Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 2, 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/114/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614213568
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1614213568.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: Západoslovenská

distribučná, a.s., IČO: 36 361 518, Čulenova 6, 816 47 Bratislava, zastúpený GRABAN, TORMA &
PARTNERS s.r.o., IČO: 36 730 564, Vodná č. 3,040 01 Košice, proti žalovanej: E., zastúpený JUDr.
Martin Repáň, advokát s.r.o., IČO: 36 861 502, Mamateyova 12, 851 04 Bratislava, o zaplatenie sumy
20.709,74 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 7.782,92 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
7.782,92 € od 04.01.2014 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Súd priznáva žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % o ktorých výške
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 06.11.2014, ktorá bola súdu doručená dňa 22.12.2014 domáhal
voči žalovanej zaplatenia 20.709,74 € s príslušenstvom titulom neoprávneného odberu elektrickej
energie a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 25.11.2013 bola vykonaná kontrola
v žalobe nešpecifikovaného odberného miesta poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bol

zistený neoprávnený odber elektriny bez platnej zmluvy, odberné miesto bolo odpojené montérom
elektromerového servisu 18.11.2013. Žalobca kvalifikoval právny titul uplatneného nároku ako náhradu
škody za neoprávnený odber elektrickej energie v zmysle § 46 ods. 1, 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o
energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom neoprávneným odberom
elektrickej energie bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške 20.709,74 €, ktorú vyúčtoval faktúrou č.
3309836 splatnou 03.01.2014. Žalovaná faktúru napriek výzve žalobcu neuhradila. Žalobca si zároveň
uplatnil úrok z omeškania, ako aj náhradu trov konania.

2. O žalobe rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č.k. 16Ro/2295/2014 - 17 zo dňa 27.08.2015.

3. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedla, že nárok
žalobcu neuznáva. Podaný odpor vecne odôvodnila tým, že pri kontrole nehnuteľnosti Chata XXX V-
X. v lokalite Z. vo vlastníctve dcéry L. K., ktorá sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, dňa 19.11.2013
našla na vstupnej bráne Oznámenie o prerušení distribúcie elektriny zo dňa 13.11.2013. Nehnuteľnosť
v tom čase žalovaná neužívala, nevedela, že nehnuteľnosť je/bola pripojená na elektrickú energiu

nakoľko odstrašujúce svetlá mali zabezpečovať solárne zdroje. Keďže sa nevedela dovolať dcére a
nechcela objekt nechať bez elektrickej energie, podala osobne ako budúci odberateľ v ten istý deň, t.j.
19.11.2013 žiadosť o pripojenie k distribučnej sústave. Začiatkom decembra 2013 prevzala Zmluvu č.
XXXXXXXXX o pripojení odberného zariadenia zo dňa 02.12.2013, približne od 09.12.2013 žalobcaelektrické zariadenie pripojil a začal fakturovať, preddavkové i vyúčtovacie faktúry žalovaná riadne a
včas uhrádza. Nehnuteľnosť žalovaná neužívala a žiadny odber elektriny v období pred decembrom
2013nevykonala,doProtokoluč.XXXXXX zodňa25.11.2015bolojejmenoevidentnedoplnenéneskôr,

čo dokazuje originál protokolu. Žiadne vyúčtovanie ani faktúra za údajný neoprávnený odber žalovanej
nikdy nebola doručená.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že uplatnený nárok na náhradu škody vznikol
v dôsledku zisteného odberu elektrickej energie na odbernom mieste č. 4700 064 377, lokalita Z.

XXXX, O.tvrtok, bez platne uzatvorenej zmluvy. Neoprávnený odber bol zistený 18.11.2013 (deň kontroly
a odpojenia odberného miesta), pričom z evidenčného systému žalobcu vyplýva, že ukončil zmluvu
o dodávke s predchádzajúcim odberateľom 14.07.2008, žalovaná následne neuzavrela zmluvu o
dodávke elektrickej energie, požiadala o uzavretie zmluvy až dňa 19.12.2013, odkedy žalobca poskytuje
dodávku elektriny do odberného miesta a základe nového zmluvného vzťahu. Žalovaná nepreukázala,
že neoprávnený odber v období pred decembrom 2013 nerealizovala, ani nepreukázala tvrdenie, že

nehnuteľnosť neužívala. Keď žalovaná tvrdí, že nie je vlastníkom nehnuteľnosti, tým je jej dcéra L.,
zodpovednosť za neoprávnený odber je objektívna zodpovednosť bez možnosti liberácie, jedná sa o
absolútnu zodpovednosť, ktorej sa možno zbaviť iba preukázaním, že elektrinu odoberal iný subjekt.
Okolnosť, že žalovaná nie je vlastníkom nehnuteľnosti nie je okolnosťou vylučujúcou jej zodpovednosť
za neoprávnený odber.

