav a právny poriadok platný v Českej republike, avšak právna úprava platná v Slovenskej
republike je odlišná. Z právneho poriadku Slovenskej republiky nevyplýva oprávnenie všeobecného
súdu neaplikovať všeobecne záväzný právny predpis, ktorým je Zákon o energetike, ako aj súvisiaca
vykonávacia vyhláška č. 449/2012 Z.z.. Treba tiež zdôrazniť, že právny predpis platný v Českej republike

č. 82/2011 Sb. - vyhláška Ministerstva priemyslu a obchodu Českej republiky pri určení množstva
neoprávnené odobratej energie nevychádza z existencie a príkonu reálnych spotrebičov nachádzajúcich
sa na predmetnom odbernom mieste, ale z hodnôt napätia rezervovaného príkonu, alebo hodnôt
transformátorov, počtom fáz alebo menovitým odporom hlavného ističa, pričom sa berie do úvahy 24
hodinová doba využitia a ako obdobie neoprávneného odberu je možné považovať až obdobie 24

mesiacovpredchádzajúcichjehoodhaleniu.NaprotitomuprávnaúpravaplatnávSlovenskejrepublikeje
diametrálneodlišná,pričomrešpektujeprimárnereparačnúfunkciunáhradyškody.Privýpočtemnožstva
neoprávnene odobratého zemného plynu sa totiž na rozdiel od úpravy platnej v Českej republike berú
do úvahy - skutočné spotrebiče, ich skutočný príkon (spotreba) a stanovená doba prevádzky spotrebiča,ktorá na rozdiel od úpravy v Českej republike nie je nepretržitá. Pomocou metodiky uvedenej vyhlášky
č. 449/2012 Z.z. sa teda určí reálne maximálne odoberateľné množstvo zemného plynu. Takýto spôsob
určenia odobratého množstva plynu nie je možné vzhľadom na skutočnosti týkajúce sa predmetného

sporu za žiadnych okolností považovať za sankčný.

9. Pokiaľ ide o moderovanie výšky náhrady škody, treba poukázať na to, že žalobca sám už pred
uplatnením nároku na súde moderoval výšku jeho legitímneho nároku tak, že si zo sumy 54.186,83 eur
uplatnil voči žalovanému len časť vo výške 10.322,99 eur. Žalobca zohľadnil skutočnosť, že plynový

spotrebič nachádzajúci sa na odbernom mieste žalovaného nepracuje počas celej doby jeho prevádzky
na maximálny výkon, pri ktorom by spotreboval výrobcom udávaných 35 m3 zemného plynu za hodnotu,
ale použil pre žalovaného podstatne priaznivejšiu hodnotu 6 m3/h. Už sám žalobca tak svoj legitímny
nárok na náhradu škody moderoval tak, že toto zníženie možno považovať za veľmi veľkorysé. Súd prvej
inštancie v odôvodnení nešpecifikoval žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovaného,
ktoré mohli viesť k zníženiu žalobcom uplatňovanej výšky náhrady škody.

10. Žalovaný v odvolaní napadol výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe čiastočne
vyhovené a poukázal na to, že za právne významnú skutočnosť treba považovať to, že súd prvej
inštancie opiera ťažisko svojho rozhodnutia o znalecký posudok W.. G. B. z 21.1.2014, ktorý je však v
konaní nepoužiteľný, pretože ide o posudok, ktorý si dal vyhotoviť žalobca, teda malo by ísť o súkromný

znalecký posudok. Podmienky znaleckého posudku však tento postup nespĺňa, pretože nie sú splnené
podmienky podľa § 209 CSP. Tento posudok neobsahuje doložku, že znalec si je vedomý následkov
vedome nepravdivého znaleckého posudku, a preto súd nemohol postupovať pri vykonaní tohto dôkazu
tak, akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Ak takýto dôkaz potvrdzujúci nároky
žalobcu v konaní nebol produkovaný (so zreteľom na nemožnosť akceptácie predmetného znaleckého

posudku), potom žalobca nemá nárok na uplatňovanú náhradu škody. Na základe toho navrhol, aby súd
rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na to, že znalec bol v konaní vypočutý a
riadne poučený o následkoch krivej výpovede, alebo nepravdivého znaleckého posudku.

