Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 30, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 10Csp/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217200870
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Szalaiová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2217200870.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou Mgr. Erikou Szalaiovou v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., Metodova č. 8, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou: Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., AK Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava proti žalovanej: H. Á., B.. XX.XX.XXXX, X. W. S. XXXX/X, J.
U., o zaplatenie 440,22 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 251,22 € spolu s 5,05% ročným úrokom z
omeškania od 23.08.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania vo výške 14,18%.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.01.2017 domáhal zaplatenia pohľadávky vo výške 440,22 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 23.08.2015 až do zaplatenia ako
aj náhrady trov konania odvolávajúc sa na povinnosti vyplývajúce žalovanému z dodatku k zmluve
o poskytovaní služieb GSM, ktorý uzavrel žalovaný pod č. A 8315543 na základe ktorej žalovaná
obdŕžala mikroprocesorovú SIM kartu, ktorou umožnil žalobca žalovanej využívať telekomunikačné
služby poskytované žalobcom. Súčasne so zmluvou o pripojení teda bol uzatvorený Dodatok k zmluve

o pripojení, na základe ktorej odkúpila žalovaná mobilné telefóny/ telekomunikačné zariadenie značky
Prestigio MultiPad Ranger 8.0 4G za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve. Žalovaná mala porušiť
zmluvné podmienky v zmysle Dodatku k zmluve o pripojení, keď neuhradila faktúry a včas nezaplatila
cenu poskytnutých služieb vo výške 251,22 €.
2. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkového tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 2.000€.

3. Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, Dodatkami k zmluvám
o pripojení, predžalobnej upomienky, Všeobecných zmluvných podmienok navrhovateľa, faktúrami, na
základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav veci:
4. Z pripojených dodatkov k zmluvám o poskytnutí verejných služieb uzavretej medzi účastníkmi konania
vyplýva, že medzi žalobcom a žalovanou boli uzavreté dodatky k zmluvám o pripojení, na základe
ktorých žalovaná obdŕžala mikroprocesorové SIM karty, s ktorým umožnil žalobca žalovanej využívať
telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalovaná mala poskytnuté mobilné telefónne číslo

0915818422.
5. Žalobca si uplatňoval zaplatenie ceny za poskytnuté služby faktúrami v celkovej výške 251,22 €, žiadal
ďalej zaplatenie škody vo výške 189 €.6. Predžalobnou upomienkou zo dňa 29.06.2015 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie istiny. Po
zaslaní pokusu o pokonávku žalovaná žiadnu sumu neuhradila.
7. Podľa ust. § 43 ods.1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa

podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
8. Podľa § 42 ods.1 písm. a) z. č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

9. Podľa § 43 ods.5 písm. b) z. č. 610/2003 Z.z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
10. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné u stanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
12. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.
13.Spotrebiteľomjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekonávrámcipredmetu

svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Dodatok k zmluve o pripojení medzi účastníkmi konania bol uzavretý dňa 29.01.2015, teda za
účinnosti novely Občianskeho zákonníka platnej od 1.1.2008. Súd dospel k záveru, že právny vzťah
založený medzi žalobcom a žalovanou na základe zmluvy o pripojení je spotrebiteľským vzťahom, a
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky

ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.
15. Slovenský právny poriadok upravoval postavenie ochranu spotrebiteľa najskôr v zákone č. 634/l992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný od 31.12.l992 do 30.6.2007. Jeho ustanovenie § 23a s
účinnosťou od 25.11.2004 do 30.6.2007 definovalo spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom

je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje.
16. Nadväzne dňom 1.7.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007
Z.z. ktorý v pôvodnom znení v § 3 ods. 3 zakotvuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

17. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka platného od 1.1.2008 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia,
cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
18. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
19. Ust. § 53 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Vychádzal toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu
s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby
koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá

pocitovému prístupu v podnikaní, pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho
zmluvných podmienok a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ust. § 53 ods. 1 veta druhá,
predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa, aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy.
Neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti inom, ako hlavnom predmete zmluvy, sa rovná absolútnej
neplatnosti zmluvy v uvedenom rozsahu.

20. Podľa § 53a ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.21. Ustanovenie § 53a sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (§ 53 ods. 1 až 4 ).
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 OZ). Občiansky zákonník vyjadruje snahu,

aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi.
Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako
zmluvných podmienok mal iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú
zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich právnický jazyk, a ich rozsiahlosť,
nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Vždy treba vychádzať zo zásady

„právo je umením dobrého a slušného“. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok,
ktorý vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať ich používania. Ochrana
spotrebiteľa sa týka iba v formulárových zmlúv. Ide o zmluvy uzatvárané na základe predbežne
formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, a ktorý dodávateľ používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ z pravidla obsah zmluvy nemení. Obchodný
zákonník používa v § 273 pojem všeobecné obchodné podmienky.

