Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 24, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/280/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115216718
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3115216718.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: Z.. S. H., správca so sídlom K. XXX/XX, Y., správca

úpadcu: NL s.r.o., so sídlom v Y., ul. N. XXXX, IČO: XXXXXXXX, proti odporcom: 1. S. I., bytom Y., ul.
Z. XXX/XXC, 2. Bc. L. I., bytom Y., ul. Z. XXX/XXC, obaja odporcovia v 1. a 2. rade zastúpení JUDr.
Marekom Pavlíkom, advokátom so sídlom v Trenčíne, ul. L. Novomeského 2695/1, o zaplatenie 21.420
eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporcom súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 23.07.2015 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcom

domáha, aby súd rozhodol o splnení ich povinnosti zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu
21.420 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 21.000 eur od 01.06.2014 do
zaplatenia a zo sumy 420 eur od 04.06.2014 do zaplatenia. Tento návrh odôvodnil tým, že uznesením
Okresného súdu Trenčín sp.zn. 40K/60/2014 zo dňa 20.04.2015 bol vyhlásený konkurz na majetok
úpadcu NL s.r.o., ďalej len „úpadca“ a do funkcie správcu bol ustanovený navrhovateľ. Úpadca s
odporcami dňa 23.08.2013 uzatvoril Zmluvu o dielo č. 01. Úpadca ako zhotoviteľ a odporcovia ako
objednávatelia. Odporcom boli za stavebné práce vystavené faktúry č. OF2014005 zo dňa 20.05.2014

na sumu 21.000 eur so splatnosťou dňa 30.05.2014 a faktúra č. OF2014006 zo dňa 20.05.2014 na
sumu 420 eur so splatnosťou dňa 03.06.2014. Odporcovia tieto faktúry nezaplatili a navyše odmietajú
prevziať dielo v súlade s čl. 6.17 a 6.18 Zmluvy. Podľa čl. 7.1 Zmluvy je neuhradený majetok stále vo
vlastníctve zhotoviteľa.

Odporcom bol návrh s prílohami doručený dňa 01.10.2015. Dňa 15.10.2015 bolo súdu doručené
písomné vyjadrenie právneho zástupcu odporcov, v ktorom uviedol najmä to, že odporcovia pohľadávku

navrhovateľa považujú za neexistujúcu. Podľa bodu 4.1 zmluvy o dielo bola cena diela stanovená ako
pevná v sume 95.416 eur. Položkovite je popísaná v rozpočte. Podľa bodu 4.2 zmluvy o dielo mohli
byť práce naviac, rozšírenie predmetu diela, zmena ceny, realizované len po podpísaní dodatku k
zmluve, alebo zápisom do stavebného denníka s podpisom oboch zmluvných strán. V bode 4.3. zmluvy
bolo uvedené, že zhotoviteľ nie je platcom DPH. Odporcovia uhradili cenu diela postupne čiastkovými
platbami spolu v sume 92.500 eur. Neuhradená zostala cena diela v časti 2.916 eur. Keďže však
stavebné práce boli vykonané pracovníkmi navrhovateľa s množstvom vád a nedorobkov, odporcovia

tieto reklamovali a uplatnili si u navrhovateľa zľavu z ceny diela. Z uvedených dôvodov považujú
fakturáciu zo strany navrhovateľa za neoprávnenú a priečiacu sa zmluve. V oboch faktúrach sa uvádza
dátum dodania tovaru/služby deň 20.05.2014. Z popisu fakturovaných služieb a tovaru nie je zrejmé,
čo bolo odporcom fakturované. V danom termíne neboli odporcom dodané žiadne služby ani tovar. Potom, čo odporcovia uhradili takmer celú výšku ceny diela (92.500 eur) začal navrhovateľ vystavovať
vôbec prvé faktúry, a to ešte navýšené o DPH. Pozornosti navrhovateľa ušlo, že stavba (dielo) bola
skolaudovaná kolaudačným rozhodnutím zo dňa 30.04.2014, právoplatným dňa 12.05.2014, čo nebolo

ani zďaleka výsledkom plnenia si povinností navrhovateľa. V ďalšom texte tohto vyjadrenia sa právny
zástupca vyjadroval aj k okolnosti postúpenia predmetnej pohľadávky na obchodnú spoločnosť LM
Plan s.r.o. a k spätnému postúpeniu postúpenej pohľadávky na navrhovateľa. Cieľom týchto postúpení
malo byť poškodenie odporcov. Odporcovia sa naopak považujú za veriteľa navrhovateľa, pretože
na vlastné náklady museli nakoniec zrealizovať odstránenia vád a nedorobkov. Konanie štatutára

