Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 7, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/254/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114216105
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114216105.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r.
o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou
Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému
D. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. B., X. R. 6, R. Slovenského červeného kríža, zastúpeného
JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Advokátska kancelária v Bratislave, Zámocká 36, pôvodne
do 30. 06. 2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, občianske združenie, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962,

zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom Advokátska kancelária v Bratislave, Zámocká
36, o zaplatenie 11.297,45 EUR s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 13C/256/2014-185 zo dňa 16. 02. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy
11.297,45 EUR s prísl. titulom neuhradených splátok úveru na základe zmluvy o splátkovom úvere zo

dňa 07. 07. 2010, ktorú pohľadávku žalobca nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 27. 06. 2013 od právneho predchodcu Slovenská sporiteľňa, a. s.

2. Okresný súd mal v konaní preukázané, že právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a.
s., akoveriteľažalovanýakodlžník,uzavrelidňa07.07.2010Zmluvuosplátkovomúvereč.305459138,
na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 9.900 EUR s úrokovou sadzbou 14,9 % ročne, ktorý
sa žalovaný zaviazal splatiť v 120 mesačných splátkach tak, že prvá splátka v sume 104,43 EUR bola

splatná do 31. 07. 2010 a ďalšie splátky vo výške 161,52 EUR boli splatné od 09. 08. 2010 do 09.
06. 2020, vždy do 9. dňa v tom ktorom kalendárnom mesiaci. Žalobca tvrdil, že listom zo dňa 11. 04.
2012 mala Slovenská sporiteľňa, a. s., upozorniť žalovaného, že je v omeškaní so splácaním sumy
630,88 EUR s prísl. a vyzvala ho na uhradenie dlžnej sumy v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy.
Odoslanie tejto výzvy ani jej doručenie žalovanému žalobca nepreukázal. Postúpenie pohľadávky na
žalobcu banka oznámila žalovanému listom zo dňa 09. 07. 2013. Podľa žalobcu ustanovenie § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu. Žalobca tvrdil, že

splátky úveru splatné od 09. 09. 2013 do 09. 06. 2020 zosplatnil k 11. 08. 2013 vyhlásením mimoriadnej
splatnosť úveru.3. Súdu prvej inštancie vychádzal z toho, že podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. banka môže
postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Banka nemohla
na žalobcu postúpiť pohľadávku z celého úveru, ale iba pohľadávku zodpovedajúcu aktuálnemu dlhu, s

ktorým bol dlžník napriek písomnej výzve banky dlhšie ako 90 dní v omeškaní. Predmetom postúpenia
bola pohľadávka vo výške 11.749,29 EUR, z toho istina 9.176,75 EUR a pretože k predčasnej splatnosti
úveru nedošlo, žalobcovi banka postúpila aj nezročné splátky úveru. Ďalej súd vychádzal z toho, že
žalobca preložil písomnú výzvu banky zo dňa 11. 04. 2012 adresovanú žalovanému na zaplatenie dlžnej
sumy 630,88 EUR, ale nepreukázal, že táto výzva bola odoslaná, resp. doručená žalovanému. Žalobca

taknepreukázalsplneniepodmienkypreplatnépostúpeniepohľadávky,žežalovanýdlžník(klientbanky)
bol na zaplatenie omeškaného záväzku písomne vyzvaný. Z toho dôvodu žalobca nie je aktívne vecne
legitimovaný na uplatnenie nároku, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27. 06. 2013 je neplatný
právny úkon pre rozpor so zákonom, v § 92 ods. 8 Zákona o bankách a z toho dôvodu žalobu zamietol
lebo.

4. Okresný súd nad rámec vecných dôvodov pre ktoré žalobu zamietol sa zaoberal aj obsahom úverovej
zmluvy zo dňa 07. 07. 2010 a konštatoval, že v zmluve sa uvádza len súhrnná mesačná splátka, z ktorej
nie je pre dlžníka ako spotrebiteľa zrejmé rozlíšiť, koľko z každej splátky prestavuje istina úveru, úroky
a poplatky. Keďže úverová spotrebiteľská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák.
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle § 11 ods. 1 cit. zákona sa úver považuje za

bezúročný a bez poplatkov.

5. Na právne posúdenie okresný súd uviedol § 39, § 52 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka,
§ 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 1, ods. 2 , 11 ods. 1
zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.

