Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 11, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15Csp/53/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216213350
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216213350.3

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava,
IČO:47 967 692, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o.,
Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368 proti žalovanému: E. X., nar. X.XX.XXXX, bytom A., A.
XXX/XX v konaní o zaplatenie 1.883,84 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.883,84 € spolu s úrokmi vo výške 897,31 €, s

úrokmi z omeškania vo výške 334,73 €, s úrokom vo výške 24,5 % ročne zo sumy 1.883,84 € od 1.5.2016
do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.883,84 € od 1.5.2016 do
zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1883,84 € s príslušenstvom, keď poukázal na zmluvu o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.9.2013, na základe ktorej mal byť žalovanému právnym predchodcom
žalobcu poskytnutý úver. Ako prostriedky procesného útoku označil dôkazy a použil skutkové tvrdenia.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Na pojednávanie dňa 11.10.2017 sa nedostavil právny zástupca žalobcu, svoju neúčasť ospravedlnil,
nedostavil sa žalovaný, ktorý mal predvolanie vykázané podľa § 111 ods. 3 CSP. Súd v zmysle § 180
CSP pojednával v ich neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré
sú súčasťou spisu.

4. Z činnosti súdu je známe, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Poštová banka, a.s., (ďalej i
banka) je právnická osoba, ktorá má v predmete podnikania okrem iného i uzatváranie spotrebiteľských
zmlúv a poskytovanie spotrebiteľských úverov. Dňa 16.9.2013 banka ako veriteľ uzatvorila so žalovaným
ako dlžníkom zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytla žalovanému úver vo výške 2000€, ktorý bol
úročený úrokovou sadzbou vo výške 24,5% ročne, a dlžník sa zaviazal celkovo vrátiť banke túto sumu

navýšenú o náklady vo výške 1820,15 €. Dlžník sa zaviazal úver splácať pravidelne v 72 mesačných
splátkach sumou 57,29 €, pričom splatnosť splátok mala byť vždy 25.dňom v mesiaci a prvá splátka bola
splatná dňa 25.10.2013. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 25.9.2019.
Prípisom zo dňa 13.10.2014 banka oznámila žalovanému, že vzhľadom k tomu, že nevyrovnal dlh,
stal sa celý dlh splatný dňom 13.10.2014 a zároveň požadovala zaplatenie celého dlhu do 10 dní od
doručenia výzvy.Z prehľadu úveru vyplýva, že žalovaný zaplatil iba prvé 4 splátky a časť piatej splátky a následne prestal
úver splácať.

5. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky

Podľa § 502 ods. 1 obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1, ods. 2 obchodného zákonníka Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné
prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

6. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve
uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z
tohtodôvodunazvaťajzmluvouorientovanounasubjekty.Ibazapredpokladu,žeideovzťahdodávateľa
a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do

právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu
alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany
a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania
právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť
splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.

7. V danom prípade súd úverovú zmluvu posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52
Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako dlžník vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ,
keďže túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti a
uzatváral ju s dodávateľom, t.j. bankou, ktorý ako veriteľ uzatváral zmluvu v rámci svojej podnikateľskej

činnosti. Súd teda primárne i na hodnotenie právneho vzťahu musel použiť ustanovenie občianskeho
zákonníka. Rovnako súd pri posudzovaní vzťahu vychádzal i z ustanovení zákona 129/2010 Z.z.8. V danom prípade súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je daný. Vykonaným dokazovaním mal
súd preukázané, že medzi bankou a žalovaným prišlo k uzavretiu riadnej úverovej zmluvy, k vzniku
záväzkovo právneho vzťahu, ktorý súd hodnotí ako platný. Na jeho základe banka poskytla žalovanému

