Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 9, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/37/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814010115
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8814010115.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.

Jaroslava Bugeľa a JUDr. Emila Dubňanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9.10.2014 v
trestnej veci obžalovaného J. O. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou zo dňa 2.7.2014, sp. zn. 12 T 50/14, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e v napadnutom rozsudku výrok o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovanému J. O., nar. XX.XX.XXXX v U.,
trvale bytom D. č. XXX, okr. U.,
t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS L.

u k l a d á :

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 42 ods. 1 Tr. zák. v nadväznosti na § 41 ods. 2 Tr. zák.
s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zák. pri neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zák. a
neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch)
rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. r u š í výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Humenné sp. zn.
3T/114/2013 zo dňa 29.11.2013, ktorým bol obžalovanému J. O. podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím
§ 36 písm. j/, l/, n/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov a podľa
§ 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu bol podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu
bola určená skúšobná doba v trvaní 1 (jedného) roka, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou napadnutým rozsudkom sp. zn. 12 T 50/14 zo dňa 2.7.2014 uznal
obžalovaného J. O. vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v
štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že- dňa 8.11.2013 v čase približne 21:30 hod. na B. U. vo P. B. O., pri fontáne pred budovou AOC, po
predchádzajúcich slovných nezhodách a pod vplyvom alkoholu, fyzicky napadol Y. L., nar. XX.XX.XXXX,
trv. bytom I. XXX/XX, P. nad O., tým spôsobom, že ho opakovane päsťou udieral do oblasti hrudníka

a následne ho jedenkrát bodol nožom s čepeľou o dĺžke najmenej 4 cm do hrudníka, čím mu takto
spôsobil bodné prenikajúce poranenie ľavej prednej steny hrudníka s prienikom vzduchu (pneumotorax)
a krvi (hemorax) do ľavej pohrudničnej dutiny a s malým pomliaždením ľavých horných pľúc a reznú
ranu lakťovej strany ľavého zápästia s dobou liečenia od 8.11.2013 do 15.12.2013 (38 dní).

Za to mu súd uložil podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 42 ods. 1 Tr. zákona v nadväznosti
na § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zákona pri neexistencii poľahčujúcich
okolností podľa § 36 Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona súhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste, o ktorom bolo rozhodnuté právoplatným trestným
rozkazomOkresnéhosúduVranovnadTopľouzodňa29.11.2013,č.k.3T114/2013-66,ktorýnadobudol
právoplatnosť dňa 19.3.2014, a ktorým bol obžalovanému podľa § 212 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36

písm. j/, l/, n/ Tr. zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa
§ 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní jedného
roka, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosť z titulu nároku na náhradu škody zaplatiť
poškodenému UNION zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 29/A, IČO: 36 284
831, sumu 1.304,09 Eur.

Dňa 17.7.2014 obžalovaný J. O. prostredníctvom svojho obhajcu podal odvolanie. Odvolanie obhajca

obžalovaného odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 10.9.2014. V prvom rade namieta, že
súdprvéhostupňavyhodnotilvykonanédôkazyvneprospechobžalovaného.Zadôveryhodnépovažoval
výpovede svedkýň H. K., P. J., a dôsledne neprihliadal na okolnosti predchádzajúce ublíženiu na
zdraví poškodenému Y. L.. Obžalovaný, ako aj svedkyne požívali alkoholické nápoje, pod vplyvom
ktorých došlo u svedkýň k interpretácii skutku tak, ako ho chceli vidieť, resp. bolo potrebné ho vidieť,

nie tak, ako sa v skutočnosti stal. Svedkyne zľahčovali vplyv alkoholu na ich vnímanie vyjadrovaním
sa o malom množstve požitého alkoholu. Z vyjadrení obžalovaného, svedka K., svedkyne Y., však
nepochybne vyplýva, že svedkyne požívali tak liehoviny, ako aj víno. Svedkyňa Y. priznala, že vypila
asi jeden a pol litra vína. Zamlčala však, že okrem toho ona a uvedené svedkyne požívali aj liehovinu,
ktorú priniesol obžalovaný. Nezrovnalosti vo výpovediach svedkýň K. a J. v odôvodnení na strane 13

