Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 37P/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117203964
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5117203964.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o deti:

plnoletý D. T., nar. XX.XX.XXXX a
mal. O. T., nar. XX.XX.XXXX

bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
pracovisko Bytča, deti matky: E. T., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, J. a otca: H. T., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, T., o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. O. sumou 80 € mesačne od 1.9.2016, a to do 15.
dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.

II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu plnoletému D. sumou 90 € mesačne od 1.9.2016, a to
do dňa 15. mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje.

III. Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.9.2016 do
31.10.2017 na mal. O. v sume 182 € a na plnoletého D. v sume 319 €, pričom je mu povolené uvedený
nedoplatok splácať v mesačných splátkach po 15 € na každé dieťa spolu s bežným výživným tak, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku.

IV. Súd týmto m e n í Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 14C/47/2010 - 44 zo dňa
28.10.2010 v časti úpravy výživného na deti.

V. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Návrhom doručeným súdu dňa 8. 2. 2017 sa matka domáhala zvýšenia výživného na vtedy maloleté
deti na sumu 150 € mesačne na každé dieťa počnúc 1. 9. 2016 s poukazom na zvýšenie ich potrieb
od posledného určenia výživného.

2) V priebehu konania D. nadobudol plnoletosť a pripojil sa k návrhu matky.

3) Otec so zvýšením výživného nesúhlasil s poukazom na svoj príjem a zdravotný stav.

4) Kolízny opatrovník odporučil návrhu vyhovieť.5) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania vrátane detí a oboznámením sa s
listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných
ustanovení zákonov:

6) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

7) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (ZR)

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.

8) Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

9) Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa

začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

10) Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR:
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre
maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

11) Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že od posledného určenia výživného
rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 14C/47/2010-44 zo dňa 28. 10. 2010, ktorým bolo určené
výživného na obe deti po 67 €, došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, a teda

je na mieste zmena dosiaľ určeného výživného. Pri poslednom určení výživného vtedy maloletý D.
navštevoval štvrtý ročník základnej školy a maloletá O. navštevovala tretí ročník základnej školy. Matka
dosahovala hrubý príjem 850 € a otec čistý mesačný príjem 7.565 Kč. Odvtedy došlo k výraznej zmene
pomerov na strane mal. detí spôsobené ich prirodzeným rastom a vývojom, ako aj nástupom na vyšší
stupeň základnej školskej dochádzky a následne i na strednú školu.

12) Matka je v súčasnosti zamestnaná, jej mesačný čistý príjem dosiahol za obdobie 1-8/2017 výšku
768 €. Ďalej je poberateľkou daňového bonusu na obe deti. Je výlučnou vlastníčkou rodinného domu,
na vyporiadanie ktorého bola nútená vziať si úver v pôvodnej výške 40 tisíc. €, ktorý mesačne spláca v
splátke 205 €; otcovi z celkovej výšky dlhu bola vyplatená suma 30 tisíc €. Matka aj deti sú zdravé, majú

bežné potreby. Deti navštevujú školu v Bytči, s čím sú spojené cestovné náklady 25 € mesačne. Na deti
má matka náklady na učebnice, D. sa sporí 70 € ročne na náklady spojené so stužkovou slávnosťou.

13) Otec pracuje ako strážnik v súkromnej bezpečnostnej službe s mesačným priemerným príjmom
409 €. Je fyzicky ťažko zdravotne postihnutý s 50 % mierou funkčnej poruchy z dôvodu ochorenia

diabetes, pričom však v oblasti mobility a orientácie, komunikácie, zvýšených výdavkov či sebaobsluhy
nemá dôsledky z ťažkého zdravotného postihnutia. Z uvedených dôvodov mu nebol ani poskytnutý
peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, a to aj s odôvodnením,
že trpí na diabetes druhého typu a nemá chronické komplikácie. Na základe uvedeného napriekzdravotného postihnutiu má súd za to, že otec by mohol dosahovať i lepší príjem; súčasný jeho príjem je
podpriemerný, nedosahuje podľa názoru súdu výšku zodpovedajúcu jeho možnostiam a schopnostiam,
keďže ide o človeka s praxou. Súd má za to, že by mohol dosahovať príjem aspoň o 100 € vyšší, ktorý

by mohol získať i vedľajšími pracovnými pomermi, keďže jeho aktuálnu prácu súd nepovažuje za fyzicky
náročnú.