5. Žalovaná v duplike cestou právneho zástupcu namietala nedostatok vecnej pasívnej legitimácie a
uplatnila voči nároku žalobcu námietku premlčania časti nároku. Žalovaná namieta, že neodoberala
elektrinu dodávanú do chaty, a teda nie pasívne legitimovaným subjektom v tomto súdnom konaní.
Uviedla, že L. K. (dcéra žalovanej) nadobudla vlastníctvo chaty darovacou zmluvou od svojho otca,

ktorý ju získal v dedičskom konaní po svojom nebohom otcovi Ing. B. K.. Objekt chaty bol do roku 2006
využívaný na rekreačné účely. V roku 2006 sa pretrhla hrádza na rybníkoch v katastri vojenských lesov,
ktoré chatu zatopili a táto bola následkom toho neobývateľná; došlo k narušeniu statiky a zásadnému
poškodeniu stavby. T. (manžel žalovanej) dal stavbu do užívania obchodnej spoločnosti EURODREVO,
s.r.o. IČO: 35 801 905, za protihodnotu spočívajúcu v rekonštrukcii a uvedení chaty do obývateľného

stavu. O obsahu nájomnej zmluvy ani užívaní chaty nájomcom žalovaná nemá žiadnu vedomosť, išlo
o dohodu uzatvorenú manželom, s ktorým cca od roku 2010 nežijú v spoločnej domácnosti. Žalovaná
býva od r. 2006 na adrese K., kde sa každodenne starala o svokru I. pre jej komplikovaný zdravotný
stav. Od roku 2010 sa dcéra žalovanej Lenka trvalo zdržiava v zahraničí (G. na pokyn dcéry chodila
chatu kontrolovať. O tom, že by v súvislosti s užívaním chaty existovali nejaké podlžnosti sa dozvedela

až z oznámenia na vstupnej bráne, o ktorom ju informovala známa. Následne žalovaná v mene
dcéry kontaktovala žalobcu so žiadosťou o pripojenie objektu. V danom období chatu neužívala ani
nemala vedomosť, že do objektu chaty dodávateľ dodáva elektrickú energiu napriek tomu, že (údajne)
neexistovala zmluva o dodávke elektriny. Žalovaná vzniesla námietku premlčania časti žalovaného
nároku od 27.11.2010 do 22.12.2011, nakoľko po hmotnoprávnej stránke sa má jednať o nárok zo

zodpovednosti za škodu (resp. za bezdôvodné obohatenie, nakoľko žalovaná mala údajne odoberať
elektrinu bez právneho titulu), z vyúčtovania náhrady škody č. XXXXXXX vyplýva, že žalobca si uplatnil
voči žalovanej nárok na náhradu škody za neoprávnený odber, ktorý trval v období od 27.11.2010 do
25.11.2013, celkovo 1095 dni; v priemere 12 hodín denne a bol uskutočnený v rozsahu 110.801,00 kWh.
Z uvedených skutočností vyplýva, že predmetný škodový nárok vznikal na dennej báze, posledný deň

vzniku škody je deň 25.11.2013, čo vyplýva zo žaloby, ako aj z protokolu spísaného zamestnancom
žalobcu. Škodový nárok sa premlčuje v trojročnej objektívnej lehote. Žaloba bola doručená súdu
dňa 22.12.2014, preto žalovaná vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku za obdobie od
27.11.2010 do 22.12.2011.

6. Žalovaná namietala tiež nesprávnosť výpočtu škody žalobcom. Neoprávnený odber podľa žalobcu
trval v období od 27.11.2010 do 25.11.2013, celkovo 1095 dni; v priemere 12 hodín denne a bol
uskutočnený v rozsahu 110.801 kWh, bol vypočítaný na základe stavu elektromeru. Z prílohy podania
žalobcu zo dňa 06.05.2016 (označeného ako vyjadrenie k odporu) - príloha označená ako "dátové
prostredie od. 01.01.1900 do 31.12.9999“ vyplýva, že pripojený objekt predtým užíval odberateľ

EURODREVO s.r.o. od 09.11.2007 do 14.07.2008. Žalobca si v konaní uplatňuje škodu určenú podľa
stavu elektromeru v rozsahu 110.801 kWh, z čoho vyplýva, že takýto objem bol elektromerom nameraný
za obdobie 15.07.2008 do 25.11.2013, t.j. za 5 rokov a 134 dní. Žalobca pri vyčíslení škody použil
nesprávny výpočet, pretože do obdobia od 27.11.2010 do 25.11.2013 (t.j. obdobia, ktoré je predmetomtohto súdneho konania) rozrátal celkový objem elektriny zistený podľa elektromera od 15.07.2008 (čas
kedy prestala platiť zmluva pôvodnému užívateľovi EURODREVO s.r.o.) do 25.11.2013 (kedy žalobca
zistil neoprávnený odber).

