Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 30, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/224/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511200756
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8511200756.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Z. S., nar. XX.X.XXXX, bytom
E. XX, občanovi SR, právne zastúpeným Mgr. Pavlom Dlugolinským, advokátom so sídlom Nám. gen.
Štefánika 5, Stará Ľubovňa 064 01 proti žalovanému Z. S., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, občanovi SR,
právne zastúpeným JUDr. Mariánom Gelenekym, AK, so sídlom Garbiarska 20m Stará Ľubovňa 064 01

v konaní o náhradu škody vo výške 22 340,17 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa zo dňa 21.4.2016 č.k. 5C 24/2011-411 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 24.4.2011 sa žalobca domáhal toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť
žalobcovi sumu 22.340,17 eur z titulu náhrady škody.
2. V žalobe tvrdil, že dňa 10.12.2008 v dobe okolo 01.00 hod. v obci E. došlo v prístavbe rodinného domu
č. XX, ktorý je vo vlastníctve žalovaného k požiaru od nesprávne nainštalovanej pece na tuhé palivo.
Vznietila sa kotolňa a následne došlo k vznieteniu, poškodeniu a obhoreniu celej prístavby rodinného
domu, motorového vozidla žalovaného a strechy stodoly a materiálu v nej uskladneného žalobcu.

3. Požiarom bola žalobcovi spôsobená škoda na majetku vo výške spolu 22.340,17 eur.
4. V predmetnej veci bolo ORPZ SR N. Y. začaté trestné stíhanie vo veci prečinu všeobecného ohrozenia
podľa § 285 ods. 1, 3 písm. a/ TZ. Toto trestné stíhanie bolo zastavené, nakoľko skutok nie je trestným
činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o zastavení trestného
stíhania Okresná prokuratúra v N. Y. zamietla ako nedôvodnú a poučila žalobcu, že náhradu škody si
môže uplatniť v občianskoprávnom konaní.

5. Na základe záverov vyšetrovania malo dôjsť k požiaru elektrickým skratom medzi termostatom a
čerpadlom kotla. Technik, ktorý pracuje na úseku zisťovania príčin požiarov S.. S. S. určil, že sa potvrdila
verzia elektrického skratu medzi termostatom a čerpadlom. Išlo o jediný elektrický spotrebič, ktorý bol
v činnosti, teda čerpadlo.
6. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne
do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

7. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 10.12.2008 okolo 01:00 hod. došlo v prístavbe
RD č. XX k vznieteniu požiaru a v dôsledku toho došlo ku poškodeniu drevenej šopy - dreveného
prístreška a k poškodeniu celej stavby a prístavby RD č. XX, ako aj motorového vozidla žalovaného a
tiež k obhoreniu a poškodeniu žalobcovej HB - stodoly, strechy a materiálu uskladneného v stodole, v
dôsledku čoho bola spôsobená škoda žalobcovi, ale aj žalovanému. Nespornou skutočnosťou teda bola
existencia škody žalobcovi, ale aj žalovanému v dôsledku požiaru. Tiež nespornou skutočnosťou bolo,

že v predmetnej veci OR PZ Stará Ľubovňa začal trestné stíhanie pod číslom P.: Q.-XXX/JP-SL-XXXX
uznesením o začatí trestného stíhania dňa 10.12.2008, ktoré bolo zastavené z dôvodov uvedenýchvyššie, a to že skutok nie je trestným činom, bolo síce preukázaná objektívna stránka, a to že došlo
k požiaru najpravdepodobnejšie el. skratom medzi termostatom a čerpadlom bez príčinnej súvislosti s
konaním žalovaného, nebolo preukázané, aby žalovaný zavinil nedbanlivostným konaním vznik požiaru

a vznik škody. Z trestného spisu vyplýva, že manželka žalovaného bola naposledy v kotolni o 23.00 hod.,
kedy bola prepnúť obehové čerpadlo z pozície 3 na 1 cez spínač, ktorý bol pri zásuvke a ktorý sa mal
vypnúť o 03.00 hod. V konaní nebolo preukázané, aby spínač bol na obehové čerpadlo napojený tak,
aby sa sám vypínal, ale bolo preukázané, že tento spínač a obehové čerpadlo bolo potrebné vypnúť
ručne z elektrickej zásuvky. Požiar spozorovala dcéra žalovaného a jeho manželka asi o 00:30 - 00:45

hod. keď cez strešné okno videli svetlo. Manželka žalovaného vybehla cez kuchyňu von a zistila, že
horí drevená šopa, dvakrát sa vrátila do domu po deti, následne odparkovala osobné motorové vozidlo
značky Škoda Fabia ďalej od drevenej šopy a až tak ohlásila požiar požiarnikom. Na miesto požiaru
sa dostavili požiarnici zo Spišskej Starej Vsi, dobrovoľní požiarnici z E. a z X. až tak prišli požiarnici
zo N. Ľ.. Požiar sa najskôr šíril smerom k letnej kuchyni suseda E., preto požiarnici hasili najskôr letnú
kuchyňu suseda E., následne hasili obytné miestnosti rodinného domu súp. č. XX (ďalej len RD č. XX)

a prístavby k tomu rodinnému domu.
8. Z vykonaného dokazovania vyplýva, a potvrdili to aj svedkovia - starosta Obce E. S. I., O. a A., že
v čase, keď prišli na miesto požiaru, nehorela ešte HB žalobcu, na ňu sa požiar rozšíril až neskôr z
prístavby RD č. XX. Požiar sa najskôr šíril smerom k letnej kuchyni suseda E., preto požiarnici hasili
najskôr obytné miestnosti - letnú kuchyňu suseda E., následne hasili obytné miestnosti RD č. XX a

nakoniec HB žalobcu. Z vykonaného dokazovania tiež bolo nesporné, že žalovaný sa oženil v roku 1994
a spolu s manželkou prišiel bývať ku svojej babke K. do RD č. XX (teraz sa nachádzajúci v prednej
časti v roku 1996, kde býval do roku 2002. V roku 1998 - 2002 sa začalo s prístavbou k RD č. XX bez
stavebného povolenia a projektovej dokumentácie, pričom na OÚ E. ohlásil výstavbu drobných stavieb -
skladu, kotolne, schodišťa HB Z. K., vlastník RD č. XX a pozemku, na ktorom stal RD č. XX a na ktorom

sa mali vykonať drobné stavby. Drevená šopa nachádzajúca sa za prístavbou RD č. XX bola postavená
ešte pred prístavbou k tomuto RD. Drevená šopa o rozmeroch 3 x 3 m nachádzajúca sa za prístavbou
RD č. XX bola otvorená, postavená na 4 okrúhlych stojkách, prikrytá strešnou krytinou- pozinkovaným
plechom. V jej prednej časti bola dvojbrána, ktorá sa nezamykala, teda prístup do drevenej šopy bol
voľný. Cez drevenú šopu sa z dvora vchádzalo cez plné drevené dvere do kotolne, ktorá bola murovaná,

postavená z kvádrov. Cez drevenú šopu sa vchádzalo z dvora aj do kuchyne a vstup do kuchyne bol
aj z bočnej strany prístavby k RD č. XX cez chodbu a halu. V blízkosti drevenej šopy sa nachádzalo aj
vozidlo Škoda Fabia, na ktorom v dôsledku požiaru bol poškodený lak a predné pravé svetlo. Pri požiari
drevená šopa úplne zhorela.
9. Z odborného posudku OR HAZZ v Starej Ľubovni č.j. OR E.- XXX/XXXX zo dňa 17.12.2008, ktorý

spracovalpožiarnytechnikS.S..(čl.37-40spisu)súdzistil,že požiarbolohlásenýnaoperačnéstredisko
jednotky HaZZ Stará Ľubovňa o 01.35 hod. Z tohto posudku tiež vyplýva, že v kotolni v prístavbe RD č.
XX žalovaného vpravo sa nachádzal liatinový kotol na tuhé palivo značky Viadrus, vľavo na stene visel
elektrický ohrievač teplej vody, ktorý bol v čase požiaru mimo prevádzky, pod ohrievačom sa nachádzala
expanzná nádržka systému kúrenia a pod ňou sa na potrubí, ktoré viedlo od kotla tesne pri zemi, bolo

zabudované obehové čerpadlo na cirkuláciu obehu vody v systéme kúrenia. Na ľavej strane obvodovej
steny kotolne bolo drevené okno a 1,2 m od okna z vonkajšej strany sa nachádzala murovaná HB
žalobcu. Tesne vedľa dverí kotolne sa nachádzalo uhlie a drevo. Elektrická inštalácia v kotolni bola
zavedená a bola funkčná. Pravá obvodová stena kotolne tvorila spoločnú obvodovú stenu s kuchyňou.
10. Požiarom bol zasiahnutý RD č. XX žalovaného a jeho prístavba so zariadením, kotolňa, zhorela

drevená šopa ku RD č. XX, bolo poškodené osobné motorové vozidlo žalovaného, Prístavba RD č.
XX bola o rozmeroch 8x8 m, išlo o murovaný objekt s využitím podkrovného priestoru. Na prízemí
prístavby k RD č. XX bola kuchyňa, obývacia izba, chodba, z ktorej viedli točivé schody do podkrovného
priestoru, kde boli dve izby - spálňa a detská izba. Požiarom zhoreli dvere do kotolne z drevenej šopy,
bolo obhorené okno v kotolni a v kuchyni, bola poškodená a obhorená elektrická inštalácia a ostatné

pevné horľavé látky. Tridsať centimetrov od zárubne kotolne na čelnej obvodovej stene kuchyne bol
otvor pre digestor. Po vzniku požiaru digestor bol spadnutý na sporáku v kuchyni a plastová rúra na
digestore zhorela. Čelne vpravo na obvodovej stene kuchyne bola plynová pec, ktorá v čase vzniku
požiaru nebola zapnutá. Po ľavej strane v kuchyni sa nachádzalo drevené okno, ktoré podľa odborného
posudku S. S. bolo obhorené viac zvnútra ako zvonka. Z odborného posudku požiarneho technika OR

HaZZ Stará Ľubovňa S. S., ktorý v čase požiaru pracoval ako vedúci technik špecialista a ktorý na mieste
požiaru vykonal statickú ohliadku vizuálnou formou a dynamickú ohliadku prehrabovaním sa na mieste
ohniska vyplýva, že v čase, keď požiarnici prišli na miesto požiaru, požiar bol v II. stupni horenia ( podľa
jeho tvrdenia sú III. stupne horenia - I. stupeň je rozhorenie, II. stupeň horenie a III. stupeň dohorievanie).Požiarny technik na mieste požiaru zisťoval príčiny požiaru a stanovil 3 verzie príčiny požiaru, z ktorých
2 verzie príčiny požiaru vylúčil, a to 1/ elektrický skrat v elektroinštalácii kotolne a 2/ elektrický skrat na
elektrickom ohrievači vody. Najpravdepodobnejšia príčina požiaru bola stanovená - elektrický skrat na

čerpadle, resp. medzi čerpadlom a termostatom, ktorý bol aj s motorom úplne spečený - znehodnotený
v dôsledku vysokej teploty. Rovnako ako v odbornom posudku, aj vo svedeckej výpovedi tvrdil, že v
kotolni bol kotol na tuhé palivo a bolo tam tiež obehové čerpadlo a termostat, ktorý bol na opačnej strane
kotolne pri podlahe a tento reguloval cirkuláciu systému v ÚK. V odbornom posudku a aj svojej výpovedi
pred súdom tvrdil, že najviac vyhorenou časťou bola kotolňa a na základe skutočností uvedených v

posudku, deformácie horľavých látok, smeru šírenia sa požiaru vznikol požiar v kotolni (čl. 39 spisu).
Ako je uvedené vyššie, po vzniku požiaru v kotolni v dôsledku el. skratu medzi termostatom a obehovým
čerpadlo, došlo k prehoreniu a spadnutiu drevených dverí v kotolni a z kotolne sa požiar rozšíril do
drevenej šopy a tiež z kotolne sa rozšíril cez digestor do kuchyne, následne do chodby a na podkrovie
prístavby RD. Požiar sa šíril po celom obvode drevenej šopy a oknom kotolne a oknom kuchyne sa
požiar šíril na strechu HB žalobcu, kde začal horieť krov a pod strechou uskladnený stavebný materiál