12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

13. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, zatiaľ čo

rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalobcovi vychádza z nedostatočne zisteného skutkového
stavu a naviac je aj nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie dosahuje
intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane (v danom prípade žalobcovi), aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

14. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o pripojení k prepravnej sieti,
alebo o pripojení k distribučnej sieti, dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo prístupe do
prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.

15. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber meraný
určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii alebo
určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

16. Podľa § 1 ods. 5 písm. a) vyhlášky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému
dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvale bývanie a plyn je tu používaný na výrobné
účely, technologické účely, v súvislosti s poskytovaním služieb, či predajom tovarov alebo na iné
účely (napr. výrobné podniky, reštauračné zariadenia, hotely, obchodné prevádzky), za denný počet

hodín používania plynového spotrebiča sa považuje v prípade výrobných prevádzok a technologických
objektov(napr.kotolne)prijednozmennejprevádzke8hodíndenne,pridvojzmennejprevádzke16hodín
denne a pri trojzmennej prevádzke 24 hodín denne.17. Podľa § 1 ods. 6 vyhlášky č. 449/2012 Z.z. pri určení množstva neoprávnene odobratého plynu je
rozhodujúci počet a typ plynových spotrebičov zistených v mieste neoprávneného odberu.

18. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalovaný sa dopustil neoprávneného odberu
plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 251/2012 Z.z.. Totiž na predmetnej prevádzke, ktorá
mala nepochybne podnikateľský charakter platila zmluva týkajúca sa odberu plynu pre domácnosť, ale
predovšetkým treba konštatovať, že kontrolou zodpovedných zamestnancov žalobcu bolo zistené aj to,
že došlo k manipulácii s meradlom plynu na danej prevádzke tak, ako to vyplýva z obsahu spisu. Tieto

okolnosti boli zistené jednak dokazovaním na súde prvej inštancie, ale aj pred začatím konania v podobe
znaleckého posudku znalca W.. G. B., ktorý bol v konaní vypočutý na súde prvej inštancie a riadne týmto
súdom poučený, preto v nadväznosti na jeho výpoveď na súde nemožno mať pochybnosti ani o jeho
znaleckom posudku, ktorý za týchto okolnosti spĺňa charakteristiku súkromného znaleckého posudku v
zmysle § 209 ods. 1, 2 CSP, pretože znalec bol v tomto smere súdom prvej inštancie poučený. Nemožno
preto akceptovať túto odvolaciu námietku žalovaného.

19. Pokiaľ ide o nároky uplatňované žalobcom v tomto konaní, tieto boli ustálené podľa vykonávacej
vyhlášky č. 449/2012 Z.z., pričom nároky takto ustálené súd prvej inštancie znížil spôsobom, ktorý
popísal v odôvodnení svojho rozhodnutia.

20. Treba však konštatovať, že niektoré závery súdu prvej inštancie sú nepreskúmateľné a neumožňujú,
aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho zamietavej časti bolo možné v súčasnosti považovať za
vecne správne. Predovšetkým treba konštatovať, že súd prvej inštancie, pokiaľ vychádzal z judikatúry
Ústavného súdu ČR mal svoje rozhodnutie, ktoré bolo takýmto rozhodnutím ústavného súdu iného
štátu inšpirované, odôvodniť s poukazom na slovenský právny poriadok, teda na konkrétne ustanovenie

zákona, ktoré súdu takýto postup umožňuje a o ktoré sa súd oprel. Takéto právne zdôvodnenie však v
odôvodnení rozhodnutia chýba a ako bolo naznačené len odkaz na rozhodnutie ústavného súdu iného
štátu nepostačuje práve so zreteľom na argumentáciu žalobcu, ktorý poukázal na rozdielny charakter
vykonávacích predpisov a prístup, ktorý vyplýva z týchto predpisov v otázke náhrady škody v prípade
zistenia neoprávneného odberu. Súd prvej inštancie sa podrobne nezaoberal výpočtom výšky náhrady

