Uznesenie Judgement was issued on Monday, September 11, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50C/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217217105
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1217217105.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: D.. J. P., Z.. XX.XX.XXXX, C. XX, Q. U., zast.
advokátska kancelária GRMAN & PARTNERS, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanému:
Rezidencie Machnáč, s.r.o., Mlynské Nivy 61/A, Bratislava, IČO: 44336047, o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie znenia:

II. Súd v prospech žalobcu zriaďuje záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného a to k :
a) nebytovému priestoru č. X - XX sklad - pivnica, spolu s podielom na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo výške XXXX/
XXXXXX v suteréne bytového domu, nachádzajúceho sa v bytovom dome „Q.-XX B. P.“, na L. C. XX,
súp. č. XXXX, postaveného na parcele č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria,

katastrálne územie Staré mesto, obec: Bratislava - mestská časť Q. F., H. B. D., zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom,
b) nebytovému priestoru č. X - XX garážové státie č. XXX, spolu s podielom na spoločných častiach a
zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo výške X/XX z XXXXX/XXXXXX,
v suteréne bytového domu, nachádzajúceho sa v bytovom dome „Q. - XX T. - U.“, na L.J. C. XX, Q..

Č.. XXXX, postaveného na parcele č. XXXX/XXX o výmere XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria č.
XXXX/XXX o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, č. XXXX/XXX o výmere XX m2, zastavané
plochyanádvoriač.XXXX/XXXovýmereXXm2,zastavanéplochyanádvoria,katastrálneúzemieStaré
mesto, obec: Bratislava - mestská časť Staré mesto, okres Bratislava I, zapísané na liste vlastníctva č.
XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom,
c) nebytovému priestoru č. X - XX garážové státie č. XX, spolu s podielom na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo výške X/XX I.
XXXXX/XXXXXX, v suteréne bytového domu, nachádzajúceho sa v bytovom dome „Q. - XX B. - P.“, na
L. C. XX, Q.. Č..XXXX, postaveného na parcele č. XXXX/XXX o výmere XXXX m2, zastavané plochy
a nádvoria č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria č. XXXX/XX, katastrálne územie Staré mesto,
obec: Bratislava - mestská časť Staré mesto, okres Bratislava I, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX,
vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom,

za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 18.193,00 Eur
vzniknutej z titulu náhrady škody, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 23.08.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia 18.193,00
Eur, titulom náhrady škody.

Žalobca v ten istý deň podal aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým navrhol aby

súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného nebytovému
priestoru č. X - XX sklad - pivnica, spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniachbytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo výške XXXX/XXXXXX v suteréne bytového
domu, nachádzajúceho sa v bytovom dome „Q.-XX B. P.“, na L. C. XX, Q.. Č.. XXXX, postaveného
na parcele č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie Staré

mesto, obec: Bratislava - mestská časť Staré mesto, okres Bratislava I, zapísané na liste vlastníctva
č. 9936, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, ďalej k nebytovému priestoru
č. X - XX garážové státie č. XXX, spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového
domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo výške X/XX z XXXXX/XXXXXX, v suteréne bytového
domu, nachádzajúceho sa v bytovom dome „Q. - XX T. - U., na L. C. XX, Q.. Č.. XXXX, postaveného na

parcele č. XXXX/XXX o výmere XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria č. XXXX/XXX o výmere XX m2,
zastavané plochy a nádvoria, č. XXXX/XXX o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria č. XXXX/
XXX o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie Staré mesto, obec: Bratislava -
mestská časť Staré mesto, okres Bratislava I, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným
úradom Bratislava, katastrálnym odborom, a k nebytovému priestoru č. X - XX garážové státie č. XX,
spoluspodielomnaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachbytovéhodomuaspoluvlastníckeho

podielu k pozemku vo výške X/XX I. XXXXX/XXXXXX, v suteréne bytového domu, nachádzajúceho sa
v bytovom dome „Q. - XX B. - P.“, na L. C. XX, Q.. Č..XXXX, postaveného na parcele č. XXXX/XXX o
výmere XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria č. XXXX/
XX, katastrálne územie Staré mesto, obec: Bratislava - mestská časť Staré mesto, okres Bratislava I,
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom,

a to za účelom zabezpečenia žalovanej pohľadávky vo výške 18.193,00 Eur.

Opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ako aj s tým súvisiaceho nároku vo veci samej
žalobca zdôvodnil tým, že dňa 25.11.2016 uzavrel so žalovaným Kúpnu zmluvu č. 3.3.2 predmetom,
ktorej bol prevod vlastníctva v Kúpnej zmluve uvedených nehnuteľností (ďalej ako „predmet prevodu“).

Žalobca ako kupujúci sa na základe Kúpnej zmluvy stal vlastníkom predmetu prevodu, pričom kúpnu
cenu za predmet prevodu uhradil dňa 16.01.2017. Následne po uzatvorení Kúpnej zmluvy žalobca
dňa 30.12.2016 uzatvoril Zmluvu o budúcej nájomnej zmluve. V tejto zmluve prijal žalobca záväzok,
že s budúcim nájomcom uzavrie Nájomnú zmluvu na prenájom predmetu prevodu. Žalobca sa s
budúcim nájomcom dohodol, že do 31.03.2017 mu zašle výzvu na uzatvorenie Nájomnej zmluvy,

ktorej prílohou bude už ním podpísaná nájomná zmluva a do 01.05.2017 mu fyzicky odovzdá, na
základe preberacieho protokolu predmet nájmu do užívania. Nájomná zmluva mala byť uzatvorená
na dobu neurčitú a to od 01.05.2017 do 30.04.2019. Pre prípad nesplnenia záväzkov si zmluvné
strany dohodli zmluvné sankcie. Keďže, ako už bolo spomenuté, žalobca dňa 16.01.2017 zaplatil
žalovanému kúpnu cenu a v zmysle Kúpnej zmluvy, žalovanému vznikla povinnosť odovzdať žalobcovi

do užívania predmet prevodu v lehote do 7 kalendárnych dní od zaplatenia kúpnej ceny. Z podnetu
žalovaného sa dňa 20.01.2017 uskutočnilo odovzdávacie a preberacie konanie. Z priebehu odovzdania
predmetu prevodu zmluvné strany spísali Zápis, z ktorého vyplýva, že predmet prevodu má rovnaké
zjavné vady a nedorobky, ktoré už boli spísané a špecifikované ako výsledok obhliadky predmetu
prevodu zo dňa 23.03.2016. Nakoľko tieto vady neboli ku dňu odovzdávania a preberania predmetu

prevodu stále odstránené, žalobca predmet prevodu odmietol prevziať. Žalovaný na výzvy žalobcu
zo dňa 30.01.2017, 22.03.2017 a 07.04.2017 vady a nedorobky na predmete prevodu neodstránil a
predmet prevodu žalobcovi neodovzdal, pričom toto nebolo odstránené ani na preberacom konaní dňa
17.02.2017. Žalovaný tak hrubo porušil ustanovenia Kúpnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené a z dôvodu,
že žalobca nevyzval budúceho nájomcu na uzatvorenie Nájomnej zmluvy, najneskôr do 31.03.2017,

budúci nájomca od Zmluvy o budúcej nájomnej zmluvy odstúpil a zároveň si uplatnil nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 4.300,00 Eur v zmysle čl. IX bod 1 Zmluvy o budúcej nájomnej zmluvy.
Žalobca dňa 06.07.2017 dobrovoľne zaplatil budúcemu nájomcovi túto zmluvnú pokutu. Žalobca tak od
žalovaného okrem zmluvnej pokuty budúcemu nájomcovi, čo je skutočná škoda, ktorá vznikla žalobcovi,
požaduje aj náhradu škody z titulu ušlého zisku. Škodovou udalosťou, na základe ktorej vznikla

žalobcovi škoda, je porušenie čl. 5, bod 5.1 Kúpnej zmluvy žalovaným. Požadovaná náhrada škody
pozostáva zo skutočnej škody vo výške 4.300,00 Eur (zaplatená zmluvná pokuta) a ušlého zisku vo
výške 13.893,00 Eur (ušlý príjem z nepodpísanej nájomnej zmluvy za stratu na nájomnom a to za 24
mesiacov vo výške 16.800,00 eur, teda 24 x 700,00 Eur a po odpočítaní nezdaniteľnej časti za roky 2017
až 2019 vo výške 1.500,00 eur, teda 3 x 500,00 Eur a dane z príjmu vo výške 19 %, teda 2.907,00 Eur).

