Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoPr/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114226605
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114226605.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobkyne F. P., trvale bytom X. S. XX, XXX XX
E. K., právne zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., Staré Grunty 162, 841 04
Bratislava, IČO: 36 740 951, proti žalovanému AG Profis, s.r.o., so sídlom Levočská 20, 080 01 Prešov,
IČO: 36 481 297, právne zastúpenému JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom, so sídlom Prešov, ul.
Masarykova 13, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 20Cpr 4/2014-86 z 14.3.2016 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) určil, že skončenie
pracovného pomeru medzi žalobkyňou F. P., nar. XX.XX.XXXX a žalovaným AG Profis, s.r.o., so sídlom
Levočská 20, 080 01 Prešov, IČO: 36 481 297, výpoveďou zo dňa 19.05.2014 je neplatná a pracovný
pomer naďalej trvá. O trovách rozhodol tak, že žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 38 ods. 1, 2, 3, § 42 ods. 1, § 61 ods. 1, 2, 7, § 63 ods. 1

písm. b), § 63 ods. 2, § 77 Zákonníka práce.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Primárne sa zaoberal otázkou včasnosti podania žaloby. Konatelia žalovaného zhodne na pojednávaní
vypovedali, že dňa 19.05.2014 bola žalobkyni doručená výpoveď, ktorú odmietla prevziať, čo žalobkyňa
poprela. Z vykonaného dokazovania však uvedené nevyplynulo. Konajúci súd súčasne poukazuje na
rozpor uvádzaných skutočností zo strany konateľov žalovaného s ich ďalším, nelogickým konaním,

ktorí v ten istý deň odoslali výpoveď žalobkyni aj poštou. Ak by sa tieto tvrdenia zakladali na pravde,
súdu nie jasné, prečo na opakované výzvy žalobkyne so žiadosťou o opätovné zaslanie zásielky,
žalovaný ani raz nereagoval. Skutočnosť, že žalobkyňa bola odhlásená zo Sociálnej poisťovne až
dňa 30.09.2014, t.j. dva mesiace po tom, čo by žalobkyni uplynula lehota, ak by jej bola výpoveď
doručená dňa 19.05.2014, svedčí podľa názoru súdu prvej inštancie o tom, že na spomínanom stretnutí,
uskutočnenom dňa 19.05.2014, žalobkyni žiadna výpoveď doručená nebola. Tomuto záveru nasvedčuje
aj fakt, že o odmietnutí prevzatia výpovede nebol spísaný žiaden záznam, čo by sa za takejto situácie

dalo predpokladať. Výpoveď svedka, potvrdzujúca tvrdenia žalovaného, považuje súd prvej inštancie za
účelovú, nakoľko sa dá očakávať, že tento ako manžel konateľky žalovaného bude vypovedať zhodne
ako ona. S poukazom na vyššie uvedené konajúci súd dospel k záveru, že žalovanej nebola doručená
výpoveď dňa 19.05.2014. Táto bola zasielaná poštou, pričom zásielka sa vrátila dňa 10.06.2014.Výpovedná lehota začala plynúť dňa 01.07.2014 a uplynula až dňa 31.08.2014. Žaloba bola podaná
dňa 02.10.2014, teda v dvojmesačnej lehote. Okresný súd Prešov následne skúmal splnenie podmienok
pre danie výpovede. Uviedol, že pri preskúmavaní výpovedného dôvodu súdom podľa § 63 ods. 1

písm. b) Zákonníka práce je potrebné vyhodnocovať tri otázky, a to či ide o organizačnú zmenu
zamestnávateľa,spočívajúcunapr.vzmeneúlohorganizácie,zmenetechnickéhovybaveniaapodobne,
či sa stal pracovník nadbytočným, a či je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou pracovníka
a organizačnými zmenami. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru,
že nebol splnený základný hmotnoprávny predpoklad platnosti výpovede, a to príčinná súvislosť medzi

prijatou organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobkyne. Z výsluchov strán konania a svedkov
jednoznačne vyplynulo, že je naštrbená dôvera medzi žalobkyňou a žalovaným, pričom žalovaný nevidel
žiadnu možnosť v ďalšej spolupráci so žalobkyňou a za najrozumnejšie riešenie považoval ukončenie
tohto pracovného pomeru. So zreteľom na vyššie uvedené mal súd prvej inštancie za preukázané,
že dôvodom výpovede nebola organizačná zmena, ale snaha žalovaného zbaviť sa zamestnanca,
čo potvrdzuje aj výpoveď konateľky žalovaného, ktorá potvrdila, že dohodu o skončení pracovného

pomeru, výpoveď a oznámenie o organizačnej zmene boli žalobkyni doručené až dňa 19.05.2014, t. j.
v deň konania schôdzky so žalobkyňou, pričom rozhodnutie o organizačnej zmene je datované dňom
16.05.2014. Z týchto skutočností vyplýva, že organizačná zmena bola robená so zámerom, aby v jej
dôsledku mohla byť odôvodnená nadbytočnosť žalobkyne. Pokiaľ si žalobkyňa neplnila svoje pracovné
povinnosti, mohlo by sa jednať o porušenie pracovnej disciplíny a o iný výpovedný dôvod, avšak tým,

