Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 19, 2015

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 7C/47/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614201193
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Keselicová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2015:8614201193.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcov 1. Miriam H., nar.

XX.X.XXXX, bytom I. XXX/X, XXX XX N., občan SR, 2. N. H., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX/X, XXX
XX N., občan SR, 3. S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX N., občan SR zastúpení
JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému
Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava,
IČO: 31 320 155, zastúpený ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o. so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, IČO:
36 857 513, o zdržanie sa výkonu záložného práva s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zo zmluvy o zriadení

záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 23553-09 uzavretej medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným,
predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. 3215 v podiele 1/1 katastrálne územie Stropkov,
adresa Športová 831, byt č. 7, poschodie 2, vchod č. 1 v bytovom dome súpisné číslo 831, stavba na
parcele C KN č. 876 a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 7142/132468,
vklad povolený Okresným úradom, katastrálny odbor Stropkov, pod V 493/09.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi v I. rade vo výške 301,22 eura ( trovy

právneho zastúpenia ), žalobcovi v II. rade vo výške 301,22 eura ( trovy právneho zastúpenia ) a
žalobcovi v III. rade vo výške 301,22 eura ( trovy právneho zastúpenia ) na účet JUDr. Igora Šafranka,
advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 7.3.2014 si žalobcovia uplatnili voči žalovanému právo na
zdržanie sa výkonu záložného práva s príslušenstvom.

V odôvodnení svojho návrhu uviedol, že so žalovaným uzavreli dňa 12.11.2009 zmluvu o poskytnutí
úveru „HypoPôžička“ č. U 23553-09 na sumu 17 749,- eur, pričom išlo o bezúčelový úver s tým, že

časť A úveru vo výške 7 277,35 eura bude prevedená na osobný účet klienta, čiastka B úveru vo výške
332,- eur bude prevedená na účet Consumer Finance Holding, a.s. ako úhrada výdavkov - nákladov
CFH súvisiacich s poskytnutím úveru vynaložených na tento účel a čiastka C úveru - úhrada pohľadávky
banky voči klientovi zo zmluvy č. 21702 vo výške 10 222,65 eura. Na zabezpečenie predmetného úveru
bola dňa 12.11.2009 uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 23553-09, pričom
predmetom záložného práva bol záloh - nehnuteľnosti zapísané na LV č. 3215 v podiele 1/1 katastrálne
územie Stropkov, adresa Športová 831, byt č. 7, poschodie 2, vchod číslo 1 v bytovom dome súpisné

číslo 831, stavba na parcele C KN č. 876 a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu v podiele 7142/132468. Záložcom v predmetnej zmluve bol žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade.
Zobrali sme si úver, ktorý sme riadne splácali až do doby, kým sme sa v roku 2013 nedostali do finančnej
krízy,kdeužsmesplátkyhradilipodľatoho,koľkosmemohli.Zpredmetnéhoúverusmeuhradilidoposiaľsumu asi 7 500,- eur. Žalovaný, prostredníctvom Advokátskej kancelárie JUDr. Marek Hic, s.r.o. Martin,
listom zo dňa 26.2.2014 označeným ako - „ Oznámenie o začatí realizácie záložného práva“, oznámil
začatie realizácie záložného práva k nehnuteľnosti, pričom spôsobom výkonu záložného práva bude

predaj zálohu na verejnej dražbe, ku ktorej sa pristúpi, ak v lehote 30 dní od doručenia tohto oznámenia
neuhradíme dlh ku dňu 24.01.2014 vyčíslený vo výške 18 968,76 eura. Poukázal na to, že zmluva o
úvere obsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky ako napr. úhrada výdavkov - nákladov súvisiacich s
poskytnutím úveru; dohoda o zrážkach zo mzdy; ktoré považujeme za neprijateľné zmluvné podmienky,
pre spotrebiteľa neprinášajú žiadnu pridanú hodnotu a žiadne materiálne plnenie. Sú znepokojení, že

sa výkon záložného práva má vykonať bez sudcu na pohľadávku, ktorej časť predstavuje plnenie z
neprijateľných podmienok a plnenie v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Protiprávny stav
vyvolaný začatím výkonu záložného práva sa týka najmä neprijateľných sankcii, ktoré sú podľa § 53 ods.
5 OZ neplatné. Taktiež nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby záložca bol zbavený svojho
majetku, ktorý je preňho dôležitý (Stánková proti Slovenskej republike, ESĽP). Existuje vhodnejšie
riešenie, ktoré je súladné s princípom proporcionality a uspokojený by bol aj veriteľ. Reálne hrozí,

