Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 25, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714213561
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714213561.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Petra Kvietka, v
exekučnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO :
35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO : 36 864 421,
proti povinnému : U. U., nar. XX. Y. XXXX, bytom E. M. U. XXXX/XX, XXX XX A., o vymoženie 998,52

Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Záhradnícka
60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 27467/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Zvolen č. k. 13Er/528/2014-15 zo dňa 29. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 13Er/528/2014-15 zo dňa 29. júna 2016 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením

zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 prvej vety zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len „OSP“).

2. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie tým, že lustráciami v príslušných súdnych registroch zistil,
že na okresnom súde už prebiehalo exekučné konanie ako aj exekúcia pri rovnakých účastníkoch
exekučného konania ako v súčasnosti. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 22Er/19/2009 na podklade

rovnakého exekučného titulu (rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 07916/08 zo dňa 19.08.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa06.10.2008avykonateľnosťdňa09.10.2008).OkresnýsúdZvolenuznesenímč.k.22Er/19/2009-20
zo dňa 29.06.2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že exekučný

titul zaväzuje povinného na plnenie zákonom nedovolené a odporujúce dobrým mravom v zmysle ust. 45
ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“). Uvedené uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 24.07.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
13CoE/40/2013-49 zo dňa 12.06.2013. Vo vecnej súvislosti s uvedenými skutočnosťami preto súd prvej
inštancie prijal záver, že v súčasnosti existuje pre ďalší postup v konaní neodstrániteľná prekážka veci
právoplatne rozhodnutej (res iudicata), a preto exekučné konanie zastavil.

3. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
namietal:
a) prekročenie zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia. Nemožnosť v danej fáze
rozhodnúť o zastavení exekučného konania. V tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd
rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie
poverenia. Exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol.b) nemožnosť existencie prekážky rozhodnutej veci (res iudicata) v exekučnom konaní. V danom
prípade exekučný súd nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103
OSP, pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa končilo

uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2
ZRK aplikovať zásadu res iudicata.
c) oprávnený poukázal na vôľu zákonodarcov, keď v Exekučnom poriadku sa neuvádza prekážka
rozhodnutej veci ako vada konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu.
d) podľa názoru oprávneného, uvedeným postupom súdu prvej inštancie bolo porušené právo

účastníkov konania na spravodlivý proces, tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu
na vydanie poverenia.
e) oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo
dňa 23.01.2013.
S ohľadom na uvedené, oprávnený požiadal o zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie.

4. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na to, že s účinnosťou od 01.07.2016
začal platiť nový procesný predpis zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“),
ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného

poriadku v znení do 31.03.2017, použije aj v právoplatne neskončených exekučných konaniach.

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia odvolacieho
súdu; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom v čase účinnosti OSP. V zmysle
§ 202 a nasl. OSP bolo proti takémuto rozhodnutiu prípustné odvolanie, čomu zodpovedá aj poučenie o
opravnom prostriedku dané účastníkom konania. Odvolanie bolo podané oprávneným v čase účinnosti
CSP, v zmysle ktorého je proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka prípustná sťažnosť (§ 239 CSP)

a nie odvolanie.

8. Napriek uvedenému odvolací súd odvolanie oprávneného zo dňa 24.08.2016, doručené súdu prvej
inštancie dňa 26.08.2016, prejednal ako odvolanie podľa príslušných ustanovení CSP. V prípade, že
by odvolanie oprávneného bolo posudzované ako sťažnosť podľa § 239 ods. 1 v spojení s § 124

CSP, došlo by k odňatiu procesného práva oprávneného podať odvolanie a práva na jeho vybavenie
zodpovedajúcim procesným postupom. Sťažnosť je opravným prostriedkom odlišným od odvolania,
o ktorej nerozhoduje odvolací súd. Takýto postup odvolacieho súdu je v súlade s požiadavkou na
zachovanie účinkov právnych úkonov, ktoré nastali pred nadobudnutím účinnosti CSP (§ 470 ods. 2
CSP).