žalobcu. Požiar na HB nebolo možné zahasiť, keďže plech neprepustil vodu, pozinkovaný plech strechy
spadol na horiaci stavebný materiál a preto sa musela najskôr strhnúť strecha z HB žalobcu a až
po strhnutí strechy sa vyhadzoval a hasil horiaci stavebný materiál žalobcu a tak došlo k uhaseniu
požiaru na HB žalobcu. Požiarny technik S. potvrdil, že za prístavbou RD žalovaného bola drevená
šopa - garáž, pri ktorej bolo požiarom poškodené motorové vozidlo žalovaného. Kotolňa prístavby RD

č. XX bola následkom požiaru celkom vyhorená, neostalo v nej zhorené drevo a uhlie, ale boli tam len
sutiny a spleť rôznych drôtikov. Po požiari sa v kotolni našlo spečené a poškodené obehové čerpadlo
v dôsledku vysokej teploty, ale nenašiel sa termostat. Podľa požiarneho technika škoda spôsobená
požiarom nemusela byť taká veľká, keby bol požiar skôr spozorovaný. Svedok S. aj napriek tvrdeniu,
že požiar najpravdepodobnejšie vznikol elektrickým skratom medzi termostatom a čerpadlom, nevedel

uviesť, či v dôsledku elektrického skratu došlo k vyhodeniu ističa na elektrických hodinách žalovaného
a vzhľadom na časový odstup času od požiaru, nevedel uviesť ani, kde sa tieto elektrické hodiny
žalovaného nachádzali. Podľa svedka z miesta požiaru sa nemohli zobrať vzorky ohniska, pretože
všetko bolo zhorené a vzorky sa berú len vtedy, keď je možné ešte usúdiť v požiarnoexpertíznom ústave
v Bratislave z danej vzorky, ako došlo k požiaru, čo však v tomto prípade nebolo možné. Vylúčil, aby

požiar vznikol v drevenej šope a odtiaľ sa rozšíril do kotolne a tiež nepripustil možnosť úmyselného
zapálenia požiaru.
11. Z odborného posudku tiež vyplýva, že požiar bol spozorovaný dcérou žalovaného o 0.30 hod.,
ktorá sa prebudila na praskanie a cez strešné okno videla iskry a plamene a na to zobudila manželku
žalovaného, ktorá zistila, že v plameňoch bola drevená šopa - zadná časť prístavby RD, po evakuácií

detí z prístavby RD a odparkovaní auta ďalej od horiacej drevenej šopy, ohlásila požiar požiarnikom.
12. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že ako prvá na miesto požiaru prišla jednotka z HS Spišská
Stará Ves o 1.58 hod. s vozidlami. Na likvidácii požiaru sa podieľali jednotky - dobrovoľní požiarnici z
E., z X. a z Y. a požiarnici z OR HaZZ Stará Ľubovňa. Čas začatia dodávky hasiacich látok bol o 01.59
hod, čas lokalizácie bol o 3.50 hod. a čas likvidácie požiaru bol o 7.31 hod.

13. Z výpovede svedka O. O. vyplýva, že v čase, keď prišiel na miesto požiaru, horela drevená šopa
žalovaného a potom došlo k výbuchu a požiar sa rozšíril a následne začala horieť HB žalobcu.
14. Z výpovede svedkov S. I.Č., starostu Obce E. (čl. 100,101), H. A. vyplýva, že HB žalobcu začala
horieť neskôr, ako drevená šopa, kotolňa, prístavba k RD č. XX a RD č. XX a požiar sa na HB rozšíril
z prístavby RD žalovaného.

15. Zo svedeckej výpovede O.M. O. vyplýva, že svedok prišiel na miesto požiaru po tom, čo mu volal
susedE.anásledneavizovalstarostovi,žehorí.Svedokpotvrdil,ževčase,keďprišielnamiestopožiaru,
horela drevená šopa žalovaného a až potom došlo k výbuchu a požiar sa začal šíriť ďalej a následne
začala horieť aj HB žalobcu. Keďže bolo málo vody, najskôr sa hasili obytné priestory E.Á. a žalovaného.
Podľa svedka, nemusela byť taká veľká škoda a ani nemusela zhorieť HB žalobcu, keby hasiči zo

Starej Ľubovni prišli včas. Tiež potvrdil, že z HB žalobcu sa najskôr musela stiahnuť strecha, potom sa
spod strechy vyhadzovali všetky veci, ktoré tam horeli a až tak sa požiar uhasil. Svedok tiež tvrdil, že z
prístavby žalovaného sa vynášalo uhlie a drevo, ktoré bolo obhorené zhora, ale nebolo obhorené zdola.
16. Zo svedeckej výpovede starostu S. I. (čl. 100, 101) vyplýva, že požiar mu nahlásil O. medzi 01:00
až 01:30, svedok zabezpečoval vozidlo dobrovoľného hasičského zboru a keď prišiel na miesto požiaru,

boli tam požiarnici zo Spišskej Starej Vsi. Vtedy horela zadná časť RD žalovaného a prístavba k
tomuto RD, ale v tom čase ešte nehorela HB žalobcu. Požiarnici najskôr hasili obytné budovy - letnú
kuchyňu E. a prístavbu k RD žalovaného. Z jeho svedeckej výpovede súd zistil, že na mieste požiaru
nedošlo k vyhodeniu poistiek a nebola prerušená dodávka elektrického prúdu. Pred hasením požiarubolo potrebné v trafostanici vypnúť elektrickú prípojku, ktorá viedla k RD a ku prístavbe RD žalovaného
cez jeho dvor. Keďže do trafostanice sú špeciálne kľúče, svedok zabezpečoval cez elektrárne vypnutie
elektrického prúdu v trafostanici, pričom na vypnutie trafostanice čakali na mieste požiaru dlhšiu dobu

(10-15 minút). Strecha HB žalobcu prehorela, spadla na murivo, preto svedok zabezpečoval techniku,
aby strhli strechu z muriva, keďže pod krytinou - plechom horeli dosky žalobcu.
17. Svedok H. A., dobrovoľný požiarnik, tvrdil, že po spustení sirény naštartoval auto dobrovoľného
hasičského zboru OÚ Haligovce a išiel na miesto požiaru. V tom čase horeli budovy žalovaného, ale
ešte nehorela HB žalobcu. Potvrdil, že na mieste požiaru boli požiarnici zo Spišskej Starej Vsi, hasili sa

najskôr obytné budovy. Oheň na HB žalobcu prešiel zo štítu pod strechu HB žalobcu a potvrdil rovnako,
ako svedok S. I. a O., že na HB žalobcu bol problém požiar uhasiť.
18. Zo svedeckej výpovede S. E. (čl. 98, 99), suseda žalovaného, súd zistil, že jeho manželka ho v noci
zobudila preto, že požiar sa šíril na ich letnú kuchyňu. Začal hasiť svoju letnú kuchyňu, aby sa požiar
nerozšíril na ich ďalší majetok. Zavolal kamarátovi a ten cez starostu obce zabezpečil požiarne vozidlo.
19. Zo svedeckej výpovede O.M. S. (čl. 99) vyplýva, že tento robil ústredné kúrenie žalovanému, dával

mu rúry, radiátory, kotol a obehové čerpadlo. V tom čase kotolňa nebola omietnutá, pred kotolňou bola
drevená šopa, preto dával pozor, aby nedošlo k požiaru. Vtedy už 35 rokov robil ústredné kúrenia a
podľajehonázorustavebnépovolenienaústrednékúrenie(ďalejlenÚK)natuhépalivonebolopotrebné.
Stavebné povolenie bolo potrebné len na ÚK na plyn. Ústredné kúrenie svedok vyskúšal tak, že napustil
vodu, spustil kúrenie, namontoval čerpadlo, ale žiaden termostat nemontoval ani na čerpadlo, ani na

kotol, keďže pri ÚK na tuhé palivo sa termostaty nepoužívajú. Tieto sa montujú a dávajú na snímanie
teploty v izbách len pri kúrení na plyn. Pripustil, že časový spínač mohol byť napojený na obehové
čerpadlo a ten funguje tak, že sa dá do zásuvky a keď sa nastaví na určitý čas, vtedy sa čerpadlo vypne
alebo zapne. Svedok však časový spínač na obehové čerpadlo nedával a nemontoval.
20. Z výpovede F.. S. X. (znalca) vyplýva, že tento vypracoval ZP na ohodnotenie škody na základe

objednávky žalobcu, v ktorom vyčíslil škodu na HB žalobcu a škodu na hnuteľných veciach žalobcu
v dôsledku požiaru. Pri ohodnotení materiálu žalobcu, ktorý zhorel, vychádzal z orientačných cien, zo
správy polície a z tvrdenia žalobcu, aký materiál mal v tejto HB uskladnený. Z ohliadky na mieste samom
zistil, čo z poškodeného materiálu sa dá ešte použiť a čo sa použiť nedá.
21. Spornými ostali tieto skutočnosti:

1/ Kde vznikol požiar, či požiar vznikol v kotolni, ako tvrdil žalobca a požiarny technik OR HAZZ v Starej
Ľubovni S. S. v odbornom posudku a vo výpovedi pred súdom alebo vznikol v drevenej šope, ako
tvrdil žalovaný a jeho manželka a či sa požiar rozšíril z kotolne do dreveného prístreška a do kuchyne
a následne na HB žalobcu alebo či sa rozšíril z drevenej šopy do kotolne a do kuchyne a následne
na HB žalobcu,

2/ Čo bolo príčinou požiaru, či príčinou požiaru bol elektrický skrat medzi obehovým čerpadlom a
termostatom tak, ako tvrdil žalobca a požiarny technik S. S. v odbornom posudku a vo svojej výpovedi
pred súdom alebo príčinou požiaru bolo úmyselné zapálenie požiaru, resp. nedbanlivostné konanie
žalovaného alebo iných osôb pri manipulácii s otvoreným ohňom,
3/ Či žalovaný porušil právne povinnosti a ktoré právne povinnosti porušil, t.j. či porušil právne

povinnosti tvrdeného žalobcom a vyplývajúce zo stavebného zákona a ďalších právnych predpisov
- či žalovaný porušil povinnosť tým, že vykonal prístavbu k RD č. XX bez stavebného povolenia a
bez vypracovania projektovej dokumentácie, tým, že užíval prístavbu RD č. XX bez kolaudačného
rozhodnutia, tým,ženezabezpečilodbornespôsobilúosobunavykonávanieprístavbykRDazdôvodov
uvedených žalobcom v žalobe,

4/ Či medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom požiaru a aj škodou je príčinná súvislosť a
či žalovaný zodpovedá za škodu žalobcovi.
22. Na návrh žalovaného a za účelom odstránenia týchto rozporov súd nariadil znalecké dokazovanie
znalcom F.. S. S., z odboru požiarna ochrana, odvetvie zisťovanie príčin požiarov horenie a hasenie
plastických látok, horenie a hasenie tuhých látok, ktorému uložil zodpovedať na tieto otázky:

