Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 17, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoZm/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113209285
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113209285.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Jozefa

Škraba a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4,
Zábrdovice, 602 00 Brno, IČO: 264 29 705, Česká republika, proti žalovanej: Z. V., K.. XX.X.XXXX, D.
X. XXX, XXX XX D. K. B., právne zastúpenej JUDr. Jánom Klimekom, advokátom, Sládkovičova 8, 080
01 Prešov, o zaplatenie zmenkovej sumy 208,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č.k. 18CbZm/76/2013-61 zo dňa 31.5.2016, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne
z uplatneného úroku vo výške 0,25 % denne zastavil podľa § 96 O.s.p. (účinný do 30.6.2016). V
prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu žalovanej,
ktorá v konaní vystupuje ako právna nástupkyňa po pôvodnom žalovanom X. Z., zomrelom dňa
XX.X.XXXX, priznal podľa § 142 ods.1 O.s.p. na ťarchu žalobcu vo výške 113,60 eur.

2. V dôvodoch okresný súd uviedol, že žalobca podal návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Návrhom sa domáhal proti pôvodne žalovanému zaplatenia
zmenkovej sumy 208,- eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 228,- eur od 15.11.2009
do 1.11.2010, čo predstavuje sumu 200,64 eur, ďalej zo sumy 218,- eur od 2.11.2010 do 1.3.2011,
čo predstavuje sumu 65,40 eur a zo sumy 208,- eur od 2.3.2011 do zaplatenia. Žiadal priznať aj úrok
vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 228,- eur od 29.1.2010 do 1.11.2010, čo predstavuje sumu
10,41 eur, zo sumy 218,- eur od 2.11.2010 do 1.3.2011, čo predstavuje sumu 4,31 eur a zo sumy

208,- eur od 2.3.2011 do zaplatenia. Tiež zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda
0,76 eur a náhradu trov konania, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že je ako indosatár nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 15.5.2009 na zmenkovú sumu 228,- eur, pričom sa
zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 15.11.2009. Indosonovaná zmenka
je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“

3. Zmenka bola vystavená dňa 15.5.2009, dátum vystavenia, na sumu 228,- eur, pričom do jej textu

bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa
zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 15.11.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo
prvotného zmenkového veriteľa.4. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 20,- eur na zmenkovú
sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené
skutočnosti zistiť verejnou listinou. Súd prevzal originál zmenky do súdnej úschovy.

5. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa
15.5.2009 bola uzavretá písomná úverová zmluva č. XXXXXXX, ktorou veriteľ - V., W..Y..R.. poskytol
právnemu predchodcovi žalovanej úver vo výške 200,- eur. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť vo výške
324,- eur 6 mesačnými splátkami po 54,- eur, počnúc dňom 10.6.2009. V zmluve nie je uvedený úrok,

je len uvedený poplatok vo výške 124,- eur, pričom poplatok nie je konkretizovaný a v zmluve nie je
uvedená ani RPMN.

6. Právny predchodca žalovanej dňa 15.5.2009 vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je záväzok
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti V., W..Y..R.. sumu 228,- Eur a zmenkový
úrok 0,25 % denne od 15.11.2009. Predmetná zmenka bola pôvodným žalovaným vystavená ako

vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej
strany zmenky vyplýva, že spoločnosť V., W..Y..R.., indosovala zmenku na rad žalobcu. Listina má
znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné
údaje vystaviteľa a jeho podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia

zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným tlačením písmom ako zvyšok zo vzorového tlačiva.

7. Vo svojom vyjadrení k predmetu konania žalovaná uviedla, že o zmenke nevedela, nebola predmetom
dedičského konania po poručiteľovi X. Z. a namietala jej neplatnosť.

8. Okresný súd konštatoval, že k vyplneniu zmenky došlo v tomto prípade, na základe všeobecných
úverových podmienok pôvodného veriteľa, ktorý obsahuje v bode 17 dohodu o vyplnení zmenky. V ňom
sa uvádza, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky, vyplývajúceho
z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodnú, že zmenkovú

sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle podmienok stane dlh splatný
okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo
neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo
sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň

keď v zmysle týchto podmienok sa stal splatný celý dlh. Podľa originálu predloženej zmenky, táto
v ľavom dolnom rohu obsahovala údaj, a to číslo zmluvy a za miesto splatenia bolo určené sídlo
prvotného zmenkového veriteľa spoločnosti V., W..Y..R... V ďalších dôvodoch súd konštatoval, že ide o
spotrebiteľské konanie, predmetom ktorého je spor zo zmenky a preto postupoval pri jej preskúmavaní
i zo záverov spoločného Občianskoprávneho a Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo

dňa 20.10.2015 (zverejneného pod č. 93 Zbierky stanovísk a rozhodnutí súdov SR 8/2015), ustanovení
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a úpravy ochrany spotrebiteľa v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Dohodu o vyplnení zmenky vo všeobecných obchodných podmienkach
považuje okresný súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku pre obchádzanie zákona, pre jej formu,
nevyváženosť v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Navyše, prvý nadobúdateľ zmenky

vyplnil zmenkovú sumu v rozpore s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z., i vzhľadom na vyplnenú
zmenkovú sumu.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zostávajúci nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol. O
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci, keďže úspešná žalovaná si uplatnila nárok na
náhradu trov právneho zastúpenia.

10. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca písomným podaním zo dňa 18.8.2016 a to proti
výroku, ktorým bola žaloba v predmetnej veci zamietnutá. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť

a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Odvolanie podal z dôvodu, že konanie ma inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového
poriadku, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku,
t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila je patriace procesné právav takej miere, že došlo k porušeniu ráva na spravodlivý proces a napokon že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods.1 písm. h) Civilného
sporového poriadku.

11. Prvoinštančný súd oprel svoje rozhodnutie o znenie úverovej zmluvy a všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, avšak neuvádza, ktorá sporová strana listinné doklady v konaní predložila alebo či
súdsámzabezpečiltietodokladybeznávrhusporovýchstrán.Žalobcaapodľadostupnýchinformáciíani
žalovaná nenavrhli doplnenie žiadnych dôkazov. Podľa § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je

ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi
a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil a
na základe týchto skutočností mal žalobca za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Žalobca predložil
súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto splnila všetky formálne a
materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb., dokázal jasne a úplne a zrozumiteľne
svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany

žalovanej žiadnych námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie
ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o
práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania
rozsudku v konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier ktorý
inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je preto

jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možne ničím iným nahradiť. Žalovaná mohla na
základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak neurobila, musia byť
akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady, konštruovanej
nariadením. Súd samotný nie je legitimovaný na to, aby postupom podľa ustanovenia § 120 ods. 1 veta
prvá in fine O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovanú. Ak tak súd urobil, ide o porušenie princípu

kontradiktórnostisúdnehokonaniaarovnostiúčastníkovkonaniaakosúčastiprávanaspravodlivésúdne
konanie. Súd z vlastnej iniciatívy bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu
vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto
obrany žiadnym spôsobom nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala a svojím konaním ju
prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal

pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Uvedené správanie
súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny
proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Prvoinštančný súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho
nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to, že žalovaná so spoločnosťou V., W..Y..R..,

uzatvorila zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou
zmenkou, že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti
však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z
dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné.
Žalovaná a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým

by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na
základeaplikácienesprávnychprávnychpredpisov,akoajnesprávnejinterpretáciepríslušnýchprávnych
predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je
účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka
a nie iný záväzkový právny vzťah. Prvoinštančný súd ignoroval ustanovenie § 17 Zákona o zmenkách

na šekoch. Za určitých okolností je prípustné uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak
námietka musí byť vznesená zo strany žalovanej a predovšetkým žalovaná v tejto situácii nesie dôkazné
bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nesúhlasil s názorom súdu, že pri nadobúdaní zmenky konal
na škodu dlžníka. Na zdôraznenie správnosti uvedených námietok poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1839/2000, v zmysle ktorého zmenkový záväzok je celkom samostatný a

oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Je samostatným nárokom, nezávislým
dokonca na existencii zabezpečovanej pohľadávky. Nesúhlasil ani s argumentáciou súdu, pokiaľ ide o
odklon od všeobecnej teórie o povinnosti neskúmať kauzu zmenky, nesúhlasil ani so záverom o tom, že
by dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov

zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Zmenka aj v prostredí spotrebiteľských úverov
mohla byť používaná. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v prostredí spotrebiteľských úverov pretože právna úprava explicitne pripúšťalapoužívanie blankozmeniek. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru poukázal na rozhodnutia Krajských
súdov v Banskej Bystrici a Prešove, ako aj súdov európskych.

12. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
bola žaloba žalobcu zamietnutá podľa ustanovení § 378 a nasl. Civilného sporového poriadku bez
nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa § 380
ods. 2 cit. zákona na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli
v odvolacích dôvodoch uplatnené. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že v konaní pred súdom

prvého stupňa nedošlo k takým vadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Odvolací
súd aj vo svojom rozhodnutí konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na doplnenie
ich správnosti zdôrazňuje nasledovné:

13. V danom prípade bol podaný návrh podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č.

861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Pre toto konanie je spoločné to, že návrh bol uplatnený podľa Nariadenia, že v návrhu boli z hľadiska
hmotného práva uplatnené práva zo zmenky podľa Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. a
že žalovaným je spotrebiteľ. Cieľom Nariadenia je zjednodušenie, urýchlenie cezhraničných konaní vo
veciach s nízkou hodnotou sporu, zníženie nákladov a zaručenie rovnakých podmienok pre veriteľov a

dlžníkov. Pri postupe podľa Nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu
kontradiktórneho konania, a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe
a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia. Uplatňuje sa v občianskych a
obchodných veciach v cezhraničných prípadoch, bez ohľadu na povahu súdu, ak celková hodnota
nároku bez navýšenia o úroky, náklady a výdavky nepresahuje sumu 2.000,- eur v čase doručenia

žalobného formulára na súd. Nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých
spotrebiteľ môže byť účastníkom na strane žalobcu, alebo žalovaného. Konanie je v zásade písomné,
ide o tzv. formulárové konanie, podstatou ktorého je komunikácia žalobcu a žalovaného so súdom
prostredníctvom vzorových tlačív. Z čl. 19 Nariadenia vyplýva, že pokiaľ Nariadenie neustanovuje inak,
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu,

v ktorom sa konanie vedie. Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie
žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesno-
právne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalostí určitých
okolností súdu z jeho činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých
mravov. Z Nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie

aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru
o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4 Nariadenia. Z procesného
hľadiska teda k návrhu súd môže pristupovať s rovnakou mierou ingerencie ako k akémukoľvek inému
návrhu uplatnenému v konaní pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej
časovej náročnosti v zmysle uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného

pojednávania, nemusí to byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje
za potrebné. Nariadenie je tak len alternatívnym nástrojom pri rešpektovaní procesných pravidiel
príslušného členského štátu. Nariadenie je procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje ale nebráni
postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania.
Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvnená

povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej
pristupuje súdu ex offo nie je nariadením nijako vylúčená.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si uplatňuje v konaní právo zo zabezpečovacej zmenky, keďže
právny predchodca žalovanej uzavrel zmluvu o úvere pôvodne s veriteľom, obchodnou spoločnosťou V.,

W..Y..R.., dňa 15.5.2009. Podľa tejto zmluvy mu veriteľ poskytol úver vo výške 200,- eur a žalovaný sa
zaviazal túto sumu zaplatiť zvýšenú o poplatok 124,- eur, spolu 324,- eur, a to v 6 mesačných splátkach
po 54,- eur, počnúc dňom 10.6.2009. Číslo zmluvy je XXXXXXX, pričom to isté číslo zmluvy je uvedené
na zmenke, ktorú žalovaný vystavil dňa 15.5.2009, na ktorej je uvedená zmenková suma 228,- eur,
ktorú mal zaplatiť spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 15.11.2009. Súčasťou úverovej zmluvy

sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 17 majú tzv. Dohodu o vyplnení zmenky,
na základe ktorej je majiteľ zmenky oprávnený vyplniť zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy. Krajský súd už viackrát judikoval, že nemôže dôjsť k platnému uzavretiu Dohody o
vyplnení zmenky len odkazom na Všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru. Navyše, tietodohody o vyplnení zmenky neboli individuálne dojednané, čo vyplýva aj z § 53 ods. 2, 3 Občianskeho
zákonníka s tým, že za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ

nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi spotrebiteľom a dodávateľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. Dohoda o vyplnení zmenky splynula s ostatnými podmienkami poskytnutia
úveru, pričom sú značné pochybnosti o tom, či podpisujúci dlžník mal vedomosť o tom, že okrem podpisu
úverovej zmluvy sa zaväzuje k ďalším zmluvným záväzkom, ktoré pre platnosť by prakticky potrebovali
samostatné zmluvné dojednania. Z uvedených skutočností vyplýva, že táto zmenka v zmysle dohody

o vyplňovacom práve bola vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, ako to správne konštatoval a odôvodnil už súd prvej inštancie. Taktiež požadovanie 0,25 %
úroku zo zmenkovej sumy, pričom ide o úrok 91,25 % ročne, je konanie v rozpore s dobrými mravmi.