rozsudku súd zľahčil vyjadrením, že každý svedok sleduje len istú časť skutkového deja. Svedkyňa
P. J. pri konfrontácii so svedkom K. uviedla, že na mieste činu sa bili všetci, no súd na strane 15
rozsudku to vyhodnotil opäť v neprospech obžalovaného tým, že toto vyjadrenie svedkyne je potrebné
vyhodnotiť tak, že svedkyňa takto reagovala na vyjadrenie svedka K.. Poukázal na rozhodnutie v trestnej
veci vedenej pod sp. zn. 2T 105/2011, ktorým chcel poukázať na manipulovanie, resp. ovplyvňovanie

svedkov poškodeným v tomto konaní. Okresný súd sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal. Okresný
súd spochybnil napadnutie obžalovaného poškodeným Y. L. a jeho údery päsťou do tváre, v dôsledku
ktorých obžalovaný krvácal z nosa. V prípravnom konaní z miesta činu boli zabezpečené len vzorky
krvi z kvapiek nachádzajúcich sa pri fontáne, no neboli odobraté vzorky z veľkých krvavých škvŕn,
ktoré sú viditeľné na fotodokumentácii. Aj v televíznom spravodajstve, ktoré bolo odvysielané na

nasledujúci deň, bolo poukázané na množstvo krvi na mieste činu. Už v prípravnom konaní tak došlo
k zabezpečovaniu dôkazov jednoznačne v neprospech obžalovaného. Je nepochybné, že vyjadrenia
svedkov popierajúcich napadnutie obžalovaného poškodeným a vyjadrenia týkajúce sa odtlačenia
poškodeného obžalovaným k fontáne a bránenie sa poškodeného odtláčaním, ako to prezentovali
svedkovia, sú nedôveryhodné. Poškodený je podstatne vyšší ako obžalovaný. V minulosti aktívne

boxoval, aj preto je viac nepravdepodobné, že sa bránil odtláčaním, že obžalovaného neudieral a
obžalovaný ho pritom bil päsťami a dokonca kopal do chrbta, či držal pod krkom. Svedkyňa K. uviedla, že
keď obžalovaný tlačil poškodeného k fontáne, tak poškodený udrel obžalovaného do nosa. Poškodený
mal ruky voľné a určite nečinne, ako to prezentujú svedkovia, sa neprizeral tomu, ako ho obžalovaný tlačík fontáne. Uvedené tlačenie len potvrdzuje pravdivosť výpovede obžalovaného o tom, že pred údermi
päsťami zo strany poškodeného sa bránil takým spôsobom, že poškodeného objal rukami a zatlačil
ho k fontáne. Obhajca hodnotí aj záznamy kamerového systému, ktoré podľa jeho názoru potvrdzujú

pravdivosťvýpovedeobžalovaného.Obžalovanýnepopiera,žepoškodenéhobodolnožom,noneboloto
tak, ako to uvádzali svedkyne a svedok Z., že išlo o bodnutie po tom, čo svedkovia odtiahli obžalovaného
od poškodeného, a už vôbec nie s úmyslom poškodenému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. Obžalovaný
sa bránil útoku fyzicky silnejšieho poškodeného, avšak pri svojom konaní prekročil medze nutnej obrany.
Konanie obžalovaného je potrebné právne kvalifikovať podľa ust. § 156 ods. 1 Tr. zákona. Navrhol, aby

krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, resp.
odvolaním napadnutý rozsudok zmenil a konanie obžalovaného kvalifikoval podľa ust. § 156 ods. 1 Tr.
zákona.

Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.1 Tr. por. Na základe tohto
preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného J. O. nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa v konaní postupoval tak, že bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné

pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Objasňoval okolnosti svedčiace proti
obžalovanému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech, čo mu umožnilo spravodlivé rozhodnutie,
čím plne aplikoval pri svojej rozhodovacej činnosti zásadu vyjadrenú v § 2 ods. 10 Tr. poriadku.

Vykonané dôkazy získané zákonným spôsobom súd hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od
toho, ktorá strana v konaní ich obstarala. Takýmto postupom plne aplikoval zásadu vyjadrenú v § 2 ods.
12 Tr. poriadku.

Súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaného J. O., výsluchom svedkov

Y. L., H. K., P. J., W. Y., Y. K., prečítaním svedeckej výpovede JUDr. N. P., Y. T., W. X., J. Z., prečítal
zápisnice o konfrontáciách, ktoré boli vykonané v štádiu prípravného konania, znaleckými posudkami
a ostatnými listinnými dôkazmi.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí podrobne rozobral obsah vykonaných dôkazov aj jednotlivé

skutočnosti vyplývajúce z výpovedí obžalovaného, svedkov, ako aj zo znaleckých posudkov. Tu je
potrebné konštatovať, že na jednej strane je výpoveď obžalovaného J. O. a svedka Y. K., ktorí
uvádzajú, že konflikt bol vyvolaný práve poškodeným L., ktorý v záverečnej fáze tohto konfliktu mal
škrtiť obžalovaného O.. Z oboch týchto výpovedí vyplynulo, že poškodený útočil päsťami na oblasť tváre
obžalovaného. Udrel ho do nosa, na čo mu začala tiecť krv, vyzýval ho do bitky a následne ho škrtil. Zo

strany obžalovaného išlo o obrannú reakciu, keď vybral nôž a poškodeného pichol. Tak, ako obžalovaný
zdôraznil, išlo o jednu ranu, pričom jednou ranou mu spôsobil aj poranenie ruky a poranenie hrudníka.

Ostatní svedkovia tieto výpovede vyvracajú a usvedčujú obžalovaného zo spáchania skutku tak, ako
je uvedený v rozsudku. Všetky podrobnosti sú uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorý veľmi podrobne sa zaoberal jednotlivými dôkaznými prostriedkami a skutočnosťami,
ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli. Krajský súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa pri
rozhodovaní vysporiadal so všetkými okolnosťami a nie je pravdou, že by preferoval určitú skupinu
dôkazov, ako to naznačuje odvolateľ v odvolaní.

Krajský súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
došlo ku konfliktu medzi obžalovaným O., svedkom K. a poškodeným Y. L.. Je zrejmé, že po tom, čo
došlo k prerušeniu tohto konfliktu, obžalovaný O. bodol poškodeného Y. L.. Túto skutočnosť de facto
priznáva aj samotný obžalovaný a je to vyjadrené aj v odvolaní obžalovaného, kde je konštatované,
že nepopiera bodnutie nožom. Aj keď malo ísť o obranné bodnutie, je si vedomý toho, že prekročil

medze nutnej obrany. Krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že objektívne na tele poškodeného boli
zistenédveporanenia,atoreznárananalakťovejstraneľavéhozápästiaabodnéprenikajúceporanenie
ľavej hornej prednej steny hrudníka s prienikom vzduchu (pneumotorax) a krvi (hemotorax) do ľavej
pohrudničnejdutinysmalýmpomliaždenímľavýchhornýchpľúc.Bodnúranuznalechodnotilakostredneťažképoranenie,reznúranuakoľahképoranenie.Bodnáranasivyžadovalabežnéchirurgickéošetrenie
bez nutnosti intenzívnejšej a rozsiahlejšej liečby. Znalec dospel k záveru, že poškodeného výraznejšie
nezaťažila, ale ohrozila ho na živote. K mechanizmu vzniku tejto bodnej rany znalec konštatoval, že

vznikla priamym pôsobením hrotnatého užšieho predmetu kolmo na hrudník násilím strednej intenzity.
Predmet prenikol do pohrudničnej dutiny ale neprepichol pľúca, len ich na povrchu pomliaždil. Pripustil,
že táto rana mohla byť spôsobená vreckovým nožíkom. Znalec v znaleckom posudku zároveň poukázal,
že ak by útok bol vedený väčšou intenzitou, alebo „presnejšie“, kolmo na pľúca, ktorýmkoľvek z nožov,
ktoré boli uvádzané vo výpovediach obžalovaného O. alebo svedkyňou J., spôsobili by prepichnutie

pľúc, čím by došlo ku kolapsu ľavých, pri neošetrenom poranení i pravých pľúc a tým k redukcii dýchacej
plochy až k uduseniu. Znalec následne hodnotil dobu liečenia a akým spôsobom bol obmedzený bežný
spôsob života poškodeného.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí podrobne rozobral úvahy, ktorými sa riadil. Na základe
vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že obžalovaný tak po