7. Podaním zo dňa 03.05.2017 doručeným súdu 05.05.2017 vzal žalobca žalobu späť v časti istiny
7.782,92 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % p.a. zo sumy 7.782,92 € od 04.01.2014 do zaplatenia,
ktorá predstavuje náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v období od 27.11.2010
do 22.12.2011, a to z dôvodu vznesenej námietky premlčania v trojročnej objektívnej premlčacej dobe

odo dňa, keď došlo k udalosti z ktorej škoda vznikla podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

8. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

10. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

11.Vzhľadomnato,ževprejednávanejvecivzalžalobcažalobuvčastiozaplatenie7.782,92€súrokom
z omeškania vo výške 5,25 % p.a. zo sumy 7.782,92 € od 04.01.2014 do zaplatenia voči žalovanej späť
skôr, než sa začalo prvé pojednávanie, súd konanie zastavil v časti ako je uvedené v prvom výroku
rozhodnutia podľa citovaných zákonných ustanovení bez posúdenia postoja žalovanej k späťvzatiu časti
žaloby, keďže jej prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle § 146 ods. 1 CSP bez

právneho významu

12. Predmetom konania potom ostala náhrada škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny
výške 12.926,82 € s príslušenstvom, a to za obdobie od 23.12.2011 do 25.11.2013.

13. Podľa § 177 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd nariadi na
prejednanie veci samej pojednávanie. V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 1 CSP nariadil vo
veci pojednávanie, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, vypočul označených
svedkov a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

14. Podľa protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 25.11.2013 pod č. záznamu XXXXXX
pracovníci žalobcu pod osobným číslom XXXX a XXXX na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX, meno
odberateľa L. (dopísané kapitálkami), adresa odberného miesta Loka Z. XXXX, O., č. elektromeru
XXXXXX, stav číselníka G., zistili odber elektriny bez platnej zmluvy. Podnikové overovacie plomby
boli neporušené, odberné miesto bolo odpojené montérom elektromerného servisu dňa 18.11.2013.

Odberateľ nebol pri zistení odberu a vypísaní protokolu prítomný. Na protokole v spodnej časti je
uvedená nedatovaná poznámka: „meno odberateľa na odbernom mieste E. opravil XXXX a šifra
podpisu“ (č.l. 9 spisu).

15. Podľa ďalšieho protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 25.11.2013 pod identickým č.

záznamu XXXXXX pracovníci žalobcu pod osobným číslom XXXX a XXXX na odbernom mieste
č. XXXXXXXXXX, meno odberateľa L. adresa odberného miesta L., O. č. elektromeru XXXXXX,
stav číselníka G. XXXXXX, zistili odber elektriny bez platnej zmluvy. Podnikové overovacie plomby
boli neporušené, odberné miesto bolo odpojené montérom elektromerného servisu dňa 18.11.2013.
Odberateľ nebol pri zistení odberu a vypísaní protokolu prítomný (č.l. 10 spisu).

16. Z predloženej fotodokumentácie súd zistil, že číselné údaje uvedené v protokole o zistení
neoprávneného odberu zo dňa 25.11.2013 č. záznamu XXXXXX sa zhodujú s zachytenou
fotodokumentáciou elektromeru (č.l. 11 spisu).

17. Z faktúry č. 3309836 splatnej 03.01.2014 na sumu 20.709,74 € súd zistil, že žalobca vyúčtoval
žalovanej náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie (č.l. 6 spisu).18. Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom súd zistil, že žalobca uplatnil voči žalovanej
náhradu za neoprávnený odber v trvaní 1095 dní, 12 hodín/denne za obdobie od 27.11.2010 do
25.11.2013, celková spotreba elektrickej energie 110.801 kWh, denná spotreba 101,190 kWh, celková

spotreba počas neoprávneného odberu v sume 18.673,74 €, náhrada nákladov spojených so zistením
neoprávneného oderu predstavovala sumu 41,43 €, DPH z nákupnej ceny elektriny sumu 1.994,57 €,
spolu 20.709,74 € (č.l. 8 spisu).

19. Z výzvy na zaplatenie - Pokus o zmier zo dňa 25.03.2014 súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú na

zaplatenie pohľadávky z titulu neoprávneného odberu elektrickej energie v lehote 14 dní od doručenia
výzvy (č.l. 7 spisu).

20. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. O. vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti
stavba so súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/X, rekreačná chata V-2, nehnuteľnosti stavba so súp. č.
XXXX na parcele č. XXXX/X, rekreačná chata V-3, ako aj stavby bez súp. čísla -garáž na parc. číslo

XXXX/X je L., titul nadobudnutia Darovacia zmluva V-533/06, povolenie vkladu právoplatné 18.04.2006
a Darovacia zmluva Z., povolenie vkladu právoplatné 11.09.2006 (č.l. 29 spisu).

21. Zo Žiadosti o pripojenie odberného elektrického zariadenia k distribučnej sústave zo dňa 19.11.2013
vyplýva, že žalovaná požiadala žalobcu o pripojenie miesta spotreby a odberného miesta Lokalita Z.

(č.l. 30 spisu). Zo Zmluvy č. XXXXXXXXX o pripojení odberného zariadenia zo dňa 02.12.2013 vyplýva,
že žalobca ako prevádzkovateľ a žalovaná ako žiadateľ uzatvorili zmluvu na dodávku elektriny do
odberného miesta L. (č.l. 31-32 spisu).

