Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/81/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200690
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:5016200690.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej

a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Jany Hatalovej, PhD., v právnej veci
navrhovateľky: Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul.
29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského
súdu v Žiline č. k. 25Sd/40/2016-24 zo dňa 22. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/40/2016-24 zo dňa 22.
septembra 2016 potvrdzuje.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250q ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len „O.s.p.") potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. júna 2016,
ktorým podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa
21.04.2016.

Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že o odbornej úrovni posudkovej lekárky Mgr. MUDr. W.

nemá dôvod pochybovať. Navrhovateľka v súdnom konaní nepredložila žiadne lekárske správy, ktoré by
neboli zohľadnené posudkovými lekármi, konštatujúce prípadné iné diagnostické závery ako boli zistené
v správnom konaní, a ktoré by predstavovali dôkazy nasvedčujúce existencii novej skutočnosti, ktorou
by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali, resp. ktoré by nasvedčovali inému rozsahu
zdravotného poškodenia u navrhovateľky ako bol v čase rozhodovania odporkyne ustálený, alebo by
inak prijatý záver spochybňovali.

Pokiaľsatýkatvrdenianavrhovateľkynapojednávaní,ževšeobecnálekárkaMUDr.V.jejnechceukončiť
PN, súd poukázal na lekársku správu vystavenú MUDr. P., algeziologičkou zo dňa 28.06.2016, v ktorej
doporučuje ponechať navrhovateľku PN, pracovať so psychoterapeutom na odstránení somatizácie.
Uvedený záver (vhodné pokračovať v PN) vyplýva aj z lekárskeho nálezu MUDr. O., neurologičky zo
dňa 10.06.2016. Pokiaľ však navrhovateľka trvá na tom, že chce mať ukončenú PN, všeobecná lekárka
MUDr. V. by jej mala PN ukončiť (na žiadosť navrhovateľky). Navrhovateľka by mala, aj podľa názoru
súdu, navštíviť psychoterapeuta, nakoľko potrebu psychoterapeutického vedenia odporúčajú aj odborní

lekári (neurológ aj algeziológ).

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je vydané v súlade so
zákonom, o zákonnosti postupu odporkyne nemal súd pochybnosti, preto napadnuté rozhodnutie akozákonné potvrdil. Uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť je
určená mierou zodpovedajúcou zákonu v čase rozhodovania odporkyne (ako aj v čase posúdenia
jej invalidity druhostupňovou posudkovou lekárkou sociálneho poistenia). Záverom súd uviedol, že ak

by v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľky v dôsledku zhoršenia zdravotného
stavu, môže opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť (MPSVZČ), alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a stanovenia miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie. Namietala, že krajský
súd posudok posudkového lekára sociálneho poistenia nesprávne vyhodnotil, pretože ako sa uvádza
v posudku, práve z vyšetrení algeziologickej ambulancie vyplýva, že lekár odporúča ponechať na PN,
pričom poukázala na správy z vyšetrení zo dňa 19.04.2016, 28.06.2016 a 10.06.2016. Z tohto dôvodu
ostáva stále práceneschopná, aj keď už uplynula doba poskytovania dávky zo sociálneho poistenia.
Ďalej namietala, že v rámci dokazovania v konaní navrhovala vykonať dopyt na jej ošetrujúcu lekárku

MUDr. V., z akého dôvodu ju neustále ponecháva PN, ktorý dôkazný návrh súd zamietol, čím bola
ukrátená na svojich právach ako účastník konania, bola jej odňatá možnosť konať pred súdom. Na
základe uvedeného považovala napadnutý rozsudok za vecne a právne nesprávny a žiadala, aby
odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie, alebo ho
zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedla, že dôvody, ktoré uvádza navrhovateľka
v odvolaní, nepovažuje za opodstatnené. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a
jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske
znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom

sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj súdneho konania.

Navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali
úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených
v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia

spochybnili alebo vyvrátili. Pokiaľ navrhovateľka žiadala v odvolaní o ďalšie vyšetrenia, odporkyňa
poukazuje na povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci
dokazovania, kedy je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Námietky
uvádzané navrhovateľkou v odvolaní o neúplnom zistení jej zdravotného stavu preto považuje za
nedôvodné.

Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považovala
odporkyňa za neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na
spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.

Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne
ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné,
dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez
nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie
dokazovanie.

Odporkyňa záverom uviedla, že navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav bol
zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, preto jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Vzhľadom na uvedené považovala závery
krajského súdu za vecne správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním a navrhla, aby

odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, preskúmal a jednomyseľne dospel k záveru, že
odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred
na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk).
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25. októbra 2017 (§156 ods. 1 a 3 O.s.p.).Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti
poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a
zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac
o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení).

Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti
navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku.

Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľka požiadala dňa 21. apríla 2016 o priznanie
invalidného dôchodku. Za účelom rozhodnutia o jej žiadosti posudzoval jej zdravotný stav posudkový
lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Liptovskom Mikuláši. Za rozhodujúce zdravotné
postihnutie navrhovateľky označil neurotické stresové a somatomorfné poruchy, zaradené pod kapitolu
V- Duševné choroby a poruchy správania, položka 4, písm. a) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení.

Za iné zdravotné postihnutie, ktorým bola neuropatická bolesť ľavej ruky, navýšil percentuálnu mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 %. Podľa posudkového lekára zdravotnému
stavu navrhovateľky zodpovedala v čase posudzovania miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žiadosť navrhovateľky bola z tohto dôvodu
zamietnutá preskúmavaným rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. 06. 2016.

V rámci konania o opravnom prostriedku navrhovateľky proti predmetnému rozhodnutiu odporkyne bol
zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš dňa 22.07.2016, a následne dňa 09.08.2016 posudkovým
lekárom Sociálnej poisťovne - ústredie, vysunuté pracovisko v Poprade. Posudkoví lekári po zhodnotení

obsahu opravného prostriedku nezistili dôvody na zmenu posudku; mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť opakovane určili na 25 % za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly V,
položka 4 písm. a) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a za iné zdravotné postihnutie - neuropatická
bolesť ľavej ruky.

Pretožesúdnemôžesámposudzovaťodbornéotázkymedicínskehocharakteru,ktorésúpodkladompre
stanoveniemierypoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťpreúčelyinvalidity,musírovnakoako
odporkyňa vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím
navšetkyokolnosti,najmäajsprihliadnutímnanámietkyžiadateľaoinvalidnýdôchodok.Oobjektívnosti,
odbornejúrovniaúplnostizáverovposudkovposudkovýchorgánov,ktorébolivzásadezhodné,odvolací

súd nemal dôvod pochybovať. Odvolací súd má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu
vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie, z obsahu posudku je
zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu
prislúchajúcejmierypoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť.Pretoženavrhovateľkavodvolaní
neuviedla nič nové, s čím by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali a nepredložila

v odvolacom konaní žiaden dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval, alebo ktorý by nasvedčoval
inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol ustálený, nebol dôvod spochybniť závery lekárskych
vyšetrení, ani dôvod na ďalšie posudzovanie zdravotného stavu.Zo samotnej podstaty preskúmavacieho súdneho konania, ktoré smeruje k prieskumu správneho
konania vyplýva, že administratívny spis je obrazom a výsledkom správneho konania, pretože dokladá
jeho priebeh a skutkový stav, ktorý tu bol v dobe rozhodovania správneho orgánu. Zásadne pritom

platí, že skutkové dôvody, o ktoré sa opiera správne rozhodnutie, musia byť podložené obsahom
administratívneho spisu - v opačnom prípade by bolo správne rozhodnutie, ktoré vzišlo za takéhoto
konania nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Ďalšie zisťovanie skutkového stavu veci až v
konaní pred súdom nie je vylúčené (§ 250i ods. l O.s.p.), pretože súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné
na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Prvostupňový súd vykonal dokazovanie lekárskymi správami odborných lekárov, posudkami
posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočka Liptovský Mikuláš a posudkom posudkového
lekára Sociálnej poisťovne ústredie, pracovisko Poprad. Z postupu krajského súdu je zrejmé, že
počas preskúmavania rozhodnutia správneho orgánu na krajskom súde bolo vykonané dostatočné
dokazovanie, krajský súd sa námietkami navrhovateľky dôsledne zaoberal, dôsledne skúmal, či

závery podaných posudkov majú podklad v lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných
problémov,ktorénavrhovateľka udávala.Všetkyvkonanípredloženéposudkyposudkovýchlekárovako
vecne a miestne príslušných orgánov zo zákona ustanovených na výkon posudkovej činnosti (§ 153 ods.
3, 5 zákona o sociálnom poistení), sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými
vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú náležite odôvodnené, bez nejasností a

vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, podľa názoru odvolacieho súdu, krajský súd dôvodne
považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a odvolaniu navrhovateľky nevyhovel. O zákonnosti
takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako

vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Žiada sa však poznamenať, že preskúmavané rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o
invalidný dôchodok nevylučuje možnosť navrhovateľky opätovne požiadať o priznanie invalidného
dôchodku a o nové preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ak by v

budúcnosti došlo k významnému zhoršeniu jej zdravotného stavu, čo by preukazovali nové lekárske
správy.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku,
lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval
odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.