zhotoviteľa považujú sa konanie v rozpore s dobrými mravmi, ale aj Trestným zákonom. Odporcovia
v júni 2014 oslovili súdneho znalca, ktorý vykonal na stavbe obhliadku aj za prítomnosti stavebného
dozoru. Skutkový stav bol riadne zdokumentovaný. Aj z ich vyjadrení sa cítia byť odporcovia oklamaní,
podvedení a poškodení. Zhotoviteľ žiadnu z reklamácií neuznal a neunúval sa vykonať čo i len jednu
obhliadku reklamovaných vád. Odporca v 1. rade bol počas daňovej kontroly u zhotoviteľa vypovedať
ako svedok, pričom zo strany správcu dane sa dozvedel, že zhotoviteľ predmetné faktúry stornoval

a v účtovníctve už tieto neeviduje. Preto je aj vzhľadom na túto informáciu nezrozumiteľné, prečo
navrhovateľ vo vymáhaní tejto fiktívnej pohľadávky vôbec pokračuje.

Za účelom rozhodnutia o návrhu súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal účastníkov konania a
právneho zástupcu odporcov. Pojednávanie sa zúčastnil iba právny zástupca odporcov. Navrhovateľ

svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil elektronickým podaním zo dňa 24.05.2016. O
odročenie pojednávanie nepožiadal.

Právny zástupca odporcov na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojho doterajšieho písomného
vyjadrenia. Na doplnenie uviedol, že zmluvu, ktorú uzatvorili odporcovia s obchodnou spoločnosťou NL

s.r.o. je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V
tejto súvislosti poukazuje na § 52 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je potrebné spotrebiteľskú
zmluvu vykladať vždy v prospech spotrebiteľa ako účastníka zmluvy. V tomto prípade sú pochybnosti
ohľadne dohodnutej ceny diela. Odporcovia ju považujú za cenu pevnú vo výške 95.414 eur, z ktorej
sumu 92.500 eur zhotoviteľovi riadne zaplatili. Zvyšok v sume 2.916 eur, teda pohľadávka zhotoviteľa,

zanikla započítaním, pričom odporcovia použili na započítanie svoju pohľadávku voči zhotoviteľovi
vzniknutú z nároku na primeranú zľavu z ceny diela v dôsledku vád diela. Uvedené vady a postup
odporcovsúpodrobnepopísanévpísomnomvyjadrenízodňa15.10.2015.Ze-mailuzodňa03.04.2014,
ktorým konateľ zhotoviteľa kontaktoval odporcov vyplýva, že po dokončení diela nebola dlžná suma
odporcov vo výške žalovanej sumy, ale podľa samotného vyjadrenia konateľa zhotoviteľa bol výsledný

doplatok 5.053,60 eur. Z tejto sumy odporcovia zaplatili celkovo 2.500 eur. Teda je zrejmé, že žalovaná
suma je nedôvodná. Po vydaní kolaudačného rozhodnutia, resp. po kolaudácii konateľ zhotoviteľa ani
zhotoviteľ neboli u odporcov a neuskutočňovali žiadne práce. Aj na reklamáciu odporcov reagoval
zhotoviteľ tak, že nevykonal obhliadku na mieste samom a vybavil ju od stola. Okrem predložených
faktúr neboli odporcom žiadne iné faktúry na zaplatenie predložené.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 02.12.2014, Zmluvou o dielo č. XX zo dňa 23.08.2013, prílohou č. 1 k zmluve o dielo, prílohou č.
2 k zmluve o dielo, faktúrami č. Q a č. Q výpisom z e-mailovej komunikácie na č.l. 19, kópiami príjmových
pokladničných dokladov na č. l. 38 až 42, listom odporcov zo dňa 21.05.2014 na č.l. 43, listom odporcov

zo dňa 27.05.2014 na č.l. 47, reklamáciou vád diela zo dňa 12.06.2014, kolaudačným rozhodnutím zo
dňa 30.04.2014, obsahom e-mailovej komunikácie na č.l. 64 a 65, Zmluvou o prevode vlastníckeho
práva zo dňa 08.07.2013 na č.l. 66, kópiou potvrdenia o prijatých platbách z č.l. 72 a kópiou platobného
príkazu na úhradu zo dňa 09.07.2013 na č.l. 73.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o návrhu podstatný skutkový stav, na
ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov a rozhodol o návrhu navrhovateľa.

Podľa § 2 ods.1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z
iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných
zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa

zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 261 ods.1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 262 ods.1, ods.2 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah,
ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1
vyžaduje písomnú formu.

Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 536 ods.1 až ods.3 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať
určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie
určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej

opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie
vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve
dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu
uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Navrhovateľ sa v tomto konaní domáha voči odporcom práva na zaplatenie časti ceny diela, ktorú
im vyúčtoval v dvoch faktúrach, a to faktúre č. OF2014005 a č. Q Celkovo ide o sumu 21.420 eur,
teda o žalovanú sumu. Ide pritom o zmluvné plnenie, resp. povinnosť, a to na základe Zmluvy o dielo
č. 01 zo dňa 23.08.2013, ktorú uzatvorili odporcovia ako objednávatelia so zhotoviteľom (obchodnou
spoločnosťou NL s.r.o., ktorej správcom v prebiehajúcom konkurze je navrhovateľ), ďalej len „zmluva o

dielo“. Navrhovateľ je účastníkom tohto konania v zmysle § 47 ods.5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako správca úpadcu (zhotoviteľa).

Odporcovia a zhotoviteľ sa dohodli na uzatvorení zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka, nakoľko
podľa obsahu (bod 2 a bod 8.7 zmluvy o dielo) tejto zmluvy sa jej účastníci dohodli na jej uzatvorení

podľa zák.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Skutočnosť, že by sa uzatvorená zmluva o dielo mala
posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (vzhľadom na účastníkov tejto zmluvy) nebola
v konaní odporcami tvrdená. Preto súd prihliadol na prejavy vôle účastníkov tejto zmluvy, z ktorých
vyplýva, že zmluvu o dielo uzatvorili podľa Obchodného zákonníka. Ide tak o dohodu podľa § 262
ods.1, ods.2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého si strany môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah,

ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. To však nevylučuje, aby
súd na tento právny vzťah nemohol aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, v zmysle § 52
ods.2 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporcovia pri jej uzatváraní nekonali ako podnikatelia v rámcipodnikateľskej činnosti a naopak zhotoviteľ ju uzatváral ako podnikateľ, v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, záväzkový vzťah, z ktorého si navrhovateľ uplatňuje zmluvné plnenie,
sa spravuje Obchodným zákonníkom. Korigujúcim ustanovením však v prípade spotrebiteľských zmlúv,
resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad, je už vyššie spomínané ustanovenie
§ 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v
uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu k úprave zmluvného záväzkového

práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou úpravou, upravujúcou spotrebiteľské
zmluvy. Podľa uvedeného § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. V prejednávanom prípade
však táto okolnosť nemá zásadný vplyv na výsledok tohto konania.

Po posúdení obsahu zmluvy o dielo súd určil, že cena diela bola účastníkmi zmluvy o dielo dohodnutá
tzv. pevnou cenou. Táto skutočnosť vyplýva z bodu 4.1 zmluvy o dielo, kde je výslovne uvedené, že
cena predmetu zmluvy je stanovená ako pevná zmluvná cena stavby rodinného domu na kľúč, vo
výške 95.416 eur. Z uvedeného zmluvného dojednania takisto vyplýva, že rozsah prác, ktoré mali byť
uskutočnené za účelom zhotovenia diela, bol špecifikovaný v prílohe č.1 zmluvy o dielo. Zmena dohody

o cene diela bola možná v zmysle bodu 4.2 zmluvy o dielo iba po vzájomnej dohode (po podpísaní
dodatku k zmluve alebo zápisom do stavebného denníka s podpisom oboch zmluvných strán).

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané tvrdenie odporcov, že z ceny diela zaplatili
zhotoviteľovi celkovo sumu 92.500 eur. Táto skutočnosť vyplýva z listinných dôkazov, a to príjmových

pokladničných dokladov na č.l. 38 až 42 a takisto z potvrdení o prijatých platbách, ktoré sú opatrené
podpisom konateľa zhotoviteľa na č.l. 72.

Dôvodom žalobného návrhu, teda skutočnosťou, od ktorej navrhovateľ odvodzuje svoj návrh, bolo to, že
odporcovia nezaplatili dve faktúry vystavené dňa 20.05.2014. V návrhu navrhovateľ vyslovene uvádza,

že pohľadávky vznikli z titulu neuhradených faktúr za vykonané práce. Ako vyplýva z uvedeného a
takisto aj z uvedených faktúr, zhotoviteľ mal dňa 20.05.2014 dodať odporcom stavebné práce (bližšie
nešpecifikované ani v návrhu ani v samotných faktúrach) v sume 21.000 eur (s DPH) a rovnakého dňa
aj stavebné práce (práce na plote) v sume 420 eur (s DPH). Navrhovateľ sa teda nedomáha zaplatenia
zvyšku ceny diela, ktorú odporcovia nezaplatili zhotoviteľovi, ale domáha sa plnenia z vystavených

faktúr, ktorých výška celkom zjavne presahuje zvyšok nezaplatenej ceny diela. Preto sa súd nezaoberal
dôvodnosťou ich obrany, spočívajúcej v tom, či im vzniklo právo na primeranú zľavu z ceny diela v
dôsledku vád zhotoveného diela. Nakoniec vady diela, ktorých existenciu odporcovia v priebehu konania
tvrdili, navrhovateľ nerozporoval.