škody a nemohol preto zobrať do úvahy ani okolnosti, ktoré uviedol žalobca do odvolania, t.j. že sám
výšku škody upravil pri rešpektovaní vyhlášky č. 449/2012 Z.z. tak, aby tento výpočet mal skutočne len
reparačný a nie sankčný charakter.

21. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie taktiež nie je možné zistiť, na základe čoho urobil tento súd

skutkové zistenie, že skutočný odber nemohol prevýšiť viac ako 3.000,- eur mesačne. Tento záver
(skutkové zistenie) súd prvej inštancie nepodporil odkazom na žiaden dôkaz, ktorý bol v konaní
vykonaný. Nepreskúmateľné sú závery súdu prvej inštancie aj o tom, že žalovaný len prevzal zmluvu o
odbereplynuposvojomprávnompredchodcoviaženeskúmalčojejejobsahom.Tietozáverysúduprvej
inštancie sú nanajvýš problematické pokiaľ pripúšťajú, že by žalovaný nevedel o tom, že má uzavretú

zmluvu týkajúcu sa odberu plynu pre domácnosť za situácie, že táto je platná vo vzťahu k nehnuteľnosti,
kde sa nachádza podnikateľská prevádzka - autolakovňa. Naviac z obsahu pripojenej zmluvy vyplýva, že
túto uzatváral žalovaný a nie nejaký jeho právny predchodca do právneho vzťahu, ktorého so žalobcom
by žalovaný vstúpil.

22. Preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe
čiastočne vyhovené potvrdil ako vecne správny a postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok
zrušil vo výroku o zamietnutí žaloby a v súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

23. Úlohou súdu prvej inštancie bude zaoberať sa okolnosťami, ktoré doposiaľ zostali v tomto konaní
nezistené a závery vo vzťahu k nim nepreskúmateľné, t.j. bude potrebné vyhodnotiť okolnosť, že
žalovaný mal uzavretú zmluvu pre domácnosť, avšak vo vzťahu k nehnuteľnosti, kde sa nachádzala
podnikateľská prevádzka. Pokiaľ sa súd prvej inštancie chce z titulu porovnania zaoberať aj skutočnou
spotrebou, bude potrebné v tomto smere dokazovanie doplniť a zistiť (napr. aj dotazom u žalobcu)

alebo inými dostupnými dôkaznými prostriedkami, aký mohol byť reálny odber plynu v predmetnej
prevádzke pred rozhodným obdobím, ktoré je kvalifikované ako obdobie neoprávneného odberu plynu.
Taktiež sa bude súd prvej inštancie argumentáciou žalovaného spočívajúcou v tom, že rozhodnutie
Ústavného súdu ČR mohlo vychádzať aj z rozdielnych právnych predpisov upravujúcich výpočet výškynáhrady škody, pričom zváži, či toto rozhodnutie ústavného súdu iného štátu je v prejednávanej veci
aplikovateľné. Vo svojich úvahách súd prvej inštancie sa bude zaoberať aj tým (v zmysle vyššie
uvedeného), že ak sa v konaní pripustí inšpirácia rozhodnutím súdneho orgánu iného štátu, musí

byť rozhodovanie založené na takejto inšpirácii aj zakotvené v konkrétnom ustanovení slovenského
právneho poriadku. Taktiež bude potrebné náležite vyhodnotiť okolnosť, že už pred samotným podaním
žaloby žalobca znížil rozsah náhrady škody na základe jeho výpočtov oproti tomu, čo reálne mohol
požadovať podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z.. Až po takto doplnenom dokazovaní a právnych úvahách
bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.

24. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).