že sa vykoná záložné právom v rozpore s pravidlami verejného poriadku (bod 50 uznesenia SD EÚ
C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská). O výške pohľadávky rozhodne nie súd, ale podnikateľ a nútené
postihnutie majetku vykoná nie súdny exekútor ale podnikateľ. Veriteľ sa snaží zjavne postihnúť majetok
nad rámec skutočnej výšky dlhu. Podľa viacerých prípadov zistených právnickými osobami zameranými
na kolektívnu ochranu práv spotrebiteľov možno konštatovať, že úver je sofistikovaným mechanizmom,

v dôsledku ktorého sú sociálne slabí a neskúsení spotrebitelia zbavovaní svojich nehnuteľnosti vrátane
obydlí za zjavne neprimeraných podmienok.
Záložná zmluva obsahuje možnosť výkonu záložného práva aj mimosúdne. Najmenej v tejto časti
považujú zmluvu za neplatnú podľa § 39 OZ. Slovenský právny poriadok, na rozdiel od vyspelejších
demokracií, dovoľuje vykonať záložné práva bez schválenia súdu či iného nezávislého tribunálu (§ 15 Ij

ods. 1 OZ). Či sa siahne na majetky spotrebiteľov v miliónových hodnotách, o tom rozhoduje živnostník
(veriteľ) a ďalší živnostník (dražobník) a na objednávku prvého živnostníka dražbu aj vykoná. Teda nie
súd, ale živnostníci podľa slovenského právneho poriadku rozhodujú, či sa postihnú miliónové hodnoty
spotrebiteľov, vrátane najdôležitejších vecí spojených s bývaním. Takáto právna úprava odporuje
princípom práva Európskej únie. Či v Rakúsku alebo Nemecku sa vyžaduje na takýto vážny zásah

súhlas sudcu. V Českej republike sudca odobruje výkon záložného práva, tzv. zástavní žalobou. Na
Slovensku dlhodobo rezonujú až neľudské spôsoby výkonu záložného práva a najextrémnejšie situácie
vznikajú tzv. „dobrovoľnými dražbami“, v ktorých ide od navrhovateľa cez dražobníka a notára všetkým
o zisk a len na nich zostáva posúdenie primeranosti výkonu záložného práva. Obavy z nedostatku
nestranného procesu výkonu záložného práva potvrdzujú aj medializované prípady. Inštitút dobrovoľnej

dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok
podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 ústavy
(ako je tomu aj v prejednávanej veci), a to bez akejkoľvek (preventívnej) ingerencie súdnej moci. Záložca
je tak počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného
veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje

výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného
práva funkciu „exekučného titulu“ s priamym dosahom na ústavné práva záložcu. Je otázne, či takáto
konštrukcia neodporuje základným súkromnoprávnym zásadám, najmä zásade rovnosti účastníkov
súkromnoprávnych vzťahov (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka) s dosahom na čl. 20 Ústavy SR,
kedy je vlastníckemu právu nadradené iné vecné právo vykonávané bez verifikácie oprávnenosti a

dôvodnosti jeho výkonu zmocneným orgánom štátnej moci (súdom). Líniu ingerencie súdnej moci pri
nútenom výkone súkromného práva podporuje aj ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva
najmä k čl. 8 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd v znení jeho dodatkových protokolov
( sporov. napr. rozsudok vo veci Paulič v. Chorvátsko z 1. marca 2010, rozsudok Novoseletskiy v.
Ukrajina ). Nález Ústavného súdu CR z 8. marca 2005 sp. zn. PI. ÚS 47/04, ktorým ústavný súd

zrušil ustanovenie § 36 ods. 2 českého zákona o verejných dražbách z dôvodu, že umožňovalo nútenú
dražbu majetku bez toho, aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo iným
kvalifikovanýmaktomposkytujúcimzárukuvierohodnostiakontrolovateľnosti.Ústavnýsúdskonštatoval,
že otázky, ktoré v právnom štáte musí zodpovedať súd, zákon zveril do „rozhodovania“ živnostníka
- dražobníka, pričom z tohto dôvodu je predmetná právna úprava nezlučiteľná s princípmi právneho

