Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 5, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/223/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617210039
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7617210039.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov
JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu C. N., W.. X.X.XXXX, L. W. U., R.. O.
XX/X, zast. JUDr. Ivanom Hricom - advokátom, Spišská Nová Ves, Ing. Kožucha 8, proti žalovanej Y.
V., W.. XX.XX.XXXX, L. W. U., R.. O. XX, L. W. U., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o
odvolaní žalobcu proti uzneseniu 8C/31/2017-17 z 2.5.2017 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie z 2.5.2017 tak, že žalovanej ukladá povinnosť vypratať nehnuteľnosť špecifikovanú
ako byt č.8, ktorý sa nachádza na 3.poschodí bytového domu na ulici R..O. XX U. L.L. W. U., súp.č.
2238, orient.č. vchodu 37, postavený na pozemku KN C parc.č. 6150, zapísaný na LV č. XXXX, vedený
Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálny odbor, okres Spišská Nová Ves, obec Spišská Nová
Ves, kat. územie L. W. U..
Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením rozhodol, že I. návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia (ďalej len NO) zamieta a, že II. sporové strany nemajú nárok na náhradu trov konania.
2.V odôvodnení uznesenia o.i. uviedol, čoho sa žalobca návrhom, podaným uňho 28.4.2017 domáhal
a ako ho skutkovo a právne odôvodnil, že spolu s návrhom na nariadenie NO predložil súdu aj Nájomnú
zmluvu z 1.6.2014 uzatvorenú so žalovanou, Ukončenie nájomnej zmluvy s vyrovnaním oboch strán z

15.2.2017, ktorým sa zmluvné strany dohodli, že nájom skončí k 31.3.2017, kedy žalovaná byt ponechá
žalobcovi a budú vysporiadané všetky záväzky. Citujúc znenie § 324 ods.1, § 325 ods.1,2, § 329 ods.1,
§ 330 ods.2, § 334 CSP uviedol, že NO je zabezpečovacím prostriedkom, ktorý slúži na zabezpečenie
ochrany porušených a ohrozených práv sporových strán. Môže byť nariadené len vtedy, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Nárok, ktorému sa
má poskytnúť ochrana, nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Miera

osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Pred nariadením NO posudzuje súd v celkovom kontexte
požadovanej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či
žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti); či uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti); či
navrhovaným NO, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný

stav; či právne účinky NO neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah (princíp proporcionality) a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Konštatoval, že § 330 ods.2 CSP výslovne pripúšťa totožnosť obsahu neodkladného opatrenia s
výrokom vo veci samej, ak môže byť súdna ochrana poskytnutá už samotnými účinkami vykonateľného
uznesenia o nariadení NO. Kritériom pre akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je to, že totožnosť
výrokov pripúšťa povaha veci. Najmä v prípade zdržovacích nárokov alebo pre ochranu vlastníckeho

práva môže byť žalobca skutkovými okolnosťami vystavený nevyhnutnosti domáhať sa predbežnej
ochrany v rovnakom rozsahu a s rovnakými účinkami ako pri konečnom rozhodnutí. Súd teda vždyindividuálne vyhodnotí, či povaha prejednávanej veci pripúšťa totožnosť výrokov a právne uzavrel, že
žalobca osvedčil, že je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa NO domáha,
že žalovaná užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu a napriek dohode uzavretej so žalobcom nie len,

že byt neuvoľní ale neplní svoje podlžnosti, čím zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu a na jeho
úkor sa bezdôvodne obohacuje. Pre nariadenie NO však nie je splnený ďalší kumulatívny predpoklad a
síce, že žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
Potreba úpravy pomerov medzi stranami musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a
nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu,

ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. NO je spravidla
opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu
alebo ohrozovaniu jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu
ochranu. Súd je pritom povinný zohľadniť reálne dôsledky jeho nariadenia s osobitným dôrazom na
prevenciu vzniku neprimeranej ujmy na strane povinnej osoby. Skutočnosť, že vlastnícke právo žalobcu
je žalovanou rušené v tom zmysle, že spornú nehnuteľnosť nemôže sám užívať (ius utendi ) a brať z nej