úver, ktorý sa zaviazal žalovaný splácať. (zmluva, aktuálny stav úveru.). V konaní bolo preukázané, že
žalovaný však nesplácal riadne zapožičané peňažné prostriedky. V konaní ďalej bolo preukázané, že
žalovaný dlh riadne nesplácal, žalobca zosplatnil dlh a žiadal jeho jednorazové zaplatenie. Súd priznal
a žalovaného zaviazal i k zaplateniu úroku, nakoľko tento bol medzi žalobcom a žalovaným dohodnutý.
K povinnosti platiť zmluvný úrok v stanovenej výške súd uvádza, že sa jedná o dohodu zmluvných strán,

ktorú umožňuje dispozitívne ustanovenie zákona (občianskeho zákonníka ale i obchodného zákonníka),
teda nemožno vylúčiť i takú úpravu resp. dohodu strán, ktorou si strany zmluvy dohodnú odplatu (úrok) i
za dobu, po ktorú bude istina skutočne užívaná dlžníkom, t.j. za dobu až do faktického vrátenia veriteľovi
(obdobne i Fekete, I.: Občiansky zákonník 2., Veľký komentár, Bratislava, Eurokódex 2011, s. 1976).
Uvedené sa vzťahuje na daný vzťah bez ohľadu na použitie občianskeho alebo obchodného zákonníka,
nakoľkovobochzákonochjemožnosťdohodnutiaúrokovupravenáakodispozitívnanorma,tedanorma,

odktorejsastranymôžuodchýliť.Kvýškeúrokovsúduvádza,žetietobolivstanovenejvýškedohodnuté
a strany si dohodli ich splácanie i po prípadnom odstúpení od zmluvy (Článok 4 VOP).
Súd poukazuje i na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn, 43Cob/239/2015. V odôvodnení,
citovaného rozsudku súd okrem iného uvádza: „Pri odstúpení veriteľa od zmluvy z dôvodu omeškania
dlžníkasvrátenímsplátokmáveriteľprávožiadaťvráteniedlžnejsumyajsúrokmi.Povinnosťplatiťúroky

z nevrátenej časti úveru vyplýva zo zmluvy o úvere, a trvá, teda pokračuje aj po účinnosti odstúpenia
veriteľa od zmluvy. Ako na to poukázal aj žalobca v podanom odvolaní, opačným výkladom, teda, že
po odstúpení veriteľa od zmluvy nemá tento právo na úroky z úveru z nesplatenej časti úveru by sa
postavenie dlžníka porušením povinnosti z jeho strany fakticky zlepšilo, keby nebol povinný uhrádzať
spolu s nesplateným zostatkom úveru aj úroky z úveru. Úroky z úveru predstavujú cenu, za ktorú veriteľ

úver dlžníkovi poskytol, a pokiaľ dlžník tento úver nevráti, má veriteľ právo aj na úroky z úveru tak, ako
to bolo dohodnuté. Toto právo vyplýva veriteľovi priamo zo zákona, z cit úpravy § 506 Obchodného
zákonníka, bez ohľadu na to, že v čl. VII. bod 6 úverovej zmluvy uzavretej v tomto prípade bolo výslovne
dohodnuté, že odstúpením od zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až
do zaplatenia celej pohľadávky.

V konaní nebolo sporné a ani nijako namietané, že by žalovaný dlh voči žalobcovi nemal. Žalovaný bol
zaviazaný i k povinnosti zaplatiť úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a vo výške v zmysle § 3
vyhlášky 97/1995 Z.z. pričom celkový úrok z omeškania bol priznaný od omeškania dlžníka s platením.
Žalovaný v konaní nepredložil žiadne prostriedky procesnej obrany, ktoré by preukazovali, že jeho dlh
voči žalobcovi zanikol prípadne že je menší ako si žalobca uplatnil. Z týchto dôvodov sa súd stotožnil

s tvrdeniami žalobcu, ktorý preukázal, že jeho nárok je daný.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi
úspešnému v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Úspech žalobcu spočíva
v tom, že žaloba nebola ani čiastočne zamietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.