štátu. Postihnutie majetku výlučne súkromnými osobami - podnikateľmi sledujúcimi dosahovanie zisku
takmer bez akejkoľvek verejnoprávnej ochrany v rozsahu, aký umožňuje slovenská právna úprava je
diskutabilné aj vo svetle porovnateľných právnych poriadkov, ktoré na tak závažný zásah do vlastníctva
vyžadujú rozhodnutie sudcu. Súkromné osoby - podnikatelia sú pritom v pozícii osôb, ktoré majúgarantovať ochranu práv osôb zúčastnených na dražobnom procese. Nevieme si predstaviť ako záložný
veriteľ a dražobník v jednej osobe môžu garantovať nezávislý a nestranný výkon záložného práva,
ktorého nezávislú a nestrannú verifikáciu by inak (ako je tomu v okolitých krajinách s príbuznou právnou

tradíciou) garantoval súd. Atribút nezávislosti a nestrannosti je potrebné navyše posúdiť v kontexte,
že záložný veriteľ si svojou úvahou a posúdením plnenia podmienok zmluvného vzťahu zabezpečuje
„exekučný titul“, ktorý následne, ak je aj v pozícii dražobníka, sám nútene voči dlžníkovi vykonáva.
Nezávislosť a nestrannosť je len jednou, aj keď mimoriadne dôležitou, z ústavných požiadaviek,
ktoré musia byť kladené na dražobníkov, a ktoré právna úprava svojou konštrukciou nezabezpečuje.

Z dražobnej praxe sú pritom vážne indície, že dražobné spoločnosti sú prepojené s veriteľmi a že
doslova každý záložný veriteľ má „svojho“ dražobníka ak nie je dokonca v jednej osobe aj veriteľ aj
dražobník. Aj preto sa v praxi presadzuje názor, že najľahšia a najrýchlejšia „exekúcia“ dlžníkov a
neplatičov je dražba a nie je neobvyklé, že dražba sa (pravidelne), dokonca ako hrozba, vyvoláva
pri hrubom nepomere pohľadávky a hodnoty zálohu. Tento model správania, medzičasom hromadne
uplatňovaný účastníkmi právnych vzťahov, vo svojej podstate vážne deformuje a popiera základné

ústavné princípy ochrany práv a prispieva k realizácii práva vžitím tak, že účastníci záložných právnych
vzťahov pri vymáhaní pohľadávky už ani neuvažujú nad primeranejšou súdnou exekúciou, ale rovno
žiadajú „dobrovoľne“ predať majetok dlžníkov (záložcov). Takáto aplikačná prax majúca svoj základ a
pôvod v platnej právnej úprave mimosúdneho výkonu záložného práva je nežiaducim až spoločensky
nebezpečným obchádzaním a spochybňovaním inštitútov núteného výkonu rozhodnutia, (v ktorých sa

v demokratickej spoločnosti štandardne prejavuje súdnou mocou garantovaný oprávnený vynucovací
rozmer štátomocenskej autority), a to neraz pri popieraní ochrany práv dlžníkov a porušovaní ústavného
princípu primeranosti (výkonu práva). Sme presvedčení, že pri naplnení ústavného princípu primeranosti
musí byť pri výkone záložného práva dražba nad akúkoľvek pochybnosť inštitútom uspokojenia
pohľadávky, ktorý má povahu ultima ratio; o to nebezpečnejšie sú výkony záložného práva priamym

predajom. Nebolo a ani nemôže byť zmyslom a cieľom právnej úpravy výkonu záložného práva to, aby
niekto v dražbe „kúpil“ rýchlo a lacnejšie. Ako je naznačené vyššie, výkon práva má v právnom štáte
principiálne limity, na ktorých musí spoločnosť za každých okolností bezvýhradne trvať, pričom týmito
princípmi nie sú kúpiť rýchlo, lacno a pri nerešpektovaní ústavných práv osôb. Princípy zhmotnené v čl. 1
ods.1ÚstavySRmusíreflektovaťanapĺňaťnielenaplikačnáprax,alesvojounormotvornoučinnosťouaj

zákonodarca. Ak zákonodarca konštruuje právnu úpravu, dbá pritom na reflexiu ústavných limitov, ktoré
podústavná právna úprava ďalej rozvíja. Preto ani záujmy veriteľa na uspokojení pohľadávky nemôžu
byťhlavnýmcieľomrealizácieprávnejúpravydobrovoľnýchdražieb,akojemylnevžitévaplikačnejpraxi.
Aj z týchto dôvodov je preto diskutabilné, či v teste ústavnej súladnosti a konformnosti môže vo
všeobecnosti obstáť právna úprava, ktorá v podmienkach súkromného procesu nielenže nezabezpečuje