úžitky(iusfruendi),aževsúvislostisjejužívanímžalovanouvznikánajejstranebezdôvodnéobohatenie
na úkor žalobcu, nezakladá samo osebe potrebu bezodkladne upraviť pomery NO, ktoré navyše v
zmysle § 332 ods.1 CSP nadobúda vykonateľnosť už jeho doručením, t.j. bez ohľadu na právoplatnosť
a prípadné plynutie lehoty na plnenie. V posudzovanom prípade totiž nedochádza k porušovaniu alebo
ohrozovaniu osvedčeného práva žalobcu do takej miery, že sa mu už neoplatí uchádzať sa o konečnú

súdnu ochranu žalobou na vypratanie. Žalobcovi taktiež nič nebráni domáhať sa náhrady škody, resp.
vydania bezdôvodného obohatenia žalovanej osobitnou žalobou na plnenie, pričom z návrhu žiadnym
spôsobom nevyplýva, že by prípadná exekúcia v budúcnosti judikovanej pohľadávky mala byť nejako
ohrozená. Súd v neposlednom rade zdôrazňuje, že o návrhu na nariadenie NO rozhoduje v pomerne
krátkej lehote podľa § 328 ods.2 CSP a (spravidla) bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez

vyjadrenia protistrany (§ 329 ods.1 CSP). Naproti tomu reálne dôsledky NO vykonateľného doručením,
ktoré spočíva v okamžitom vyprataní bytu, sú podľa názoru súdu v rozpore s požiadavkou prevencie
vzniku neprimeranej ujmy na strane žalovanej. Vzhľadom na vyššie uvedené, dospel k názoru, že
povaha prejednávanej veci nepripúšťa nariadenie žalobcom požadovaného NO s totožným výrokom vo
vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu v zmysle § 330 ods.2 C.s.p., keďže rozhodnutie súdu o nariadení NO

nielenže konzumuje rozhodnutie vo veci samej, ale v skutočnosti aj vytvára pre žalovanú nenávratný
stav, preto návrh žalobcu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods.1 CSP.
Žalobcanebolvoveciúspešnýažalovanej trovykonanianevznikli,pretonáhradutrovkonaniasporovým
stranám nepriznal.
3.Uznesenie napadol vo výroku I. včas podaným odvolaním žalobca, ktorý ho II. odôvodnil žalobca

nasledovne: 1.6.2014 došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy medzi nim ako prenajímateľom a žalovanou
ako nájomcom. Nájomné nebolo zo strany žalovanej platené v roku 2016, 2017 a nie je platené
do dnešného dňa. Dlh predstavuje 1 975 € a každým mesiacom sa zvyšuje. 15.2.2017 došlo k
ukončeniu nájomného vzťahu dohodou s tým, že žalovaná sa zaviazala: vypratať byt najneskôr
do 31.3.2017, uhradiť dlžné nájomné vo výške 1 600 €. 31.3.2017 požiadal žalovanú (po šiestich

týždňoch určených na vysťahovanie), aby opustila byt v bezpodielovom spoluvlastníctve jeho a jeho
manželky. Žalovaná ako nájomníčka uviedla, že byt neopustí a nájomné bude uhrádzať podľa svojich
možností. Súd v rámci zákonnej 30-dňovej lehoty na rozhodnutie rozhodol už po uplynutí piatich dní
zákonnej lehoty o zamietnutí návrhu na nariadenie NO. V odôvodnení súd konštatuje, že NO slúži na
zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv strán. Môže byť nariadené vtedy, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd posúdil návrh na
NO v kontexte požadovanej ochrany zákonom (bod 10. odôvodnenia). K jednotlivým posudzovaným
kritériám na nariadenie NO uvádza. Má za to, že je preukázaná existencia právneho vzťahu medzi
nim ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom. Uvedenú skutočnosť dokladal prílohami návrhu,
predovšetkým nájomnou zmluvou, atď. Uložením požadovanej povinnosti možno dosiahnuť ochranu,

ktorej sa domáha (tzv. princíp efektívnosti). Nariadením NO by súd veľmi efektívne upravil pomery jeho
a žalovanej. Žalovaná ako bývalá nájomníčka odmieta opustiť byť. NO by sa naplnil i princíp efektívnosti
Ďalej právne účinky NO neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom. Žalovaná ako povinná
osoba ukončila dobrovoľne 15.2.2017 nájomný vzťah. Zvláštnej (zrozumiteľne a jasne) prejavenej vôle
sa zaviazala vypratať byť do 31.3.2017. Preto NO, ktoré by spočívalo v povinnosti dodržať záväzok -