22. Z výpisu z dátového systému žalobcu za obdobie od 01.01.1900 do 31.12.9999 vyplýva,

že žalobca evidoval v systéme v mieste spotreby Lokalita Z.k ako zmluvný účet a obchodného
partnera EURODREVO spol. s r.o., Trnavská 82, Bratislava na základe zmluvy od 09.11.2007 do
14.07.2008, následne od 09.12.2013 ako zmluvný účet a obchodného partnera žalovanú (č.l. 58 spisu).
Podľa výsledky odpočtu z dátového systému žalobcu bol na odbernom mieste vykonávaný odpočet
spotreby podľa stavu meradla v dňoch: 17.07.2008, 01.08.2008, 06.12.2008, 31.12.2008, 06.12.2009,

31.12.2009, 28.11.2010, 31.12.2010, 11.06.2011, 30.11.2011, 12.06.2012, 30.11.2012, 18.11.2013,
25.11.2013, 30.11.2013, 09.12.2013, 08.03.2014, 03.03.2015 (č.l. 59, 99 spisu).

23. Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom za obdobie 23.12.2011 do 25.11.2013 vyplýva,
že žalobca uplatňuje voči žalovanej náhradu za neoprávnený odber v trvaní 704 dní 12 hodín/denne,

denná spotreba 98,010 kWh, celková spotreba elektrickej energie 68.999,74 kWh v sume 11.655,77
€, náhrada nákladov spojených so zistením neoprávneného odberu predstavovala sumu 0 €, DPH z
nákupnej ceny elektriny predstavovala sumu 1.271,05 €, spolu 12.926,82 € (č.l. 91 spisu).

24. Z odpovede Obce O.tvrtok zo dňa 02.08.2017 vyplýva že obec nemá vedomosť kto sa v čase od

15.07.2008 do 25.11.2013 zdržiaval na adrese Chata XXX V-X v lokalite Z.. Chata bola zhotovená už k
01.08.1976, v tom čase bol vlastníkom p. K., pôvodným vlastníkom a staviteľom bol pravdepodobne p.
M.. Obec O. nevydávala stavebné povolenie na rekonštrukciu nehnuteľnosti na adrese Chata XXX V-
X v lokalite Z. O. od obdobia 01.01.2003, kedy na ňu prešli kompetencie v oblasti stavebného zákona
(č.l. 130 spisu).

25. Právny zástupca žalobcu o.i. nad rámec obsahu písomných podaní na pojednávaní vo veci uviedol,
že v protokole o zistení neoprávneného odberu bolo dodatočne opravené meno odberateľa podľa
interných údajov žalobcu. Skutočnosť, že bola žalovaná dopísaná do protokolu je len indíciou ako sa
dopracovať k zodpovednej osobe, pracovníci vykonávajúci kontrolu odberného miesta uviedli vlastníka

nehnuteľnosti vychádzajúc z listu vlastníctva, následne žalovaná požiadala o uzatvorenie zmluvy o
pripojení, z čoho žalobca vyvodzuje zodpovednosť žalovanej za neoprávnený odber (pojednávanie
10.05.2017).

26. Právny zástupca žalovanej nad rámec obsahu písomných podaní na pojednávaní vo veci o.i. uviedol,

že namieta v spore pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej, jediným argumentom žalobcu o vecnej pasívnej
legitimácii žalovanej je len nejaký odhad alebo predpoklad. Žalovaná neužívala a ani nemohla užívať
predmetnú nehnuteľnosť v rozhodnom čase. Ďalej namieta premlčanie nároku a tiež namieta výšku
škody, keď z faktúr vyplýva spotreba žalovanej ročná 4037/kWh a 2070/kWh ročne. Žalobca však privýpočte vychádzal zo spotreby 110801/kWh za viac ako 5 rokov odberu. Z dátového prostredia žalobcu
vyplýva ako posledný odberateľ EURODREVO s.r.o. ktorému skončila zmluva 14.08.2008, skončením
tohto vzťahu je východiskový posledný stav pre odpočet spotreby žalovanej. Je sporné, či vôbec v rámci

kapacity ističa mohlo byť také množstvo dodané. Pri skutočne zmeranom ročnom odbere 2000 kWh/
ročne žalobca nemôže žalovať za tri roky 110.801 kWh. Žalovaná zároveň vzniesla námietku premlčania
celého uplatneného nároku z dôvodu uplynutia tak objektívnej ako aj subjektívnej premlčacej doby
(pojednávanie 10.05.2017).

27. Žalovaná ako strana sporu na pojednávaní k veci uviedla, že nemala v rokoch 2011 až 2013 k
rekreačnej chate žiadny vzťah, patrila dcére, nemá vedomosť o tom, či sa dala užívať, keďže v roku
2006 cca. bola povodeň, chata bola vytopená. Má informáciu, že po vytopení bola chata čiastočne
zrekonštruovaná v rokoch 2011 až 2013 a že dcéra podpisovala nájomnú zmluvu, nemá však vedomosť,
kedy skončil nájomný vzťah spoločnosti EURODREVO s.r.o. k chate. Žalovaná uviedla, že od chaty
nemala ani kľúče, keď prišla na kontrolu chaty objekt videla vždy len z vonku, stáli tam nejaké autá. Po

odpojení elektriny v roku 2013 volala dcére, ktorá v tom čase už bola v zahraničí, tá žalovanú odkázala
na manžela, s ktorým už v tom čase nežili v spoločnej domácnosti a požiadala ho, aby zabezpečil
sťahovanie. Po príchode do chaty videla, že vnútri boli nejaké písacie stoly, stará kopírka a doklady.
Sťahovanie zabezpečil manžel, žalovaná tam bola len raz, keďže manžel sľúbil, že to zariadi, odišla.
Nevie aké spotrebiče sa nachádzali v chate v rokoch 2011-2013 (pojednávanie 19.06.2017).

