Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 19, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/772/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513227165
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1513227165.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov

senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.s.,
Olejkárska ul.. č. 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpenom JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so
sídlom v Bratislave, Nám. Martina Benku 9-C1, proti žalovanej: J. Q., L.. XX.XX.XXXX, L. J. V. XX, J.,
zastúpenejopatrovníčkouDanouPatkovou,zamestnankyňouOkresnéhosúduBratislavaV,ozaplatenie
50,70 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 03.júla 2014, č. k.
14C/115/2014 - 31, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
50,70 eur a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním mal preukázané,
že dňa 16.01.2012 sa žalovaná, cestujúca na linke číslo XXX - trolejbusom, na výzvu kontrolného
orgánu nepreukázala platným cestovným lístkom. Nárok žalobcu na zaplatenie cestovného a prirážky
k cestovnému posúdil podľa § 8 ods. 5, 6 zákona číslo 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach a podľa
§ 760 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na opatrovníčkou žalovanej vznesenú námietku premlčania

vec posúdil aj podľa § 100 ods. 1, § 108 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti konštatoval, že
pre uplatnenie práv z prepravy je stanovená jednoročná premlčacia doba, ktorá začína plynúť odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Uviedol, že žalovaná bola prepravným kontrolórom
kontrolovaná dňa 16.01.2012, kedy mal kontrolór oprávnenie prevziať úhradu dlžného cestovného a
úhrady v sume 50 eur. Konštatoval, že nasledujúcim dňom, teda 17.01.2012 sa žalovaná dostala s
plnením záväzku do omeškania a zároveň začala plynúť jednoročná premlčacia lehota. Uviedol, že
žalobca podal predmetnú žalobu až dňa 12.08.2013, teda po uplynutí jednoročnej premlčacej lehoty.

Z uvedených dôvodov opatrovníčkou žalovanej vznesenú námietku premlčania v konaní považoval za
dôvodnú, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.
1 O.s.p..

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil, keď nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil

skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Dôvodil, že povinnosťou cestujúceho; ktorý sa na vyzvanie
nepreukázal platným cestovným lístkom; je zaplatiť dopravcovi cestovné (0,70 eur) a úhradu vo výške
stonásobku základného cestovného; ktorá vznikla cestujúcemu v zmysle § 16 ods. 2 písm. b/, ods. 3
písm.b/,ods.4písm.c/zákonaodráhach;ktoráúhradazanepreukázaniesaplatnýmcestovnýmlístkomvšak nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal
na to, že Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou premlčacou lehotou; keď táto
sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom

ustanovená premlčacia lehota; a keďže zákon o dráhach neustanovuje premlčaciu lehotu na zaplatenie
predmetnej úhrady, mal za to, že v danej veci je na mieste použiť § 101 Občianskeho zákonníka, tzn., že
pohľadávka vo výške 50 eur nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu (12.08.2013)
premlčaná. V tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutia odvolacích senátov Krajského súdu v Bratislave
vydané v totožných veciach, v ktorých bolo jeho odvolaniu vyhovené. Záverom si uplatnil náhradu trov

odvolacieho konania.

3. Opatrovníčka žalovanej sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok
(ďalej len "C.s.p.") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v

celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu na zaplatenie žalovanej
istiny so zreteľom na žalovanou vznesenú námietku premlčania, a dospel k správnemu právnemu
záveru, že nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný, nakoľko bol uplatnený po uplynutí jednoročnej
premlčacej doby.
6. Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené

cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas.

7. Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcemu, ktorá spočíva v preprave dopravným
prostriedkom, do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné (§ 760 Obč. zák.). Táto služba

vzniká na základe konania cestujúceho, ktorý dáva nepochybne najavo, že chce uzavrieť prepravnú
zmluvu a to v mestských dopravných prostriedkoch nastúpením do dopravného prostriedku, kedy
zároveň cestujúcemu vzniká i povinnosť zaplatiť cestovné. Zaplatením cestovného dôjde k uzavretiu
zmluvy o preprave a to po celú cestu zodpovedajúcu zaplatenému cestovnému. Podrobnejšiu úpravu
osobnej prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify pre jednotlivé druhy

prepravy - dopravy (§ 772 Obč. zák.).

