Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/75/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110212712
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2110212712.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: Stella Developer, s.r.o., Záhorácka
5477/15A, Malacky, IČO: 36 754 391, zastúpený advokátom JUDr. Pavlom Siváčkom, Timravina 9,
Bratislava, proti žalovanému: TRNAVA INVEST, s.r.o., Františkánska 4, Trnava, zastúpený advokátom
Mgr. Andrejom Vlkom, Gallayova 21, Bratislava 42, o zaplatenie 145.158,12 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 38Cb/1/2011-436 zo dňa 02.02.2016
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdzuje.

Žalobcovi odvolací súd priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 55.539,30 eur s 9 % úrokom
z omeškania od 03.02.2011 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol, k trovám h konania uviedol,
že o nich rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozsudok odôvodnil vykonaným dokazovaním k návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného
k povinnosti uhradiť mu žalovanú istinu z dôvodu vzniknutého dlhu zo zmluvy o dielo, na zhotovení

ktorého sa strany sporu dohodli v roku 2007. Predmetom plnenia bola dodávka a montáž zdravotechniky,
ústredné kúrenie, zabezpečenie plynofikácie v objekte Meštiansky dom v Skalici, ktorý vlastnil žalovaný.
Zmluvu o dielo strany sporu uzatvorili ústne. Dňa 25.05.2009 strany podpísali zápis o odovzdaní diela, v
ktorom sú uvedené nedorobky, ktoré žalobca v dohodnutej lehote odstránil, čo oznámil žalovanému dňa
15.06.2009 a vystavil na úhradu ceny za zhotovenie diela účtovné doklady, faktúry a celkom cena diela
podľa žalobcom predložených účtovných dokladov bola 177.932,42 eur s DPH a tieto boli žalovanému
doručené poštou aj elektronicky. Žalovaný ale uhradil iba časť ceny diela. Konatelia sporných strán boli

osobnými priateľmi, preto sa žalobca snažil riešiť vec dohodu a pristúpil i na zníženie ceny diela tak, že
cena po zľave bola vo výške 145.158,12 eur, žalovaný ale aj túto zníženú cenu odmietol zaplatiť. .

3. Žalovaný s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť s poukazom na to, že cena za dielo, ktorú si
uplatňuje žalobca bola niekoľkonásobne navýšená oproti cenám, ktoré boli dostupné na trhu, na čo bol
žalobca upozornený žalovaným listom zo dňa 16.04.2009 a žalovaný navrhol preto vykonať znalecké
dokazovanie za účelom určenia ceny diela.

4. Súd prvej inštancie dal vyhotoviť Ing. Antonovi Fuzákovi, ktorý je znalcom z odboru stavebníctva,
odvetvie odhad nehnuteľnosti a odhad hodnoty stavebných prác znalecký posudok. Znalec vyhotovil
znalecký posudok č. 311/2014 zo dňa 30.12.2014, ktorým cenu stavebných prác určil pre rok 2007 vovýške 98.361,35 eur s 19 % DPH. Žalovaný uvedený posudok označil za nepreskúmateľný a zmätočný,
pretože z neho nevyplýva ako sa k uvedenej sume znalec dopracoval a tiež namietol, že ani preberací
protokolkdieluniejepodpísanýktomuoprávnenouosobou,aleU.I.,ktorývykonávalanadielestavebný

dozor a na prevzatie diela nebola žalovaným splnomocnená.

5. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že uzatvorili zmluvu o dielo v ústnej forme, predmetom
ktorej bolo dodanie zdravotechniky, ústredného kúrenia, plynofikácie a ich namontovanie v objekte
Meštiansky dom v Skalici patriacom žalovanému a všetky súvisiace dokončovacie práce a nebolo

sporné ani odovzdanie diela. Spornou zostala cena diela. Žalobca i žalovaný zhodne uvádzajú, že
cena mala byť určená na základe trhových cien v čase vykonania diela a v mieste vykonania diela.
Tým, že zmluva o dielo nebola uzavretá písomne a tak nebola súdu preukázaná dohoda o cene diela,
súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a znalec v znaleckom posudku určil všeobecnú hodnotu
stavebných prác a dodávok materiálov na zhotovovanom diele, k čomu vychádzal z pôvodného projektu,
spracoval rozpočet podľa výkazu výmer, použil na cenu materiálu cenovú ponuku pre dodávku a

montáž pre Meštiansky dom v Skalici od spoločnosti Inštal H, s.r.o., pretože žalobca nedoložil do
spisu žiadnu projektovú dokumentáciu ani iné doklady, z ktorých by mohol znalec vychádzať. Žalobca
súdu nedokázal uviesť, ktoré práce a materiál znalcom neboli ohodnotené. Mailovú komunikáciu o
požiadavkách žalovaného na vykonanie zmien oproti pôvodnému projektu, súd nehodnotil ako dôkaz o
prácach naviac oproti pôvodnému projektu, pretože zmenami projektovej dokumentácie mohlo dôjsť aj

k zmenšeniu rozsahu vykonaných prác a použitého materiálu. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno
svojich tvrdení o tom, že znaleckým posudkom neboli ohodnotené práce naviac. Súd mal i pochybnosti
o stanovení ceny prác a materiálu žalobcom, keď v návrhu na začatie konania žalobca uviedol, že
vystavil faktúry na celkovú cenu diela vo výške 177.932,42 eur s DPH, následne poskytol zľavu a za
konečnú cenu diela označil sumu 145.158,12 eur, k úhrade ktorej žiadal zaviazať žalovaného, pričom

iba spomenul, že žalovaný uhradil iba časť ceny diela. V žalobnom návrhu ale neuviedol, akú časť ceny
žalovaný zaplatil a prečo ju neodpočítal z celkovej ceny diela. Na pojednávaní konanom dňa 18.6.2013
konateľ žalobcu objasnil, že žalovaným bola zaplatená záloha vo výške 42.822,05 eur, cena diela bola
cca 220.000 eur, z ktorej boli zaplatené dve faktúry a tak zostalo k úhrade 177.000 eur aj s DPH a po
dohodnutej zľave tak žiadal zaplatiť sumu 145.158,12 eur.

6. Súd v prejednávanej veci vychádzal zo znaleckého posudku, ktorým znalec určil hodnotu vykonaných
prác a použitého materiálu ako výsledok súčtu trhových cien v čase a mieste vykonávaných prác, pričom
išlo o práce v zmysle pôvodnej dohody, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno k tvrdeniam o vykonaní
naviac prác, preto súd uložil žalovanému zaplatiť znalcom určenú cenu diela v sume 98.361,35 eur s

tým, že z tejto ceny súd odpočítal už vyplatené zálohové platby vo výške 774.057,10 Sk a 516.000 Sk,
po prepočte konverzným kurzom 30,126 ide o sumu 42.822,05 eur a žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi sumu 55.539,30 eur.

7. Zo strany žalobcu nemal súd preukázané doručenie faktúr a vyúčtovania žalovanému, preto určil

omeškanie žalovaného s plnením podľa § 369 Obchod. zák. platného v čase vzniku pohľadávky, a to
omeškanie 30 dní od doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom, ktorým je
doručenie návrhu na začatie konania v prejednávanej veci dňom 4.1.2011 a určil povinnosť žalovanému
zaplatiť úroky z omeškania odo dňa 03. 02.2011 vo výške 9 % ročne, tak ako to žiadal žalobca v návrhu.
Vo zvyšnej časti uplatňovanej pohľadávky nad sumu 55.539,30 eur súd žalobu zamietol s poukazom na

ust. § 120 ods.1 Os.p., keď k ostatnej časti návrhu žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