28. Z výsluchu svedka T. vyplynulo, že je manželom žalovanej, so žalovanou nežije cca od obdobia
povodne, ktorá bola 30.03.2006, keď chatu vytopilo, prehnala sa tam asi 1,5 m vysoká vlna a chata
bola úplne neobývateľná. Vlastníčkou chaty je dcéra, chatu neužíva. Na objekt chaty sprostredkoval
a dohodol so spoločnosťou EURODREVO s.r.o. po povodni prenájom s tým, že nájomca uzatvorí

zmluvu o dodávke elektriny a recipročne chatu zrekonštruuje. Chata bola v prenájme cca od roku 2006.
Nájomcu kontaktoval, až keď mu žalovaná povedala, že je vypnutá elektrina a žiadal o vypratanie
objektu a ukončenie nájomnej zmluvy, bez výsledku. Prišli s manželkou chatu vypratať tak cca 3-4 roky
dozadu. Chata evidentne slúžila ako kancelárske a skladové priestory, boli tam nejaké firemné veci,
zo spotrebičov tam bola miešačka, karbobrúsky, 4 počítače, kopírka, tieto odviezol na adresu Plavecký

Štvrtok 800. Po vysťahovaní začala chatu žalovaná užívať a dala ju do poriadku, bolo to 3-4 roky dozadu,
nevie kto užíval chatu v rokoch 2010 až 2013, ani čo sa s chatou dialo od roku 2006 (pojednávanie
10.05.2017).

29. Svedkyňa Q.á uviedla, že je susedou žalovanej na K., žalovaná tam býva cca vyše 10 rokov. O chate

nemá žiadnu vedomosť. Od starej pani K. vedela, že majú nejakú chatu, povedala jej, že žalovaná s
dcéramitamniekedychodia.Podľavedomostísvedkynecca7rokovdozadutambolapovodeňaprestali
tam chodiť, pretože chata bola poškodená. Svedkyňa nemá vedomosť, či po povodni začali znovu chodiť
na chatu (pojednávanie 10.05.2017).

30. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

31. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

32. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

33. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

34. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za

tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.35. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny
a) bez uzavretej zmluvy o

1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii

elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a
ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,

d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve
prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe
žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa
považujezaneoprávnenýododňa,keďodberateľelektrinyzabránilprerušeniudistribúcieelektrinyalebo
neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

36. Podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu
odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným

podľa § 95 ods. 1 písm. i) .

37. Podľa § 46 ods. 3 zákona o energetike ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa
elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. c), výška škody

spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva
elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším
takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa
odseku 2.

38. Podľa § 1 ods. 1 vyhl. MH SR č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, účinnej v čase tvrdeného odberu, škoda spôsobená
neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania
neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa
odseku 2.

39. Podľa § 1 ods. 2 vyhl. MH SR č. 292/2012 Z.z., cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta
ako súčet týchto hodnôt:
a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely
pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku,

platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa
rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
b)najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu
sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k

neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v
domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny
v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota
tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
c)ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy

cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do
jadrového fondu podľa osobitného predpisu.40. Podľa § 1 ods. 3 vyhl. MH SR č. 292/2012 Z.z., ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej
dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa
odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa

menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku
6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom pre príslušného prevádzkovateľa sústavy
cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k
neoprávnenému odberu elektriny.

41. Podľa § 1 ods. 4 vyhl. MH SR č. 292/2012 Z.z., celková spotreba elektriny počas trvania
neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej
elektriny (ďalej len „denná spotreba“) zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých
neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny,
predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní
kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla

prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.

42. Podľa § 1 ods. 7 vyhl. MH SR č. 292/2012 Z.z., k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú
nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného
odberu elektriny.

43.Súdpovykonanomdokazovanídospelkzáveru,žežalobeanivozvyšnejčastiniejemožnévyhovieť.
Žalobcavkonaníuplatňujenáhraduškodyspôsobenejneoprávnenýmodberomelektrinyatvrdí,žetento
realizovala žalovaná v období od 27.11.2010 do 25.11.2013 (resp. v čase od 23.12.2011 do 25.11.2013
po späťvzatí žaloby v časti).

44. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je
objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R
55/1971, s. 151). Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to,

čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody
a ušlého zisku. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu
poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu
veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou
spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových

hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Predpokladom
vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a
vznikom škody existuje vtedy, ak vznikla škoda v dôsledku protiprávneho konania, teda ak škoda
bola nesprostredkovaným následkom protiprávnosti ako príčiny. Poškodený musí dokázať, že škoda

by nebola vznikla, keby k úkonu zo strany škodcu nedošlo (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 4Obo 135/07). Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka spočíva
v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá. Obsahom tohto vzťahu
je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu
zodpovedá, škodu nahradiť. Základnou podmienkou vzniku tejto občianskoprávnej zodpovednosti je

preto preukázanie každého jednotlivého predpokladu zodpovednosti za škodu. Na žalobou uplatnený
nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny je potrebné aplikovať zákon č.
251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku špeciálnym predpisom, ktorý je rovnako konštruovaný na princípe objektívnej zodpovednosti
škodcu bez ohľadu na zavinenie, v konaní nie je potrebné skúmať zavinenie toho, kto elektrinu odoberal.

45. Zákon o energetike taxatívnym spôsobom upravuje, čo je neoprávneným odberom elektriny, v
súdenej veci dospel napokon súd k záveru, že žalobca preukázal, že prišlo k odberu elektriny v
odbernom mieste chata V-3 v lokalite Z. v období od 27.11.2010 do 25.11.2013. I keď podľa dátového
systémužalobcubolnaodbernommiestezrejmevykonávanýodpočetspotreby,nakoľkožalobcaeviduje

stavy meradla v dňoch 17.07.2008, 01.08.2008, 06.12.2008, 31.12.2008, 06.12.2009, 31.12.2009,
28.11.2010, 31.12.2010, 11.06.2011, 30.11.2011, 12.06.2012, 30.11.2012, 18.11.2013, 25.11.2013,
30.11.2013, 09.12.2013, 08.03.2014, 03.03.2015, v konaní nebolo preukázané, že v uvedenom období
na dané odberné miesto bola uzatvorená zmluva o pripojení do distribučnej sústavy. Zistený skutkovýstav preto súd subsumoval pod skutkovú podstatu upravenú ustanovením § 46 ods. 1 alinea 1. zákona
o energetike, keď neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o pripojení
do distribučnej sústavy. Odberným miestom ako vyplynulo z tvrdení strán, kde prišlo k neoprávnenému

odberu je stavba so súp. č. 4003 na parcele č. 4951/5, rekreačná chata V-3 v lokalite Vampil v Plaveckom
Štvrtku.

46. Žalovaná primárne v rámci procesnej obrany tvrdila a preukazovala, že tvrdený odber elektriny
nerealizovala a ani nemala v rozhodnom období k chate žiadny zmluvný vzťah, a teda v sporovej veci

nie je daná jej zodpovednosť za vzniknutú škodu.

47. Súd teda primárne skúmal otázku vecnej pasívnej legitimácie žalovanej a vznesenú námietku
premlčania, ktoré uplatnila v rámci procesnej obrany. Pasívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalovanej povinnosť plniť. Na to, aby sa niekto
stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní

ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná
žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva,
kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti,
ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z
hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo

právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,
či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto
o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak
ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-

právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

48. Predmetom konania je náhrada škody za neoprávnený odber elektrickej energie, ktorý žalobca
zistil dňa 25.11.2013 na odbernom mieste chata V3, lokalita Vampil Plavecký Štvrtok vo vlastníctve
Lenky Belcákovej, dcéry žalovanej v rozhodnom období. Z platnej právnej úpravy vyplýva povinnosť

uhradiť skutočne vzniknutú škodu pri neoprávnenom odbere tomu, kto elektrinu odoberal. Táto osoba
nemusí byť identická s neskorším (ani skorším) zmluvným odberateľom, z formulácie "ten, kto elektrinu
odoberal" (§ 46 ods. 2 zákona o energetike) je potrebné vyvodiť záver, že osobou, ktorá má uhradiť
vzniknutú škodu, je osoba, ktorá elektrinu skutočne neoprávnene odoberala, v opačnom prípade mohol
zákonodarca v tomto ustanovení použiť pojem odberateľ, ktorý predmetný zákon presne definuje.

49. V prípade škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa § 46 ods. 1 písm. a) alinea 1. Zákona o
energetike, je zodpovednosť za odber bez platnej zmluvy konštruovaná ako objektívna zodpovednosť,
t.j. bez ohľadu na zavinenie (je irelevantné, či neoprávnený odber úmyselne alebo z nedbanlivosti
zavinil), táto legislatívna konštrukcia zvýhodňuje dodávateľa elektriny, čo je odôvodnené predovšetkým

ochranoudodávateľaprotineoprávnenýmodberomaverejnýmzáujmomnacelkovejstabiliterozvodovej
sústavy. Súd sa ale nestotožnil s výkladom dôkazného bremena a princípu objektívnej zodpovednosti
a jeho aplikáciou na skutkový stav v súdenej veci prezentovaným žalobcom. Z podania žalobcu zo
dňa 03.05.2016 vyplýva, že zastáva názor, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno že nehnuteľnosť
v rozhodnom období neužívala preto, že nepreukázala, že elektrinu odoberal niekto iný. Súd považuje

výklad dôkazného bremena v súdenej veci žalobcom za značne zjednodušený. Nie je možné od
aktuálneho zmluvného odberateľa pokiaľ nie je vlastníkom nehnuteľnosti a nemá ani žiadny iný vzťah k
nehnuteľnosti (miestu odberu) spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť o všetkých predchádzajúcich
odberoch, aby disponoval informáciou, kto v predchádzajúcom období na odbernom mieste elektrinu
odoberal a ani kto nehnuteľnosť v minulom období užíval. Dôsledky neoprávneného odberu nesie