vypratať byt, ku ktorému sa prejavom vôle povinná osoba písomne sama zaviazala, nepochybne spĺňa
princíp proporcionality NO. Záverom sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. II.
Súd v kontexte uvedeného v bode 12. odôvodnenia konštatuje, že on osvedčil skutočnosť, že žalovaná
užíva byt (nehnuteľnosť) bez, právneho dôvodu, čím zasahuje do jeho vlastníckeho práva a na jehoúkor sa bezdôvodne obohacuje. Napriek tomuto vážnemu zisteniu (bez výsluchu, vyjadrenie strán a
nariadenia pojednávania) aj zo strany súdu, sa súd domnieva, že nie je splnený kumulatívny predpoklad,
a síce osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov. Súd ďalej uvádza, že potreba úpravy pomerov

musí byť naliehavá a nevyhnutná. NO je opodstatnené podľa súdu vtedy, ak napr. hrozí vznik alebo
rozširovanie škody či inej ujmy. Ďalej citoval bod 14 odôvodnenia. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu
je zrejmé, že závery súdu sú v rozpore s jeho odôvodnením. Súd takmer doslova použil komentár
doc. JUDr. Mareka Števčeka a kolektív, Civilný sporový poriadok, Praha, C.H. Beck 2016 (pozn. bez
bibliografických odkazov, ktoré sa pri citovaní majú uvádzať), s tým že jednotlivé uvedené závery

autorov komentára nesprávnym spôsobom vyhodnotil v neprospech návrhu na nariadenie NO. Podľa
právnej teórie NO, rovnako ako v minulosti predbežné opatrenia, sa zaradzuje medzi zabezpečovacie
inštitúty v civilnom procese. Ich hlavnou úlohou je neodkladná úprava pomerov, ktorá už pred, počas
alebo po začatí pojednávania má za cieľ eliminovať nepriaznivé následky pomerov v čase podávania
návrhu na NO. Súd teda koná preventívne, pretože do NO sa účinne transformuje jeho schopnosť
zabrániť nepriaznivým následkom na strane navrhovateľa (aj žalobcu). V prejednávanej veci podľa

súdu dochádza k užívaniu nehnuteľnosti bez právneho titulu, dochádza k porušovaniu jeho základného
práva - vlastníckeho práva. Ďalej podľa súdu žalovaná, tým že užíva nehnuteľnosť a mesačne neplatí
nájomné, sa preukázateľne obohacuje na jeho úkor. Napriek tomuto všetkému potreba neodkladnej
úpravy pomerov nieje podľa súdu nevyhnutná. Žalobca sa naopak práve za týchto okolností domnieva,
že je nevyhnutné nariadiť NO, ak súd sleduje svojimi rozhodnutiami účel tohto inštitútu, t.j. zabrániť

vzniku väčších alebo ďalších nepriaznivých následkov. Z uvedeného dôvodu podal návrh na nariadenie
NO, pretože existuje potreba neodkladnej úpravy pomerov. Niekto bez jeho súhlasu a bez právneho
titulu (všetko riadne podložené dôkazmi) užíva byt akumuluje týmto užívaním väčší a väčší dlh. Práve
táto situácia je „zrelá" na neodkladnú úpravu pomerov a spĺňa definičné znaky, na ktoré sa súd citovaním
komentára odvoláva. Vyjadrenému právnemu názoru svedčí aj komentár doc. JUDr. Mareka Števčeka a

kolektív, Civilný sporový poriadok, Praha, C. H. Beck 2016, str. 1093, kde kolektív autorov uvádza, citoval
„Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie
škody či inej - ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,
prípad hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú
súdnu ochranu (napr. v konaní o ochranu proti nekalej súťaží, v konaniach o ochranu vlastníckeho