že žalovaný dal žalobkyni výpoveď z dôvodu nadbytočnosti, sa tento dôvod javí ako účelový. Súd prvej
inštancie záverom podotkol, že zo strany zamestnávateľa nebola splnená ani ďalšia podmienka platnosti
výpovede podľa ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce, a teda ponuková povinnosť zamestnávateľa, ktorej
splnenie je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede z pracovného pomeru. Z výsluchov konateľa
Ľubomíra Čandu vyplynulo, že žalobkyni nebola iná vhodná práca ponúknutá, no v priebehu konania

sa nepreukázalo, že by žalovaný nemal možnosť žalobkyňu aj naďalej zamestnávať, pretože nemá
pre ňu inú vhodnú prácu. Preukázanie tejto skutočnosti bolo práve na žalovanom, čo sa však nestalo.
Súdu prvej inštancie neostávalo iné ako konštatovať, že žalovaný hmotnoprávnu podmienku platnosti
výpovede nesplnil, a teda, aj s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti určiť, že skončenie
pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným výpoveďou zo dňa 19.05.2014 je neplatné a

pracovný pomer naďalej trvá. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“).

4. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalobkyni, podal v
zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej

časti tak, že žalobu zamietne a prizná žalobcovi náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie podľa
ust. § 224 ods. 2 OSP. Odvolateľ má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Opätovnepoukazujenaskutočnosť,žekpodaniužalobydošlopomárnomuplynutídvojmesačnejlehoty,
pričom k inému záveru na základe vykonaných dôkazov nemožno dospieť. Vyhlásený rozsudok je podľa

žalovaného nepreskúmateľný a v rozpore s vykonanými dôkazmi, s ich obsahom, nakoľko, okrem iného
súd opomenul a pri zisťovaní skutkového stavu neprihliadol a nevyhodnotil dôkaz - listinu - e-mailovú
korešpondenciu zo dňa 19.05.2016 z času o 8:51 hod. medzi žalovaným a jeho právnym zástupcom,
prílohou ktorej boli tri listiny, a to dohoda o skončení pracovného pomeru, výpoveď z pracovného
pomeru a rozhodnutie zamestnávateľa zo dňa 19.05.2014. Rozsudok súdu prvej inštancie žalovaný

ďalej považuje za arbitrárny, nesprávny, ktorý nemá oporu vo vykonaných dôkazoch a je v rozpore s
vykonanými dôkazmi, keďže je odôvodnený úvahami súdu o skutočnostiach, ktoré sa stali, ale ktoré
súd nesprávne interpretuje. Za absolútne neprípustné považuje prekonanie dôkaznej núdze tak, že bez
dôkazov sa označia výpovede dvoch konateľov a jedného svedka za účelové, pre príbuzenský pomer a
bez dôkazov im neuveriť, čím konajúci súd porušil ust. § 153 OSP. Odvolateľ záverom namieta, že súd

prvej inštancie vôbec neuvádza a opomína paralelné zamestnanie žalobkyne v spoločnosti GLANDULA
MYSTERY, s. r. o. Vzhľadom na uvedené odvolacie dôvody a namietané skutočnosti súd prvej inštancie
mal žalobu zamietnuť pre dôvodnosť výpovede a márne uplynutie lehoty na podanie žaloby, pričom
mal spravodlivo, aj bez návrhu vysloviť, že za takto zistených okolností nemožno od zamestnávateľa
spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila písomným podaním, doručeným súdu 01.08.2016.
Poukazuje na nesprávne tvrdenie žalovaného, že žalobkyni bola predložená výpoveď je sporná, ale
nesporná je skutočnosť, že ju odmietla prevziať. Ak nebola výpoveď žalobkyni predložená, nemohlodôjsť ani k odmietnutiu jej prevzatia. Navyše, nebol vyhotovený žiaden záznam, ani zápis o tom,
že by bola zamestnankyni predložená výpoveď, ktorú ona odmietla prevziať a táto skutočnosť sa
poznamenáva vzhľadom na právne účinky doručenia výpovede jej odmietnutím a účinky plynutia

výpovednej lehoty.

6. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a
doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa

nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP,
s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a súčasne poukazuje na skutočnosti

zásadného významu pre rozhodnutie vo veci samej.

9. Odvolací súd má za to, že ani po rozsiahlom dokazovaní, ktoré vykonal súd prvej inštancie, nebolo
hodnoverne preukázané, že žalobkyni reálne bola na osobnom stretnutí, uskutočnenom dňa 19.05.2014
zo strany žalovaného predložená výpoveď. Túto skutočnosť síce zhodne deklarovali na jednotlivých

pojednávaniach konatelia žalovaného ako aj svedok, ale nijakým spôsobom ju nepotvrdili, napr. v
podobe písomného záznamu, ktorý by akékoľvek pochybnosti o ne/predložení výpovede žalobkyni
definitívne odstránil.

10. O dôveryhodnosti tvrdení konateľov žalovaných a svedka má odvolací súd vážne pochybnosti,

nakoľko títo, ako aj sami niekoľkokrát pred súdom prvej inštancie priznali, že majú so žalobkyňou
dlhodobo naštrbené vzťahy. V tejto súvislosti nemôže konajúci súd opomenúť ani fakt, že spoločnosť
bola založená v roku 2002 dvomi manželskými pármi, t. j. manželmi O. Q. a V. Q. i manželmi F. P.
(žalobkyňou) a Mgr. Y. P., pričom v súčasnej dobe je žalobkyňa už bývalou manželkou jedného z
konateľov žalovaného, konkrétne S.. Y. P..

11. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že na stretnutí uskutočnenom dňa 19.05.2014, počas
ktorého mala byť žalobkyni predložená výpoveď, bol prítomný aj právny zástupca žalovaného,
ktorý je súčasne aj spoločníkom žalovaného. Je teda minimálne prekvapujúce a otázne, prečo
osoba s právnickým vzdelaním, vedomá si významu písomného záznamu o odmietnutí prevzatia

výpovede zamestnankyňou, spočívajúcom v preukazovaní právnych účinkov doručovania výpovede
jej odmietnutím a uplynutí výpovednej doby, tento žalobkyni nepredložila na podpis, keďže sa dali
predpokladať a očakávať nezhody medzi žalobkyňou a žalovaným aj vzhľadom na ich pretrvávajúce
konflikty v súkromnej aj pracovnej oblasti. V tomto kontexte sa odvolaciemu súdu javí, že predmetná
výpoveď bola spísaná až dodatočne a účelovo daná na prepravu v ten istý deň ako sa aj konalo stretnutie

so žalobkyňou s úmyslom vyvolať zdanie, že táto bola žalobkyni predložená osobne, priamo na stretnutí.

12. V neprospech žalovaného svedčí aj neplnenie si povinnosti v podobe vedenia registratúrnych
záznamov listín, v ktorom sa evidujú všetky doručené alebo odoslané listy v mene spoločnosti, ako aj
všetky listiny zakladajúce právne skutočnosti (vrátane pracovno-právnych vzťahov a iné doklady), ktoré

by tvrdenia žalovaného jednoznačne potvrdili alebo vyvrátili.

13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie v otázkach doručovania výpovede žalobkyni, ktorá bola dňa 19.05.2014 odovzdaná na
poštovú prepravu, pričom dňa 10.06.2014 sa vrátila späť žalovanému ako neprevzatá v odbernej lehote.

Výpovedná lehota teda začala plynúť až dňa 01.07.2014 a uplynula dňa 31.08.2014. Keďže žalobkyňa
podala návrh na začatie konania dňa 02.10.2014, teda v dvojmesačnej lehote, žaloba bola podaná včas.14. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, ktorá bola preukázaná v priebehu konania pred súdom
prvej inštancie, a to odlišnosti medzi originálom výpovede a rozhodnutia zamestnávateľa o znížení počtu
zamestnancov a organizačnej zmene s fotokópiami, ktoré právny zástupca žalovaného doložil do spisu.

15. Navyše, bolo preukázané, že rozhodnutie o organizačnej zmene bolo prijaté účelovo. Z výpovedí
konateľov žalovaného i svedka nepochybne vyplynulo, že dôvodom výpovede žalobkyne nebola
organizačná zmena a jej nadbytočnosť, ale dlhodobo naštrbené vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným,
vzájomná nedôvera medzi nimi a úsudok žalovaného, že najrozumnejším riešením týchto nezhôd bude

ukončenie pracovnému pomeru so žalobkyňou.

16. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na skutočnosť zásadného významu pre posúdenie splnenia
hmotnoprávnych podmienok na danie výpovede v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Organizačná zmena bola žalovaným prijatá vo vzťahu ku konkrétnemu zamestnancovi, v tomto prípade
žalobkyni a nie ku konkrétnemu pracovnému miestu, čo napokon vyplýva aj zo samotného textu

rozhodnutia o organizačnej zmene. Navyše, sú tu dôvodné pochybnosti o dobe prijatia spomínaného
rozhodnutia, ktoré potvrdili jednotlivé výpovede konateľov spoločnosti ako aj svedka na pojednávaniach,
čo len potvrdzuje účelovosť organizačnej zmeny sledujúcej jediný cieľ, a to odôvodniť nadbytočnosť
žalobkyne a založiť tak dôvod pre výpoveď zamestnankyne zo strany zamestnávateľa.

17. Odvolací súd za žiadnych okolností nemôže prehliadať nesplnenie aj ďalších hmotnoprávnych
podmienok zakladajúcich neplatnosť výpovede v súlade s ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce. V tejto
otázkemáodvolacísúdzapreukázané,žežalobkynizostranyžalovanéhonebolaponúknutáinávhodná
práca, čo napokon potvrdil aj samotný konateľ spoločnosti, Y. P. vo svojej výpovedí. Vzhľadom na
uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný ako zamestnávateľ si nesplnil ponukovú povinnosť

voči žalobkyni, ktorú mu ukladá priamo Zákonník práce vo vzťahu k výpovednému dôvodu uvedenému
v ust. § 63 ods. 1 písm. b), v dôsledku čoho nesplnil hmotnoprávnu podmienok platnosti výpovede.

18. Záverom odvolací súd poukazuje na ďalšiu hmotnoprávnu podmienku platnosti výpovede, ktorú
žalovaný nesplnil. V zmysle ust. § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce žalovaný ako zamestnávateľ

môže dať zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ak nemá možnosť
zamestnanca zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas. Splnenie tejto podmienky však žalovaný v
priebehu konania žiadnym spôsobom nepreukázal. Preukázanie splnenia vyššie zmienenej povinnosti
náleží práve žalovanému. Odvolaciemu súdu, rovnako ako súdu prvej inštancie neostalo nič iné ako
konštatovať nesplnenie ďalšej hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede.

19. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, že súd úplne opomenul a pri zisťovaní skutkového
stavu neprihliadol a nevyhodnotil dôkaz - listinu - e-mailovú korešpondenciu zo dňa 19.05.2016 z času
o 8:51 hod. medzi žalovaným a jeho právnym zástupcom, prílohou ktorej boli tri listiny (dohoda o
skončení pracovného pomeru, výpoveď z pracovného pomeru a rozhodnutie zamestnávateľa) odvolací

súd uvádza, že len samotná e-mailová komunikácia nie je postačujúca na potvrdenie pravdivosti tvrdení
žalovaného až do takej miery, že by nevznikali ďalšie pochybnosti, najmä pokiaľ v danej veci súd
zaznamenal viacero sporných skutočností.

20. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že z vykonaného dokazovania sa javí, že skutočným

úmyslom žalovaného bolo zbaviť sa žalobkyne, s ktorou má pretrvávajúce nezhody a narušené vzťahy
a nie organizačná zmena a jej nadbytočnosť ako tvrdil žalovaný. Organizačná zmena bola navyše
s najväčšou pravdepodobnosťou umelo vykonštruovaná a účelová, ktorej pravdivosť mali potvrdiť
fabulácie žalovaného a svedkov. Samozrejme, aj riadne neplnenie pracovných povinností a príp.
porušovanie pracovnej disciplíny, čoho by sa mala podľa tvrdení žalovaného dopúšťať práve žalobkyňa

je nielen z morálneho hľadiska problematické. Ale na prvý pohľad sú tu praktiky, ktoré v demokratickej
spoločnosti nemôžu byť za žiadnych okolností tolerované, inak by odvolací súd prispel k udržiavaniu
nežiaduceho amorálneho stavu. Odvolací súd rovnako ako aj súd prvej inštancie nemôžu nečinne
prihliadať a odobrovať situácie, kedy sa osobné problémy (či už medzi bývalými manželmi alebo
konateľmi spoločnosti navzájom, príp. ich zamestnancami) prenášajú do pracovnej sféry, v dôsledku

čoho jedna strana príde nezákonne o svoje zamestnanie.

21. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosťč. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z
19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na

vyššie uvedené skutočnosti nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami
žalovaného, keďže tieto nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

22. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si odôvodnenia ako vecne správne potvrdil
(§ 387 ods. 1, 2 CSP.).

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá mala úspech v odvolacom konaní neboli priznané trovy odvolacieho
konania vo vzťahu k neúspešnému žalovanému, keďže si ich neuplatnila.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).