1 OSP. Žalovanému, ktorý bol úspešný priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávali z trov právneho
zastúpenia za päť úkonov právnej služby ako aj hotové výdavky a náhradu za stratu času podľa § 10
ods. 1, § 13 ods. 2, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z spolu v sume 1.687,18 EUR.

6. Žalobca vo včas podanom odvolaní namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne

právne posúdenie veci. Na žalobcu prešli postúpením pohľadávky všetky práva veriteľa na plnenie zo
záväzkového vzťahu, vrátane práva požadovať splatenie celej pohľadávky po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru a to podľa bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok banky, ktoré sú súčasťou
úverovej zmluvy. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách je potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník
v omeškaní so splnením čo len časti záväzku, môže banka postúpiť peňažný záväzok v celej výške,

nie len časť, s ktorou bol dlžník v omeškaní. Ďalej žalobca tvrdil, že s § 92 ods. 8 Zákona o bankách
nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, lebo účelom uvedenej
úpravy je úprava výnimiek z bankového tajomstva, nie podmienok platnosti postúpenia pohľadávok.
Uvedené ustanovenie neupravuje platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Ďalej žalobca v
odvolaní uviedol, že predčasnú splatnosť úveru vyhlásil už jeho právny predchodca a to ku dňu 17. 05.

2013. Žalobca informáciou o tejto skutočnosti nedisponoval, keď sám pristúpil k zosplatneniu úveru. Z
prílohy zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že žalovaný vykonal poslednú úhradu dňa 09. 12. 2011.
To znamená že bol ku dňu postúpenia pohľadávky viac ako 90 dní nepretržite v omeškaní s úhradou
dlžnejsumy,napriekdoručeniuvýzvynaúhradu.Zotrvalnatvrdení,žeoznámeniepostupcužalovanému
o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazuje odoslanie písomnosti žalovanému a

zakladá bez ďalšieho aktívnu legitimáciu žalobcu. Ďalej žalobca spochybnil trovy konania priznané
žalovanému ako trovy právneho zastúpenia. Žalovanému bola duplicitne priznaná odmena za prevzatie
a prípravu zastúpenia, keďže právny zástupca žalovaného sa s prípadom oboznámil ako právny
zástupca vedľajšieho účastníka. To platí aj pre zastupovanie na pojednávaní, kedy žalovaný aj vedľajší
účastník boli zastúpení tým istým právnym zástupcom. Dôvodom pre vstup do konania vedľajšieho

účastníka nebola ochrana spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe trov právneho
zastúpenia. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil
tak,žežalobevyhovie,aleboabyvecvrátilokresnémusúdunaďalšiekonanie.Súčasneuplatnilnáhradu
trov odvolacieho konania v sume 334,95 EUR.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 18. 04. 2016 uviedol, že okresný súd správne vyhodnotil
nedodržanie podmienok postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, keď správne
považoval postúpenie pohľadávky na žalobcu za neplatné. Žalobca nepreukázal, že pohľadávka
bola spôsobilá na postúpenie. Nepredložením dôkazu o odoslaní výzvy banky dlžníkovi žalobcaneuniesol dôkazné bremeno splnenia tejto povinnosti. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí
úverovej zmluvy banka kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči
spotrebiteľovi tretej osobe. Banka tiež nemôže postúpiť pohľadávku, ktorá nebola splatná. Vyhlásenie

predčasnej splatnosti bankového úveru je výlučným oprávnením banky, žalobca toto právo nemá, keďže
nemábankovúlicenciu.Akbankavyhlásilamimoriadnusplatnosťúveru,tentojejprávnyúkonjeneplatný
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pretože išlo o neprijateľnú podmienku, lebo banka vopred
dlžníka neupozornila na uplatnenie takého práva. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok okresného
súdu potvrdiť. Súčasne uplatnil náhradu trov odvolacieho konania ako trovy právneho zastúpenia vo

výške 279,12 EUR

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP)
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

9. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 291 ods. 1 CSP spotrebiteľ sa môže dať v spotrebiteľskom spore zastupovať právnickou osobou
založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ môže mať len jedného takto zvoleného

zástupcu.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. S účinnosťou od 01. 04. 2015
bol uvedený text právnej normy doplnený treťou vetou, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa§525ods.2Občianskehozákonníkanemožnopostúpiťpohľadávku,akbypostúpenieodporovalo

zákonu alebo dohode s dlžníkom.

Podľa § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v
čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.

Podľa § 1 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so
vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej
republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky
na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného
fungovania bankového systému.

Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočkazahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa

osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa
osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky

presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platného do 30. 06. 2016 ako vedľajší účastník sa
môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré

vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

10. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na nepreukázaní aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu a neplatnom postúpení pohľadávky, ktorú mala banka voči žalovanému.
Uvedený právny záver považuje odvolací súd za správny, urobený na základe správne zisteného
skutkového stavu. Ak žalobca tvrdil, že vstúpil do práv banky ako jej právny nástupca, ktorý nadobudol
pohľadávku z úverovej zmluvy, ktorú uzavreli banka a žalovaný, bol povinný preukázať, že banka

dodržala postup podľa § 92 ods. 8 (pôvodne § 92 ods. 7) Zákona o bankách. Z uvedeného ustanovenia
vyplýva, že banka bola povinná svojho klienta (dlžníka) vyzvať na splnenie peňažného záväzku, s
úhradou ktorého bol dlžník banky čo len sčasti v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní. Za predpokladu preukázania splnenia predpísaného postupu pred zamýšľaným prevodom mohla
byť banková pohľadávka postúpená z banky na žalobcu ako tretiu osobu aj bez súhlasu dlžníka. Ako

správne uviedol okresný súd, žalobca splnenie uvedenej podmienky (doručenie výzvy banky dlžníkovi)
nepreukázal, a preto na žalobou uplatnenú pohľadávku bolo potrebné hľadieť ako na pohľadávku, ktorej
postúpenie bolo v priamom rozpore so zákonom. Na tom nič nemení tvrdenie žalobcu, že žalovaný
naposledy vykonal úhradu splátky banke dňa 09. 12. 2011, takže žalovaný bol ku dňu postúpenia
pohľadávky viac ako 90 dní nepretržite v omeškaní s úhradami splátok úveru. Pre zamietnutie žaloby

bolo rozhodujúce to, že žalobca nepreukázal, že banka ako jeho právny predchodca realizovala
predpísaný postup a doručila žalovanému dlžníkovi výzvu s upozornením, že bol v omeškaní s úhradami
dohodnutých splátok.

11. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách upravuje právny vzťah medzi bankou ako pôvodným

veriteľom, dlžníkom aj nadobúdateľom bankovej pohľadávky. Bez splnenia podmienok uvedených v
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách by dochádzalo k neprípustnému obchádzaniu zákona, ak by sa na
žalobcu uvedená právna úprava nevzťahovala. Žalobca nespochybňoval, že by pohľadávka banky
nevyplývala zo spotrebiteľského úveru. V spore s ochranou slabšej zmluvnej strany podľa § 290 a nasl.
CSP musí mať súd možnosť posúdenia dôvodnosti nárokov uplatnených zo spotrebiteľského zmluvného

vzťahu. Zmluvný vzťah strán sporu sa posudzuje podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
ako správne uviedol okresný súd, preto ani dodržanie podmienok postúpenia bankovej pohľadávky
podľa osobitnej úpravy nemôže byť zo skutkového a právneho posúdenia vylúčené. Zákon o bankách
v § 1 uvádza, že tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace s podnikaním bánk. Podnikaním
sa rozumie aj obchodovanie s pohľadávkami. Pokiaľ právna úprava podľa § 92 ods. 8 Zákona o

bankách umožňuje banke pri obchodovaní s bankovými pohľadávkami prelomiť bankové tajomstvo,
je potrebné dodržanie právnej úpravy vyžadovať tým skôr, že táto právna úprava neobsahuje žiadnu
ďalšiu výnimku. Z uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods.
8 Zákona o bankách je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky banky na inú osobu, ktorá nieje bankou. Na splnení tejto podmienky je potrebné trvať tým skôr, že žalobca nepodliehal bankovému
dohľadu podľa Zákona o bankách. Pôvodne banková pohľadávka ani postúpením nemení svoju povahu.
Právny základ nároku, ktorý spočíva v úverovej zmluve je postupník (nadobúdateľ pohľadávky) povinný

preukazovať. Ak má teda tretia osoba nadobudnúť bankovú pohľadávku, majú byť splnené stanovené
podmienky. Nemohlo postačovať iba doručovanie oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému.
Žalobca sa mal možnosť ubezpečiť o dodržaní a splnení podmienok pre postúpenie pohľadávky pred
uzavretím zmluvy o postúpení bankovej pohľadávky. Nedodržanie osobitnej právnej úpravy nemôže byť
na ťarchu spotrebiteľa, ktorý nie je účastníkom zmluvy o postúpení bankovej pohľadávky. Postupca a

postupník nemôžu predpísané podmienky bez akejkoľvek zodpovednosti za prípadné vady právneho
úkonu obchádzať.