1. kde bolo ohnisko požiaru
2. čo bolo príčinou požiaru dňa 10.12.2008 v rodinnom dome č. XX E.,
3. vyjadriť sa k odbornému posudku OR HaZZ v Starej Ľubovni zo dňa 17.12.2008 č.j. OR HaZZ- XXX/
XXXX, ktorý vypracoval S. S.
4. posúdiť postup hasenia požiaru na rod. dome č. 21 v Obci E. dňa 10.12.2008 OR HaZZ, Stará

Ľubovňa, t.j. rýchlosť, včasnosť a technickú vybavenosť,
5. či pri správnom postupe HaZZ sa mohlo predísť vzniku škody na RD č. XX žalovaného a na HB
žalobcu.23. Súd tiež nariadil doplniť znalecký posudok znalca F.. S. S., č. X/XXXX z hľadiska protipožiarnej
bezpečnosti:
- aká mala byť odstupová vzdialenosť od hranice prístavby žalovaného ku hranici pozemku žalobcu, od

hranice HB žalobcu ku hranici pozemku žalovaného, od hranice prístavby žalovaného po hranicu HB
žalobcu s prihliadnutím na to, že žalovaný mal na prístavbe okná smerom ku pozemku a ku HB žalobcu
- či pri vybudovaní prístavby žalovaný dodržal odstupovú vzdialenosť od hranice prístavby po hranicu
pozemku žalovaného a žalobcu a či dodržal odstupovú vzdialenosť od hranice dreveného prístrešku za
RD ku hranici HB žalobcu a

- v prípade, že žalovaný nedodržal túto odstupovú vzdialenosť medzi objektmi uvedenými vyššie, či
príčinou požiaru na HB žalobcu bolo aj nedodržanie tejto odstupovej vzdialenosti a v prípade, ak by
tieto minimálne odstupové vzdialenosti boli dodržané, či by sa zabránilo vzniku a rozšíreniu požiaru na
HB žalobcu,
- či vzhľadom na odstupové vzdialenosti medzi hranicou HB žalobcu a hranicou prístavby žalovaného
z hľadiska zabezpečenia požiarnej ochrany a bezpečnosti, ak by bolo vydané stavebné povolenie, či

by bolo nariadené žalovanému vybudovať, resp. zabezpečiť protipožiarne opatrenie -napr. vybudovať
betónový múr medzi prístavbou žalovaného a hospodárskou budovou žalobcu a či by vybudovaním
múra sa zabránilo rozšíreniu požiaru z prístavby žalovaného na HB žalobcu, prípadne, aké protipožiarne
opatrenia v tomto smere by bolo potrebné zabezpečiť, aby sa zabránilo rozšíreniu požiaru z prístavby
žalovaného na HB žalobcu.

24. Súd k jednotlivým otázkam určeným znalcovi, ktoré boli dôležité pre rozhodnutie vo veci udáva:
25. K otázke č. 1 - Kde bolo ohnisko požiaru?
26. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na závery znaleckého posudku znalca F.. S. S.,
s ktorými sa súd stotožnil, súd je toho názoru, že na základe časových skutkových súvislosti pri požiari

a na základe logickej nadväznosti je možné konštatovať, že požiar nevznikol v kotolni a príčinou požiaru
nebol elektrický skrat medzi termostatom(časovým spínačom) a obehovým čerpadlom v kotolni tak, ako
to tvrdil žalobca a požiarny technik S. S. v odbornom posudku a vo výpovedi pred súdom, ale že požiar
vznikol v drevenej šope - prístrešku, čo vyplýva z výpovede svedkyne - manželky žalovaného S. S., ako
aj z výpovede svedka O. O. a tiež zo záverov znaleckého posudku znalca F.. S. S., s ktorými sa súd

stotožnil. Svedkyňa S. S. už vo výpovedi v trestnom konaní uviedla, že po spozorovaní požiaru a po
vyjdení na dvor zistila, že horí drevená šopa a túto skutočnosť potvrdil v svedeckej výpovedi pred súdom
svedok O. O.. Súd tiež poukazuje na to, že pri obhliadke miesta požiaru bolo zisťovateľom požiaru -
S. S. zistené, že požiar sa šíril zvnútra objektu. Podľa znaleckého posudku znalca F.. S. S. poškodené
časti drevených konštrukcií - dverí a okien nasvedčujú šírenie sa požiaru z priestorov drevenej šopy -

prístreška na ostatné objekty a cez priestor kotolne sa požiar preniesol, čo bolo vidieť na pozostatkoch
okenného rámu kotolne a na omietke v kotolni, ktorá bola za zásobníkom vody skoro neporušená. Ak
by došlo k vzniku požiaru v kotolni a jeho dynamického rozvoja, nebolo by možné, aby za zásobníkom
vody v kotolni ostala neporušená omietka. Z vykonaného dokazovania, a to z výpovede svedka O.
O. tiež vyplýva, že pri upratovaní kotolne sa vynášalo z kotolne drevo obhorené zhora a neporušené

zdola a z vykonaného dokazovania vyplýva, že pod spadnutou omietkou ostalo neporušené palivové
drevo, čo by nebolo možné, ak by došlo k požiaru v kotolni, pretože palivové drevo v takom prípade by
bolo zhorené na popol. Tieto skutočnosti vyvracajú tvrdenie uvedené v odbornom posudku požiarneho
technika S. S., že požiar vznikol v kotolni. Súd sa stotožnil s tvrdením a závermi znalca, že ak by požiar
vznikol v kotolni a odtiaľ sa šíril ďalej, bol by zapálil cez okenný priestor stodolu a bol by viditeľný oveľa

skôr, ako to uvádzajú svedkovia (I., O., A.). Následné horenie by bolo oveľa skôr zničilo drevený rám
okna kotolne, ako bol zničený. Na skutočnosť, že požiar nevznikol v kotolni, poukazuje aj to, že okno
vedúce z kotolne bolo obhorené len z vonkajšej časti aj napriek tomu, že v kotolni, podľa požiarneho
technika S. S. mal požiar trvať najdlhšie a intenzita požiaru bola najvyššia.
27. Súd pri stanovení ohniska požiaru uveril tvrdeniu manželky žalovaného, ktorá s dcérou videla cez

strešné okno spálne žiaru, popol a úlet iskier, pričom z vysvetlenia znalca logicky vyplýva, že žiaru
pri požiari v nočnej dobe - 0.30 hod. - 0.45 hod. vidieť zďaleka, ale úlet iskier a popola bolo možné
vidieť až z rozvinutého požiaru, keďže okno spálne bolo vyššie položené (strešné okno na podkroví
prístavby RD). V čase, keď bol požiar spozorovaný dcérou a manželkou žalovaného, musel byť v 2.
až 3. fáze horenia, pretože ani popolček a ani iskry nelietajú, keď požiar je v 1. fáze horenia, keďže

ide o fázu rozhárania sa tuhých horľavých materiálov a iskra nemá dostatočnú energetickú silu, aby v
priestore nezhasla. Súd sa stotožňuje so záverom znalca F.. S. v znaleckom posudku (čl. 303 spisu),
ktorý z hľadiska časového a logického vysvetlil, z čoho sa dá usudzovať, že požiar vznikol v drevenej
šope. Podľa znalca, ak by došlo k požiaru v kotolni, do priestoru kuchyne by sa požiar rozšíril touistou formou cez digestor oveľa skôr a v prípade jeho oneskoreného spozorovania, keď lietali iskry a
popol, keď sa požiar v šope nachádzal v II. až v III. fáze horenia, by manželka žalovaného nemohla
prechádzať cez otvorené schodište z nadzemného podlažia a následne evakuovať deti z horiaceho

objektu. Manželka žalovaného však po spozorovaní požiaru vyšla z domu na dvor a po zistení, že horí
drevená šopa za RD, mala čas vrátiť sa na druhé podlažie a dvakrát úspešne evakuovať deti z horiacej
budovy. Následne vybrala doklady a odstavila motorové vozidlo do bezpečnej vzdialenosti od drevenej
šopy - prístrešku. Od spozorovania požiaru približne 0.35-0.45 (II. a III. fáza horenia) po ohlásenie na
operačné pracovisko, prešla skoro hodina (v priestore šopy bol už požiar pravdepodobne v IV. fáze

horenia), začatie lokalizačných prác trvalo ďalších 25-30 minút. Ak by došlo k požiaru v kotolni, drevená
konštrukcia HB žalobcu, by sa v čase začatia lokalizačných prác nachádzala minimálne v II. fáze horenia
a nie ako tvrdia svedkovia (O., I., A.Č.), že k rozšíreniu požiaru na HB žalobcu došlo až v čase, keď
boli nasadzované prvé hasebné prúdy na lokalizáciu požiaru. Súd sa stotožnil s tvrdením znalca, že
z časového sledu udalostí vyplýva, že požiar vznikol v drevenej šope a nie v kotolni, keďže expanzná
nádoba vybuchla, skôr sa roztrhla, pod tlakom prehriatej vody v čase, keď už bol požiar šopy v rozvinutej

fáze horenia a konštrukcia šopy už bola zrútená. Ako vyplýva zo znaleckého posudku, požiar sa šíri
sálavým teplom a prenosom iskier z horiaceho objektu. Ohnisko požiaru nebolo v kotolni, ale v zadnej
časti objektu - v drevenej šope (prístrešku), odkiaľ sa požiar po drevených konštrukciách šopy a stodoly
šíril a preniesol na ďalšie časti objektu.
28. K otázke č. 2/ Čo bolo príčinou požiaru dňa 10.12.2008 v rodinnom dome č. 21 E.?

29. Ako je uvedené vyššie, žalobca a požiarny technik v odbornom posudku tvrdili, že požiar vznikol
najpravdepodobnejšie elektrickým skratom medzi termostatom - časovým spínačom a obehovým
čerpadlom v kotolni. Z vykonaného dokazovania, z výpovede svedkov - starostu Obce E. S. I., z
výpovede svedka O. S., ale aj O. O., ako aj zo znaleckého posudku znalca F.. S. S. vyplýva, že požiar
nemohol vzniknúť elektrickým skratom medzi termostatom a obehovým čerpadlom, keďže v kotolni bol

namontovanýkotolnatuhépalivoVIADRUS,vktoromjenamontovanýtermostatasamostatnýtermostat
nebol namontovaný ani na kotol, ani na obehové čerpadlo, keďže pri ÚK na tuhé palivo sa nemontujú
termostaty. Napokon termostat sa pri ohliadke požiaru a pri zisťovaní príčin požiaru na požiarovisku ani
po uhasení požiaru v kotolni nenašiel a obehové čerpadlo bolo spečené. Súd sa stotožnil so stanoviskom
znalca F.. S. a aj s tvrdením žalovaného, že ak by nastal elektrický skrat medzi termostatom a obehovým

čerpadlom v kotolni a tak by vznikol požiar, resp. ak by bolo došlo k elektrickému skratu v elektroinštalácii
vprístavbeRDč.XX,bolobydošlokvypnutiuističov-poistiekakprerušeniudodávkyelektrickejenergie
v RD a jeho prístavbe, čo sa však nestalo, čo potvrdili aj svedkovia - starosta Obce S. I., ktorý musel na
mieste požiaru pred jeho hasením zabezpečovať u elektrikárov vypnutie elektrickej prípojky žalovaného
v trafostanice. Vyššie uvedené dôvody poukazujú na to, že požiar nevznikol v kotolni, ale v drevenej šope