8. Súd prvej inštancie na vec aplikoval ust. § 536, §546, §548, §549, Obchod. zák., ktorými je upravená
zmluva o dielo a § 369 Obchod. zák. k nároku na úroky z omeškania.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd predmetné rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolateľ napadol
rozhodnutie v časti uloženej mu povinnosti zaplatiť istinu vo výške 55.539,30 eur s 9 % úrokom z
omeškania z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a zdôraznil, že voči znaleckému
posudku, ktorý bol vypracovaný v konaní znalcom Ing. Antonom Fuzákom vzniesol dôvodné námietky,

pretože znalecký posudok je nepreskúmateľný a zmätočný, nevyplýva z neho, aký postup zvolil znalec
pri vypracovaní posudku, ako sa dopracoval k odpovediam na otázky, ktoré mu boli položené. Odvolateľ
uviedol, že podklady si znalec žiadal len od žalobcu, čo potvrdil i počas výsluch znalca, hoci mal požiadať
o súčinnosť aj žalovaného, vzhľadom na situáciu, ak mu žalobca požadované podklady neposkytola znalec bez relevantného dôvodu nemal snahu ani zistiť, či týmito podkladmi nedisponuje žalovaný.
Odvolateľnamietol,žeznalecnevykonalaniobhliadkumiestaanezisťovalprevedeniedielavsúvislostis
použitými materiálmi , znalecký posudok trpí i formálnym nedostatkom spočívajúcom v tom, že odkazuje

na materiál na str. 293 až 302 spisu, ale netroví prílohu znaleckého posudku, pretože prílohy môžu tvoriť
samostatnú so znaleckým posudkom nezošitú časť, ale musia obsahovať údaje o znaleckom posudku,
ku ktorému sa viažu, musia byť zošité a opatrené úradnou pečiatkou s podpisom znalca, inak takýto
posudok trpí formálnymi vadami, ktoré spôsobujú, že bol vypracovaný v rozpore so zákonom, na základe
čoho práve právny zástupca žalovaného navrhol vykonať kontrolný znalecký posudok, súd ale tento

dôkaz nevykonal a tak o veci rozhodol na základe jediného dôkazu, ktorý ale nebol vykonaný zákonným
spôsobom.

10. Odvolanie bolo doručené na vyjadrenie žalobcovi, ktorý podaním zo dňa 29.04.2016 označil
odvolanie za nedôvodné a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutej časti potvrdil, nakoľko ho žalobca považuje za správny a vydaný v súlade s platnou právnou

úpravou.

11. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu bolo doručené elektronicky na podanie odvolacej repliky
právnemu zástupcovi odvolateľa dňa 04.10.2017, ktorý odvolaciu repliku nepodal.

12. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z
prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak
niejeustanovenéinak, platítentozákonajnakonaniazačatépredodňomnadobudnutiajehoúčinnostia
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú

zachované. Znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z princípu
okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, a že sa použije na všetky konania a to i na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd
prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým
bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli

vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti
tohto zákona začalo aj odvolacie konanie.

13. Odvolací súd musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu
očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných

úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania, k čomu odvolací súd
poukazuje na článok 8 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., a to v súvislosti s potrebou podľa
§ 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase
rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli
použité súdom prvej inštancie.

14. Základné princípy Civilného sporového poriadku
Čl.8
Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa § 470 C.s.p.

(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.

(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

15. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok),
podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími
dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho
nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to anidôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd
oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
Elektronicky miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku neoznamoval, pretože strny sporu o to

nepožiadali.

16. Podľa § 387 C.s.p.

(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v

konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

17. Žalovaná strana sporu podala odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§205

ods.2 písm.c/ O.s.p.) a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§205 ods.2 písm.d/ O.s.p.) .

18. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie okrem zamietajúcej časti, ktorá
odvolaním nebola napadnutá ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že súd prvej

inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne
právne posúdil a tak odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými
sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na podstatné tvrdenia uvedené

v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.), sa odvolací
súd v prvom rade zaoberal námietkou, ktorú podradil pod odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2
písm. c/ O.s.p., ktorý je daný v prípade, ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaný za nesprávne
skutkové zistenie a tým vznik skutkovej vady označuje znalecký posudok, ktorému vyčíta formálne

nedostatky, napriek existencii ktorých súd tento ako dôkaz akceptoval a nedal vyhotoviť kontrolný
znalecký posudok.

20. K uvedenému odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie podrobne vysvetlil a to s poukazom
na vyjadrenie znalca podanom na pojednávaní konanom dňa 13.01.2016 ako k sume, k úhrade

ktorej žalovaného zaviazal dospel. Odvolateľ založil dôvody odvolania síce na nedostatkoch, ktoré
vytýkal znaleckému posudku a ktoré mali formálny charakter, ale ani pred súdom prvej inštancie ani v
odvolaní žiadne iné skutočnosti, ktoré by spochybnili cenu stavebných prác, ku ktorej znalec dospel
neuviedol. Odvolateľ nekonkretizoval, ktorú položku z rozpisu prác a dodaného materiálu rozporuje,
v akej výške a akú cenu by mal prípadne žalobcovi za dielo zaplatiť. Odvolací nepovažuje znalecký

posudok za zmätočný ani za nepreskúmateľný, pretože v ňom znalec zrozumiteľne vysvetlil aký cenový
predpis použil, z akých podkladov vychádzal a odkaz na materiál uvedený na strane 293-302 spisu
nezakladá jeho nepreskúmateľnosť. Naviac znalec v ďalšom texte vysvetlil, že ide o výkaz výmer
pre ponukové konanie, ktorý je súčasťou súdneho spisu, uviedol, aký oceňovací štandard použil pre
hodnotu stavebných prác a prílohou znaleckého posudku, ktorá spĺňa formálne požiadavky je rozpočet

s výkazom výmer, ktorý je preskúmateľný a ku ktorému odvolateľ tiež žiadne konkrétne námietky
nevzniesol, hoci mal možnosť a príležitosť po doručení tohto znaleckého posudku vytknúť a poukázať
na konkrétne práce a dodávky, ktoré znalec zarátal do hodnoty diela, ale ktoré podľa odvolateľa
neboli zrealizované. Práve obrana odvolateľa k samotnej tvorbe ceny určenej znaleckým posudkom je
nekonkrétna, preto zrejme v odvolaní poukazuje na formálne nedostatky posudku, ktorých existenciu

tak, aby znalecký posudok nebol byť pri rozhodnutí použitý odvolací súd nezistil a tak ani potrebu
vykonaťkontrolnýznaleckýposudokatedaaniexistenciuodvolaciehodôvodupodľa§205ods.2písm.c/
O.s.p.21. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového
stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú
nesprávne, čo znamená, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorých súd vec posúdil po

právnej stránke, ktoré sú nesprávne, lebo nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval súd iné
skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie vtedy
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p. a

tovzhľadomktomu,žebuďvzalsúddoúvahyskutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazovaleboprednesov
strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul najavo. Nesprávne
súitakéskutkovézistenia,ktorésúdzaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogický
rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, ktoré vyšli
najavo z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti, alebo keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. §

132 - 135 O.s.p. V tejto súvislosti žalujúca strana sporu v odvolaní namieta skutkové i hmotnoprávne
vady, pre ktoré je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

22. Odvolací súd konštatuje, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie má oporu v

dostatočne vykonanom dokazovaní, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania a prednesov
strán vyšli najavo a skutkové závery založil na logickom hodnotení dôkazov. Námietky odvolateľa
vzhľadomnaobsahpodanéhoodvolania takvzájomnesplývajú aodvolacísúdpopreskúmanírozsudku
v rozsahu odvolacích dôvodov tento ako vecne správny v súlade s § 387 ods.1 C.s.p. potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešný žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).