Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 6, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/230/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113233432
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3113233432.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu: L. L., bytom Z. XXX, proti žalovanému:
EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, právne zastúpený
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, o zrušenie rozhodcovského rozsudku s
návrhom na odklad vykonateľnosti, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín

zo dňa 1. decembra 2016, č.k. 11C/230/2013-34, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnute časti vo výroku II. p o t v r d z u j e .

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a žalovanému nepriznal právo na

náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, §
256 ods. 1, § 257 CSP a § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok). V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd
zrušil rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore
s.r.o. zo dňa 07.08.2012. Pred začatím pojednávania žalobca zobral písomným podaním doručeným
súdu dňa 21.11.2016 žalobu späť v celom jej rozsahu. V súlade s § 256 ods. 1 CSP, by súd zaviazal

žalobcu na náhradu trov žalovanému, keďže svojim procesným úkonom, a to späťvzatím návrhu na
začatie konania zavinil zastavenie konania. Sú tu však dôvody osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP,
spočívajúce v zmene právnej úpravy, ktorú nemohol ovplyvniť žiaden z účastníkov. V dôsledku tejto
zmeny ustanovenej v § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, prestal byť rozhodcovský rozsudok záväzný
medziúčastníkmiapretoodpadolzmyseltohtokonaniaozrušenierozhodcovskéhorozsudku.Zdôvodu,
že vedenie konania stratilo ďalší zmysel a to z dôvodu, na ktorý žalobca nemal vplyv, súd žalovanému

náhradu trov nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný, ktorý uznesenie vnímal ako nesprávne právne posúdené a na zdôvodnenie svojho odvolania
uviedol, že súd v odôvodnení rozhodnutia týkajúceho sa náhrady trov konania poukázal na ustanovenie
§ 256 ods. 1 CSP, avšak nesprávne ho aplikoval. Podľa žalovaného predmetné ustanovenie vyjadruje

zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania a premieta zákonný princíp, podľa ktorého
náhradatrovkonaniazaťažujestranu,ktorávsporenebolaúspešná,resp.zavinilažesakonaniemuselo
zastaviť, k čomu došlo späťvzatím žaloby žalobcom. Na základe uvedeného tak žalovanému prináležal
nárok na náhradu trov konania za účelne vynaložené trovy, ktoré vznikli z procesnej obrany v konaní.
Zmena právnej úpravy je pre posúdenie nároku na náhradu trov irelevantná, keďže nemala vplyv na
výsledok sporu, bolo to práve späťvzatie žalobcu, ktoré tento výsledok určilo. Nič nebránilo súdu, aby

rozhodol o náhrade trov konania tak, že prizná nárok na ich náhradu úspešnej strane sporu. Žalovaný
navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil tak, že žalovanému prizná nárok na náhradu trov konaniav plnom rozsahu, alternatívne, aby ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie v napadnutej časti na ďalšie
konanie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súhlasí s rozhodnutím okresného súdu, ktorým
sa konanie zastavilo a rozhodlo, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania. Nesúhlasí s trovami
odvolacieho konania, nakoľko sú nezákonné.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie
je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správne potvrdiť.

5. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bolo rozhodnuté o zastavení konania,
odvolaním napadnuté nebolo a preto v tomto výroku je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a
rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

7.Podľa§257CSP,súdvýnimočnenepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

8. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť

poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal na súde prvej inštancie žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd
zrušil rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore

s. r. o., zo dňa 07.08.2012. Pred začatím pojednávania zobral žalobca písomným podaním doručeným
súdu dňa 21.11.2016 žalobu späť v celom jej rozsahu. Vzhľadom k dispozitívnemu úkonu žalobcu, za
situácie, kedy nebolo potrebné zisťovať stanovisko žalovaného, súd konanie v celom rozsahu zastavil.

10. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v súlade s § 256 ods. 1 CSP,

by súd zaviazal žalobcu na náhradu trov žalovanému, keďže tento svojim procesným úkonom, a to
späťvzatím návrhu na začatie konania zavinil zastavenie konania, avšak aj podľa odvolacieho súdu s
prihliadnutím na § 257 CSP, v tomto prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú
v zmene právnej úpravy, ktorú nemohol ovplyvniť žiaden z účastníkov. Vzhľadom k tomu, že podľa §
243 ods. 1 Exekučného poriadku, prestal byť rozhodcovský rozsudok záväzný medzi účastníkmi, čím

odpadolzmyselkonaniaozrušenierozhodcovskéhorozsudkuapredmetnékonaniestratilotentozmysel
z dôvodu, na ktorý žalobca nemal vplyv, odvolací súd považuje výrok, ktorým súd žalovanému náhradu
trov nepriznal, za správny.

11. Argument žalovaného, že ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyjadruje zásadu zodpovednosti za

výsledok sporového konania a premieta zákonný princíp, podľa ktorého náhrada trov konania zaťažuje
stranu, ktorá v spore nebola úspešná, resp. zavinila že sa konanie muselo zastaviť, je vo všeobecnosti
správny. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania a žalovanému
tak prináležal nárok na náhradu trov konania za účelne vynaložené trovy, ktoré vznikli z procesnej
obrany, odvolací súd dodáva, že zavinenie podľa § 256 ods. 1 CSP nemožno vykladať izolovane v

rámci zákonnej dikcie, ale treba prihliadať aj na § 257 CSP, ktorého použitie je v danom prípade plne
odôvodnené zmenou právnej úpravy, ktorú žalobca nemohol ovplyvniť. Odvolací súd sa nestotožňuje s
názorom žalovaného, že zmena právnej úpravy, ktorá má byť dôvodom hodným osobitného zreteľa pre
posúdenie nároku na náhradu trov konania žalovaného, je irelevantná a zastáva názor, že odpadnutím
zmyslu pôvodného konania spočívajúceho v zmene právneho predpisu v danom prípade odôvodňuje

použitie § 257 CSP.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II.
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok

náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).