práva a pod.) Berúc do úvahy citované je podľa jeho právneho názoru zrejmé, že NO má smerovať
predovšetkým k trom hlavným cieľom. Medzi ciele zákonodarca zaradil ochranu pred vznikom škody
alebo inej ujmy, ochranu pred porušením alebo ohrozením práv a v neposlednom rade zhoršenie pozície
navrhovateľa do takej miery, že sa navrhovateľovi neoplatí žiadať o súdnu ochranu. Svojím návrhom
žiadal o ochranu pred vznikom majetkovej ujmy (bezdôvodné obohatenie, ktoré sa zvyšuje mesačne

užívaním bytu bez platenia nájomného), ale najmä pred neoprávneným zásahom do základných práv
každého chránených Ústavou SR - vlastníckeho práva. Súd zistil a potvrdil nim tvrdené skutočnosti,
ale bez nejakého spojenia s meritom veci konštatuje, že jeho právo ešte nie je až tak porušené, že
sa mu neoplatí uchádzať o ochranu podaním žaloby na súd. Považuje uvedenú časť odôvodnenia za
nezrozumiteľnú. Nie je mu zrejmé, aký stav ohrozenia práva by musel v predmetnej veci dosiahnuť,

by sa mu eventuálne neoplatilo uchádzať o ochranu súdu, a tým by v tejto časti splnil predpoklad
na nariadenie NO. Chce a bude sa uchádzať o súdnu ochranu, ale chce sa o ňu uchádzať v jednej
veci vydanie bezdôvodného obohatenia, a nie aj vypratania bytu, ktorý by súd NO umožnil vyriešiť
trvale. Predovšetkým poukazuje na to, že cieľ sledovaný nariadením NO, podľa autorov zákona, spĺňa
v bodoch jeden a dva. Všetky tri ciele majú rovnakú právnu váhu. Súd bez súvisu uvádza iba posledný

cieľ, pritom vo svojom odôvodnení konštatuje porušovanie jeho práva a vznik ujmy na jeho strane.
Súd vie poskytnúť dočasnú úpravu jeho pomerov, ale odmieta ju poskytnúť, pretože on môže podať
napr. žalobu. Táto časť odôvodnenia je absurdná a je v rozpore s účelom NO. Súd vlastne tvrdí, že
sa má o vypratanie bytu, ktoré žiada svojím návrhom cca dva roky súdiť a rovnako sa má súdiť aj o
vydanie bezdôvodného obohatenia, kde sa bude petit žaloby meniť každý mesiac pre zvyšujúci sa dlh

žalovanej. A po skončení týchto konaní prevezme byt, zistí aká je škoda a následne sa môže iniciovať
súdne konanie o náhradu škody. V zmysle § 336 CSP dokonca súd ukladá povinnosť podať žalobu po
nariadení NO. Súd však túto povinnosť neuloží, ak sa účel - úprava pomerov dosiahne NO. Konštatuje,
že toto je legitímny cieľ, ktorý sleduje. Ak žalovaná vypratá byt, súd môže dosiahnuť trvalú úpravu
pomerov. Rovnako tak môže prispieť k tomu, aby jeho pohľadávka prestala rásť a v neposlednom

rade aj dlh žalovanej sa v istine zafixuje. Namiesto toho súd povedal vo svojom odôvodnení, že on
má priestor na podanie žaloby o vypratanie bytu a žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, čím
negoval nielen svoje predchádzajúce zistenia, ale predovšetkým negoval účel zákonnej úpravy NO,
t.j. efektívna, primeraná úprava pomerov s cieľom zabrániť vzniku nepriaznivých následkov na jehostrane. Predovšetkým tu niekto užíva jeho vec bez právneho titulu a neuhrádza za to odplatu. Jemu ako
navrhovateľovi preukázateľne vzniká ujma. Žalovaná vedome zasahuje do jeho vlastníckeho práva, čím
porušuje nielen zákony, ale aj Ústavu SR. Summa summarum cieľ NO neodkladná úprava pomerov je

nepochybne splnený v dvoch z troch predpokladaných cieľov uvedených autormi zákona v spomínanom
komentári. Práve zákonodarca, za citovanou vetou o opodstatnenosti NO (viď komentár), uviedol ako
príklad ochranu vlastníckeho práva. Čiže práve situáciu, v ktorej sa on momentálne nachádza. Túto časť
komentára súd už necitoval. V prejednávanej veci nie je sporné na jeho strane z predložených dôkazov
nič. Predovšetkým je nespochybniteľný právny titul, z ktorého vychádza pri svojom návrhu. Nejde o