garanciu a ochranu ústavných práv účastníkov právnych vzťahov (a tým na podústavnej úrovni
nerozvíja ústavné imperatívy ochrany práv), ale práve naopak vytvára neprimerane široký priestor preich
faktické popretie v zmysle, že ústavné práva cez prizmu ich aplikácie a napĺňania nemajú inú ako len
iluzórnu povahu. Absentuje akákoľvek už vyššie naznačená (preventívna) súdna kontrola dôvodnosti,
oprávnenosti a najmä primeranosti výkonu záložného práva (porov. napríklad inštitút tzv. zástavní žaloby

v Českej republike), ktorá by bola normatívnym pretavením základných hodnôt ústavného poriadku
Slovenskej republiky. Súdna kontrola je pritom atribútom, ktorému nemôže byť vyčítané, že je iba na
prospech záložcu (dlžníka), práve naopak preventívna súdna kontrola by umožnila zásadným spôsobom
odstrániť aj právnu neistotu potenciálneho vydražiteľa v otázke nadobudnutia vlastníckeho práva, ak by
nútený výkon záložného práva cez prizmu jeho dôvodnosti, oprávnenosti a najmä primeranosti ešte pred

jehouskutočnenímverifikovalanezávisláanestrannásúdnaautorita.Neprimeranásúkromnáautonómia
a až svojvôľa v rámci výkonu záložného práva spravidla pokračuje vo forme nezákonnej uchopovacej
svojpomoci vo vzťahu k predmetu dražby (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 20bo 33/2000),
ktorá je nielen hrubým porušením platného práva a ústavných práv dotknutých osôb, ale pre svoju
spoločenskú škodlivosť si „zaslúži“ aj jednoznačné spoločenské odsúdenie.

Všetky uvádzané atribúty mimosúdneho výkonu záložného práva neprípustné prekračujú hranice
súkromnej autonómie a hrubým spôsobom presahujú aj ústavne únosnú mieru výkonu súkromného
práva (pre porov. nález Ústavného súdu ČR II. ÚS 2164/10, podľa ktorého: „Zmluvná autonómia a jej
ochrana nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp, či
iný ústavne chránený verejný záujem, ktoré sú spôsobilé zmluvnú autonómiu proporcionálne obmedziť.

Veriteľ má možnosť využiť iný spôsob (eurokonformný) výkonu záložného práva podľa tretej časti OSP
a následnou exekúciou, v ktorej však platí princíp ochrany povinného na rozdiel od bezmocnosti, ak
výkon záložného práva vykonávajú podnikatelia. My však prídeme o nehnuteľnosť, ktorá má pre nás
dôležitý význam. Pritom by nebol problém súhlasiť s výkonom záložného práva, ak by sa nevykonalo nauspokojenie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve v rozpore s cieľmi smernice
Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Existujú pochybnosti o súlade
vnútroštátnej právnej úpravy s právom Európskej únie. Vnútroštátne predpisy umožňujú veriteľovi

bez judikovania výšky pohľadávky zo strany nestranného súdu vykonať záložné právo. Tak vzniká
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na nekalé podmienky (Océano C-240/98
až C-244/98, Godard čl.61) a veriteľ vymôže plnenie z neprijateľných podmienok. Obchádza sa tým
dôležitý prvok práva Európskej únie - ex offo súdna kontrola zmluvných podmienok z hľadiska otázka,
či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

V predmetnej veci nepoznajú výšku nesplateného úveru a veriteľ sám stanovil výšku svojej pohľadávky
a problematickým sa zdajú úroky z omeškania, poplatky, zmluvné pokuty, čo indikujúce hrubú
nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa podľa formulárovej spotrebiteľskej zmluvy. Tým je spochybnená
ajvýškapohľadávky.Občianskyzákonníkumožňujevykonaťzáložnéprávotak,ževeriteľsámurčívýšku
dlhu. V krátkej lehote (30 dní; § 151m ods. 1 OZ) po oznámení výkonu záložného práva už veriteľovi
nič nebráni, aby predal záloh dlžníka. Tak sa môže stať, že veriteľ do výšky dlhu zahrnie aj neprijateľné

podmienky a nekontroluje to žiadny nezávislý súd, ktorý bez návrhu ex offo má zabrániť uspokojeniu
pohľadávky z neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve.
Poukázali na to, že bytové vzťahy sú rovnako chránené európskym spotrebiteľským právom, ktorú
skutočnosť potvrdzuje rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 30. mája 2013 vo veci C-488/11.
Dobrovoľné dražby sú spomínané ako jeden z prostriedkov na obchádzanie a porušovanie práv

spotrebiteľov.