- prístrešku a odtiaľ sa rozšíril do kotolne, do kuchyne, chodby, na podkrovie a následne na HB žalobcu.
30. Znalec na základe šetrenia na mieste požiaru a analýzy, zhodnotil výpovede svedkov prítomných
v čase vzniku požiaru na požiarovisku, ako aj predloženej fotodokumentácie z požiaroviska a určil tieto
verzie príčin vzniku požiaru:
1/ úmyselné zapálenie alebo podpaľačstvo, 2/ nedbalosť a neopatrnosť dospelých osôb - fajčenie,

manipulácia s otvoreným ohňom, 3/ porucha elektrického zariadenia - vykurovacieho telesa
(nevyhovujúci stav kotla a komínového telesa), 4/ porucha elektrického zariadenia - vykurovacieho
telesa, 5/ porucha elektrickej inštalácie, 6/ porucha elektrického zariadenia na prenos teplej vody.
31. Súd sa stotožnil so záverom znalca uvedeným v znaleckom posudku, že v prejednávanom prípade
nie je možné vylúčiť:

1/úmyselné zapálenie požiaru v drevenej šope, pretože sa s odstupom času nedá jednoznačne
preukázať použitie zápalných látok alebo iného zdroja zapálenia a tiež sa nedá vylúčiť
2/nedbalosť a neopatrnosť dospelých pri fajčení a manipulácii s otvoreným ohňom.
32. S odstupom času sa totiž nedá jednoznačne preukázať použitie zápalných látok alebo iného zdroja
zapálenia, keďže z miesta požiaru požiarny technik - zisťovateľ príčin požiaru - nezobral vzorky pre

rozbor možnej horľavej kvapaliny, resp. na vzduchu zápalných látok a aj pri zistení možného zdroja
požiaru neboli odobrané vzorky na požiarnu expertízu primárnych, alebo sekundárnych hodnôt tokov
elektrického prúdu v danom zariadení. Pri obhliadke miesta požiaru bolo zisťovateľom požiaru zistené,
ako je uvedené vyššie, že požiar sa šíril zvnútra objektu, ale zisťovateľ požiaru - požiarny technik S. S.
pri vypracovaní odborného posudku nebral do úvahy vyjadrenia svedkov prítomných na požiarovisku

a na začiatku a nepracoval s inými možnými variantmi vzniku požiaru, ako úmyselným zapálením
požiaru alebo nedbalosťou alebo neopatrnosťou dospelých osôb - fajčenie, manipulácia s otvoreným
ohňom. Súd v tejto súvislosti dodáva, že manželka žalovaného bola okolo 23.00 hod. v kotolni prepnúť
obehové čerpadlo na menšie obrátky, ale v tom čase nemanipulovala s nijakými horľavými predmetmi anevynášala popol. Súd sa však stotožnil s tvrdením znalca, že nedbalosť a neopatrnosť dospelých pri
fajčení a manipulácii s otvoreným ohňom nemusela byť v priestore drevenej šopy- prístreška, ale aj v
jej blízkom okolí. Podľa záverov znaleckého posudku a aj podľa názoru súdu príčinou vzniku požiaru

bolo: 1/ úmyselné zapálenie požiaru v drevenej šope za prístavbou RD č. XX alebo 2/ nedbanlivostné
konanie alebo neopatrnosť neznámej osoby pri manipulácii s ohňom.
33. Znalec vylúčil vznik požiaru v dôsledku poruchy elektrického zariadenia a tiež vylúčil vznik požiaru v
dôsledku poruchy vykurovacieho telesa. V konaní nebolo preukázané, aby došlo k poruche elektrického
zariadenia, keďže z miesta požiaru neboli odobraté vzorky, ktoré by bolo expertízou možné preveriť,

či v el. zariadení vznikol elektrický skrat alebo bolo dané zariadenie roztavené teplotou požiaru v
kotolni a z fotografie kotolne sa to nedá určiť. Znalec vylúčil aj poruchu elektrickej inštalácie. Elektrická
inštalácia bola robená svojpomocne a nebola skolaudovaná. Znalec tiež vylúčil, ako je uvedené vyššie,
poruchu elektrického zariadenia - čerpadla a časového spínača (termostatu) na prenos teplej vody.
Pri elektrickom zariadení čerpadla na kotloch na tuhé palivo typu VIADRUS U 26 27-32 kW je totiž
montovaný mechanický termostat priamo v telese kotla. Na prúdenie teplej vody v systéme kúrenia sa

využíva obehové čerpadlo, v prejednávanom prípade PICOLO, ktoré má 3 rýchlosti a tiež sa nastavujú
ručne. Ako je uvedené vyššie, vážnejšia porucha el. inštalácie, resp. skrat na elektrickom zariadení by
spôsobil skrat v elektrickej sieti, čím by sa vyhodili ističe (poistky) a následne by sa prerušila dodávka
elektrického prúdu, čo sa v prejednávanom prípade nestalo, keďže elektrikári vypínali prívod elektrickej
energie v trafostanici okolo 02.00 hod.

34. K otázke č. 3 - Vyjadrenie znalca k odbornému posudku požiarneho technika S. S.
35. Znalec F.. S. S. k tomu odbornému posudku uviedol, že vzhľadom na nezaistenie dôkazových
stôp z požiaroviska a nekvalitnú detailnú fotodokumentáciu z pravdepodobného ohniska požiaru určenú
zisťovateľompríčinpožiaruOZHaZZ,StaráĽubovňa, niejemožnésistotouurčiťpríčinupožiaru. Podľa
záverov znalca, s ktorými sa súd stotožňuje, požiar nevznikol v kotolni, ako je uvedené v odbornom

posudku, ale požiar vznikol v drevenej šope za rodinným domom č. 21 s poukazom na dôvody, na
časové a logické súvislosti priebehu požiaru vyplývajúce z vykonaného dokazovania a ktoré sú uvedené
vyššie. Podľa znalca miesto vzniku požiaru sa však nedá s istotou určiť, keďže požiar, ako je
uvedené vyššie, bol spozorovaný v II. až III. fáze horenia drevenej šopy, čo vyplýva aj zo svedeckých
výpovedí (manželky žalovaného, svedkov O. a starostu Obce E. I. M. A.) sa totiž nedá jednoznačne

preukázať použitie zápalných látok alebo iného zdroja zapálenia, keďže z miesta požiaru požiarny
technik - zisťovateľ príčin požiaru - nezobral vzorky pre rozbor možnej horľavej kvapaliny, resp. na
vzduchu zápalných látok, preto sa nedá jednoznačne preukázať použitie zápalných látok alebo iného
zdroja zapálenia a tiež aj pri zistení možného zdroja požiaru neboli odobrané vzorky na požiarnu
expertízu primárnych, alebo sekundárnych hodnôt tokov elektrického prúdu v danom zariadení, preto

sa nedá zistiť, či obehové čerpadlo bolo poškodené - spečené v dôsledku elektrického skratu alebo v
dôsledku vysokej teploty pri požiari. Súd poukazuje na vyjadrenie znalca k odborného posudku uvedené
k otázke č. 2, a to, že požiarny technik S. S. pri zisťovaní príčin požiaru a pri vypracovaní odborného
posudku nebral do úvahy vyjadrenia svedkov prítomných na požiarovisku a na začiatku a nepracoval s
inými možnými variantmi vzniku požiaru, ako napr. úmyselným zapálením požiaru alebo nedbanlivosťou

a neopatrnosťou dospelých pri manipulácii s fajčením a otvoreným ohňom. Súd sa stotožnil so záverom
znalca, že ak zisťovateľ príčin požiaru S. S. si nebol 100 % istý príčinou požiaru, mal požiadať
expertízny ústav o preverenie aj malého množstva odobratej vzorky, ktorú v expertíznom ústave by
podrobili analýze. Nedostatkom odborného zisťovania príčin požiaru OR HaZZ v Starej Ľubovni bolo, že
z miesta požiaru zisťovateľ príčin požiaru nedal odobrať predpokladaný zdroj požiaru orgánom činným

v trestnom konaní a tento nebol expertízne preskúmaný. Predpokladaný zdroj požiaru - čerpadlo a
termostat, nebol detailne zdokumentovaný. Odborné stanovisko zisťovateľa príčin požiaru bolo robené
v rýchlom časovom slede a preto neboli splnené všetky potrebné znaky zisťovania príčin požiaru a
teda neboli splnené všetky potrebné požiadavky Pokynu prezidenta Hasičského a záchranného zboru
Pokynu č. XX/XXXX, ktorý dopĺňala Zbierka Pokynov č. XX/XXXX P HaZZ „o obsahu o postupe pri

spracúvaní dokumentácie o zdolávaní požiarov, určená pre činnosť na požiarovisku zisťovateľom príčin
požiarov. Znalec zdôraznil, že nebola splnená zásada podľa čl. 2, ods. 13, prílohy č. 3 ods. II, čl. 3 ods.
8 a čl. III, IV. Zb. pokynov P HaZZ č. 25/2005. Pomoc jednotiek HaZZ bola privolaná cca 45 - 60
min. od spozorovania, pričom požiar bol už minimálne v druhej až tretej fáze horenia, čo znamená, že
v drevenej šope horeli prakticky všetky horľavé materiály a celá drevená konštrukcia bola zasiahnutá

požiarom. V čase spozorovania požiaru sa tento pôsobením sálavého tepla preniesol na HB žalobcu a
tiež na prístavbu rodinného domu žalovaného. Na základe tejto Zb,. pokynov P HaZZ sa na požiarovisko
dostavila ako prvá jednotka VHS N. N. I. a následne bola privolaná pomoc ďalších jednotiek HaZZ a
DVPZ - E., Y., X. OR HaZZ, N. Ľ..36. K otázke č. 4 - posúdiť postup hasenia požiaru na rod. dome č. XX v Obci E. dňa 10.12.2008 OR
HaZZ, Stará Ľubovňa, t.j. rýchlosť, včasnosť a technickú vybavenosť a k otázke č. 5, či pri správnom
postupe HaZZ sa mohlo predísť vzniku škody na RD č. XX žalovaného a na HB žalobcu, znalec uviedol,

že najväčší podiel na výške škôd malo neskoré spozorovanie požiaru a ohlásenie požiaru, čo spôsobilo
jeho rozvoj a následne rýchle šírenie sa požiaru po drevených konštrukciách všetkých objektov.
Nasadenie prvých prúdov na chránenie obytných miestností - letnej kuchyne rodiny E. a prístavby RD
č. XX žalovaného bolo z taktického hľadiska správne. Tiež uviedol, že OR HaZZ, Stará Ľubovňa dodržali
predpisy týkajúce sa hasenia požiarov, keďže hneď po hlásení požiaru poslali požiarne vozidlo, ktoré

dostalo poruchu na N. H. a následne bolo zaslané ďalšie požiarne vozidlo, ktoré na mieste požiaru tiež
dostalo poruchu a nepoužilo vodu na hasenie požiaru.
37. Z vykonaného dokazovania, zo žaloby, z vyjadrenia žalobcu a žalovaného a zo znaleckého posudku
znalca F.. S. S. (čl. 191-250) a z jeho doplnku ( 331-356) vyplýva, že v zadnej časti prístavby RD
bola drevená šopa, prístrešok o rozmeroch 3x6 m, ktorý bol postavený ešte pred prístavbou k RD č.
XX. Okrem toho sa na dvore žalovaného nachádzala letná kuchyňa a rôzne drevené malé prístavby. V

zadnej časti RD č. XX žalovaného sa vo vzdialenosti 1,5 m nachádzala udiareň a za ňou letná kuchyňa
susedov E.. Vo vzdialenosti 1,2 m od RD č. XX a drevenej šopy žalovaného sa na parcele č. XXX/X k. ú.
E. nachádzala HB žalobcu postavená v roku 1982, ktorá pozostávala z maštale, stodoly a garážového
priestoru. Stavebným materiálom HB žalobcu bol betón, murivo tehla a kameň, vodorovná konštrukcia
drevený strop, krytina pozinkovaný plech, dvere aj okná - boli drevené.