8. Podľa § 108 Obč. zákonníka, práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu
škody pri preprave osôb.

9. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého právo nezaniká, ale sa len oslabuje
tým, že v prípade vznesenia námietky premlčania, zaniká jeho súdna vymáhateľnosť, pretože súd
musí prihliadnuť na dôvodne vznesenú námietku premlčania a nemôže už veriteľovi premlčané právo
priznať. Jeho úprava vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch. Základným
účelom inštitútu premlčania je tak pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby včas pristupovali

k uplatňovaniu si svojich subjektívnych práv a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po neobmedzenú dobu nútené splniť si svoje povinnosti, a aby im bola zabezpečená ochrana v
prípadeoslabeniaichdôkaznejpovinnostivprípadnomsúdnomkonanízoznačnýmčasovýmodstupom.
Inštitút premlčania takto, v súlade so zásadou právnej istoty a všeobecnou požiadavkou sledovať
si potrebu ochrany svojich ohrozených a porušených práv, zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im

zodpovedajúcim povinnostiam.

10. Žalobcasivkonaníuplatňovalcestovnéaúhradu(prirážku)zanepreukázaniesaplatnýmcestovným
lístkom v zmysle § 16 ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. c/ zákona o dráhach a podľa
Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave.

11. Pri ustálení začiatku plynutia premlčacej doby súd prvej inštancie správne vychádzal z ust.
§ 101 Obč. zák., v zmysle ktorého začala žalobcovi plynúť jednoročná premlčacia doba podľa §
108 Obč. zák. na uplatnenie práv vyplývajúcich zo zmluvy o preprave vzniknutej medzi stranami vzmysle § 760 Obč. zák. konkludentne tým, že žalovaná nastúpila do dopravného prostriedku mestskej
hromadnej prepravy, čím pristúpila na podmienky, za ktorých sa prepravná služba žalobcom poskytuje,
vrátane výšky a podmienok uloženia zmluvnej sankcie za nesplnenie povinnosti zaplatiť cestovné za

poskytnutie prepravnej služby. Splatnosť záväzku žalovanej, ktorá cestovala v mestskom hromadnom
prostriedku žalobcu bez cestovného lístka, zaplatiť žalobcovi cestovné a prirážku k cestovnému, nastala
nasledujúcim dňom, kedy došlo k porušeniu jej povinnosti mať zakúpený cestovný lístok a kedy bola
vyzvaná žalobcom na plnenie. Správne preto súd prvej inštancie v danom prípade ustálil, že jednoročná
premlčacia doba začala plynúť dňom 17.01.2012 a uplynula dňom 17.01.2013, a pokiaľ bola žaloba

podaná na súde dňa 12.08.2013, správny je záver súdu prvej inštancie, že v dôsledku vznesenej
námietky premlčania, ktorá spôsobila stratu nároku žalobcu vymáhať žalované právo súdnou cestou,
nemožno podanej žalobe vyhovieť.

12. Prirážka k cestovnému je sankčným nárokom vyplývajúcim priamo zo zmluvy o preprave, a
preto ho nie je možné, ani z hľadiska premlčania, posudzovať oddelene od nároku na cestovné; nárok na

zaplatenie úhrady nemôže vzniknúť samostatne, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného.
Nakoľko obidva nároky vznikajú súčasne zo zmluvy o preprave, resp. z jej porušenia, u oboch
nárokov začína rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 Obč. zák. Nárok na zaplatenie
úhrady preto nemožno považovať za mimozmluvný sankčný nárok, a preto pre posúdenie včasnosti jeho
uplatnenia z hľadiska premlčania, sa nemôže aplikovať všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle

§ 101 Obč. zák., ktorej použitia sa žalobca v podanom odvolaní dovolával.

13. Pokiaľ žalobca poukazoval vo svojom odvolaní na; v tomto smere odlišné; rozhodnutia Krajského
súdu v Bratislave, tieto nie sú pre rozhodovanie v danej veci pre konajúci odvolací senát právne záväzné.

14. S poukazom na vyššie uvedené závery neuznal odvolací súd opodstatnenosť dôvodov, na ktorých
žalobca založil svoje odvolanie, a pokiaľ teda súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol
vzhľadom na žalovanou dôvodne vznesenú námietku premlčania, rozhodol vecne správne, a preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní úspech v celom rozsahu, priznal
proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, ktoré jej vznikli v súvislosti
s bránením sa proti uplatňovanému nároku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).