Predmetom konania bolo zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou.

Na pojednávaní dňa 19.10.2015, súd pokračoval v konaní a vec prejednal v neprítomnosti riadne

predvolaných žalobcov v 1. a 3. rade podľa § 101 ods.2 O.s.p..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi, a to: zmluva o poskytnutí
úveru č. U 23553-09 zo dňa 9.11.2009, zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 23553-09
zo dňa 9.11.2009, vyjadrenie žalovaného zo dňa 6.6.2014, podanie žalovaného zo dňa 25.11.2014,

podanie žalovaného zo dňa 16.1.2015, spis Okresného súdu Svidník, sp. zn. 7C/47/2014 a zistil tento
skutkový stav:

Žalobcovia so žalovaným uzavreli dňa 12.11.2009 zmluvu o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U
23553-09 na sumu 17 749,- eur, pričom išlo o bezúčelový úver s tým, že časť A úveru vo výške 7 277,35

eura bude prevedená na osobný účet klienta, čiastka B úveru vo výške 249,- eur bude prevedená na
účet Consumer Finance Holding, a.s. ako úhrada výdavkov - nákladov CFH súvisiacich s poskytnutím
úveru vynaložených na tento účel a čiastka C úveru - úhrada pohľadávky banky voči klientovi zo zmluvy
č. 21702 vo výške 10 222,65 eura. Na zabezpečenie predmetného úveru bola dňa 12.11.2009 uzavretá
zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 23553-09, pričom predmetom záložného práva

bol záloh - nehnuteľnosti zapísané na LV č. 3215 v podiele 1/1 katastrálne územie Stropkov, adresa
Športová 831, byt č. 7, poschodie 2, vchod číslo 1 v bytovom dome súpisné číslo 831, stavba na parcele
C KN č. 876 a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 7142/132468.

Úver riadne splácali až do doby, kým sa v roku 2013 nedostali do finančnej krízy, kde už splátky hradili

podľa toho, koľko mohli. Z predmetného úveru uhradili doposiaľ sumu asi 7 500,- eur.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 6.6.2014 uviedol, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
č. Z 23553-09 zo dňa 12.11.2009 uzavretá medzi ich spoločnosťou a žalobcom v 2. rade, vychádza a
pretavuje do svojich ustanovení príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 527/2002

Z. z. o dobrovoľných dražbách, pričom v žiadnom ohľade nie je zmluva rozporná so zákonom. Zmluva
o úvere neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, pričom tvrdenia žalobcov sú v tomto ohľade
nepodložené, vágne a nekonkrétne. Kompozícia peňažnej sumy poskytnutej ako úver v zmysle zmluvy
o úvere, a to vrátane čiastky B úveru vo výške 249,- eur, ktorej účelom bola úhrada výdavkov - nákladov
sprostredkovateľa úveru súvisiacich s poskytnutím úveru, je zreteľne, zrozumiteľne a jasne uvedená

hneď na prednej strane zmluvy. Žalobcovia si boli vedomí toho, čo aj svojimi podpismi na zmluve o
úvere potvrdili, aká suma a za akých podmienok, prípadne na aký účel sa im poskytuje ako úver. Pritom
ide o časť zmluvy o úvere, ktorá sa týka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, vyjadrená
určito, jasne a zrozumiteľne, t. j. je vylúčená z akéhokoľvek súdneho prieskumu. Ďalej poukázal na§ 27 ods. 8 zákona č. 438/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov ( v tomto znení aj v čase uzavretia zmluvy o úvere ), podľa ktorého banka a
pobočka zahraničnej „banky nesmú uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre nich,

najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne
nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené ich
pohľadávky“. Žalobca navrhol zamietnuť žalobu žalobcov v celom rozsahu a zaviať žalobcov na náhradu
trov konania.