Ako je teda vyššie uvedené, z návrhu na začatie konania vyplýva, že právnym titulom žalovanej
povinnosti odporcov je fakturácia stavebných prác zo dňa 20.05.2014. K tejto skutočnosti súd uvádza,
že faktúra nie je samostatným zaväzovacím dôvodom a len samotné jej vystavenie nezakladá povinnosť
jej adresátovi na zaplatenia vyfakturovanej sumy. Vzhľadom na 1. obsah zmluvy o dielo (najmä pevne
dohodnutú cenu diela, ktorá nebola zaplatená len vo výške 2.916 eur), 2. absenciu riadnych tvrdení o

tom, čo je predmetom fakturovania súm 21.000 eur a 420 eur, 3. to, že súčasťou týchto súm je aj DPH,
pričom zhotoviteľ, ktorý ich vystavil nie je platcom DPH, 4. to, že k stavbe bolo už dňa 30.04.2014 vydané
pozitívne kolaudačné rozhodnutie a faktúry boli vystavené za práce zo dňa 20.05.2014, 5. a to, že v
emaily zo dňa 03.04.2014 konateľ zhotoviteľa vyčíslil doplatok v sume 5.053,60 eur (v sume 2.500 eur
odporcami uhradený), je súd tohto názoru, že fakturácia cien stavebných prác nebola dôvodná, resp.

že návrh navrhovateľa je nedôvodný.

V emaily zo dňa 24.05.2016, ktorý bol súdu doručený bezprostredne pred začatím pojednávania,
ktorého sa navrhovateľ nezúčastnil, navrhovateľ uviedol, že vec je možné spravodlivo prejednať len za
vypočutia štatutára úpadcu p. S.. Jeho účasť na pojednávaní sa navrhovateľovi nepodarilo zabezpečiť,

pretože sa momentálne nenachádza na území SR. Navrhuje, aby bol súdom predvolaný z emailovej
adresy, alternatívne, že zabezpečí p. Miča na ďalšie pojednávanie zaslaním predvolania na jeho
emailovú adresu. Súd obsah tohto elektronického podania posúdil ako návrh na vykonanie dokazovania
vypočutím svedka, a to konateľa zhotoviteľa. Tento dôkaz súd nevykonal, pretože z návrhu na jehovykonanie nevyplýva, k akej konkrétnej skutkovej okolnosti (akému tvrdeniu navrhovateľa) má byť
tento svedok vypočutý. Navrhovateľ navrhol jeho vypočutie len z dôvodu, že spor sa medzi účastníkmi
ťahá už z doby pred vyhlásením konkurzu. Avšak táto okolnosť nemôže odôvodňovať vykonanie tohto

dôkazného prostriedku. Preto tento návrh nie je relevantným návrhom na vykonanie dokazovania. Z
riadneho návrhu má byť zrejmé, čo má navrhovaný dôkazný prostriedok preukazovať, a aby ho súd
vykonal, musí ním byť preukazovaná skutočnosť významná pre rozhodnutie súdu. Navyše v danej
veci je dôvodom žalobného návrhu nezaplatenie dvoch faktúr, ktoré boli súdu predložené, pričom ich
existenciu ani pravosť odporcovia nespochybnili. V tejto súvislosti súd uvádza, že bremeno tvrdenia

rozhodných skutočností, ipso facto predchádza dôkaznému bremenu. Je zjavné, že najprv musí byť
splnená povinnosť tvrdenia rozhodných skutkových okolností, ktoré sa v konaní neskôr preukazujú (ak
nie je daná ich nespornosť), a nie naopak, teda že je označený dôkazný prostriedok, bez uvedenia
konkrétnej (určitej) skutočnosti, ktorú má preukazovať.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada

trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou

trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporcovia

boli v konaní plne úspešní, pretože návrh navrhovateľa bol v celom rozsahu zamietnutý. Odporcovia si
uplatniliprávonanáhradutrovkonania,pretosúdodporcomnáhradutrovkonaniaprivyhlásenírozsudku
priznal. V lehote troch dní odo dňa vyhlásenia rozsudku si však trovy právneho zastúpenia nevyčíslili.
Vzhľadom k tomu, že z obsahu spisu odporcom žiadne iné trovy ako trovy právneho zastúpenia
nevyplývajú, súd im náhradu trov konania nepriznal, neviazaný v zmysle § 151 ods.2 Občianskeho

súdneho poriadku rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania v rozsudku, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.