Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 16, 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12C/76/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616203598
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6616203598.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v právnej veci žalobcu E. Q., narodený

XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, štátny občan SR, zast. JUDr. Milan Franek, advokát so sídlom Lučenec,
Komenského 17 proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, za účasti Okresnej prokuratúry Lučenec, F. Lehára
12, Lučenec, v konaní o zaplatenie sumy 4 630,01 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4 630,01 Eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z
omeškania od 25.01.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 20,--Eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 1 017,31 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu vedený vo W., L.. V.. E.: V. XXXX

XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: XXXX, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V časti zaplatenia 5,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 4 630,01 Eur počnúc od 22.01.2016 s
a žaloba z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4 630,01 Eur spolu s 5,05 %
ročným úrokom z omeškania od 22.01.2016 do zaplatenia. Uplatnil si aj trovy konania.

Uviedol, že uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Lučenci zo dňa 22.08.2013 pod ČVS: ORP-163/OEK-
LC-2011 bolo voči nemu vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona. Následne bol
skutok prekvalifikovaný na pokus obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods.1, ods.
4 Trestného zákona, o čom bol obvinený upovedomený počas jeho výsluchu u KRPZ v Banskej
Bystrici dňa 19.02.2014. Po ukončení vyšetrovania bolo prokurátorom OP Lučenec zastavené konanie,
pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, a to Uznesením OP LC č.

2Pv/211/2011/6606-42 zo dňa 23.09.2014.

Žalobcanepodalvočiuzneseniuovzneseníobvineniasťažnosť,nakoľkovtomčasetrpelstredneťažkou
až ťažkou depresiou, dekoncentráciou pozornosti a to tak, že chvíľami nevedel, čo sa s ním deje. Do
kancelárie obhajcu doručil uznesenie až dňa 09.09.2013, kedy už uplynula lehota na podanie sťažnosti
vočitomutouzneseniu.Žalobcabolvpredmetnomobdobíopakovanehospitalizovanýnapsychiatrickom
oddelením Vojenskej nemocnice v R., nemohol sa zúčastňovať úkonov v tomto konaní a zároveň musel

byť vyhotovený znalecký posudok na posúdenie jeho duševného stavu.

V súlade s ustanovením § 39 ods. 1 Trestného poriadku využil ako obvinený svoje právo a zvolil si vo
vyššie uvedenej trestnej veci obhajcu. V súvislosti s obhajobou uhradil zvolenému obhajcovi na základevyúčtovaniazodňa03.05.2011odmenuadvokátavcelkovejvýške5.008,49Eur.Advokátaakoprávneho
zástupcu si zvolil ešte pred vznesením obvinenia, za úkony vykonané do vznesenia obvinenia vo výške
526,84 Eur si náhradu škody neuplatňuje.

Žalobca si teda uplatňuje náhradu škody za úkony vykonané od 09.09.2013 spolu vo výške 4.481,65
Eur. Zároveň aj náhradu za úkon právnej služby prevzatie, príprava a prvá konzultácia vo výške 148,45
Eur (115,90 €/úkon + 7,81 Eur režijný paušál + 20% DPH, t.j. 24,74 Eur), ktorá mu však bola účtovaná
ešte za zastupovanie pred vznesením obvinenia, ale po vznesení mu už duplicitne účtovaná nebola,

avšak žalobca má za to, že má nárok na náhradu aj tejto škody, keďže ju uhradil v súvislosti s jeho
nezákonným stíhaním. Spolu si teda žalobca uplatňuje náhradu škody vo výške 4.630,01 Eur.

Žalobca následne v zákonnej lehote dňa 21.07.2015 podal prostredníctvom splnomocneného právneho
zástupcu návrh na predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. adresovaný
Generálnej prokuratúre SR. Generálna prokuratúra SR postúpila žiadosť dňa 04.08.2015 Ministerstvu

vnútra SR, nakoľko sa necítila byť príslušnou v tejto veci konať. Ministerstvo vnútra SR do dnešného
dňa na túto žiadosť žiadnym spôsobom nereagovalo. Vzhľadom k tomu, že už uplynula zákonná lehota
na plnenie náhrady škody, resp. na odpoveď príslušného orgánu na žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, má žalobca za to, že mu vzniklo právo podať na súd žalobu na náhradu škody
v súlade s § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z.

V súlade s ustanovením § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného
v tomto konaní. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. toto právo možno uplatniť iba
vtedy, keď právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre

nezákonnosť. Za takéto nezákonné rozhodnutie je v súlade s ustálenou judikatúrou možné považovať
uznesenie o vznesení obvinenia určitej osobe, ak sa neskôr ukázalo, že nebolo dôvodné.

V tomto prípade síce nedošlo k zrušeniu vyššie uvedeného rozhodnutia pre jeho nezákonnosť, ale
v konečnom dôsledku sa ukázalo ako neopodstatnené. "Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti

(zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania, je neskorší výsledok trestného stíhania."(viď
Uznesenie NS SR č. 4Cdo 183/2009).