Na pojednávaní konanom dňa 6.10.2014 žalobca v 2. rade zotrval na podanej žalobe a uviedol, že
úver bol splácaný trvalým príkazom od 2008 alebo 2009 asi po 170,- eur, išlo v poradí o druhý úver
uzatvorený so Všeobecnou úverovou bankou a vedel, že bol zabezpečený nehnuteľnosťou. Ide o byt,
v ktorom má trvalý pobyt spolu s manželkou a dvoma deťmi. Ďalej uviedol, že má aj iné dlhy, a to v
spoločnostiach Prvá stavebná sporiteľňa, Slovenská sporiteľňa, karty Quatro, Pohotovosť, Provident a
celkový dlh odhaduje na 30 000,- eur bez úrokov. Dlh u žalovaného odhadoval na asi 17 000,- eur a

na predmetnú neplatil a momentálne nič neplatia.

Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 16.1.2015 špecifikoval pohľadávku žalobcov vo výške 18 968,76
eura vyčíslenej ku dňu 24.1.2014 nasledovne: 15 947,90 eura - zostávajúca dlžná istina, 777,38
eura - dlžné úroky úveru, 123,27 - dlžné poistné, 663,82 eura - uplatnené sankcie ( zmluvná pokuta,

sankčné poplatky za náklady na vymáhanie v dôsledku porušovania zmluvy zo strany klienta banky ), 1
456,39 eura - náklady súvisiace s výkonom záložného práva a realizáciou dražby ( náklady dražobnej
spoločnosti... ).

Z oznámenia o začatí realizácie záložného práva zo dňa 26.2.2012 súd zistil, že žalovaný podľa §

151l Občianskeho zákonníka a bodu 6.1 zmluvy o zriadení záložného práva č. Z 23553-09 zo dňa
12.11.2009 oznámil záložcovi začatie realizácie záložného práva k nehnuteľnosti nachádzajúci sa v
okrese Stropkov, v obci Stropkov, katastrálne územie Stropkov, Okresný úrad Stropkov - katastrálny
odbor na LV č. 3215 ako: byt č. 7, vchod 1, na 2. poschodí, nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné
číslo 831 na ulici Športovej v podiele 1/1, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

bytového domu súpisné číslo 831 postavený na pozemku - parcele C-KN parcela č. 876 v podiele
7142/131409. Dôvodom začatia realizácie záložného práva je skutočnosť, že napriek výzve Všeobecnej
úverovej banky, a. s. nebol splatený úver, ktorý bol poskytnutý na základe zmluvy o poskytnutí úveru
„HypoPôži“ č. U 23553-09 zo dňa 12.11.2009 uzatvorenou medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s.
ako veriteľom a dlžníkmi Miriam H., N. H. a S. V.. Vlastníkom nehnuteľnosti je N. H..

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b prvá veta Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom.

Podľa § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka,
ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.

Podľa § 151c ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť
peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas
trvania záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v

budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.
Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na
nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej
pohľadávky.

Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na
dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných
zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej
zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na
dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, dražobníkom je osoba, ktorá

organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie
na prevádzkovanie príslušnej živnosti. Ak ide o majetok územných samosprávnych celkov alebo o
majetok štátu, môže byť dražobníkom aj územný samosprávny celok alebo príslušný orgán štátnej
správy.
Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, navrhovateľom dražby je

vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná
osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Navrhovateľ dražby
je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný
veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje
výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).

Podľa§7ods.1,ods.2 zákonač.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbách,vprípade,aksaspochybňuje
platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že
tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa
určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo

bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu;12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto
lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§
23).

Z obsahu zmluvy o poskytnutí úveru, ako aj zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
je zrejmé, že ide o typizované spotrebiteľské zmluvy. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to,
že sú pre spotrebiteľa predpripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie zmluvy alebo jej
zmeny. Samotná zmluva je spísaná na formulári a žalovaní ju nemohli ovplyvniť, nakoľko boli pripravené
už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Z tohto dôvodu je v prvom rade na daný právny vzťah zo

spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom nutné aplikovať spotrebiteľské
právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie.Záložné právo ako akcesorické právo slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa tým, že ak dlžník
nesplní svoj záväzok včas a riadne, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku vrátane jej
príslušenstva z predmetu záložného práva, t. j. zo zálohu.