objektívnej, ako aj subjektívnej stránke naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona.
Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku konštatuje, že k dokonaniu trestného činu nedošlo. Toto
konštatovanie malo byť vyjadrené aj v právnej vete rozsudku a rovnako v skutkovej vete rozsudku. K
samotnej právnej kvalifikácii krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že obžalovaný vedel, na ktorú

oblasť tela vedie svoj útok. Útok smeroval na hrudník, konkrétne na ľavú časť hrudníka, a iba to, že nebol
vedený tak, ako to vyjadril znalec „presnejšie“, spôsobilo, že nenastal následok, ktorý znalec spomína vo
svojom znaleckom posudku. Je potrebné konštatovať, že obžalovaný musel si byť vedomý, že vedie útok
na časť tela, v ktorom sa nachádzajú dôležité životné orgány a práve takýmto útokom môže spôsobiť
poškodenie dôležitých životných orgánov a ohrozenie životných funkcií. Súd prvého stupňa nemohol

konanie obžalovaného právne kvalifikovať podľa ust. § 156 ods. 1 Tr. zákona tak, ako to navrhoval
obhajca obžalovaného v odvolaní, pretože išlo o vážny útok zo strany obžalovaného vedený so zbraňou,
ktorý bol spôsobilý vyvolať aj vážnejší následok, ako spôsobenie ťažkej ujmy. Iba zhodou okolností
nenastal tento ťažší následok, teda krajský súd sa nestotožňuje s argumentáciou, že poranenie, ktoré
bolo spôsobené poškodenému, je potrebné kvalifikovať ako ľahkú ujmu na zdraví, ako to navrhovala

obhajoba v odvolaní.

Jedna z odvolacích námietok je skutočnosť, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení nezaoberal
rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T 105/2011. Podľa názoru obhajoby práve
tento rozsudok má objasniť osobu poškodeného Y. L.. Súd prvého stupňa tento rozsudok na hlavnom

pojednávaní oboznámil a z neho vyplýva, že obžalovaný G. P. bol oslobodený spod obžaloby, kde pre
skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.
zákona poškodený mal byť Y. L.. Na základe tohto rozsudku nemožno bližšie charakterizovať osobu
poškodeného Y. L., ako to obhajoba naznačuje, že poškodený je osobou, ktorá dokáže manipulovať so
svedeckými výpoveďami svedkov, no v tomto konaní takéto skutočnosti neboli preukázané.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu hodnotil osobu obžalovaného. Dôsledne sa riadil
základnými zásadami vyjadrenými v § 34 Tr. zákona pre ukladanie trestu. Poukázal na záznamy v odpise
registra trestov, zaoberal sa otázkou existencie tak poľahčujúcich, ako aj priťažujúcich okolností, ktoré
nezistil.Súdprvéhostupňadospelkzáveru,žeuobžalovanéhojepotrebnéukladaťsúhrnnýtrestodňatia

slobody vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 3T 114/2013. Súd prvého
stupňa dospel k správnemu záveru, že účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zákona sa dosiahne u
obžalovaného súhrnným trestom odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby
v trvaní 4 rokov. Súd prvého stupňa nepochybil pri rozhodovaní o zaradení obžalovaného do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný doposiaľ nebol vo

výkone trestu odňatia slobody.

Súd prvého stupňa ukladal súhrnný trest odňatia slobody. V odôvodnení rozsudku poukazuje práve
na odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T 114/2013, no vo výrokovej
časti rozsudku konštatuje, že zrušil výrok o treste, ktorým bolo rozhodnuté právoplatným trestným

rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3 T 114/2013 zo dňa 29.11.2013. Výroková
časť tohto rozsudku je nesprávna v tom, že obsahuje nesprávne označenie súdu. Správne malo byť
uvedené, že bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Humenné tak, ako to súd prvého stupňa
uvádza v odôvodňujúcej časti rozsudku. Toto pochybenie krajský súd mohol napraviť iba tak, že zrušil vnapadnutom rozsudku výrok o treste a uviedol správny údaj o zrušení výroku o treste v trestnom rozkaze
Okresného súdu Humenné.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.