38. Z predložených listinných dôkazov (čl. 84, 85, 120, 129) vyplýva, že prístavba k RD č. XX
žalovaného bola vybudovaná bez stavebného povolenia v období od roku 1998 do roku 2002. OÚ E.
boli ohlásené drobné stavby - sklad materiálu, kotolňa, chodba a schodište, s vykonaním ktorých OÚ E.
súhlasil. Prístavba k RD sa začala užívať v roku 2002 bez kolaudačného rozhodnutia.
39. V doplnku k znaleckému posudku (čl. 331-340) znalec F.. S. S. uviedol, že z hľadiska požiarnej

ochrany v čase vzniku požiaru podľa noriem platných pre oblasť požiarna ochrana v danom čase, t.j.
v čase vykonania prístavby k RD č. XX, a to zák. MV SR č. 126/1985 o požiarnej ochrane v znení
neskorších predpisov, vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 82/1986 v znení vyhlášky MV SR č. 288/2000
Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady o požiarnej ochrane
v oblasti požiarnej prevencie v znení neskorších predpisov, ani jedna legislatívna norma na úseku

požiarnej ochrany nikdy neurčovala odstup stavieb od hraníc pozemkov. Právne normy určovali len
odstupové vzdialenosti stavieb.
40. Podľa znalca na šírení požiaru mali najväčší vplyv tieto okolnosti:
1/ nedostatočné odstupové vzdialenosti jednotlivých stavieb. Medzi prístavbou rodinného domu,
drevárňou - šopou a hospodárskou budovou žalobcu bola vzdialenosť 1,2 m, čo pri otvorených

požiarnych plochách ako sú drevené konštrukcie je nedostatočná vzdialenosť,
2/drevené konštrukcie budov, nábytok, textílie, obklady a drevený krov na 2. nadzemnom podlaží,
3/ neskoré spozorovanie vzniku požiaru a jeho ohlásenie,
4/ neskoré privolanie hasičských jednotiek malo vplyv na začatie hasebných prác,
5/nedostatok hasebných látok ovplyvnil rozšírenie sa požiaru na celú konštrukciu hospodárskej budovy.

41. 1. K šíreniu požiaru v dôsledku nedostatočnej odstupovej vzdialenosti medzi prístavbou RD č. XX,
drevenou šopou za prístavbou RD č. XX a HB žalobcu súd udáva: Medzi prístavbou rodinného domu,
drevárňou-šopouahospodárskoubudovoužalobcubolavzdialenosť1,2m,čo zhľadiskaprotipožiarnej
ochrany pri otvorených požiarnych plochách ako sú drevené konštrukcie je nedostatočná vzdialenosť,
teda odstupová vzdialenosť medzi objektmi drevená šopa - dreváreň a prístavba RD žalovaného a

HB žalobcu nebola dodržaná. Podľa znalca výpočtová odstupová vzdialenosť od požiarne otvoreného
objektu šopa - dreváreň žalovaného a HB žalobcu je minimálne 3,3 m.
42. 2. K šíreniu požiaru v dôsledku drevených konštrukcií budov, nábytku, textílií, obkladov a v dôsledku
dreveného krovu na 2. nadzemnom podlaží súd udáva:
43. V čase vypuknutia požiaru bola prístavba RD č. XX o rozmeroch 8x8 m, požiarna výška objektu 6m,

šopa- dreváreň žalovaného 3x3 m, výška objektu 3,1 m.
44. HB žalobcu pri RD č. XX , a to prvé nadzemné podlažie bolo murované zo zmiešaného muriva
- kvádre, kameň. Stanovovala technické požiadavky na požiarnu bezpečnosť pri výstavbe a užívaní
stavieb. Strop bol drevený a podkrovie bolo drevenej konštrukcie. Sedlová strešná konštrukcia drevená
pokrytá pozinkovaným plechom. Objekt nemal elektroinštaláciu. Budova bola postavená v roku 1982.

45. Prístavba k RD č. XX bola realizovaná od r. 1998 do roku 2002, kedy ju začal žalovaný s rodinou
užívať. RD č. XX a jeho prístavba boli postavené z materiálov kvádre a tehly, základy betónové, omietka
malta. V stene na strane smerom k HB žalobcu sa nachádzali 3 okná o rozmeroch 120 x 30 cm. Jednookno viedlo z kotolne v zadnej časti objektu prístavby a ďalšie dve okná zo schodišťa prístavby. Drevená
šopa za prístavbou RD bola drevenej konštrukcie pokrytá plechom.
46. Z vykonaného dokazovania - z odborného posudku požiarneho technika S., z výpovede svedkov,

zo znaleckého posudku znalca F.. S. S. súd zistil, že pri posudzovaní požiarnotechnických vlastností
materiálov použitých na výstavbu RD, šopy- drevárne a HB, drevo ako stavebný materiál bol použitý
na 3 objektu drevená šopa- dreváreň žalovaného, stena k RD bola z tehál. Drevo podľa rozdelenia
do stupňov horľavosti patrí do skupiny C3 - ľahko horľavé stavebné materiály. Z hľadiska zatriedenia
konštrukčných prvkov podľa horľavosti použitých stavebných látok a ich vplyvu na intenzitu požiaru,

nosnosť a stabilitu konštrukcie drevo patrí do druhu D3. Konštrukčné prvky druhu D3 tvoria konštrukciu,
ktorá v ustanovenom čase požiarnej odolnosti môže zvyšovať intenzitu požiaru.
47. V objektoch zachváteným požiarom najväčší vplyv na šírenie požiaru mali drevené konštrukcie
stavieb - drevená šopa, HB žalobcu, nadstavba, strešná konštrukcia prístavby RD, drevená strešná
konštrukcia letnej kuchyne a požiarne zaťaženie bolo tvorené dreveným obkladom v prízemnej a
podkrovnej časti objektu a dreveným nábytkom. Znalec uviedol, že k vznieteniu dochádza pôsobením

tepla okolia.
48. Na šírenie požiaru mali vplyv aj drevené konštrukcie budov, nábytok v budovách, textílie, ale aj
nedostatočná odstupová vzdialenosť medzi prístavbou RD, drevenou šopou žalovaného a HB žalobcu.
Sálavým teplom pri nedostatočnej odstupovej vzdialenosti objektov môže dôjsť k preneseniu horenia na
okolostojace objekty, kde sa vytvára prípravná zóna horenia. Sálavým teplom sa nahrieva materiál až

do teploty vznietenia a po jej dosiahnutí sa vznieti. Požiar sa na drevenú konštrukciu strešnej krytiny HB
žalobcu rozšíril pôsobením sálavého tepla z horľavej drevenej konštrukcie šopy- drevárne žalovaného,
ako je uvedené vyššie.
49. Podľa znalca, ak by minimálna odstupová vzdialenosť 3,3 m medzi hranicou prístavby RD č. XX,
drevenou šopou za prístavbou a hranicou HB z hľadiska predpisov o protipožiarnej bezpečnosti bola

dodržaná, hypoteticky by pri priaznivej meteosituácii a oneskorenom spozorovaní požiaru, ako to bolo
dňa 10.12.2008, aj tak mohlo dôjsť k rozšíreniu požiaru na vedľajšiu stavbu - na HB žalobcu.
50. K zabráneniu vzniku požiaru podľa znalca by mohol dôjsť, ak by sa dodržali opatrenia vyplývajúce
z platných legislatívnych noriem na jednej, aj na druhej strane, t.j. aj na strane žalobcu, aj na strane
žalovaného. Zabráneniu rozšírenia požiaru na objekty stojace v požiarne nebezpečnom pásme by bolo

potrebné:
a/ nahradiť materiály s nízkou požiarnou odolnosťou materiálmi triedy A, resp. B
b/ dodržaním odstupových vzdialeností objektov
c/ vybudovaním požiarne deliacej konštrukcie, bez požiarne otvorených plôch, ktoré by prekrývali
požiarne nebezpečné pásmo. Toto riešenie je v kompetencii špecialistu požiarnej ochrany, ktorý by

mohol vypracovať projekt Požiarnej bezpečnosti stavby.
51. K ostatným príčinám šírenia požiaru uvedeným pod bodom 3. až 5., a to z dôvodu neskorého
spozorovania vzniku požiaru a jeho ohlásenia požiarnikom, neskorého privolania hasičských jednotiek,
v dôsledku čoho sa neskoro začali hasebné práce a šírenia požiaru na celú konštrukciu HB z
dôvodu nedostatku hasebných látok súd uvádza, že tieto príčiny šírenia požiaru sú uvedené vyššie

a na doplnenie súd uvádza, že nedostatok hasebných látok ovplyvnil rozšírenie sa požiaru na celú
konštrukciu HB žalobcu a tento nedostatok bol spôsobený tým, že požiarne vozidlá nemali k dispozícii
vodu, museli ju zabezpečovať z potoka a z Obce S. a tiež nedostatok hasebných látok požiaru bol
spôsobený poruchami na požiarnych vozidlách vyslaných OR HaZZ, Stará Ľubovňa.
52. Žalovaný poukázal na to, že žalobca postavil hospodárku budovu asi 40 cm od hranice spoločného

pozemku a prístavba RD č. XX je vzdialená od hranice spoločného pozemku asi 1m, teda tak žalobca,
ako aj žalovaný, nedodržal bezpečnostné podmienky a odstupové vzdialenosti medzi stavbami -
prístavbou RD č. XX, drevenou šopou a HB žalobcu v zmysle predpisov o ochrane pred požiarmi.
Žalovaný opakovane tvrdil, že požiar nevznikol v kotolni, ale v zadnej časti šopy, žiadal žalobu zamietnuť
z dôvodu, žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom požiaru a

škodou žalobcu a žalovaný nenesie žiadnu zodpovednosť za vznik požiaru a za škodu spôsobenú
žalobcovi.
53. K námietke žalobcu k znaleckému posudku, ktorý tvrdil, že požiar vznikol v kotolni a nie v drevenom
prístrešku, súd po stotožnení so závermi a vysvetlením znalca F.. S. v znaleckom posudku udáva,
že z vykonaného dokazovania vyplýva, že požiar vznikol v drevenej šope - v drevenom prístrešku a

pri šírení požiaru do vedľajších priestorov v objekte sa otvory, ktoré sú uzatvorené konštrukciami bez
požiarnej odolnosti, považujú za otvorené a nebránia voľnému šíreniu požiaru. To sa stalo aj v prípade
rozšírenia sa požiaru z drevenej šopy na kotolňu a do kuchyne cez digestor a do ďalších priestorov RD
žalovaného, ktoré neboli ohraničené požiarne deliacou konštrukciou. Ak by totiž požiar vznikol v kotolnia odtiaľ sa šíril ďalej, bol by zapálil cez okenný priestor stodolu a bol by viditeľný oveľa skôr, ako to
uvádzajú svedkovia. Od spozorovania požiaru približne 0.35-0.45 (II. a III. fáza horenia) po ohlásenie
na operačné pracovisko prešla skoro hodina (v priestore šopy bol už požiar pravdepodobne v IV. fáze

horenia), začatie lokalizačných prác ďalších 25 - 30 minút. Ak by došlo k požiaru v kotolni, drevená
konštrukcia HB žalobcu, by sa v čase začatia lokalizačných prác nachádzala minimálne v II. fáze horenia
a nie ako tvrdia svedkovia (O., I.D., A.), že k rozšíreniu požiaru na HB žalobcu došlo v čase, keď boli
nasadzované prvé hasebné prúdy na lokalizáciu požiaru.
54. 9. Z predloženej kúpnej zmluvy (čl. 119) vyplýva, že žalovaný s manželkou kúpil dňa 13.5.2002 od

pôvodného vlastníka Z. K., svojho uja, rodinný dom súp. č. XX na par. č. XXX/X a K. k rodinnému domu č.
X,ktorábolapostavenávroku1960aajprístavbuč.X,ktorábolavčasekúpyrozostavaná,neukončená,
za rodinným domom, vrátane príslušenstva rodinného domu č. 1 oplotenia, studne vedľajšej stavby,
letnej kuchyne, maštale, stodoly, vonkajších úprav. Vklad tejto kúpnej zmluvy bol povolený Správou
katastra v Starej Ľubovni pod číslom V XXX/XXXX.
55.10. ZnotárskejzápisniceNXXX/XX,NXXX/XXzodňa8.12.1978(čl.140,141)súdmal preukázané,