9.Podľa§9aods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017;aktopovahavecinevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP; ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 CSP; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa § 379 CSP a
§ 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a

uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza ďalšie dôvody, ktorými
zároveň reaguje na námietky v odvolaní.13. Odvolací súd z predložené súdneho spisu zistil, že uznesením Okresného súdu Zvolen č. k.
22Er/19/2009-20 zo dňa 29.06.2012 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená z dôvodu,
že rozsudok rozhodcovského súdu zaväzoval povinného na plnenie zákonom nedovolené a odporujúce

dobrým mravom. Podkladom pre toto rozhodnutie bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 07916/08 zo
dňa 19.08.2008, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s., so sídlom v Bratislave, a účastníkmi konania boli oprávnený a povinný, ktorí sú účastníkmi aj v
exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 13Er/528/2014.

14. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 22Er/19/2009-20 zo dňa 29.06.2012 nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.07.2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
13CoE/40/2013-49 zo dňa 12.06.2013.

15. Odvolací súd ďalej zo spisu exekučného súdu zistil, že totožný oprávnený sa v exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn. 13Er/528/2014 domáha vykonania exekúcie na podklade rovnakého exekučného

titulu ako v exekučnom konaní vednom pod sp. zn. 22Er/19/2009, ktorým je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom
v Bratislave, sp. zn. SR 07916/08 zo dňa 19.08.2008, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol
právoplatnosť dňa 06.10.2008 a vykonateľnosť dňa 09.10.2008.

16. Podľa § 44 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; (1) exekútor, ktorému bol
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom
najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

17. Podľa § 161 ods. 1 CSP; kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky).

18. Podľa § 161 ods. 2 CSP; ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť,

súd konanie zastaví.

19. Podľa § 230 CSP; ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

20. Medzi procesné podmienky konania patria aj tzv. negatívne procesné podmienky, ktoré nesmú

byť dané, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť. K takýmto podmienkam patrí prekážka rozsúdenej
veci (res iudicata) a pokiaľ je v konaní zistená, vedie k jeho zastaveniu, bez ohľadu na to, v akom
štádiu sa predmetné konanie nachádza. Vyjadruje nemožnosť prejednať tú istú vec opätovne v novom
konaní. O tú istú (totožnú) vec pôjde v prípade rovnakého nároku (stavu), o ktorom súd už právoplatne
rozhodol, a tiež, ak súvisí s rovnakým predmetom konania alebo rovnakými účastníkmi. Rovnaký

predmet konania predstavuje rovnaký nárok (stav), ktorý bol vymedzený v žalobnom petite a vyplýva z
rovnakého tvrdeného skutkového stavu, z akého bol uplatnený.

21. Odvolací súd s poukazom na § 387 ods. 1 CSP odvolaním napadnuté rozhodnutie z dôvodu jeho
vecnej správnosti potvrdil, pričom v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje na jeho odôvodnenie, s ktorým sa

v plnom rozsahu stotožnil. Nebolo sporné, že Okresný súd Zvolen uznesením č. k. č. k. 22Er/19/2009-20
zo dňa 29.06.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.07.2013 v spojení s rozhodnutím Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 13CoE/40/2013-49 zo dňa 12.06.2013, rozhodol o tom, že exekučný titul,
teda rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 07916/08 zo dňa 19.08.2008, je nespôsobilým exekučným
titulom, pretože zaväzuje povinného na plnenie zákonom nedovolené a odporujúce dobrým mravom.

Keďže týmto rozhodnutím Okresný súd Zvolen konštatoval nespôsobilosť exekučného titulu a skutkové
okolnosti vedúce k záveru o jeho nespôsobilosti zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré
založilo prekážku rozhodnutej veci.22. Podľa § 230 CSP neodstrániteľnú prekážku konania tvorí, ak sa o veci právoplatne rozhodlo.
Totožnosť veci možno vymedziť zhodnosťou okruhu účastníkov a zhodnosťou predmetu konania. V
štádiu exekučného konania od podania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do rozhodnutia

o nej, je predmetom konania zisťovanie, či oprávnený disponuje exekučným titulom, ktorý je v súlade
so zákonom. V danom prípade bolo o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, proti tomu istému
povinnému, na podklade toho istého, predtým predloženého rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu, rozhodnuté tak, že exekúcia je neprípustná práve pre to, že predložený exekučný titul nebol v
súlade so zákonom. Záverom teda možno konštatovať, že rozhodnutie tvorí prekážku rozhodnutej veci.

23. Námietky oprávneného podľa názoru odvolacieho súdu nemali takú povahu, že by boli relevantné
privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia
bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997,

Higgins vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v uznesení III. ÚS 237/2012-8 zo dňa
13.06.2012 konštatoval, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
o zastavení exekučného konania ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§
427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).