Najvyšší súd SR rozhodnutím č. 4 M Cdo 15/2009 zo dňa 18.08.2010 v súvislosti s ustanovením §
6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. judikoval, že "pre správnu interpretáciu tohto ustanovenia nestačí

vychádzať len z jeho jazykového znenia, teda z doslovného gramatického výkladu, ale je nevyhnutné
uplatniť výklad systematický a teleologický. Z hľadiska systematického výkladu objasňujúceho obsah
právnej normy vo vzájomných súvislostiach s inými právnymi normami možno dospieť k záveru, že
pokiaľ ustanovenie § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je umiestnené vo štvrtej časti označenej ako
spoločné ustanovenia prichádza do úvahy jeho praktické uplatnenie aj v prípade zodpovednosti štátu za

škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktorej podmienky upravuje § 6 tohto zákona. Z hľadiska
výkladu teleologického vychádzajúceho zo zmyslu a účelu právneho predpisu, ktorým je v prípade
uvedeného zákona ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, nemožno lipnúť na formálnom
zrušení(zmene)tvrdenéhonezákonnéhorozhodnutia,alejepotrebnésplnenietejtopodmienkyvykladať

extenzívne. Za ústavne konformný treba preto považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia,
zastavenie trestného stíhania ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o
spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť."

PoukázaltiežnaUznesenieNSSRč.4Cdo183/2009zodňa30.11.2009,zktoréhojednoznačnevyplýva
povinnosť štátu objektívne zodpovedať za konanie svojich orgánov, ktoré zasiahli do práv jednotlivca.
"Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho
ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom

konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za
postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takej situácii
nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich
podozrenie v trestnom konaní potvrdilo."Ďalej sa v tomto vyššie uvedenom judikáte NS SR uvádza, že "ak došlo k zastaveniu trestného stíhania
alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať

z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu
škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím."

Uviedol, že žalobca v plnej miere spĺňa podmienky na priznanie náhrady škody a túto si uplatňuje podľa

§ 17 ods. 1 a § 18 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. v celkovej výške 4.630,01 Eur. Vyčíslená škoda
pozostáva z odmeny advokáta v základnej tarife za obhajobu v trestnom konaní, a to za úkony právnej
pomoci vrátane režijného paušálu, cestovných náhrad a hotových výdavkov.

Žalobca si uplatňuje aj nárok na príslušné úroky z omeškania, a to odo dňa uplynutia šesťmesačnej
lehoty na prerokovanie návrhu od 22.01.2016 do zaplatenia vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.630,01

Eur s poukazom na § 16 ods. 4 zákona číslo 514/2003 Z. z.

K vyjadreniu žalovaného navrhovateľ uviedol, že žalobca sa nestotožňuje s právnym názorom
žalovaného, že nie sú splnené podmienky na priznanie nároku na náhradu škody uplatnenej
navrhovateľom. Práve naopak, máme za jednoznačne preukázané, že sú splnené všetky podmienky

zakladajúce nárok žalobcu na náhradu škody voči štátu, ktorého zodpovednosť je objektívna, nakoľko
je tu:
1. rozhodnutie o začatí trestného stíhania, ktoré bolo ukončené zastavením trestného stíhania
2. vzniknutá škoda
3. príčinná súvislosť medzi nezákonným trestným stíhaním a vznikom škody.

Absolútne sa nemožno stotožniť s názorom žalovaného, že vznesenie obvinenia pre trestný čin voči
konkrétnej osobe je len opatrením smerujúcim k tomu, aby orgány činné v trestnom konaní v priebehu
konania zistili skutkový stav a až po vznesení obvinenia sa v rozhodujúcej miere otvára priestor pre
dokazovanie v prípravnom konaní. Vznesenie obvinenia a vedenie trestného stíhania voči komukoľvek,

o to viac voči človeku, ktorý žije slušným a usporiadaným životom, je obrovským zásahom do jeho života,
zvlášť ak sa jedná o zločin či obzvlášť závažný zločin, kde hrozil, v tomto konkrétnom prípade, trest
odňatia slobody 10 až 20 rokov. Trestný poriadok umožňuje viesť trestné konanie, a teda zabezpečovať
dôkazy preukazujúce spáchanie trestného činu a jeho páchateľa aj bez vznesenia obvinenia konkrétnej
osobe. Vzniesť obvinenie konkrétnej osobe možno podľa § 206 ods. 1 Tr. por. až keď je dostatočne

odôvodnený záver, že táto osoba konkrétny trestný čin spáchala. Bagatelizovať závažnosť vznesenia
obvinenia a jeho dopad a zásah do práv obvinenej osoby a popieranie nároku na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom či nezákonným rozhodnutím, pokiaľ dôjde k zastaveniu
trestného stíhania, prípadne oslobodeniu obžalovaného, je neprimerané, popierajúce zásady právneho
štátu a ústavné práva osôb.

Žalobca na pojednávaní súdu uviedol, že právnemu zástupcovi zaplatil všetky trovy právneho
zastúpenia, preto žiada ich vrátiť. K námietke žalovaného, že voči uzneseniu o vznesení obvinenia
nepodal opravný prostriedok, teda neboli splnené formálne predpoklady na náhradu škody uviedol, že
u žalobcu ide o prípad hodný osobitného zreteľa, čo je zrejmé aj zo samotného výkladu k zákonu č.