škodca bez toho, aby bolo nutné skúmať jeho zavinenie, z uvedeného však nie je možné bez ďalšieho
odvodiť, že odberateľ, ktorý vstúpi do zmluvného vzťahu s dodávateľom, je zodpovedný za všetky
predošlé záväzky pred účinnosťou zmluvy, ktorú s dodávateľom uzatvoril. V konaní o náhradu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektrickej energie je v zmysle ustanovenia § 46 ods. 2 zákona o
energetike potrebné skúmať, kto zodpovedá za neoprávnený odber, a nie bez ďalšieho považovať za

osobu zodpovednú za škodu neskoršieho odberateľa na predmetnom odbernom mieste.

50. Skutková podstata neoprávneného odberu podľa § 46 ods. 1 písm. a) alinea 1., t. j. súhrnu znakov,
ktoré určujú tento druh a spôsob neoprávneného odberu a odlišujú ho od iných druhov a spôsobovneoprávneného odberu, je naplnená len vtedy, ak je preukázané, že práve žalovaná odoberala elektrinu
v rozhodnom období a že takýto odber realizovala bez platnej zmluvy. Žalobca však nepreukázal, že by
práve žalovaná elektrickú energiu neoprávnene odoberala v čase od 27.11.2010 do 25.11.2013 (resp.

v čase od 23.12.2011 do 25.11.2013 po späťvzatí žaloby v časti), ustanovenie § 46 ods. 1, 2 zákona o
energetike nefavorizuje žalobcu na ťarchu
žalovaného vo vzťahu k dôkaznému bremenu, žalobcu ako poškodeného zaťažuje dôkazné bremeno
tvrdení, že práve žalovaná neoprávnene odoberala elektrinu a aj pri tomto druhu zodpovednosti musia
byť súčasne naplnené všetky znaky zodpovednosti za škodu, t. j. protiprávny úkon, škoda a príčinná

súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V opačnom prípade, teda ak by mal bez ďalšieho vždy
za neoprávnený odber zodpovedať odberateľ, by išlo o neprimerane prísnu zodpovednosť aktuálneho
riadneho zmluvného odberateľa ako spotrebiteľa, čo nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vecí.
Žalobca zo skutkových okolností, že žalovaná požiadala dňa 19.11.2013 o pripojenie odberného miesta
a uzatvorenie zmluvy vyvodzuje záver, že odoberala neoprávnene elektrinu v období od 27.11.2010 do
25.11.2013. Toto tvrdenie však nemá oporu v žiadnom inom ani len nepriamom dôkaze. Teda jediným

dôkazom, na ktorý poukazuje žalobca a od ktorého odvodzuje záver, že žalovaná odoberala v čase od
27.11.2010 do 25.11.2013 (resp. v čase od 23.12.2011 do 25.11.2013) je žiadosť žalovanej o pripojenie
odberného elektrického zariadenia k distribučnej sústave zo dňa 19.11.2013 a uzatvorenie Zmluvy č.
XXXXXXXXX o pripojení odberného zariadenia dňa 02.12.2013. Z ďalšieho vykonaného dokazovania
nijako nevyplynulo, že práve žalovaná bola užívateľkou nehnuteľnosti v rozhodnom období, naopak, z

výsluchu žalovanej a nepriamo aj z výpovede svedka K. vyplynulo, že žalovaná nemala do nehnuteľnosti
prístup, nakoľko nemala kľúče od chaty v rozhodnom období, po zistení neoprávneného odberu (ktorý
žalovaná zistila z oznámenia na vstupnej bráne) kontaktovala svedka K., aby nehnuteľnosť sprístupnil a
túto vypratali. Z výsluchu svedka K.alej vyplynulo, že v nehnuteľnosti sa nachádzali spotrebiče svedčiace
že chata slúžila ako kancelárske a skladové priestory (firemné veci, zo spotrebiteľov tam bola miešačka,

karbobrúsky, 4 počítače, kopírka, tieto odviezol na adresu O.), čo nijako nesvedčí užívaniu chaty
žalovanou. Zároveň z jeho výsluchu vyplynulo, že žalovaná začala chatu užívať až po jej vyprataní
cca 3-4 roky dozadu. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaná nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ani
touto nehnuteľnosťou nenakladala, nájomnú zmluvu na nehnuteľnosť s predchádzajúcim odberateľom
spoločnosťou EURODREVO s.r.o. nedojednávala, nemala vedomosť o čase a rozsahu užívania

nehnuteľnosti nájomcom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase zistenia neoprávneného
odberu žalobcom ani chata nebola nájomcom vyprataná. Z dôkazov navrhnutých žalovanou súd posúdil
jej procesnú obranu ako dôveryhodnú a do značnej miery preukázanú a ako je uvedené vyššie v
odôvodnení, nie je možné bezpodmienečne trvať na zbavení zodpovednosti žalovanej za škodu len
za podmienky preukázania žalovanou, že odber v rozhodnom čase realizoval niekto iný, ako tvrdí