Súd nespochybňuje význam zabezpečenia pohľadávky záložným právom pre veriteľa a ochranu
jeho vlastníckych práv, ale nemôže odoprieť poskytnutie právnej ochrany slabšej zmluvnej strane,
spotrebiteľovi, pretože inštitút dobrovoľnej dražby vážnym spôsobom zasahuje nielen do ústavou
garantovaných vlastníckych práv dlžníka, ale naviac aj do ústavného práva spotrebiteľa na obydlie.

Ochrane obydlia sa vo svojej judikatúre venuje aj Európsky súd pre ľudské práva a hierarchia hodnôt v
poradí život, zdravie, obydlie a tak majetok je zrejmá.

Dobrovoľná dražba, ktorej navrhovateľom nie je skutočný vlastník, je konaním, ktoré sa vedie absolútne
mimo vôle a i bez pričinenia skutočného vlastníka, bez akejkoľvek predbežnej kontroly súdu alebo
iného orgánu verejnej moci, výlučne pod kontrolou dražobníka, ktorý je súkromnoprávnym subjektom

vykonávajúcim svoju činnosť ako podnikanie, teda za účelom dosiahnutia zisku. Je nezlučiteľné s
ústavnou zásadou rovnosti všetkých subjektov v právach ( čl. 12 ods. 2 Ústavy SR ), aby mohlo konanie
( právne úkony ) určitých subjektov zasahovať do právneho postavenia tretej osoby, bez jej súhlasu. Nie
je možné porovnávať dobrovoľnú dražbu s dražbou konanou v rámci exekúcie, ktorú vykonáva exekútor
ako štátom splnomocnená osoba, a to pod kontrolou súdu ( § 148 Exekučného poriadku, uznesenie

NS SR 2M Cdo 20/2011 zo dňa 18.12.2012 ).

Podľa zákona o dobrovoľných dražbách je záložca vystavený konaniu a rozhodovaniu záložného
veriteľa, ktorý je povinný písomne vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje
výkon záložného práva a o tom, že predmet dražby je možné dražiť. „Exekučným titulom“ je teda

vyhlásenie záložného veriteľa s priamym dosahom na ústavné práva záložcu, bez toho, aby pohľadávka
bola po preskúmaní prijateľnosti zmluvných podmienok priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím
alebo priznaná v inom verejnoprávnom konaní. Inými slovami postihnutie majetku je tak v rukách
súkromnej osoby bez verejnej kontroly.

Súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 10.9.2014 vo veci C-34/13, Monika Kušionová/
SMART Capital, a.s., kde uviedol: Ustanovenia smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje
vnútroštátna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú
na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na

nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna
úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva
táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.

V bode 62 vyššie uvedeného rozsudku uviedol: Pokiaľ ide o primeranú povahu sankcie, osobitnú

pozornosť treba venovať okolnosti, že majetok dotknutý konaním o mimosúdnom výkone záložného
práva, o ktorý ide vo veci samej, je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny.

V bodoch 64 - 66 vyššie uvedeného rozsudku uviedol: V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské
práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najzávažnejších zásahov do práva na rešpektovanie

obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť
takého opatrenia na súdne preskúmanie ( pozri rozsudky ESĽP McCann v.Spojené kráľovstvo, č.
19009/04, § 50 ESĽP 2008, a Rousk v. Švedsko, č. 27183/04, § 137 (. V práve Únie predstavuje
právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť
pri vykonávaní smernice 93/13. Konkrétne, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinu

spôsobuje vysťahovanie z obydlia predstavujúceho ich hlavné bydlisko, Súdny dvor už zdôraznil
dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd disponoval predbežnými opatreniami umožňujúcimi
prerušenie,prípadnezmarenieprotiprávnehokonaniaovýkonerozhodnutiatýkajúcehosanehnuteľnosti
zaťaženej hypotékou v prípade, keď je prijatie takýchto opatrení potrebné na zabezpečenie efektivity
ochrany zaručenej smernicou 93/13 ( pozri v tomto zmysle rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 59 ).

Zákon o dobrovoľných dražbách síce v ustanovení § 21 ods. 2 umožňuje osobe dotknutej na
svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby, avšak len v prípade spochybňovania
platnosti záložnej zmluvy alebo porušenia ustanovení tohto zákona v zákonnej lehote troch mesiacovodo dňa príklepu. Z uvedenej právnej úpravy je zrejmé, že súd by sa v prípade takéhoto návrhu
zaoberal len platnosťou dražby z hľadiska formálneho naplnenia ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách a platnosti záložnej zmluvy. Išlo by len o následnú kontrolu dražby mimo preskúmavania

neprijateľných zmluvných podmienok a hmotnoprávneho nároku záložného veriteľa. Predmetná právna
úprava neposkytuje dostatočnú ochranu práv spotrebiteľa, navyše za situácie, že nasleduje po udelení
príklepu, kedy môžu byť dotknuté aj práva tretích osôb.