514/2003 Z. z., kde za dôvody hodné osobitného zreteľa sa považuje napríklad nepriaznivá situácia
na strane poškodeného, ktorá môže spočívať v jeho zlej finančnej situácii, v zlom zdravotnom stave
a podobne, a ktorá mu znemožnila podať opravný prostriedok. Ide o akési odstránenie neprimeranej
tvrdosti zákona voči poškodenému. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca z objektívnych dôvodov v
uvedenom čase nebol schopný podať opravné prostriedky voči danému rozhodnutiu, jeho rozhodovanie

bolo ovplyvnené veľmi zlým zdravotným stavom.

Má za to, že nič nebránilo vykonať dôkazy ešte pred vznesením obvinenia voči žalobcovi. Voči žalobcovi
bolo vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin, čo je veľmi výrazným zásahom do práv človeka,
obzvlášť žalobcu, ktorý v tom čase bol aj tak v zlom psychickom stave.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je ako orgán
príslušný konať v mene štátu v tejto veci.V písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1, § 5 ods. 1, § 17 ods. 1, § 18 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z. s tým, že všetky uvedené podmienky musia byť splnené súčasne, inak nárok
na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. nemôže vzniknúť.

Špecifikom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym rozhodnutím resp.
nesprávnym úradným postupom je skutočnosť, že pred uplatnením nároku na náhradu škody
na súde treba spravidla nárok vopred prerokovať s príslušným orgánom. Žalobca požiadal
Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody, v ktorom uviedol v zásade obdobné argumenty ako aj v samotnej žalobe. Generálna
prokuratúra postúpila vec Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ktoré odpovedalo žalobcovi listom
zo dna 24.02.2016, v ktorom mu oznámilo, že ním uplatnený nárok na náhradu škody je nedôvodný a
žiadosti o poskytnutie náhrady za škodu nie je možné vyhovieť. Dôvodom, pre ktorý Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky nárok žalobcu na náhradu škody neuznalo a ani v súčasnosti ho neuznáva je, že
žalobca nepreukázal naplnenie všetkých podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu tak, ako

sú vymedzené zákonom č. 514/2003 Z. z. Listinný dokaz o tom, že uvedené oznámenie bolo doručené
žalobcovi však nemajú, nakoľko v spise chýba doručenka, takže majú za to, že predbežné prerokovanie
nároku bolo splnené uplynutím stanovenej lehoty, pokiaľ nebolo doručené.

Údajným nezákonným rozhodnutím, na základe ktorého sa žalobca domáha náhrady

škody, je uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, o začatí trestného stíhania a
vznesení obvinenia vydaným dňa 22.08.2013 pod ČVS: ORP-163/OEK-LC-2011.
Predmetným uznesením bolo proti žalobcovi začaté trestné stíhanie a bolo vznesené
obvinenie pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.4 Trestného zákona. Predmetné
uznesenie nie je možné považovať za nezákonné. Trestné konanie vedené proti žalobcovi bolo

dozorované Okresnou prokuratúrou Lučenec, ktorá dohliadala na dodržiavanie všetkých ustanovení
Trestného poriadku. Nepovažuje za preukázané, že by v konaní došlo k porušeniu niektorých z
hlavných zásad vyjadrených v § 2 Trestného poriadku. Naopak, uvedené uznesenie bolo vydané
v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Žalobca nepreukázal, že by v priebehu
trestného konania, v ktorom vystupoval v pozícii obvineného, došlo k takým pochybeniam, ktoré by ho

oprávňovali domáhať sa náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Nezákonnosť rozhodnutia o
vznesení obvinenia nemožno v žiadnom prípade odvodzovať iba z toho, že trestné konanie neskončilo
právoplatným odsúdením žalobcu, ale bolo zastavené rozhodnutím prokurátora okresnej prokuratúry.

Vznesenie obvinenia pre trestný čin konkrétnej osobe nie je rozhodnutie o vine, ale

opatrenie smerujúce k tomu, aby orgány činné v trestnom v priebehu konania zistili skutkový
stav. Až po vznesení obvinenia sa v rozhodujúcej miere otvára priestor pre dokazovanie
v prípravnom konaní. Bolo by nelogické predpokladať, že už pri vznesení obvinenia musí byť
trestný čin jednoznačne preukázaný, keďže zadovažovanie dôkazov a to nielen tých, ktoré
svedčia proti obvinenému, ale aj tých svedčiacich v jeho prospech, je cieľom následného vyšetrovania

v prípravnom konaní, ako aj súdneho konania nasledujúceho po podaní
obžaloby.

V súvislosti s vyššie uvedeným žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 22.05.2012 sp. zn. 8Co/251/2010, v ktorom súd konštatoval, že "Pri posudzovaní dôvodnosti

návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáha náhrady škody spôsobenej jej nezákonným rozhodnutím,
bolo potrebné vychádzať z výkladu citovaného ustanovenia vyplývajúceho z uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 18.08.2010, sp. zn. 4 MCdo 15/2009, na ktoré navrhovateľka v
konaní poukazovala, a podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto,

že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie
uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Z uvedeného rozhodnutia
vyplýva, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s
prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné
stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Podľa názoru odvolacieho súdu i keď rozhodujúcim meradlom

opodstatnenosti a teda aj zákonnosti začatia a vedenia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného
konania, nemožno paušálne považovať za nezákonné každé vznesenie obvinenia, ktoré nevyústilo v
právoplatný odsudzujúci rozsudok obvineného, ale v každej trestnej veci je potrebné s prihliadnutím
na konkrétne okolnosti daného prípadu pozorne zvážiť aj priebeh trestného konania z hľadiska vývojadôkaznejsituácie,akoajzákladnýchzásadtrestnéhokonania.TentonázorvyplývaajználezuÚstavního
soudu České republiky sp. zn. III. ÚS 162/02."