že žalobca s manželkou odkúpili kúpnou zmluvou od S. S. a S. G. rodinný dom súp. č. XX (ďalej len RD
č. XX) s oplotením, studňou, maštaľou, stodolou a pozemok na ktorom je postavený tento rodinný dom,
ktoré nehnuteľnosti boli zapísané na LV XX k.ú. E.. Po oboznámení so znaleckým posudkom znalca F..
S. a jeho doplnkom, žalobca uviedol, že hospodársku budovu za RD č. XX postavili s manželkou v roku
1982 na tom istom mieste, kde predtým stali staré hospodárske budovy bez stavebného povolenia a

bez kolaudačného rozhodnutia. Žalobca nepredložil súdu ani ohlásenie drobnej stavby OÚ E..
56. Súd vec právne posúdil podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 415 Občianskeho
zákonníka, § 55 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. (ďalej len Stavebného zákona), § 77 ods. 1 Stavebného
zákona, § 139b ods. 6 Stavebného zákona, § 139 ods. 7 Stavebného zákona, § 57 ods. 1, 2 Stavebného
zákona, § 58a ods. 1 Stavebného zákona a dospel k nasledovným záverom.

57. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd je toho
názoru, že na prístavbu k RD č. XX, ktorá bola vykonaná v rokoch 1998 - 2002 bolo potrebné vydanie
stavebného povolenia stavebným úradom, keďže išlo o zmenu pôvodného RD č. XX a prístavba, ako
vyplýva z vykonaného dokazovania, nebola prízemná budova, mala aj podkrovie a mala výmeru viac
ako 25 m2 - celková výmera prístavby k RD uvedená v znaleckom posudku znalca F.. S. ZP bola o

rozmeroch 8x8 m, t.j. 64 m2.
58. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný porušil stavebný zákon tým, že vykonával prístavbu RD bez
stavebného povolenia súd udáva:
59. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v čase začatia prístavby k RD č. XX, vlastníkom RD č. XX a
vlastníkom pozemku KNC XXX/X k. ú. E. bol Z. K., ujo žalovaného, ktorý ohlásil OÚ Haligovce dňa 17.

12. 2001 drobnú stavbu - sklad hospodárskeho náradia podľa § 57 stavebného zákona (čl. 128 spisu ) a
dňa 21.1.2002 ohlásil OÚ Haligovce vykonanie drobnej stavby - kotolne, chodby a schodiska v RD XX. V
časeohláseniatýchtodrobnýchstaviebavykonávaniaprístavbykRDč.XXžalovanýsmanželkouneboli
vlastníkmi ani RD č. XX, ani parcely KNC XXX/X, na ktorej stojí RD č. XX a tiež neboli vlastníkmi parciel
KNC XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, t.j. neboli vlastníkmi parcely, na ktorej bola realizovaná prístavba

k RD č. XX. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že žalovaný neporušil právnu povinnosť
podľa stavebného zákona tým, že nežiadal OÚ Haligovce ako stavebný úrad o vydanie stavebného
povolenia, keďže preukázal, že nebol vlastníkom uvedeného RD č. XX a pozemku č. KNC XXX/X k.
ú. E., na ktorom bol postavený RD XX a na ktorom sa realizovala prístavba RD a ani neohlásil OÚ
Haligovce vykonanie drobných stavieb.

60.Zpredloženýchdôkazovtiežvyplýva,žeOÚHaligovcepodľa§57ods.2stavebnéhozákona vydalZ.
K. a nie žalovanému 1/ súhlas s vykonaním drobnej stavby - skladu poľnohospodárskeho náradia na o
zastavanej ploche XX m2 na par. č. XXX/X k.ú. E. pod č. XXX/XXXX dňa 18.12.2001 (čl. 84 spisu) a tiež
mu vydal súhlas s vykonaním drobnej stavby - kotolne a chodby o zastavanej ploche XX m 2 pod. č. XX/
XXXX dňa 22.1.2002 (čl. 85 spisu). OÚ Haligovce v obidvoch súhlasoch na vykonanie drobných stavieb

upozornil Z. K. podľa § 44 stavebného zákona na zabezpečenie primeraného technického vybavenia
a odborného dozoru nad vykonaním stavby. V zmysle § 57 ods. 1 druhá veta stavebného zákona
stavebný úrad OÚ Haligovce mohol Z. K. určiť, že ohlásené drobné stavby môže uskutočniť na základe
stavebného povolenia, čo však neurobil a Z. K. zrejme predpokladal, že vydanie stavebného povolenia
stavebne nie je potrebné.

61. Z kúpnej zmluvy zo dňa 13.5.2002 (čl. 119 spisu) súd zistil, že žalovaný s manželkou od pôvodného
vlastníka Z. K. dňa 13.5.2002 kúpil rodinný dom súp. č. XX na par. č. XXX/X a prístavby k rodinnému
domu, a to č. X, ktorá bola postavená v roku 1960 a aj prístavbu č. X k rodinnému domu, ktorá bola
v čase kúpy rozostavaná, neukončená, za rodinným domom, vrátane príslušenstva rodinného domu č.XX oplotenia, studne, vedľajšej stavby, letnej kuchyne, maštale, stodoly, vonkajších úprav. Vklad tejto
kúpnej zmluvy bol povolený Správou katastra v Starej Ľubovni pod číslom V XXX/XXXX.
62. Na základe uvedeného súd je toho názoru, že žalobca v konaní nepreukázal, aby žalovaný porušil

právnu povinnosť tým, že nežiadal vydanie stavebného povolenia na prístavbu RD č. XX a túto prístavbu
vykonal bez stavebného povolenia a bez projektovej dokumentácie. K porušeniu tejto právnej povinnosti
podľa stavebného zákona podľa názoru súdu došlo na strane pôvodného vlastníka Z. K..
63. Žalobca tiež nepreukázal, aby žalovaný ÚK na tuhé palivo mohol urobiť len na základe stavebného
povolenia, keďže stavebný zákon mu takúto povinnosť nestanovuje a z činnosti súdu je všeobecne

známe, že na ÚK na tuhé palivo v rodinnom dome nie je potrebné žiadať stavebný úrad stavebné
povolenie.
64. Žalobca tiež tvrdil, že žalovaný porušil právnu povinnosť, tým že užíval prístavbu k RD č. 2X bez
kolaudačného rozhodnutia. K tomu súd dodáva, že predmetom kúpy žalovaného od Z. K. dňa 13.5.2002
bolrodinnýdomč.21sprístavbouč.1aprístavbouč.2,ktorá bolarozostavaná,neukončená,postavená
za rodinným domom.

65. Stavebný zákon v oddiele 7 upravuje užívanie stavieb a kolaudáciu stavieb. Podľa § 76 ods.
1 stavebného zákona Dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú
časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce (ďalej v oddiele 7 len „stavba“), pokiaľ
tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.
66. Podľa § 77 stavebného zákona Kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné

povolenie alebo povolil terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce, ako aj
informačné, reklamné a propagačné zariadenia.
67. Súd na základe tohto ustanovenia konštatuje, že dokončenú stavbu , prípadne jej časť, spôsobilú
na samostatné užívanie alebo na tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie
práce, možno užívať len základe kolaudačného rozhodnutia vtedy, pokiaľ tieto stavby vyžadovali

stavebné povolenie. S prihliadnutím na to, že na prístavbu RD č.21 pôvodnému vlastníkovi nebolo
vydané stavebné povolenie, žalovaný sa domnieval, že môže prístavbu RD užívať bez kolaudačného
rozhodnutia. Keďže žalovaný nadobudol rozostavanú prístavba RD č. XX do vlastníctva a dokončená
prístavbaRDč.21bolaspôsobilánasamostatnéužívanie,keďževnejbolanaprízemíchodba,kuchyňa,
obývacia izba a v podkroví spálňa a detská izba, žalovaný mal žiadať stavebný úrad OÚ Haligovce

o vydanie kolaudačného rozhodnutia na užívanie tejto prístavby. Podľa názoru súdu žalovaný porušil
túto právnu povinnosť stanovenú v § 76 ods. 1 stavebného zákona. Súd preto skúmal, či je tu príčinná
súvislosť medzi porušením tejto povinnosti žalovaným a vznikom škody spôsobenej požiarom. Žalobca
tvrdil, že je tu príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti žalovaným.
Žalovaný však tvrdil, že tu príčinná súvislosť nie je. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať, v čom spočíva

táto príčinná súvislosť medzi porušením tejto právnej povinnosti žalovaným a vznikom požiaru a vznikom
škody žalobcovi v dôsledku požiaru. Žalobca však jednoznačne nepreukázal príčinnú súvislosť medzi
konaním žalovaného, a to porušením právnej povinností spočívajúcej v užívaní prístavby RD bez
kolaudačného rozhodnutia a vznikom požiaru a vznikom škody v dôsledku požiaru a tiež nepreukázal,
že ku škode došlo len v dôsledku toho, že žalovaný užíval prístavbu RD bez kolaudačného rozhodnutia,

resp., že ak by žalovaný mal vydané kolaudačné rozhodnutie, ku požiaru a ku vzniku škody žalobcovi
by nebolo došlo.
68. Z vykonaného dokazovania totiž vyplýva, že ku požiaru a aj ku vzniku škody v dôsledku požiaru
došlozviacerýchpríčintak,akojetouvedenévyššie.Tototvrdenieopiera súdonasledovnéskutočnosti:
69. Žalobca nepreukázal, aby požiar vznikol v kotolni prístavby RD č. 21 a aby príčinou požiaru bol

elektrický skrat medzi termostatom, resp. časovým spínačom a obehovým a teda nepreukázal, aby
v dôsledku takto vzniknutého požiaru bola žalobcovi spôsobená škoda. Podľa odborného posudku
požiarneho technika S. S. najpravdepodobnejšou verziou vzniku požiaru bol elektrický skrat medzi
termostatom (časovým spínačom) a obehovým čerpadlom, ale žalobca nepreukázal v konaní túto
príčinu vzniku požiaru a teda ani vzniku škody spôsobenej mu požiarom. Objektívne bolo v konaní

preukázané, že vznikol požiar na prístavbe RD č. 21 žalovaného, ktorý sa rozšíril na HB žalobcu a
žalobca preukázal, že mu v dôsledku požiaru vznikla škoda. Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že OR PZ
SR Stará Ľubovňa začal trestné stíhanie pre prečin všeobecného ohrozenia z dôvodu, že v prístavbe
RD č. 21 Haligovce došlo k požiaru pravdepodobne od nesprávne nainštalovanej pece na tuhé palivo,
kedy došlo k vznieteniu kotolne a následne k vznieteniu celej prístavby RD č. 21 a HB žalobcu a podľa