Podľa odôvodnenia uznesenia Pléna Ústavného súdu SR č. k. ÚS 23/2014 zo dňa 24.9.2014, podľa

platnej právnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy
proti výkonu záložného práva obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby
( § 21 zákona o dobrovoľných dražbách ) a takáto následná prípadná obrana záložcu je podstatne
sťažená ( uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 261/2013 zo dňa 20.4.2013 ). Sťaženie následnej
súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou
kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci.

Pre úplnosť súd dodáva, že veriteľovi nič nebráni vykonať záložné právo podľa osobitného predpisu,
ktorým je Občiansky súdny poriadok a následne Exekučný poriadok v zmysle § 151j ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, že žalovaný je povinný zdržať
sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
č. Z 23553-09 uzavretej medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti
zapísané na LV č. 3215 v podiele 1/1 katastrálne územie Stropkov, adresa Športová 831, byt č. 7,
poschodie 2, vchod č. 1 v bytovom dome súpisné číslo 831, stavba na parcele C KN č. 876 a podiel na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 7142/132468, vklad povolený Okresným úradom,
katastrálny odbor Stropkov, pod V 493/09.

O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobcom súd priznal trovy právneho zastúpenia z neurčitej
hodnoty podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z., ( ďalej len AT ) čo predstavuje za jeden úkon právnej služby od
1.1.2014 ( výpočtový základ 804,- eur ) odmenu 61,87 eura a 8,04 eura paušál, pri spoločných úkonoch
pri 50 % znížení podľa § 13 ods. 2 AT odmenu 30,94 eura a 8,04 eura paušál, za polovičný úkon podľa
§ 13a ods. 2 AT odmenu 30,94 eura a 8,04 eura paušál, pri spoločných polovičných úkonoch pri 50

% znížení podľa § 13 ods. 2 AT odmenu 15,47 eura a 8,04 eura paušál; od 1.1.2015 podľa nového
výpočtového základu AT ( výpočtový základ 839,- eur ), za jeden úkon právnej služby odmenu 64,54
eura a 8,39 eura paušál, pri spoločných úkonoch pri 50 % znížení podľa § 13 ods. 2 AT odmenu 32,27
eura a 8,39 eura paušál.

Žalobca v 1. rade mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške
301,22 eura za prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, návrh na predbežné opatrenie, účasť
na pojednávaní dňa 6.10.2014, dňa 27.11.2014, dňa 19.10.2015, t. j. 1 x 61,87 eura + 3 x 30,94 eura
+ 1 x 15,47 eura + 1 x 32,27 eura + 5 x rež. paušál 8,04 eura + 1 x rež. paušál 8,39 eura + 20 %
DPH, podľa § 9 ods.1, § 11 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 13a ods. 2 písm. a), § 16 ods.3, §

18 ods.3 vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov.

Žalobca v 2. rade mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške
301,22 eura za prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, návrh na predbežné opatrenie, účasť

na pojednávaní dňa 6.10.2014, dňa 27.11.2014, dňa 19.10.2015, t. j. 1 x 61,87 eura + 3 x 30,94 eura
+ 1 x 15,47 eura + 1 x 32,27 eura + 5 x rež. paušál 8,04 eura + 1 x rež. paušál 8,39 eura + 20 %
DPH, podľa § 9 ods.1, § 11 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 13a ods. 2 písm. a), § 16 ods.3, §
18 ods.3 vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov.

Žalobca v 3. rade mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške
301,22 eura za prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, návrh na predbežné opatrenie, účasť
na pojednávaní dňa 6.10.2014, dňa 27.11.2014, dňa 19.10.2015, t. j. 1 x 61,87 eura + 3 x 30,94 eura+ 1 x 15,47 eura + 1 x 32,27 eura + 5 x rež. paušál 8,04 eura + 1 x rež. paušál 8,39 eura + 20 %
DPH, podľa § 9 ods.1, § 11 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 13a ods. 2 písm. a), § 16 ods.3, §
18 ods.3 vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v

znení neskorších predpisov.

Podľa § 149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.