12. Právna úprava úverovej zmluvy uvedená v Obchodnom zákonníku nie je vyčerpávajúca. Na
podrobnejšiu úpravu banky používajú svoje vlastné obchodné podmienky. Postúpenie pohľadávky
žalobca nemôže preukazovať iba tvrdením, že banka a klient sa na možnosti postúpa dohodli vo

Všeobecných obchodných podmienkach banky, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere. Takáto dohoda by
bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu, že postúpenie práv z banky na tretiu osobu by bolo
pre spotrebiteľa nepredvídateľné, lebo banka môže, ale nemusí pohľadávku voči dlžníkovi postúpiť.
Uskutočnenie postúpenia v prípade nedodržania postupu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách by
pre rozpor so zákonom podstatne zhoršilo zmluvné postavenie spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka).Pokiaľobchodnépodmienkynerešpektovaliplatnéprávnepredpisynaochranuspotrebiteľa,
súd je povinný chrániť slabšiu zmluvnú stranu, ktorou je vždy spotrebiteľ.

13. Okresný súd správne vec posudzoval nielen z hľadiska osobitnej právnej úpravy Zákona o bankách,
ale aj právnej úpravy ochrany spotrebiteľa v Občianskom zákonníku. Zmluva o postúpení pohľadávok

bola v časti týkajúcej sa pohľadávky proti žalovanému absolútne neplatným právnym úkonom z
dôvodu, že postúpenie pohľadávky odporovalo zákonu. Na neplatnosť právneho úkonu bol súd povinný
prihliadnuť ex offo aj podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Súd je povinný poskytnúť
ochranu zmluvnej strane, ktorá sa na dodržanie podmienok vyplývajúcich zo zákona spoliehala.

14.Odvolacísúddodáva,ženavecnejsprávnostirozhodnutiaokresnéhosúduničnemeníto,žeokresný
súd sa nesprávne vysporiadal s posudzovaním splatnosti pohľadávok banky voči žalovanému, ktoré
môžubyťpredmetompostúpeniazbankynatretiuosobu.Bankamohlazapredpokladusplneniapostupu
podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách postúpiť na tretiu osobu celý peňažný záväzok (nielen splatné
splátky), aj bez vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Z gramatického výkladu prvej vety § 92 ods. 8

Zákona o bankách vyplýva, že za splnenia podmienky písomnej výzvy banky, ako aj ďalšej podmienky,
že klient banky je v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke dlhšie
ako 90 kalendárnych dní, môže banka postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie
je bankou, svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku. Z formulácie „...pohľadávku
zodpovedajúcutomutopeňažnémuzáväzku...“vyplýva,žebankamôžepostúpiťcelúpohľadávku,nielen

pohľadávku zodpovedajúcu iba splatnej časti peňažného záväzku.

Tvrdenie žalobcu o neúčelnosti úkonov vedľajšieho účastníka je vyvrátené obsahom procesných úkonov
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ktorý vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie už vo
vyjadrení zo dňa 06. 05. 2015 (č. l. 87). Navyše, pôvodne spoločný právny zástupca žalovaného a

vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v podaní zo dňa 16. 02. 2016, ktorým vyčíslil trovy právneho
zastúpenia v konaní na súde prvej inštancie, uplatnil odmenu a hotové výdavky len za tých 5 úkonov
právnej služby, ktoré vykonal ako právny zástupca žalovaného (č. l. 183). V uplatnenom rozsahu boli
trovy právneho zastúpenia žalovaného súdom prvej inštancie priznané správne. Nebolo preukázané
tvrdenie žalobcu, že právnemu zástupcovi žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného

súd prvej inštancie priznal za prevzatie zastúpenia duplicitnú odmenu.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262
ods. 1 CSP). Vyjadrenie k odvolaniu podal len právny zástupca žalovaného, ktorý bol v odvolacom
konaní úspešný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške nároku

rozhodne súd prvej inštancie. Procesné postavenie vedľajšieho účastníka zaniklo dňom 01. 07. 2017.
Dovtedy mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, ani neuplatnil, preto nebolo potrebné o nich
rozhodovať.17. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).