odborného posudku S. S. najpravdepodobnejšou príčinou vzniku požiaru bol elektrický skrat medzi
termostatom a čerpadlom, pričom čerpadlo bol jediný elektrický spotrebič, ktorý bol v činnosti. Čerpadlo
bolo požiarom spečené, znehodnotené a pri ohliadke sa časti termostatu nenašli (bolo preukázané,
že žiaden termostat sa nemontoval ani na obehové čerpadlo, ani na kotol na tuhé palivo). Trestnéstíhanie bolozastavenéuznesenímORPZvStarejĽubovni,oddeleniekriminálnejpolíciedňa10.2.2009
z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, keďže bola preukázaná objektívna stránka, a to, že došlo k
požiaru, najpravdepodobnejšie elektrickým skratom medzi termostatom a čerpadlom, ale bez príčinnej

súvislosti s konaním. V trestnom konaní nebolo preukázané, aby žalovaný zavinil svojim konaním vznik
požiaru, aby tu bola príčinná súvislosť medzi jeho konaním a vznikom požiaru, teda vznikom škody.
70. Pre záver o príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody nepostačuje,
ako je uvedené vyššie, pravdepodobnosť vzniku požiaru v kotolni elektrickým skratom medzi čerpadlom
a termostatom, resp. časovým spínačom a v dôsledku toho aj vznik škody, ale musí byť jednoznačne

preukázané, že protiprávne konanie žalovaného bolo príčinou vzniku požiaru, teda aj vzniku škody.
V prejednávanom prípade však žalobca nepreukázal, aby príčinou vzniku požiaru a škody žalobcu
spôsobenej bolo porušenie právnej povinnosti žalovaným tým, že užíval prístavbu RD bez kolaudačného
rozhodnutia. Žalobca jednoznačne nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
žalovaným a vznikom požiaru a vznikom škody, t.j. žalobca neuniesol dôkazné bremeno, preto súd
žalobu zamietol.

71. Súd sa stotožnil so závermi znaleckého posudku F.. S. S. vychádzajúc z vykonaného dokazovania, z
výpovedísvedkov(okreminéhomanželkyžalovaného,svedkaO.)a zčasovýchnásledností alogických
súvislostí, týkajúcich sa priebehu požiaru, že požiar vznikol v drevenej šope za prístavbou RD a nie
v kotolni a z tejto drevenej šopy sa rozšíril na ostatné časti prístavby RD č. XX a na HB žalobcu. Súd
opakovane poukazuje na logické závery znaleckého posudku, a to, že ak by vznikol požiar v kotolni,

nemohla by ostať neporušená omietka za elektrickým ohrievačom v kotolni, nemohlo by ostať nezhorené
drevo v kotolni a na ňom spadnutá omietka, nemohlo by byť obhorené okno v kotolni viac zvonku ako
zvnútra. Príčinou vzniku požiaru nemohol byť elektrický skrat medzi termostatom a čerpadlom v kotolni
a ani skrat elektrickej energie, pretože v dôsledku elektrického skratu by došlo k vyhodeniu ističov a k
prerušeniu dodávky elektrického prúdu, čo sa však pri požiari nestalo.

72. Príčinou vzniku škody mohlo byť aj úmyselné zapálenie požiaru v tejto drevenej šope, ktorá bola
otvorená, drevené vráta na nej sa nezamykali a do ktorej bol voľný prístup a príčinou vzniku požiaru
mohlo byť aj nedbalostné konanie alebo neopatrnosť osoby pri manipulácii s otvoreným ohňom aj mimo
priestoru kotolne a prístavby RD.
73. Najväčší podiel na výške škôd podľa znalca malo neskoré spozorovanie požiaru manželkou

žalovaného a jej dcérou a neskoré ohlásenie požiaru požiarnikom, čo spôsobilo rozvoj požiaru a
následné rýchle šírenie požiaru po drevených konštrukciách všetkých objektov. Požiar bol ohlásený až
v rozvinutej fáze a objekty v čase nasadenia prvých jednotiek boli v plameni. Neskoré spozorovanie
požiaru a neskoré oznámenie požiaru požiarnikom nespôsobil žalovaný nedbanlivostným konaním,
pretožetentovčasepožiaruneboldoma,alebolvprácimimobydliska.PríčinourozšíreniapožiarunaHB

žalobcu bol aj nedostatočný počet hasičov na mieste požiaru hneď po ohlásení požiaru, nedostatočné
množstvo vody na hasenie požiaru a neskorý príchod požiarnikov z OR HaZZ Stará Ľubovňa v dôsledku
porúch na požiarnych vozidlách.
74. Súd ešte dodáva, že v čase vzniku požiaru žalovaný nebol doma, bol mimo bydliska pracovne a
domov sa vrátil po tom, čo mu manželka volala, že došlo k požiaru.

75. Ďalšou z príčin vzniku škody a rozšírenia požiaru na HB žalobcu, ako uviedol znalec v znaleckom
posudku, bolo aj nedodržanie odstupovej vzdialenosti medzi prístavbou RD žalovaného, drevenou
šopou žalovaného a HB žalobcu, kde bola vzdialenosť 1,2 m, čo z hľadiska protipožiarnej ochrany pri
otvorených požiarnych plochách ako sú drevené konštrukcie je nedostatočná vzdialenosť. Výpočtová
odstupovávzdialenosťodpožiarneotvorenéhoobjektudrevenejšopy aHBžalobcu malabyťminimálne

3,3 m.
76. V čase realizácie prístavby RD technické požiadavky na požiarnu bezpečnosť pri výstavbe a užívaní
stavieb stanovovala vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 288/2000 Z.z .
77. Podľa § 80 ods. 1 citovanej vyhlášky Odstupová vzdialenosť je kolmá vzdialenosť medzi povrchom
požiarne otvorenej plochy alebo medzi povrchom zrovnávacej roviny požiarne otvorených plôch stavby,

požiarneho úseku, otvoreného technologického zariadenia alebo otvoreného skladu a medzi hranicou
požiarne nebezpečného priestoru; určuje sa podľa technickej normy
78. Podľa § 80 ods. 2 cit. vyhlášky Odstupová vzdialenosť sa určuje pre každý požiarny úsek stavby a
pre požiarny úsek voľného skladu osobitne podľa
a) veľkosti požiarne otvorených plôch požiarneho úseku,

b) plošnej hustoty tepelného toku z požiarneho úseku,
c) rozmerov požiarneho úseku,
d) možnosti prenosu požiaru padajúcimi horiacimi časťami konštrukcií stavby.Podľa § 80 ods. 3 cit. vyhlášky Odstupovú vzdialenosť pre požiarne úseky v stavbách určených na
bývanie a ubytovanie možno určiť podľa
a) veľkosti požiarne otvorených plôch požiarneho úseku,

b) dĺžky požiarneho úseku,
c) počtu podlaží v požiarnom úseku,
d) druhu konštrukčného celku.
79. Podľa § 80 ods. 5 cit. vyhlášky Pri určovaní odstupových vzdialeností podľa odsekov 1 až 4 sa
prihliada na všetky podmienky brániace prenosu tepla. Konštrukcie brániace prenosu tepla musia mať

počas predpokladaného trvania požiaru požadovanú požiarnu odolnosť. Druh konštrukčných prvkov a
ich požadovaná požiarna odolnosť musia spĺňať požiadavky podľa § 43 ods. 5.
80. Odstupové vzdialenosti medzi stavbami susediacich pozemkov a od hranice spoločných pozemkov
upravovala vyhl. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z. z 8.júla
2002, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a
o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou

pohybu a orientácie, ktorá bola účinná od 1.12.2002.
81. Podľa § 6 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 8.júla
2002, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a
o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické,

životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany
pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na
zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi
stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním
územia.

82. Podľa § 6 ods. 3 citovanej vyhlášky Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor,
vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc
pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.
83. Podľa § 6 ods.4 citovanej vyhlášky V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť
medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných

miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov
podľa odseku 3.
84. Podľa § 6 ods. 5 citovanej vyhlášky Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené
v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek
na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.

85. Vprejednávanomprípadetakžalovaný,akoajžalobcaporušilprávnepredpisy,týkajúcesapožiarnej
ochrany a dodržania odstupovej vzdialenosti medzi prístavbou RD č. 21, drevenou šopou a HB
žalobcu, resp. medzi prístavbou RD a spoločnou hranicou pozemku žalobcu a žalovaného a medzi HB
žalobcu a spoločnou hranicou pozemku žalobcu a žalovaného. Aj žalobca, aj žalovaný porušil stavebný
zákon, a to žalovaný tým, že užíval prístavbu RD bez kolaudačného rozhodnutia a žalobca tým, že

pred výstavou HB (staval ju v roku 1982), nemal vydané stavebné povolenie, nepožiadal o vydanie
stavebného povolenia stavebný úrad, užíval HB bez kolaudačného rozhodnutia a žalobca nepredložil
súdu ani ohlásenie drobnej stavby stavebnému úradu. Žalobca v tejto HB mal maštaľ, skladové priestory
a garáž a išlo o stavbu, ktorá mala nadzemné podlažie.
86. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi konaním

žalovaného - porušením právnej povinnosti, spočívajúcej v užívaní prístavby RD bez kolaudačného
rozhodnutia a vznikom požiaru a následne vznikom škody požiarom, preto súd žalobu zamietol.
87. Podľa názoru súdu nedodržanie odstupovej vzdialenosti medzi prístavbou RD žalovaného a HB
žalobcu bolo jednou z príčin šírenia, ale nie vzniku požiaru z prístavby RD na HB žalobcu a teda nebolo
príčinou vzniku škody žalobcovi. Žalobca pri výstavbe HB tiež nedodržal odstupovú vzdialenosť ani

od spoločnej hranice pozemku - postavil HB len 40 cm od spoločnej hranice pozemku so žalovaným
a nedodržal odstupovú vzdialenosť medzi HB a drevenou šopou žalovaného, ktorá v čase výstavby
HB žalobcom už bola postavená. Žalobca HB užíval bez kolaudačného rozhodnutia, teda aj žalobca
porušil stavebný zákon a uvedenú vyhlášku č. 288/2000 a vyhl. č. 532/2002. Súd je toho názoru, že
za nedodržanie odstupovej vzdialenosti medzi stavbami a medzi HB žalobcu a spoločnou hranicou

pozemku a medzi prístavbou RD žalovaného a spoločnou hranicou pozemku zodpovedá tak žalobca,
ako aj žalovaný.
88. Súd poukazuje na záver znalca Ing. S. S. uvedený v znaleckom posudku, podľa ktorého, ak by
minimálna odstupová vzdialenosť 3,3 m medzi hranicou prístavby RD č. 21, drevenou šopou zaprístavbou a hranicou HB z hľadiska predpisov o protipožiarnej bezpečnosti bola dodržaná, hypoteticky
by pri priaznivej meteosituácii a oneskorenom spozorovaní požiaru, ako to bolo dňa 10.12.2008, aj tak
mohlo dôjsť k rozšíreniu požiaru na vedľajšiu stavbu - na HB žalobcu.