15. V danom prípade, vzhľadom na označenie účelu úveru vo formulári úverovej zmluvy zaškrtnutím
možnosti „povolanie“, súd konštatuje, že žalovaný aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom, pretože

nebolo preukázané, že pri uzavieraní zmluvy konal v rámci svojho povolania. Samotné značenie
účelu v zmluve nie je dôkazom preukazujúcim poskytnutie úveru na iný ako spotrebiteľský účel,
ktorý v zmluve vymedzený nie je. Dôkazné bremeno preukázania, či bol úver použitý na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, majúcu za následok
potrebu kvalifikácie úveru na tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver, riadiaci sa následne Obchodným

zákonníkom, teda veriteľa. Pre absenciu akýchkoľvek listinných dôkazov, preukazujúcich skutočný účel
použitia finančných prostriedkov, ktoré boli predmetom úverovej zmluvy, sa odvolací súd stotožňuje so
záverom okresného súdu o spotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu medzi pôvodným veriteľom a
pôvodným žalovaným, založeným zmluvou o úvere, ktorý je v danom prípade v zmysle tak vnútroštátnej
ako aj európskej legislatívy, upravujúcej spotrebiteľské právo, potrebné skúmať. Dôkazné bremeno,

ktoré v prípade pochybností o charaktere právneho vzťahu je na žalobcovi, tento neuniesol ani v
súvislosti s odvolacím konaním. Z doterajšej rozhodcovacej činnosti je súdu zrejmá skutočnosť, že
pôvodný veriteľ V. W..Y..R.., pri uzatváraní úverových zmlúv, ako je predmetná zmluva, účelovo
obchádzal právny režim spotrebiteľských úverov navádzaním dlžníkov na vypĺňanie identifikátorov
podnikateľského subjektu, ak takým dlžník bol, resp. označovaním účelu súvisiaceho s povolaním,

zamestnaním a pod., a to bez ohľadu na skutočný záujem klienta - dlžníka, ktorý pri uzatváraní
základnéhoúverovéhovzťahuzostranyveriteľaskúmanýnebolvôbec.Zpredloženéhospisunevyplýva,
že by o takéto konanie nešlo aj v predmetnom prípade. Preto súd vecne správne pristúpil k ochrane
spotrebiteľa v zmysle platných právnych ustanovení spotrebiteľského práva.

16. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia i pokiaľ ide o konštatovanie
obchádzania Zákona o ochrane spotrebiteľov. Rubopisovanie zmenky (prevod zmenky rubopisom)
znamená sťaženie spotrebiteľovi možnosti domáhať sa svojich práv, pretože podľa § 17 zmenkového
zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom okrem toho, ak majiteľ pri nadobúdaní

zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Rubopisovanie zmenky znamená sťaženie podávania
tzv. kauzálnych námietok (námietky týkajúce sa hospodárskych dôvodov vystavenia zmenky) pre
spotrebiteľov, s tým, že terajší majiteľ zmenky a žalobca by bol chránený proti dlžníkovi, ktorý po
rubopisovaní zmenky už nemohol vznášať kauzálne námietky proti novému majiteľovi zmenky. Ak došlo
k vyplneniu zmenky bez platnej dohody o vyplňovacom práve, zmenka v časti zmenkovej sumy je

vyplnená v rozpore so zákonom. Dohoda o vyplnení zmenky nebola platne uzavretá, nebola individuálne
dojednaná, preto bez platnej dohody o vyplnení zmenky nemohol pôvodný majiteľ zmenky vypísať
zmenku v podstatných náležitostiach vlastnej zmenky, a to zmenkovej sume či dohodnutom zmenkovom
úroku.

17. Krajský súd preto, na základe vyššie uvedeného, potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku,
ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá. Rovnako, vzhľadom na úspech žalovanej v konaní, aj vo
výroku o náhrade trov konania, v ktorom priznanú výšku odvolateľ nijako nenamietal. (§ 219 ods.1
Občiansky súdny poriadok).

18.Rozhodnutieotrováchodvolaciehokonaniamáoporuvustanovení§396ods.1,§255ods.1a§262
ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov odvolacieho
konania, o ktorých rozhodne súd prvej inštancie.19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).