Žalovaný ďalej poukázal na znenie uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 07.11.2012 sp. zn. I. ÚS 548/2012-13, v ktorom Ústavný súd Slovenskej
republiky vyhodnotil názor Krajského súdu v Bratislave ako plne akceptovateľný a korektný,
keď Krajský súd v Bratislave konštatoval, že napriek existencii ustálenej judikatúry, je
potrebné posudzovať zákonnosť či nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia vždy aj

s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu.

Vyšetrovateľ v trestnom konaní pri rozhodovaní o začatí trestného stíhania a vznesení
obvinenia konkrétnej osobe vychádza z úrovne poznatkov, ktoré má k dispozícii v tom čase, t. j. ešte
pred vykonaním úkonov v trestnom konaní. Až v priebehu trestného konania, po
vykonaní vyšetrovacích úkonov je možné dospieť k záveru, že existuje dôvodné podozrenie,

že obvinený spáchal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu a ako je potrebné skutok kvalifikovať. Na základe
týchto skutočnosti a argumentov sa domnieva, že žalobca nepreukázal
existenciu nezákonného rozhodnutia, ktoré by odôvodňovalo ním uplatnený nárok na náhradu
škody, keďže uznesenie vyšetrovateľa, o ktoré svoj nárok opiera za nezákonné rozhodnutie
nie je možné považovať.

Zároveň uviedol, že v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku má policajt
povinnosť (nie možnosť) bez meškania vydať uznesenie o vznesení obvinenia, ak je na
podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania
dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba.

Na základe uvedených skutočností je žalovaný toho názoru, že v danom prípade nie je splnená
podmienka existencie nezákonného rozhodnutia.

V zmysle uvedených skutočností a § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. má za to, že

v predmetnej veci nedošlo k zrušeniu právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená
škoda teda nenastala skutočnosť, ktorá by odôvodňovala uplatnený nárok žiadateľa na
náhradu škody, nakoľko v konaní nedošlo zo strany povereného príslušníka k porušeniu
povinnosti vyplývajúcej zo zákona.

Žalovaný taktiež poukázal na to, že v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. neboli splnené formálne
predpoklady na náhradu škody, nakoľko žalobca nepodal sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia.
A ak aj žalobca v čase podania sťažnosti mal psychické problémy, nezbavovalo ho to povinnosti splniť
si všetky formálne predpoklady.

Okresný prokurátor, ktorý vstúpil do konania na základe oznámenia súdu v zmysle § 35 ods.
4 O. s. p. uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného čo sa týka formálnych predpokladov
naplnenia nároku. Má za to, že samotné zastavenie trestného stíhania automaticky neznamená, že
predchádzajúce rozhodnutia sú nezákonné. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR
IIÚS 163/2013.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prečítaním uznesenia ČVS: ORP-163/OEK-LC-2011 zo
dňa 22.08.2013, uznesenia Okresnej prokuratúry Lučenec číslo 2Pv 211/11/6606-42, lekárskej správy,
vyúčtovania odmeny advokáta, vyjadrenia žalovaného, listinných dôkazov preukazujúcich zaplatenie
trov právneho zastúpenia žalobcom, oznámenia Generálnej prokuratúry SR, podstatného obsahu

vyšetrovaciehospisuKrajskéhoriaditeľstvaPZvBanskejBystrici,odborkriminálnejpolície,plnýchmocí,
vyjadrenia Generálnej prokuratúry SR, lekárskej správy zo dňa 15.06.2016 a zistil nasledovný skutkový
stav:

Okresným riaditeľstvom PZ v Lučenci, odbor kriminálnej polície bolo uznesením zo dňa 22.08.2013

ČVS: ORP-163/OEK-LC-2011 začaté stíhanie podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku na žalobcu ako
obvineného z obzvlášť závažného zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1
písm. a/, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona, že ako starosta J. N. dňa 27.10.2010 predložil na Obvodný
úrad životného prostredia v Lučenci žiadosť na dodatočné zaradenie tabuliek obsahujúcich faktúryvystavené dňa 14.10.2010 spoločnosťou LIBRA FUN, s.r.o., Švermova 37, Banská Bystrica, IČO: 36
647 616, a to faktúru číslo 2010F0021 na sumu 11 248,--Eur, faktúru číslo 2010F0022 na sumu 62 785,--
Eur a faktúru číslo 2010F0023 na sumu 107 142,--Eur, všetky za zabezpečovacie práce vykonané v

súvislosti s povodňami v Obci N. v roku 2010, ktoré faktúry mali byť následne refundované z rozpočtu
Ministerstva životného prostredia SR, a to aj napriek tomu, že k uvedeným zabezpečovacím prácam
nedošlo, jednalo sa o umelo navýšené výdavky k refundácii z rozpočtu Ministerstva životného prostredia
SR, pričom k preplateniu predmetných faktúr v celkovej výške 181 175,--Eur nedošlo, nakoľko bolo
zistené, že fakturované práce do doby vystavenia faktúr vykonané neboli.