89. K zabráneniu vzniku požiaru podľa znalca by mohol dôjsť, ak by sa dodržali opatrenia vyplývajúce
z platných legislatívnych noriem na jednej, aj na druhej strane, t.j. aj na strane žalobcu, aj na strane
žalovaného. Zabráneniu rozšírenia požiaru na objekty stojace v požiarne nebezpečnom pásme by bolo
potrebné:
a/ nahradiť materiály s nízkou požiarnou odolnosťou materiálmi triedy A, resp. B

b/ dodržaním odstupových vzdialeností objektov
c/ vybudovaním požiarne deliacej konštrukcie, bez požiarne otvorených plôch, ktoré by prekrývali
požiarne nebezpečné pásmo. Toto riešenie je v kompetencii špecialistu požiarnej ochrany, ktorý by
mohol vypracovať projekt Požiarnej bezpečnosti stavby.
90. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia a na závery
znalca F.. S. S. uvedené v znaleckom posudku a jeho dodatku súd má za to, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno, nepreukázal, aby porušenie právnych povinností žalovaným (nevydanie stavebného
povolenia na prístavbu RD, užívanie prístavby RD bez kolaudačného rozhodnutia, nedodržanie
odstupovejvzdialenostiapod.)bolovpríčinnejsúvislostisovznikompožiaruavznikomškodyžalobcuna
HB a na hnuteľných veciach uskladnených v HB, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Z dôvodu
hospodárnosti súd už nevykonával dokazovanie ohľadom výšky náhrady škody požadovanej žalobcom.

91. Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.
92. Odvolanie podáva z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/, C.S.P., teda, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

93. Poukázal na to, že zistenie súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože
nezohľadnil rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, a taktiež výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené z postupu súdu prvej inštancie v zmysle
ust. § 191 CSP. Odvolateľ je toho názoru, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal so skutkovými
zisteniami a predloženými dôkazmi v konaní.

94. Z hľadiska právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie je odvolateľ toho názoru, že sa súd
prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s otázkou porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného
a rovnako aj s otázkou príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti žalovaným a vznikom
škody žalobcovi. Podľa názoru odvolateľa je z vykonaného dokazovania dostatočne preukázané, že
zo strany žalovaného došlo pri realizácii prístavby rodinného domu k viacerým porušeniam právnych

predpisov. Žalobca preto nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že nepreukázal, aby žalovaný
porušil právnu povinnosť tým, že nežiadal vydanie stavebného povolenia na prístavbu rodinného domu
a túto prístavbu vykonal bez stavebného povolenia a bez projektovej dokumentácie. Ak súhlas k
vykonaniu drobnej stavby udelil Okresný úrad E. Z. K., ktorý následne začal s prístavbou rodinného
domu, na ktorú bolo vzhľadom na jej rozsah potrebné stavebné povolenie a následne rodinný dom aj

s rozostavanou prístavbou predal žalovanému, došlo k prechodu práv a povinností vyplývajúcich pre
stavebníka zo stavebného zákona na žalovaného, nakoľko rozhodnutia stavebného úradu týkajúce sa
povoľovania stavieb sú záväzné aj pre právnych nástupcov účastníkov konania. Ak porušil stavebný
zákon Z. K. tým, že začal realizovať prístavbu rodinného domu bez stavebného povolenia, potom
porušil ten istý zákon a tým istým spôsobom aj žalovaný ako právny nástupca účastníka konania, ktorý

v stavbe pokračoval. Podľa názoru odvolateľa ak by bol žalovaný postupoval v zmysle Stavebného
zákona, požiadal by stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia a tým by musel ako stavebník
splniť všetky zákonom stanovené požiadavky a normy na realizáciu stavby, predovšetkým zabezpečenie
odborného dozoru nad vykonaním stavby. Stavbu následne užíval bez kolaudácie, spustenie kotolne
do prevádzky vykonal bez náležitého odborného dozoru, nevedel preukázať, ktorá odborne spôsobilá

osoba realizovala elektrické napojenie čerpadla do elektrickej siete a spínač, ktorým sa ovládalo
čerpadlo, nedisponoval revíznou správou od elektroinštalácie prístavby rodinného domu, nedodržal
odstupové vzdialenosti. Ak by žalovaný dodržal všetky zákonom stanovené podmienky na realizáciu
stavby vyplývajúce taktiež aj z vydaného stavebného povolenia, ktoré v tomto prípade absentovalo,
predovšetkým zabezpečenie odborného dozoru stavby, realizáciu elektroinštalácie odborne spôsobilou

osobou, zabezpečenie revíznej správy elektroinštalácie prístavby rodinného domu odborne spôsobilo
osobou, nebolo by došlo k vzniku požiaru v kotolni prístavby rodinného domu.95. Následkom absencie základných podmienok realizácie prístavby a týkajúcich sa zhotovenia
elektroinštalácie je aj to, že v dôsledku elektrického skratu nedošlo k vyhodeniu ističov a k prerušeniu
dodávky elektrického prúdu počas požiaru.

96. Súd prvej inštancie sa nesprávne stotožnil so závermi znaleckého posudku F.. S. vychádzajúc z
vykonaného dokazovania, výpovedí svedkov a z časových následnosti a logických súvislostí týkajúcich
sa priebehu požiaru, že požiar vznikol v drevenej šope za prístavbou rodinného domu a nie v kotolni.
Odvolateľ ďalej poukázal na výpoveď svedka S.. S., teda osoby, ktorá má odborné znalosti a skúsenosti
s hasením požiarov a zisťovaním príčin ich vzniku, ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že je vylúčené, aby

požiar vznikol inde, ako v kotolni.
97. Odvolateľ ďalej nesúhlasí ani s názorom súdu prvej inštancie, že ku požiaru aj vzniku škody v
dôsledku požiaru došlo z viacerých príčin. Svedok S.. S. určil 3 verzie požiaru, z ktorých bol vylúčený
skrat v elektroinštalácii, elektrický skrat na elektrickom ohrievači vody a potvrdila sa verzia elektrického
skratu medzi čerpadlom a spínačom (podľa odborného posudku HaZZ - termostatom). Čerpadlo bolo
jediným elektrickým spotrebičom, ktorý bol v čase vzniku požiaru v činnosti. Ohnisko vzniku požiaru bolo

jednoznačne určené v kotolni. Čerpadlo bolo požiarom úplne spečené a znehodnotené.
98. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti mal súd skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do
úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, z ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
Podľa názoru žalobcu touto skutočnosťou je porušenie konkrétnych právnych povinností žalovaného
vyplývajúcich z príslušných ustanovení zákona č. 50/1976 Zb., ktoré sú vyššie uvedené v odvolaní a

ktoré súd nevzal do úvahy a vyriekol záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
99. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
100. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalobcu nie je opodstatnené.

101. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto právnych a skutkových
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
102. K odvolacím námietkam žalobcu sa žiada uviesť nasledovné.

103. S námietkou žalobcu, že žalovaný mal po kúpe rozostavanej prístavby požiadať stavebný úrad o
vydanie stavebného povolenia a neužívať stavbu bez kolaudácie sa súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia náležitým spôsobom vyporiadal.
104. Podľa skutkového zistenia súdu prvej inštancie, žalovaný nadobudol do vlastníctva rozostavanú
prístavbu rodinného domu č. 21, ktorú dokončil tak, že bola spôsobilá na samostatné užívanie.

105. Odvolací súd poukazuje na to, že zo stavebného zákona možno vyvodiť, že pri riadnom stavebnom
povolení ide o získanie stavebného povolenia vopred, ešte pred začatím stavebných prác a pri
dodatočnom povolení stavby ide o legalizáciu stavby, ktorá bola postavená bez stavebného povolenia.
106. Podľa § 88a ods. 9 Stavebného zákona s konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je už
dokončená, môže stavebný úrad spojiť kolaudačné konanie.

107. Nemožno teda vyčítať súdu prvej inštancie, že sa prioritne zameral na skutočnosť, či žalovaný
požiadal stavebný úrad OÚ Haligovce o vydanie kolaudačného rozhodnutia na užívanie prístavby
rodinného domu č. 21.
108. So záverom, že žalovaný porušil povinnosť stanovenú v § 76 ods. 1 Stavebného zákona, sa
odvolací súd stotožňuje.

109. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca jednoznačne
nepreukázal príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a to porušením právnej povinnosti
spočívajúcej v užívaní prístavby rodinného domu bez kolaudačného rozhodnutia a vznikom požiaru a
vznikomškodyvdôsledkupožiaruatiežnepreukázal,žekuškodedošlolenvdôsledkutoho,žežalovaný
užíval prístavbu rodinného domu bez kolaudačného rozhodnutia, resp. že ak by žalovaný mal vydané

kolaudačné rozhodnutie, ku požiaru a ku vzniku škody žalobcovi by nebolo došlo.
110. Odvolacianámietka,žeakbyžalovanýdodržalvšetkyzákonomstanovenépodmienkynarealizáciu
stavby vyplývajúceho taktiež aj z vydaného stavebného povolenia, ktoré v tomto prípade absentovalo,
predovšetkým zabezpečenie odborného dozoru stavby, realizáciu elektroinštalácie odborne spôsobilou
osobou, zabezpečenie revíznej správy elektroinštalácie prístavby rodinného domu odborne spôsobilo

osobou, nebolo by došlo k vzniku požiaru v kotolni prístavby rodinného domu, je nekonkrétna a nemožno
z nej vyvodiť, ktoré konkrétne zistenia súdu a z nich vyplývajúce závery spochybňuje.
111. V ďalšej časti podaného odvolania odvolateľ poukazuje na skutkové zistenia súdu, ktoré podľa jeho
názoru nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.112. So záverom súdu prvej inštancie, že ku požiaru a aj ku vzniku škody v dôsledku požiaru došlo
z viacerých príčin, sa nestotožňuje. Za jedinú príčinu považuje elektrický skrat medzi čerpadlom a
spínačom a podľa tvrdenia odvolateľa táto verzia sa potvrdila odborným posudkom HaZZ S.. S..

113. Súd prvej inštancie sa s uvedenom odvolacou námietkou v odôvodnení svojho rozhodnutia
náležitým spôsobom vyporiadal. Poukázal v tejto súvislosti na závery znalca F.. S. S. k uvedenému
odbornému posudku. Za stavu, keď pri zistení tohto možného zdroja požiaru neboli odobraté vzorky
na požiarnu expertízu primárnych alebo sekundárnych tokov elektrického prúdu v danom zariadení
sa preto podľa názoru znalca nedá zistiť, či obehové čerpadlo bolo poškodené - spečené v dôsledku

elektrického skratu alebo v dôsledku vysokej teploty pri požiari. Súd sa stotožnil so záverom znalca, že
ak zisťovateľ príčin požiaru S. S. si nebol 100 % istý príčinou požiaru, mal požiadať expertízny ústav
o preverenie aj malého množstva odobratej vzorky, ktorú v expertíznom ústave by podrobili analýze.
Nedostatkom odborného zisťovania príčin požiaru ORHaZZ v Starej Ľubovni bolo, že z miesta požiaru
zisťovateľ príčin požiaru nedal odobrať predpokladaný zdroj požiaru orgánom činným v trestnom konaní
atentonebolexpertíznepreskúmaný.Predpokladanýzdrojpožiaru-čerpadloatermostat,neboldetailne

zdokumentovaný. Odborné stanovisko zisťovateľa príčin požiaru bolo robené v rýchlom časovom slede,
a preto neboli splnené všetky potrebné znaky zisťovania príčin požiaru, a teda neboli splnené všetky
potrebné požiadavky Pokynu prezidenta Hasičského a záchranného zboru Pokynu č. 60/2002, ktorý
dopĺňala Zbierka Pokynov č. 25/2005 P HaZZ „o obsahu a postupe pri spracúvaní dokumentácie o
zdolávaní požiarov, určená pre činnosť na požiarovisku zisťovateľom príčiny požiarov.

114. Nemožno sa preto stotožniť s odvolateľom, že ním prezentovaná verzia sa potvrdila odborným
posudkom HaZZ S.. S..
115. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal so
všetkými odvolacími námietkami prezentovanými odvolateľom.
116. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP napadnutý rozsudok v celom rozsahu

ako vecne správny potvrdil.
117. Úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v
súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP s tým, že o
výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.
118. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).