právne spochybniteľnú výpoveď z nájmu atď., ale o dohodu o ukončení nájmu. Nájomný vzťah vo veci
skončil dohodou. Žalovaná teda nemôže naďalej užívať byt, ale protizákonne ho užíva. Nechce z neho
dokonca odísť a neplatí nájomné. Po prečítaní si odôvodnenia súdu kladie si otázku, akým spôsobom by
mal podľa súdu predmet svojho vlastníctva za tejto situácie užívať. Resp. prečo má strpieť takýto zásah
do vlastníckeho práva, aký momentálne prebieha. Napríklad v prípade potreby finančných prostriedkov
na potreby starostlivosti o blízku osobu s poškodením zdravia, nie je schopný v uvedenej situácii byt

predať, pretože sa v ňom nachádza neoprávnene žalovaná a nemieni z neho odísť. Nechce pritom
konať svojpomocne a zasiahnuť zas do práv žalovanej. „Zmyslom NO je poskytnutie rýchlej a efektívnej
ochrany ohrozeným subjektívnom právam navrhovateľa. Naplnenie tohto účelu bezprostredne súvisí s
včasnosťou súdnej ochrany a kladie zvýšené nároky na zachovanie kritérií podľa čl. 17 CSP" (Civilný
sporový poriadok, Praha, C.H. Beck 2016 , str. 1115). Na základe vyššie uvedených skutočností súd

prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec (§ 365 ods.1 písm. h/ CSP) a preto žiada, aby Krajský súd v
Košiciach, aby podľa 388 CSP zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a to tak, že vydá uznesenie, ktorým
nariadi Y. V., W.. XX.XX.XXXX, F.: R.. O. XX, XXX XX L. W. U. vypratať nehnuteľnosť špecifikovanú ako
- byt. č 8, ktorý sa nachádza na 3. poschodí bytového domu na G. R.. O. XX U. L. W. U., súpisné číslo
2238,orientačnéčíslovchodu37,postavenýnapozemkuKNCpar.č.6150,zapísanýnalistevlastníctva

č. XXXX, vedeným Okresným úradom Spišská Nová Ves - katastrálny odbor, okres Spišská Nová Ves,
obec: Spišská Nová Ves, katastrálne územie L. W. U.. Neodkladné opatrenie súdu je vykonateľné jeho
doručením.
4.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že
nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) uznesenia, ani na jeho zrušenie (§ 389
ods.1 CSP), preto ho, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosť
špecifikovanú ako byt č. 8, ktorý sa nachádza na 3. poschodí bytového domu na ulici R.. O. XX U. L. W.
U., súpisné číslo 2238, orientačné číslo vchodu 37, postavený na pozemku KN C parc. č. 6150, zapísaný

na LV č. XXXX, vedeným Okresným úradom Spišská Nová Ves - katastrálny odbor, okres Spišská Nová
Ves, obec Spišská Nová Ves, katastrálne územie L. W. U..
5.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) spočíva v tom, že právnym posúdením je činnosť
súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje

zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne

právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu

konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
6.Súd použil správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil a na daný skutkový stav ho i nesprávne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach
a povinnostiach stranách sporu.
7.Podľa § 324 ods.1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.
8.Podľa § 325 ods.1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.9.Podľa § 325 ods.2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10.Podľa § 329 ods.1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.
11.Podľa § 330 ods.2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

12.Odvolací súd podľa § 329 ods.1 CSP posledná veta umožnil žalovanej vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý jej doručil 25.8.2017, a ku ktorému sa žalovaná nevyjadrila.
Pri doručovaní zásielky zistil, že žalovaná sa už v predmetnom byte nezdržiava a preto vyzval žalobcu
výzvou zo 7.8.2017, doručenou 10.8.2017 (doručenka pri č. l. 44) aby sa k zistenému stavu vyjadril.
13.Žalobca podaním doručeným 15.8.2017 (č. l. 46) uviedol, že trvá na podanom návrhu, lebo žalovaná
sa síce v byte nedržiava ale z jej strany nedošlo k úplnému vyprataniu bytu.