Uznesením Okresnej prokuratúry Lučenec číslo spisu 2 Pv 211/11/6606-42 zo dňa 23.9.2014 v trestnej
veci obvineného žalobcu pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 písm. a/
Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona bolo rozhodnuté tak, že podľa
§ 215 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku bolo zastavené trestné stíhanie obvineného E. Q. stíhaného
pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 písm. a/ Trestného zákona v štádiu pokusu

podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, ku ktorému došlo na tom skutkovom základe, že v snahe získať
finančný prospech pre J. N. ako starosta tejto obce dňa 27.10.2010 predložil na Obvodný úrad životného
prostredia v Lučenci žiadosť na dodatočné zaradenie tabuliek obsahujúcich faktúry vystavené dňa
14.10.2010 spoločnosťou LIBRA FUN, s.r.o., Švermova 37, 974 01 Banská Bystrica 1, IČO: 36 647 616,
IČ DPH: 202 2165 772, a to faktúru č. 2010F0021 na sumu vo výške 11 248,-- Eur, faktúru č. 2010F0022

na sumu vo výške 62 785,-- Eur a faktúru č. 2010F0023 na sumu vo výške 107 142,--Eur, všetky za
zabezpečovacie práce vykonané v súvislosti s povodňami v Obci N. v roku 2010, ktoré faktúry mali byť
následne refundované z rozpočtu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, a to aj napriek
tomu, že uvedené zabezpečovacie práce neboli vykonané, jednalo sa o umelo navýšené výdavky k
refundácii z rozpočtu Ministerstva životného prostredia SR, pričom k preplateniu predmetných faktúr v

celkovej výške 181 175,--Eur nedošlo, nakoľko bolo zistené, že fakturované práce do doby vystavenia
faktúr vykonané neboli, pretože nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2014.

Z ambulantnej správy zo dňa 24.06.2013 má súd preukázané, že žalobca bol sledovaný v psychiatrickej

ambulancii Ústrednej vojenskej nemocnice SNP R. - Fakultnej nemocnice.

Z ambulantnej správy X.. F. X., psychiatra Ústrednej vojenskej nemocnici, SNP, XXXX mal súd
preukázané, že žalobca v období od júna 2013 až septembra 2013 podľa ambulantných záznamov
bol v zhoršenom psychickom stave v zmysle zvýraznenej poruchy nálady, stanov vnútorného napätia,

sociálnej izolácie s vyhýbavým správaním pri posttraumatickej stresovej poruche. Pre uvedené musel
byť dokonca v septembri 2013 neodkladne prijatý k ústavnej psychiatrickej liečbe.

Dňa 09.09.2013 žalobca udelil JUDr. Milanovi Franekovi, advokátovi plnú moc ku všetkým úkonom
spojených s obhajobou v trestnej veci vedenej u OR PZ Lučenec pod číslom ČVS: ORP-163/OEK-

LC-2011.

Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 18.11.2014 zaslaným žalobcovi si vyúčtoval odmenu v zmysle
vyhlášky č. 655/2004 za zastupovanie v trestnej veci obzvlášť závažného zločinu zneužívania právomoci
verejného činiteľa, ktorý skutok bol prekvalifikovaný na pokus podvodu podľa § 14k, § 221 ods. 1, ods.

4 písm. a/ Trestného zákona v celkovej výške 4 481,65 Eur s tým, že po odpočítaní uhradených záloh
zostáva k úhrade 3 988,49 Eur.

Žalobca listinnými dôkazmi, ktoré boli doručené do súdneho spisu preukázal zaplatenie žalovanej sumy
svojmu právnemu zástupcovi.

Dňa 21.07.2015 bol zaslaný poštou Generálnej prokuratúre SR návrh žalobcu na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v celkovej výške 4 630,01
Eur, čo žalobca preukázal listinným dôkazom.

Zo správy Generálnej prokuratúry SR má súd preukázané, že tento návrh jej bol doručený dňa
23.07.2015 a listom zo dňa 04.08.2015, expedovaným 05.08.2015 postúpený z dôvodov príslušnosti
MV SR.Z pripojeného vyšetrovacieho spisu Krajského priateľstva PZ, odbor kriminálnej polície Banská Bystrica,
číslo ČVS: KRP-40/2-DYS-BB-2014 mal súd preukázané, že JUDr. Milan Franek, advokát ako právny
zástupca žalobcu v trestnej veci sa zúčastnil nasledovných úkonov, ktoré si aj vyúčtoval:

- 10.10.2013 (08:30-09:00) účasť na výsluchu obvineného..................................... 115,90 €
- 10.10.2013 (09:05-10:10) nahliadnutie do vyš. spisu, poplatok za fotokópie......... 10,57 €
- 11.12.2013 (07:55-09:25) prejednanie ďalšieho postupu, účt. v 2/3........................ 77,27 €
(09:30-12:00) účasť na výsluchu obvineného, 2 úkony...................... 231,80 €

- 05.02.2014 (13:00-16:05) účasť na výsluchu XX.XX.XXXX 2 úkony.................... 240,46 €
- 12.02.2014 (09:00-11:45) jednanie s klientom vo veci samej z jeho podnetu,
účt. v 2/3, 2 úkony................................................................................................ 160,31 €
- 19.02.2014 (08:30-11:45) účasť na výsluchu obvineného, 2 úkony...................... 240,46 €
(13:00-14:30) účasť na výsluchu E.. D..................................-....
- strata času Lučenec - Banská Bystrica a späť 6 x 30 min (6 x 13,40 €)................. 80,40 €