22. Podľa článku 5 bod 5.1 všeobecných podmienok spoločnosti Orange Slovensko a.s. súd zistil, že
spoločnosť Orange poskytuje účastníkovi plnenia na základe zmluvy, ktorá bola medzi nimi uzavretá v
písomnej forme.
23. Podľa článku 7 bodu 7.2 Všeobecných podmienok spoločnosti Orange Slovensko, a.s. (ďalej len
„VP“) zmluva môže zaniknúť na základe

a) výpovede, alebo,
b) odstúpením od zmluvy, alebo
c) dohody spoločnosti Orange a účastníka, alebo
d) na základe splnenia rozväzovacej podmienky podľa článku 5 bodu 14 podmienok
24. Podľa článku 7 bod 7.4 VP vypovedať zmluvu je účastník oprávnený len v prípade, že je táto uzavretá

na dobu neurčitú. V prípade zmluvy uzavretej na dobu neurčitú je účastník oprávnený ukončiť platnosť
zmluvy výpoveďou kedykoľvek a to aj bez uvedenia dôvodov.
25. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
26. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.

27. Vychádzajúc z uvedených skutočností, súd v časti nároku na zaplatenie platieb za poskytovanie
služieb vyhovel, keďže tieto boli plnené zo strany žalobcu a neboli zaplatené žalovanou, čo bolo
potvrdené predloženými listinnými dôkazmi. Pokiaľ sa jedná o príslušenstvo pohľadávky k priznanej
istine, vychádzajúc z ust. § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, má nárok žalobca na zaplatenie úrokov z
omeškania v prípade, ak dlžník nezaplatil pohľadávku riadne a včas, ani v dodatočnej lehote stanovenej

veriteľom. Úrok z omeškania je zákonom stanovený v zmysle nariadenia vlády č. 87/l995 Zb. v znení
novely č. 586/2008 Z.z., na základe ktorej bola stanovená výška úroku z omeškania o 8 percentuálnych
bodov vyššie, ako je úroková sadzba určená Európskou centrálnou bankou platná prvým dňom
omeškania sa dlžníka. Výška úroku v rozhodnom čase bola 1 %+4,05% = 5,05%.
28. Predpokladom úspešnosti žaloby na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti,

vznik ujmy/škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenia.
Podstata porušenia právnej povinnosti spočíva v rozpore úkonu s právom. Pritom nie je rozhodujúce, či
právna povinnosť vyplýva z právneho predpisu alebo zo záväzkovoprávneho vzťahu. Ujma môže nastať
buď v majetkovej alebo v nemajetkovej sfére poškodeného. Majetkovou ujmou sa rozumie majetková
strata vyjadriteľná v peniazoch. Nemajetková ujma je ujmou v osobnej sfére postihnutého.

29. Škoda sa prejavuje ako skutočná škoda a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou sa chápe zmenšenie
majetku poškodeného a pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, keby
nevznikla škoda.
30. Čo sa týka nároku žalobcu na náhradu škody vo výške 189 €, súd má za to, že neboli splnené
základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Porušenie povinnosti žalobca videl v porušení

záväzku žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť
riadne a včas za poskytnuté služby. Žalovaný prestal platiť faktúry, ale zmluvný vzťah založený medzi
žalobcom a žalovaným na základe zmluvy o pripojení nezanikol. Žalobca nepredložil súdu listinný dôkaz
preukazujúci zánik zmluvného vzťahu, t.j. výpoveď príp. odstúpenie žalobcu od zmluvy ani dohodu s
žalovaným o ukončení platnosti zmluvy. Žalobca uplatnenú sumu ako rozdiel medzi trhovou cenou

a akciovou cenu mobilného telefónu súd nepovažoval za škodu v zmysle Občianskeho zákonníka.
Dodatky k zmluvám o pripojení, ktoré sa týkali odkúpenia mobilných telefónov je možné považovať za
kúpnu zmluvu v tejto časti. V týchto dodatkoch sa účastníci zmluvy dohodli na kúpnej cene mobilných
telefónov, ktoré síce nazvali ako tzv. akciovú cenu, ale podľa názoru súdu boli to dojednané kúpne ceny,čiže žalobcovi nemohla vzniknúť škoda, t.j. nemohlo dôjsť k zmenšeniu jeho majetku. S poukazom na
vyššie uvedené skutočnosti, keď neboli splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu,
súd žalobe žalobcu v časti zaplatenia náhrady škody vo výške 189 € zamietol.

31. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ako aj o § 262 ods. 2 CSP podľa ktorého o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde

proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( § 127 CSP).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).( § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky

b/ súd nesprávny procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c/ rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súd prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný
stav veci ( § 62 CMP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a doplniť len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( § 63
CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o
výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu ( 376 ods. 1, 2, 3 CMP).