14.Žalobca podaným návrhom osvedčil skutočnosť, že on je bezpodielovým spoluvlastníkom bytu č. 8,
nachádzajúceho sa na 3. poschodí bytového domu na G. R.. O. XX U. L. W. U., súpisné číslo 2238,
orientačné číslo vchodu 37, postavený na pozemku KN C parc. č. 6150, zapísaný na LV č. XXXX,
vedeným Okresným úradom Spišská Nová Ves - katastrálny odbor, okres Spišská Nová Ves, obec
Spišská Nová Ves, katastrálne územie L. W. U. a to predloženým Výpisom z katastra nehnuteľností,

čiastočného LV č. XXXX (č. l. 11). Rovnako osvedčil skutočnosť, že predmetný byt žalovanej prenajal,
že nájomný vzťah vznikol na základe nájomnej zmluvy z 1.6.2014 (č. l. 6) a skončil na základe vzájomnej
dohody z 15.2.2017 k 31.3.2017 (č. l.10). Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaná užíva byt (nehnuteľnosť) bez
právneho dôvodu resp. užívala a nedošlo k vyprataniu bytu, čím zasahuje do jeho vlastníckeho práva
a na jeho úkor sa bezdôvodne obohacuje, keďže neplatí nájomné a jej dlh voči nemu je 1600 €, ktorý

sa stále zvyšuje.
15.Vzhľadom na to, že žalovaná mala možnosť vyjadriť sa k skutočnostiam tvrdeným žalobcom, táto
avšak ostala úplne pasívna, odvolací súd považoval za osvedčené tvrdenia žalobcu a síce, že žalovaná
užíva predmetný byt bez právneho titulu doteraz resp. že byt, ktorý užívala nevypratala, čím bráni jemu
v riadnom užívaní.

16.Nariadenie NO je podľa zákonných predpokladov uvedených v CSP prípustné a opodstatnené vtedy,
ak a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, b) tieto právne vzťahy vyžadujú
úpravu, c) táto úprava je potrebná a d) sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov
medzi účastníkmi (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci) e) sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

17.Pri nariaďovaní NO sa musí vziať zreteľ na fakticitu javu, proporcionalitu následku a príčiny jeho
vzniku a je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej
minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov konania (nález Ústavného súdu Českej republiky
IV.ÚS89/02 z 18.6.2002, Sbírka nálezu a usnesení Ústavního soudu, svazek 27, nález č.97).
18.NO je zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa upravujú pomery účastníkov, ak ide o stav, ktorý

neznesie odklad. Pri nariaďovaní samotného NO prevláda požiadavka rýchlosti. Z toho dôvodu nie je
síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré treba zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia
(vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu.
Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo
aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie NO sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu,

pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska
právneho posúdenia veci. Účelom NO je totiž rýchle a aj pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje
okamžitý zásah súdu (uznesenie NS SR 2MCdo 3/2010).
19.Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní

nemusí sa dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa,
vzhľadom na všetky okolnosti, javí ako nanajvýš pravdepodobná (uznesenie NS SR 6Cdo 171/2010).
20.Odvolací súd zastáva stanovisko, že žalobca oprávnene žiada poskytnutie ochrany od súdu formou
nariadenia NO, za nespochybniteľného stavu, keď žalovaná užíva jeho vlastníctvo bez akéhokoľvek
právneho titulu a navyše konaním žalovanej vzniká žalobcovi škoda, ktorá sa každým dňom zvyšuje.

Poskytnutie takejto ochrany je nielen žiadané, ale aj nevyhnutné, aby došlo k naplneniu čl.17 CSP a
§ 330 ods.2 CSP, ak má byť naplnený zmysel NO, ktorým je poskytnutie rýchlej a efektívnej ochrany
ohrozeným subjektívnom právam žalobcu je v prejednávanom návrhu potrebné NO nariadiť, aby došlo k
úprave pomerov medzi stranami aj za predpokladu, že takýmto rozhodnutím dôjde k nezvratnému stavu.21.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
22.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
24.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25.Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu bolo priznané právo na náhradu trov prvoinštančného

a odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktoré neúspešná žalovaná je povinná mu nahradiť vo výške
určenej podľa § 262 ods.2 CSP.
26.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.