- 21.02.2014 (09:05-12:40) účasť na výsluchu svedka M. D., 2 úkony.......... 240,46 €
(13:35-14:25) Účasť na výsluchu X.. M. D........................-
- 19.03.2014 (9:10-10:10) účasť na výsluchu svedka F.. P..................... 120,23 €
- XX.XX.XXXX (XX:XX-XX:XX) účasť na výsluchuXXX,XX.................................. 120,23 €
- strata času Lučenec - Banská Bystrica a späť 6 x 30 min (6 x 13,40 €)................. 80,40 €

- cestovné náhrady v zmysle zák. č. 283/2002 Z. z. v znení noviel
v zmysle Opatrení MPSVaSR SR č. 632/2008 Z. z. s účinnosťou
od 1.1.2009 v platnom znení za použitie vlastn. motor. vozidla:
Lučenec - Banská Bystrica 82 km x 0,183€ = 15,00 €
Banská Bystrica - Lučenec 82 km x 0,183€ = 15,00 €

-spotreba-6,5 /100 km = 0,065x 164 km = 10,66 KIA SOUL
ŠPZ: LC XXX BM 10,66 l x 1,426 €/1 liter = 15,20 €
PHM čo spolu činí (15,00 € + 15,00 € + 15,20 €).................................... 45,20 €
- 04.04.2014 (10:40-12:10) prejednanie a informovanie o stave konania,
oboznámenie s výpoveďami svedkov, dôkazov ako aj prejednanie

akých ďalších svedkov navrhnúť, účt. v 2/3.......................................................... 80,15 €
- 11.04.2014 (08:00-09:45) výsluch svedka J. E......................................... 120,23 €
(12:35-13:50) výsluch svedka Ľ. P..................................... 120,23 €
- 25.04.2014 (13:00-14:40) účasť na výsluchu svedka X.. Ľ. A....................... 120,23 €
- 30.04.2014 (13:00-13:55) výsluch svedka K. U............................................ 120,23 €

- 14.05.2014 (10:00-11:25) účasť na výsluchu svedka E.. P. V....................... 120,23 €
(XX:XX-XX:XX) účasť na výsluchuXX:XX-XX:XX)....................................... -
(15:25-16:10) účasť na výsluchu svedka Ing. K. V.............. 120,23 €
- strata času Lučenec - Banská Bystrica a späť 6 x 30 min (6 x 13,40 €)................. 80,40 €
- cestovné náhrady v zmysle zák. č. 283/2002 Z.z. v znení noviel

v zmysle Opatrení MPSVaSR SR č. 632/2008 Z.z. s účinnosťou
od 1.1.2009 v platnom znení za použitie vlastn. motor. vozidla:
Lučenec - Banská Bystrica 82 km x 0,183€ = 15,00 €
Banská Bystrica - Lučenec 82 km x 0,183€ = 15,00 €
-spotreba-6,5 /100 km = 0,065x 164 km = 10,66 KIA SOUL

ŠPZ: LC XXX BM 10,66 l x 1,486 €/1 liter = 15,84 €
PHM čo spolu činí (15,00 € + 15,00 € + 15,84 €).................................... 45,84 €
- 16.05.2014 (14:30-14:55) účasť na výsluchu svedka J. V............................ 120,23 €
- 27.05.2014 poplatok za ubytovanie v Penzióne pod kláštorom.............................. 39,00 €
- 28.05.2014 (11:10-13:35) účasť na výsluchu pošk. E.. M. M., 2 úkony........ 240,46 €

- strata času pri ceste LC - Bratislava a späť, 10 x 13,40 €...................................... 134,00 €
- cestovné náhrady v zmysle zák. č. 119/2002 Z. z. v znení noviel
v zmysle Opatrení MPSVaR SR č. 218/2002 Z. z. s účinnosťou
od 27.4.2002 v platnom znení za použitie vlastn. motor. vozidla:
Lučenec - Bratislava 252 km x 0,183 € = 46,12 €

Bratislava - Lučenec 252 km x 0,183 € = 46,12 €
- spotreba-6,51 /100km = 0,0651 x 504 km = 32,76 KIA SOUL
EČ: H - 32,76 x 1,486 €/l = 48,68
PHM čo spolu činí (46,12 € + 46,12 € + 48,68 €)............................................... 140,92 €- 21.07.2014 (13:00-15:05) Preštudovanie vyšetrovacieho spisu spolu
s návrhom, 2 úkony................................................................................................ 240,46 €
- režijný paušál 2 x 7,81 € + 14 x 8,04 € (15,62 € + 112,56 € )................................ 128,18 €

SPOLU ZA ÚKONY: 2.949,80 €
STRATA ČASU: 375,20 €
CESTOVNÉ: 231,96 €
PREFOCOVANIE: 10,57 €
UBYTOVANIE: 39,00 €

REŽIJNÝ PAUŠÁL: 128,18 €
SPOLU BEZ DPH: 3.734,71 €
20 % DPH: 746,94 €
SPOLU: 4.481,65 €

Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom
konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe

záväzného pokynu prokurátora.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 15 ods. 1, ods. 2, zákona č. 514/2003, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť

príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 4, zákona č. 514/2003, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1, zákona č. 514/2003, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.Podľa § 18 ods. 1, ods. 3, zákona č. 514/2003, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo

rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Súčasťou trov konania
sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za
zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. 9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 12 ods. 3 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa
odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na
ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov alebo za
ktorý možno uložiť výnimočný trest, jedna šestina výpočtového základu.