žalobca. Samotná skutočnosť, že okolnosť je preukázaná iba s určitou mierou pravdepodobnosti, nie je v
občianskoprávnomkonanínavaduaneznamená,žesúdmátakúokolnosťpovažovaťzanepreukázanú.
Ústavní súd už vo svojej judikatúre vyslovil, že v civilnom konaní nie je možné trvať na preukázaní
skutočnosti „bez akéhokoľvek náznaku pravdepodobnosti“ a preukázanie nejakej skutočnosti, ktorá sa
stala v minulosti, bude vždy otázkou určité miery pravdepodobnosti (nález sp. zn. I. ÚS 173/13 zo dňa

20.08. 2014, body 30-31). Žalobca na preukázanie svojich tvrdení, t.j. že žalovaná odoberala elektrinu
na odbernom v čase od 27.11.2010 do 25.11.2013 (resp. v čase od 23.12.2011 do 25.11.2013) neoznačil
žiadny dôkaz.

51. I pre prípad, že by súd dospel k záveru o vecnej aktívnej legitimácii žalobcu, priznaniu uplatneného

práva by sčasti bránila námietka premlčania nároku, ktorú vzniesol žalovaný a súd túto posúdil ako plne
dôvodnú. Žalovaný namietal uplynutie tak trojročnej objektívnej premlčacej doby, ako aj subjektívnej
dvojročnej premlčacej doby. Právna úprava premlčania v občianskom práve má kogentný charakter
s presne stanovenými premlčacími dobami. Pri práve na náhradu škody je teda stanovená dvojitá
kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna (dva roky) a objektívna (tri roky). Ich začiatok je

stanovený samostatne; kým objektívna premlčacia doba plynie od tzv. škodovej udalosti, subjektívna
plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ich
vzájomnývzťahjetaký,žesúodsebanezávisléčodosvojhopriebehu,jehozačiatkuikonca,aakskončí
priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Pre vzťah objektívnej
a subjektívnej premlčacej doby platí zásada, že lehota so subjektívne stanoveným začiatkom nemôže

skončiť neskôr ako lehota s objektívne určeným začiatkom, ale môže skončiť najneskoršie s ňou.

52. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovanej, že k neoprávnenému odberu prichádza na dennej
báze, a teda aj škoda titulom takéhoto odberu elektriny vzniká denne odobratím konkrétneho množstvaelektriny bez uzatvorenej zmluvy. Žalovaná vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku v časti
náhradyškodyzaobdobie27.11.2010do22.12.2011spoukazomnapremlčaniečastinárokuvtrojročnej
objektívnej premlčacej dobe, ktorá plynie od škodovej udalosti, na čo žalobca procesnej reagoval

späťvzatím žaloby v tejto časti.

53. Následne žalovaná na pojednávaní vo veci dňa 10.05.2017 vzniesla námietku premlčania vo vzťahu
k zvyšku uplatneného nároku, túto špecifikovala podaním zo dňa 18.05.2017. Neoprávnený odber
elektriny na odbernom mieste žalobca podľa protokolu zistil dňa 25.11.2013, najneskôr týmto dňom

začala žalobcovi plynúť subjektívna premlčacia doba. Žaloba bola doručená súdu dňa 22.12.2014,
súd potom posúdil ako dôvodne vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu (resp. všetky denné
nároky) na náhradu škody vzniknuté pred 22.12.2012 (t.j. 2 roky spätne od doručenia žaloby na súd),
zohľadňujúc potom čiastočné späťvzatie žaloby, za premlčaný je nutné (okrem nároku za obdobie
27.11.2010 do 22.12.2011) považovať aj nárok žalobcu za obdobie od 22.12.2011 do 22.12.2012, preto
by súd s poukazom na § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemohol takýto nárok priznať.

54. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom žalobu vo zvyšku zamietol. Pre úplnosť súd uvádza,
že nevykonal ďalšie dokazovanie a v odôvodnení sa nezaoberal namietanou výškou uplatneného
nároku, nakoľko by takýto postup bol s ohľadom na prijaté závery o nedostatku vecnej pasívnej
legitimácie žalovanej nehospodárny.

55. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. V zastavenej časti zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie 7.782,92 € z dôvodu vznesenej

námietky premlčania nároku. V prípade, že žalobca uplatní premlčané právo na súde, musí znášať
možné procesné dôsledky spojené s aplikáciou inštitútu premlčania, vrátane povinnosti na náhradu trov
konaniaprotistrane.Procesnepretoplatí,žežalobcazavinilzastaveniekonaniaažalovanejsvedčínárok
na náhradu trov v zastavenej časti. Vo zvyšku o zaplatenie 12.926,82 € bola úspešná žalovaná, teda jej
vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko žalovanej patria trovy tak v zastavenej časti, ako aj z

dôvodu úspešnosti vo zvyšku, súd o trovách konania rozhodol tak, že priznal žalovanej voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený
súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára,
ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada.

Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7
Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku,
možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v
takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie

exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).