14) Otec je spoluvlastníkom rodinného domu v 1/6-ine, ktorý prešiel celkovou rekonštrukciou; vo zvyšnej
časti je spoluvlastníkom nehnuteľnosti otcova sestra. Podľa názoru súdu rozsah, v akom sa otec

podieľal na rekonštrukcii nehnuteľnosti, nezodpovedá jeho spoluvlastníckeho podielu, keďže hradil
podľa vlastného tvrdenia 7.500 €. Otec netvrdil ani nepreukázal, že by celá rekonštrukcia dosiahla sumu
45 tisíc euro, pričom by išlo naozaj o dosť podstatné zhodnotenie nehnuteľnosti. V danej veci neobstojí
argument otca, že jeho sestra je invalidná, a preto nemohla do domu investovať; súd mal preukázané, že
otcova sestra dňa 18. 6. 2015 predala jednoizbový byt v Bytči za kúpnu cenu 32 tisíc euro, a teda mala
dostatok prostriedkov, aby sa na rekonštrukcii ako väčšinový spoluvlastník mohla podieľať. Pokiaľ sa

do rekonštrukcie rozhodol investovať najmä otec, je to jeho rozhodnutie, ktoré nemôže ísť na vrub ním
vyživovaných detí a v zmysle citovaného ustanovenia § 75 veta druhá Zákona o rodine, súd uvedené
rozhodnutiaotcaposúdilakovzdaniesa majetkovéhoprospechubezdôležitéhodôvodu.Taktiežmásúd
za to, že nie je pravdivé tvrdenia otca, že z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov mu
nezostaližiadneprostriedky,nakoľkopodľavlastnéhotvrdeniadorekonštrukcienehnuteľnostiinvestoval

7.500 €, za ďalších 5.000 € kúpil pozemok v kat. území Súľov - Hradná. Aj keď súd akceptuje, že nejaké
prostriedky použil na zastupovanie pred súdom, zakúpenie vozidla, ako aj uspokojovanie bežných
potrieb, keďže bol otec pol roka nezamestnaný, s poukazom na to, že vyporiadanie mu bolo vyplatené
vo februári 2014, teda pred 3,5 rokom, ako aj na jeho bežné potreby, ktoré sám mesačne tvrdil vo výške
230 € na bývanie, stravu a ošatenie, zdravotnú starostlivosť a pohonné hmoty, ďalej 53 € mesačne na

úver v banke a 134 € na výživné, čo celkovo činí cca 380 €, nie je predpoklad, že by počas obdobia
nezamestnanosti spotreboval viac ako 2.500 až 3.000 € aj pri nejakých mimoriadnych výdavkoch. Súd
predpokladá, že otec ešte disponuje približne so sumou 10.000 €, ktorú sa z dôvodu, aby mu výživné
nebolo zvýšené, snaží pred súdom utajiť.

15) Pre úplnosť súd dodáva, že nepovažuje za bežnú prax, aby výživné bolo hradené v majetku povinnej
osoby, prípadne jeho predaja a následných úspor. Avšak vo výnimočnom prípade, keď povinná osoba
nemá dostatočný bežný príjem, je možné od nej spravodlivo požadovať, aby aj takéto prostriedky boli
použité na plnenie vyživacej povinnosti. V danom prípade je teda spravodlivé, aby otec i úspory, ktoré
získal z vyporiadania majetku manželov, použil na účel plnenia výživného, pretože podľa § 62 odsek 5

Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, teda i sporením a investíciami. V
prvom rade má otec zabezpečiť potreby svojich maloletých detí, a to najmä ak sa s deťmi stretáva len
sporadicky a rovnako sporadicky im prispieva nad rámec výživného. Tým pádom matka zabezpečuje
gro osobnej starostlivosti o deti, zabezpečuje im bytové potreby, pričom doterajšia výška výživného 67 €
nezabezpečí pre deti ani len stravu na jeden mesiac. Je nutné poukázať, že D. už je vo veku dospelého

človeka, maloletá O. má takmer 17 rokov a podľa praxe súdu sú priemerné výdavky v ich veku 250
€ mesačne (bez bytových potrieb); to znamená, že aj po odpočítaní rodinných prídavkov a daňového
bonusu, ktoré matka na deti poberá, je nutné vynaložiť ďalších 200 € na uspokojenie potrieb každého z
nich, aby ich životná úroveň bola priemerná. Takýmito prostriedkami však matka nedisponuje.