Podľa § 14 ods. 1, ods. 2, vyhlášky č. 655/2004 Z. z., odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny
patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,

c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo
na konaní pred súdom alebo iným orgánom, 4) na konaní o dohode o vine a treste, na konaní o zmieri, a
to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena
za každé dve skončené hodiny,

d) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie,
e) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.
Odmena vo výške dvoch tretín základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej
služby:
a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu; dĺžka trvania porady alebo

rokovaniasklientom,ktorýjevoväzbealebovovýkonetrestuodňatiaslobody,sapreukazujepotvrdením
príslušného ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody,
b) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu.

Podľa § 16 ods. 1, 2, 3, 4, vyhlášky č. 655/2004 Z. z., advokát sa môže dohodnúť s klientom na druhu

a výške niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb. Ak sa advokát dohodne s klientom na zmluvnej odmene, môže sa s ním dohodnúť
aj na paušálnej sume ako náhrade všetkých alebo niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie
sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Klient potom nemôže požadovať pri
vyúčtovaní špecifikáciu týchto hotových výdavkov. Od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov

na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového
základuzakaždýúkonprávnejslužby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,aksanajejnáhrade
s klientom osobitne nedohodol. Na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú
osobitné predpisy, 5) ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 1, vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré
nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu
času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného

obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku
malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť
rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,

Z vykonaného dokazovania po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti

tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 132 O.s.p. mal súd preukázané, že žaloba žalobcu je
dôvodná v časti zaplatenia žalovanej sumy 4 630,01 Eur s príslušným úrokom z omeškania.Súd je toho názoru, že v danom prípade žalobca správne uplatnil svoj nárok na náhradu škody proti
štátu, za ktorý koná Ministerstvo vnútra SR podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z. z., pretože
uznesenie o začatí stíhania vydal vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci, odbor kriminálnej

polície PZ dňa 22.08.2013 pod ČVS: ORP-163/OEK-LC-2011. Na zastupovanie v trestnom konaní dal
žalobca plnú moc JUDr. Milanovi Franekovi, advokátovi na všetky úkony dňa 09.09.2013. Z listinných
dôkazov, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise je preukázané, že za právne služby žalobca zaplatil JUDr.
Milanovi Franekovi v súvislosti so zastupovaním v predmetnej trestnej veci spolu 5 008,49 Eur.

Podľa názoru súdu základ nároku žalobcu na náhradu škody je daný podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č.
514/2003 Z. z.. Súd sa postavil na to stanovisko, že uznesenie o začatí stíhania z 22.08.2013 Okresným
riaditeľstvom PZ v Lučenci, odborom kriminálnej polície PZ v Lučenci, vedené pod ČVS: ORP-163/OEK-
LC-2011 je nezákonné.

V danej právnej veci žalobca svoj nárok na náhradu škody vyvodzuje z uznesenia o vznesení obvinenia

zo dňa 22.08.2013 pod ČVS: ORP-163/OEK-LC-2011 vydané vyšetrovateľom OR PZ Lučenec, ktoré
z dôvodu zlého psychického stavu nenapadol sťažnosťou. Žalobca v tom čase trpel psychickými
problémami, čo preukázal aj listinnými dôkazmi a v trestnom konaní bol vydaný aj príkaz na vyšetrenie
duševného stavu žalobcu s následným vypracovaním znaleckého posudku. Toto uznesenie považuje
za nezákonné, nakoľko po ukončení vyšetrovania bolo prokurátorom Okresnej prokuratúry Lučenec

zastavené konanie, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Podstata sporu spočíva v právnej otázke, či v prípade zastavenia trestného konania, z dôvodu že skutok
nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci okresným prokurátorom je daná zodpovednosť
štátu za škodu, a či takéto rozhodnutie vydané preto, lebo sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného

činu žalobcom má podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia
o začatí trestného stíhania o vznesení obvinenia pre nezákonnosť.

Zo strany žalovaného bola namietaná skutočnosť, že žalobca nepodal proti rozhodnutiu, ktoré napáda
riadny opravný prostriedok. Súd je však toho názoru, že v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.

z. je tu dôvod hodný osobitného zreteľa, keďže tak v predmetnom konaní listinným dôkazom ako aj v
rámci trestného konania listinnými dôkazmi bolo preukázané, že v čase vydania predmetného uznesenia
sa žalobca liečil na psychiatrickom oddelení Vojenskej nemocnice v R. a v rámci trestného konania
bol vyhovený aj znalecký posudok na posúdenie jeho duševného stavu. V období vydania uznesenia
trpel stredne ťažkou až ťažkou depresiou, dekoncentráciou pozornosti. Uznesenie o vznesení obvinenia

vyšetrovateľom policajného zboru vydané dňa 22.08.2013 bolo žalobcovi doručené dňa 28.08.2013. Z
uvedeného je zrejmé, že v čase, keď bolo vydané uznesenie o vznesení obvinenia a doručené žalobcovi,
bol v zhoršenom psychickom stave a následne v septembri 2013 bol aj neodkladne prijatý k ústavnej
psychiatrickej liečbe, čo je zrejmé aj z listinného dôkazu, ktorý do súdneho spisu žalobca doručil. Tieto
skutočnosti čo sa týka zdravotného stavu, súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa s tým, že

bola splnená podmienka uvedená v § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.