Žalovaný sídli v prenajatých priestoroch na Mlynských Nivách 61/A v Bratislave a podľa verejne
dostupných informácií zo štatistického úradu nemá žiadnych zamestnancov a nevlastní žiadne výrobné
a pracovné stroje, ktoré by používal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný nevlastní aniiné bonitné hnuteľné veci ani žiadny dlhodobý nehmotný majetok, ktorý by mohol byť predmetom
exekúcie voči žalovanému. Z poslednej zverejnenej účtovnej závierky žalovaného a jej prílohy za rok
2016 vyplýva, že stav finančných prostriedkov na jeho účtoch bol k 31.12.2016 v hodnote 415.644,00

Eur. Tento stav však už neplatí, pretože z týchto zdrojov bola zaplatená k 31.03.2017 daň z príjmu
právnických osôb, každý mesiac platené aj preddavky na daň z príjmu právnických osôb a boli aj
predmetom rozdelenia zisku medzi spoločníkov spoločnosti. Žalovaný k 31.12.2016 vykazoval zásoby
vo forme tovaru (byty), ktorých výška je však už neaktuálna. Žalovaný má už len peňažné prostriedky
na bankovom účte z tržieb plynúcich z dopredaja posledných nehnuteľností, ktorých výšku vie už len

žalovaný. K dňu podania žaloby a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalovanému
ostali len posledné dva byty s pivnicami, priľahlými pozemkami a garážovými státiami. Vzhľadom na
výšku pohľadávky žalobcu a skutočnosť, že žalovaný nevlastní žiadny hmotný hnuteľný majetok existuje
dôvodná obava žalobcu, že exekúcia jeho peňažnej pohľadávky bude ohrozená, resp. zmarená.

Žalovaný vyvíja maximálnu snahu pri odpredaji a speňažovaní nehnuteľností za účelom absolútneho

ukončenia svojej činnosti smerujúcej k výmazu z obchodného registra. Žalovaný sa aktívne zbavuje
svojho nehnuteľného majetku. Tempo zmenšovania sa majetku žalovaného je vidieť z LV č. XXXX zo
dňa 05.09.2016 a dňa 18.08.2017. Počas 11 - tich mesiacov sa žalovaný zbavil z celkového počtu 24
vonkajších parkovacích státí 22 státí. Ukončenie dopredávania posledných nehnuteľností preukazujú aj
propagačné materiály, ktoré vhadzuje do poštových schránok obyvateľom priľahlých obytných domov.

Je zrejmé, že žalovanému záleží na urýchlenom ukončení predaja nehnuteľností, a preto znížil ich
cenu o viac ako 40 %. Aktivity žalovaného tak smerujú k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti, a
tým aj k zániku akýchkoľvek zdrojov, z ktorých by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu. Žalovaný
verejnedeklaroval,žeužsplatilvšetkypôžičky,čiužvočibankealebosvojímspoločníkom.Poodpredaní
posledných bytov a k nim prislúchajúcich nebytových priestorov, žalovaný skončí s podnikateľskou

činnosťou a vstúpi do likvidácie, resp. v horšom prípade do konkurzu. Vzhľadom na neexistenciu
zamestnancov, vlastného hmotného hnuteľného majetku, na posledné nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaného a ich prebiehajúci predaj a ukončenie jeho podnikania je preukázaná obava, že exekúcia
pohľadávky žalobcu bude ohrozená ak nie nemožná. Žalobca tak navrhuje, za účelom zabezpečenia
svojej peňažnej pohľadávky vo výške 18.193,00 Eur, aby súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam

vo vlastníctve žalovaného zapísaných na LV č. XXXX, XXXX a č. XXXX, ktorých celková hodnota sa
pohybuje v rozsahu 23.000,00 Eur až 25.000,00 Eur. Táto hodnota vyplýva z cien, za ktoré žalovaný
ponúkal tieto nehnuteľnosti na trhu a z jeho cenníkov. Týmto je taktiež splnená zákonná požiadavka, aby
zabezpečovacie opatrenie rešpektovalo zásadu a požiadavku proporcionality medzi výškou pohľadávky,
ktorá a má zabezpečiť a hodnotou zabezpečeného majetku žalovaného.

Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím
opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách
dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
Podľa § 343 ods. 3 CSP ,výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu súdneho spisu v predmetnej veci a
po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že sú splnené všetky zákonné
predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva
na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, s cieľom, aby sa zamedzilo
alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Základnými predpokladmi

nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci,
práva a majetkové hodnoty a toto zriadenie záložného práva bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku
a zároveň existuje obava z budúceho zmarenia exekúcie. Teda zriadením zabezpečovacieho opatrenia
sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní.

Žalobca musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo
osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.
Žalobca tak musí osvedčiť existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Nárok uplatnený vo
veci samej pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera
osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie
najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá
platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu zabezpečovacieho
opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v
prípade potreby. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť

zabezpečovacie opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút
charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Súd takisto
musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca je zaťažený povinnosťou
preukázať súdu dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku
hrozby zmarenia exekúcie.

Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k
nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu,
ktorý predstavuje zriadenie záložného práva. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné

bremeno) v tomto smere má len žalobca. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov
medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. jedná sa
o peňažnú pohľadávku a zároveň je osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená. Ohrozenie, resp.
obava musí byť podložená konkrétnymi skutočnosťami.

Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a či osvedčené skutočnosti odôvodňujú obavu z ohrozenia
exekúcie. Reálne vyhodnotenie tejto potreby žalobcu ako aj hodnoverného osvedčenia dôvodnosti
nároku je otázkou voľnej úvahy súdu.

Súd pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z
obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri
rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na
základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Žalobca je

povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd nemôže nariadiť zabezpečovacie opatrenie ak žalobca
neosvedčil svoj nárok.

Ako už súd spomenul vyššie hodnoverné osvedčenie dôvodnosti nároku môže žalobca dosiahnuť
najmärelevantnýmiskutkovýmitvrdeniami,listinnýmidôkaznýmiprostriedkamiakvalifikovanouprávnou

argumentáciou.

Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na
špecifikovaný majetok jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už judikovaná bola.

Navrhovateľ je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie dôvodnosti ním navrhovaného návrhu a
osvedčenie hrozby zmarenia exekúcie, čo v tomto konaní splnené bolo. Žalovaný, ako podnikateľský
subjekt v dôsledku výstavby a následného predaja nehnuteľností, momentálne disponuje už
len obmedzenými zdrojmi, pričom odpredaním aj týchto posledných nehnuteľností vo vlastníctvežalovaného môže nastať situácia, keď pohľadávku žalobcu, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná,
žalovaný už nebude schopný uspokojiť, resp. nebude mať kto splniť. Súd pri nariaďovaní
zabezpečovacieho opatrenia takisto prihliadol k zásade proporcionality. Podľa tejto zásady je súd

povinný primárne vyhodnotiť, či by nariadenie opatrenia sťažilo alebo znemožnilo ochranu práv
a oprávnených záujmov strán. Požadované obmedzenie žalovaného musí byť primerané a nesmie
nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, teda žalovaného, resp. poskytovať žalobcovi
neadekvátnu výhodu. Musí byť zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie žalovaného alebo jeho
predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je

pravdepodobné, pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany. Súd je toho názoru, že
zriadením záložného práva k posledným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného je splnená zásada
proporcionality, a že žalovaný nebude obmedzený na svojich právach a záujmoch nad mieru prípustnú
a nad mieru presahujúcu nárok žalobcu. Súd mal takisto za osvedčené správanie žalovaného s cieľom
odpredania zvyšných nehnuteľností.

Z priložených dokumentov vyplýva dôvodnosť návrhu. Sú splnené podmienky na vydanie
zabezpečovacieho opatrenia. Súd preto návrhu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

Keďže žalobca s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podal aj žalobu vo veci samej,

súd o trovách konania nerozhodoval, nakoľko s otázkou trov konania a ich náhrady sa vysporiada až v
rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje, písomne a to vo 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.