16) Nakoľko osobná starostlivosť o deti vzhľadom na ich samostatnosť je už nižšia, pričom bežné
príjmové pomery a možnosti matky sú o niečo lepšie ako u otca, súd otca zaviazal na platenie výživného
vo výške 90 € na plnoletého D., u ktorého sú vzhľadom k tomu, že sa blíži k ukončeniu štúdia, o
niečo vyššie výdavky, a na sumu 80 € u mladšej mal. O.. Takéto výživné súd považuje za primerané
s poukazom na pomery otca a na ďalšie argumenty uvedené vyššie. Otec je povinný uvedené výživné

uhrádzať do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, v prípade mal. O. k rukám matky a v prípade
plnoletého D. k jeho rukám.

17) Výživné súd zvýšil od septembra 2016 podľa návrhu matky, nakoľko už v tomto čase boli zmenené
pomery na strane všetkých účastníkov konania. Za okolnosť hodnú osobitného zreteľa súd považuje

skutočnosť, že obe deti nastúpili od posledného určenia výživného nielen na druhý stupeň základného
školstva, ale aj na strednú školu, teda práve od septembra 2016 boli obe deti stredoškolákmi. D. je
aktuálne v treťom ročníku a mal. O. v druhom ročníku strednej školy, pričom najvyššie náklady bývajú
práve v septembri na začiatku školského roka a sú spojené s nákupom učebných pomôcok, ošatenia,platenia poistného, ZRPŠ a podobne, pričom v predchádzajúcich obdobiach uvedené náklady, ktoré
možno považovať za podstatné a výrazne zaťažujúce, znášala iba matka. Súd nemohol prihliadať k
plneniam otca mimo výživného, nakoľko nedosahujú ani bežný štandard (za ktoré je možno považovať

darčeky ku všetkých sviatkom ako sú narodeniny, meniny, Vianoce a podobne), zároveň otec sa s deťmi
stretáva len niekoľkokrát ročne (s mal. O. 1-2 krát ročne), teda nepravidelne v pod štandardnom rozsahu.
Podľa názoru súdu je celá táto situácia spôsobená neoddelením role rodiča a partnera, keď otec výživné
považuje za príspevok bývalej manželke, teda matke. Pre úplnosť súd dodáva, že bral ohľad na to, že
matku mohla demotivovať podať návrh na zvýšenie výživného aj skôr okolnosť, že naposledy jej návrh

bol v roku 2015 zamietnutý.

Nedoplatok na zvýšenom výživnom

18) Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

19) Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto
dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že

omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

20) Nakoľko otec nad rámec výživného na mal. O. neprispieval, za zročné obdobie 14 mesiacov (od
09/2016-10/2017) mu vznikol nedoplatok vo výške 182 € (13x14). Čo sa týka plnoletého D., v mesiaci
september 2017 mu otec prispel 70 €, tým pádom nedoplatok na zročnom výživnom činí 319 € (13

mesiacov x 23 € + 1x20 €). Uvedené nedoplatky otcovi súd povolil splácať v mesačných splátkach po
15 € na každé dieťa, ktoré považuje za primerané s poukazom na pomery otca opísané vyššie.
21) Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ust. § 231 CSP k zmene ostatného rozsudku o určení
výživného, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozsudku.
22) Nakoľko súd nezistil žiadne osobitné okolnosti hodné osobitného zreteľa, rozhodol podľa § 52 CMP,

podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.

Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.:
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku
tohto konania

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
-vakomrozsahusarozhodnutienapáda;rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môžeodvolateľrozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a

- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo

- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami.

Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon
rozhodnutia.