Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/579/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114216105
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114216105.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi D. Q., nar. XX. XX. XXXX, t. č. bytom
R. Q. G. A. so sídlom X. R. 6, B. B., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, právne

zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Zámocká 36,
Bratislava, v konaní o zaplatenie 11 297,45 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/256/2014-100 zo dňa 25. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd námietku navrhovateľa proti vstupu vedľajšieho účastníka na

strane odporcu do konania zamietol a vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania
pripustil.

V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že s účinnosťou od 15. 10. 2008 Občiansky súdny
poriadok zaviedol prvú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní ako vedľajší účastníci. V
druhej skupine subjektov, na rozdiel od skupiny prvej, sa hmotnoprávny záujem na výsledku konania

neskúma a legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon, keď ako
vedľajší účastník vystupuje právnická osoba v zmysle § 93 ods. 2 O. s. p.. Okresný súd mal za
to, že v danom prípade nie je námietka proti vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcu do
konania dôvodná, nakoľko združenie vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na základe zákonného
splnomocnenia (Zákon o ochrane spotrebiteľa) za účelom ochrany práv spotrebiteľa, a nie za účelom
obhajoby svojho právneho záujmu, a to ešte v čase (oznámením zo dňa 21. 10. 2014), keď zákon

nevyžadoval, aby súčasťou oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka bol aj súhlas odporcu so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania. Dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania by
bol iba výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, teda odporcu, ktorý však doposiaľ súdu nesúhlas
lneoznámil, hoci oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka mu bolo riadne doručené. Výslovne udelený
súhlas účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka na svoju stranu právna úprava účinná v okamihu
vstupu vedľajšieho účastníka nevyžaduje. Vzhľadom na to dospel k záveru, že vedľajší účastník je plne

legitímnym subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt, ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa
v zmysle § 93 ods. 2 O. s. p..

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá O. s. p.) odvolanie
navrhovateľ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Zastáva názor, že ust. § 93 ods. 3 O. s.
p. jednoznačne stanovuje súhlas hlavného účastníka ako nevyhnutnú súčasť oznámenia združenia o

vstupe do konania a vzhľadom na to, že združenie takýto súhlas do dnešného dňa nepredložil, nesplnilo
podmienky na vznik vedľajšieho účastníctva v predmetnom konaní. Má za to, že novela Občianskehosúdneho poriadku zákonom č. 353/2014 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2015 je ustanovením procesného
charakteru bez uvedenia prechodných ustanovení, je teda platné odo dňa účinnosti a vzťahuje sa aj
na oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania doručené súdu pred 01. 01. 2015. Novela

Občianskeho súdneho poriadku odstraňuje interpretačné problémy praxe súdov v otázke, či a za akých
podmienok môže do občianskeho súdneho konania ako vedľajší účastník vstúpiť právnická osoba, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Návrh vychádza
zo záverov judikatúry Najvyššieho súdu SR, preto predmetná novela zakotvila v Občianskom súdnom
poriadku len to, čo bolo už aj predtým zrejmé a malo byť aplikované v praxi, a to, že účasť vedľajšieho

účastníka v konaní nesmie byť podporovanému účastníkovi nanútená. Rozhodujúcim je stav v čase
rozhodovania o podanej námietke neprípustnosti, preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že vstup združenia ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne do konania nepripúšťa.

Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa vedľajší účastník na strane odporcu uviedol, že odporca výslovne
súhlasí so vstupom občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV do

konania na jeho podporu, preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Zároveň
predložil plnomocenstvo, na základe ktorého došlo k prevzatiu právneho zastúpenia odporcu advokátom
JUDr. Patrikom Podhorským.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s.
p. napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil ako v celom rozsahu
vecne správne.

Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014, ako vedľajší účastník sa môže popri

navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014, do konania vedľajší účastník vstúpi
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O

prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba (§
93 ods. 4 prvá a druhá veta O. s. p.).

V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy,
a to zo zmluvy o úvere, ktorú uzavrel právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti s odporkyňou ako spotrebiteľkou. Vedľajší účastník je právnická osoba,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov.

Okresný súd vecne správne posúdil námietku vznesenú navrhovateľom voči vstupu vedľajšieho
účastníka do konania ako nedôvodnú. Svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.
v spojení s ust. § 167 ods. 2 O. s. p., preto odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného
súdu a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza
nasledovné :

Podaním zo dňa 22. 10. 2014 oznámilo vstup do konania združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava. Podaním zo dňa 06. 02. 2015
navrhovateľ namietal vstup vedľajšieho účastníka na strane odporkyne do konania z dôvodu, že
odporkyňa so vstupom vedľajšieho účastníka na jej strane nesúhlasila a poukázal na ust. § 93 ods. 3

O. s. p. a rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR.

Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že pre účely posudzovanej veci je nutné uzavrieť, že účinky
vstupu vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 O. s. p. nastávajú už okamihom doručenia
oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného konania);

právna úprava platná a účinná do 31. 12. 2014 výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nevyžaduje. Prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka
do konania súd z vlastnej iniciatívy neskúma a dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka
do konania je len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý tento oznámi súdu po doručeníoznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Následný súhlas podporovaného účastníka
sa vyžaduje len vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní
vykoná (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05. 02. 2013).

Vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnia len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým je
právnická osoba založená za účelom ochrany práv spotrebiteľa. Preto pokiaľ v prejednávanej veci
vedľajší účastník doručil oznámenie o svojom vstupe do konania na strane odporkyne do 31. 12.
2014, okresný súd postupoval vecne správne, ak vzhľadom na navrhovateľom vznesenú námietku
(ne)prípustnosti vedľajšieho účastníka konania na strane odporkyne rozhodol tak, že návrh navrhovateľa

na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho účastníctva občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV zamietol.

Vzhľadom na vývoj právnej úpravy občianskeho súdneho konania v poslednom období nemožno v
prípade spotrebiteľskej veci hovoriť už o klasickom sporovom konaní, pretože v tomto konaní nie je súd
v celom rozsahu viazaný návrhom (§ 153 ods. 3 a 4 O.s.p.), je povinný z vlastnej iniciatívy skúmať, či

spotrebiteľská zmluva, od ktorej odvodzuje navrhovateľ svoj uplatnený nárok, neobsahuje neprijateľné
podmienky (§ 172 ods. 9 O. s. p.) a je dokonca z úradnej povinnosti povinný v konaní aj bez návrhu
prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ

týchto skutočností dovolával (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov). Z tohto hľadiska sa pomoc vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi nepochybne môže
prejaviť v ktorejkoľvek fáze konania po jeho začatí, a to práve v možnosti poukázať na tieto skutočnosti,
ktoré môžu mať podstatný vplyv na výsledok konania v konkrétnej spotrebiteľskej veci (a to aj v prípade
ak je spotrebiteľ v konaní nečinný).

Navrhovateľ v odvolaní správne uviedol, že novela Občianskeho súdneho poriadku zákonom č.
353/2014 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2015 neobsahuje ustanovenia prechodného charakteru.
Novelizované znenie §-u 93 ods. 2 a 3 O. s. p. je preto možné aplikovať na právne vzťahy odo dňa
účinnosti tohto zákona, teda od 01. 01. 2015. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania

bolo doručené okresnému súdu pred 01. 01. 2015. Uvedený právny záver nespochybňuje ani dôvodová
správa k zák. č. 353/2014 Z. z. ak konštatuje, že odstraňuje interpretačné problémy praxe súdov,
ak z uvedeného v žiadnom prípade nevyplýva, že by uvedená novela zák. č. 353/2014 Z. z. mala
byť aplikovaná i na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou. Podmienky na vstup vedľajšieho
účastníka do konania zavedené právnou úpravou účinnou od 01. 01. 2015 nemožno aplikovať na tie

prípady, kedy vedľajší účastník do konania vstúpil ešte za účinnosti starej právnej úpravy, ktorá takéto
podmienky pre vznik vedľajšieho účastníctva nezakotvovala, pretože by sa tak podľa novej právnej
úpravy posudzoval vznik právnych vzťahov a nadobudnutých práv (ktoré vedľajšiemu účastníkovi jeho
vstupom do konania vznikli), ku ktorému došlo pred jej prijatím.

Účelom postavenia vedľajšieho účastníka ako právnickej osoby založenej na ochranu práv spotrebiteľa,
ktorý vstupuje do konania podľa § 93 ods. 2 O. s. p. účinného od 15. 10. 2008 je v zmysle dôvodovej
správy k tomuto ustanoveniu rozšíriť ochranu práv aj na práva spotrebiteľov, na ochrane ktorých
existuje dôležitý verejný záujem a teda umožniť právnickým osobám založeným na tento účel chrániť
práva spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní v procesnom postavení vedľajších účastníkov. V

prejednávanej veci musí súd brať na zreteľ, že existujú dva typy vedľajšieho účastníctva a v prípade, ak
zo zákona vstúpila do určitého konania právnická osoba, činnosť ktorej je zameraná na ochranu práv
spotrebiteľa, potom na vstup alebo zotrvanie v konaní, príp. na možnosť uskutočňovať právne úkony v
takomto konaní, tomuto typu vedľajšieho účastníka nemožno klásť žiadne ďalšie podmienky okrem tých,
ktorésústanovenév§93ods.4,druháatretiavetaO.s.p.Ibauvedenývýkladtotiždôslednezodpovedá

tomu, že všeobecné súdy sú povinné vykladať a používať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku,
v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení
nemožno obmedziť základné práva na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí
súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní ochranu
zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov.

Pokiaľ je potom účelom ust. § 93 ods. 2, v spojení s § 93 ods. 4 O. s. p. zvýšiť ochranu určitých
subjektov prostredníctvom právnických osôb, ktorých predmetom činnosti je práve ochrana záujmov
týchto subjektov, nemožno mať pochybnosti o tom, že je v súlade s uvedeným účelom právnej úpravy,uvedenýmprávnickýmosobámzabezpečiťúčinnéprávneprostriedkyochrany,ktorébymohlivprospech
chránených subjektov využiť.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu v celom
rozsahu potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.