Platná právna judikatúra zaujala stanovisko, že pre správnu interpretáciu § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z. nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia, ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematicky
a teleologicky. Z hľadiska systematického výkladu objasňujúceho obsah právnej normy vo vzájomných

súvislostiachsinýmiprávnyminormami,tedajedôvodnýnároknanáhradumajetkovejujmyspočívajúcej
v náhrade trov konania.

Za ústavne konformný treba preto považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia,

zastavenie trestného stíhania ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o
spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného
stíhaniasatrestnékonaniekončí,toznamená,žezanikajúúčinkyrozhodnutiaozačatítrestnéhostíhania
a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného)

konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného
činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania o vznesení
obvinenia.Ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré bolo
zastavené, treba hľadať nielen v ustanovení čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ale vo
všeobecnej rovine predovšetkým v čl. 1 ods. 1 tohto základného zákona, teda v princípoch materiálneho

právneho štátu. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu
zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca.
Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho
ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom
konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za

postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto
situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či
sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo.

Systematickým a logickým extenzívnym výkladom súdna judikatúra dospela k záveru, že ak došlo k
zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne

okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo
byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti
(zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. (Uznesenie
NS SR 4MCdo 15/2009, 4Cdo 183/2009).

Na základe všetkých uvedených dôvodov súd mal za to, že zodpovednosť štátu je daná, nakoľko boli
splnené aj ďalšie zákonné predpoklady zodpovednosti štátu za škodu, a to škoda, príčinná súvislosť
medziškodouanezákonnýmrozhodnutím,apretosúdpriznalžalobcovináhraduškody,ktorámuvznikla
zvolením obhajcu na zastupovanie v trestnom konaní.

Súd v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. preskúmal aj správnosť a účelnosť vynaložených trov právneho
zastúpenia v trestnom konaní, pričom ich preskúmaním zistil, že sú s vyhláškou č. 655/2004 § 12 ods.
3 písm. c/, § 14 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, 2, 3, 4, § 17 ods. 1. Preskúmaním vyšetrovacieho spisu súd
zistil, že právny zástupca žalobcu si uplatnil trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní len za úkony,

ktorých sa zúčastnil a v správnej výške. Listinnými dôkazmi žalobca preukázal aj zaplatenie jednotlivých
vystavených faktúr zo strany právneho zástupcu JUDr. Milana Franeka.

Súd žalobcovi priznal v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. s poukazom na § 517 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo žalovanej sumy počnúc

od 25.01.2016do zaplatenia, nakoľko mal preukázané, že dňa 21.07.2015 zaslal žalobca návrh na
predbežné prejednanie svojho nároku Generálnej prokuratúre SR, ktorej bol doručený dňa 23.07.2015.
Generálna prokuratúra SR dňa 10.08.2015 oznámila žalobcovi, že jeho návrh odstúpila Ministerstvu
vnútra SR. Súd má však preukázané, že žalovaný v stanovenej lehote nárok nezamietol, neuspokojil
ho, ani nenamietal svoju nepríslušnosť.

Na základe vyššie uvedeného, keďže Generálnej prokuratúre SR bol návrh na predbežné prerokovanie
nároku zo strany žalobcu doručený poštou dňa 23.07.2015 lehota na uspokojenie nároku začala plynúť
24.07.2015 a uplynula 24.01.2016. Z uvedeného je zrejmé, že dňom 25.01.2016 sa žalovaný dostal do
omeškania s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 2 veta druhá zákona č. 514/2003 Z. z. Súd teda

priznal právo na zaplatenie úroku z omeškania žalobcovi až počnúc od 25.01.2016 a vo zvyšku, pokiaľ
sa domáhal zaplatenia úroku od 22.01.2016 žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p., aj keď mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti

alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom
prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, nakoľko neúspech v stanovení počiatku úroku z
omeškania považoval za nepatrný. Žalobca si uplatnil trovy konania v súvislosti so zaplatením súdneho

poplatku vo výške 20,--Eur a trovy právneho zastúpenia advokátom JUDr. Milanom Franekom. Právny
zástupca žalobcu si uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 1 017,31 Eur za
päť úkonov právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba na náhradu škody, prejednanie
ďalšieho postupu vo veci, stanovisko k vyjadreniu žalovaného, účasť na pojednávaní). Jeden úkonprávnej pomoci si vyčíslil sumou 161,01 Eur a režijný paušál 1 x 8,39 Eur, 4 x 8,58 Eur. Celkovo trovy
právneho zastúpenia sú vo výške 847,76 Eur + 20 % DPH 169,55 Eur, spolu 1 017,31 Eur.

Po preskúmaní uplatnených a vyčíslených trov právneho zastúpenia právnym zástupcom žalobcu súd
zistil, že sú v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. a v takejto výške ich aj priznal.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.