Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/253/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514220703
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7514220703.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska5,protižalovaným:X/F.V.,X.XX.X.XXXX,L.H.,F.XX,zastúpenýJUDr.JozefomLevkušom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, X/ V. R. H.., X. XX.X.XXXX, L. H., R. H. XXXX/XX,
zastúpený JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o zaplatenie
7.299,20 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa
3. mája 2016, č.k. 13C 107/2015-86, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaní v 1. a 2. rade majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 3.
mája 2016, č.k. 13C 107/2015-86 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať žalovaných v
1. a 2. rade na zaplatenie sumy 7.299,20 € spolu s príslušenstvom a s trovami konania (z titulu nároku
na doplatenie neuhradených splátok úveru).

2. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému v 1. rade trovy konania pozostávajúce z trov
právnehozastúpeniavsume737,38€naúčetJUDr.JozefaLevkušaataktiežžalovanémuv2.radetrovy
právneho zastúpenia vo výške 884,86 € na účet JUDr. Milana Slebodníka, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

3.Rozhodnutieodôvodniltým,ženazákladezmluvyopostúpenípohľadávokzodňa28.6.2011uzavretej
medzi postupcom (Slovenskou sporiteľňou, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48) a žalobcom,

postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným v 1. a 2. rade.

4. Dňa 31.3.2006 bola uzavretá zmluva č. XXXXXXXXXX medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a
žalovanými v 1. a 2. rade, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému v 1. rade úver vo výške 250.000,-
Sk, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 3.436,- Sk, vždy k 20. dňu v mesiaci
pri premenlivej úrokovej sadzbe vo výške 10,50 % ročne. Splatnosť prvej splátky bola dňa 20.4.2006
a konečná splatnosť úveru dňa 20.3.2016. Žalovaný v 2. rade prevzal na seba ručiteľský záväzok

dohodou o ručení zo dňa 31.3.2006, uzavretou so Slovenskou sporiteľňou, a.s.. Pohľadávka žalobcu
ku dňu postúpenia predstavovala sumu 11.863,69 €, ktorá pozostávala z istiny 11.115,98 € a z úrokov
z omeškania 747,71 €. Sumu 747,71 € si žalobca v tomto konaní neuplatnil.5. Žalovaný v 1. rade si svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Z výzvy k úhrade a
oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vyplýva, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru ku dňu 18.7.2011, a žiadal o okamžité uhradenie dlžnej čiastky najneskôr do 1.8.2011.

6. Po citácii § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení zákona č. 568/2007
Z.z. (ďalej len „zákona č. 258/2001 Z.z.), § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z., § 4 ods. 1 zákona
258/2001 Z.z., § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 54 ods. 1, 2 OZ, § 100
ods. 1 OZ, § 101 OZ, § 103 OZ a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení

neskorších predpisov súd konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá dňa 31.3.2006.
Dňa 18.7.2011 vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť úveru a od 19.7.2011 začala plynúť trojročná
premlčacia doba. Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu je premlčaný, pretože trojročná premlčacia
doba uplynula dňa 19.7.2014 a žaloba bola doručená súdu 27.11.2014, čiže po uplynutí premlčacej
doby. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu zamietol.

7. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

8.Protitomutorozsudkupodalžalobcavzákonnejlehoteodvolanie.Navrholzmeniťnapadnutýrozsudok
tak, že súd návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovie, resp. v zmysle § 221 ods. 1, 3 O.s.p. zrušiť a vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie podal z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.

a písm. f/ O.s.p., namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, a nesprávne právne posúdenie veci.

9. Vyčítal súdu, že nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej
doby na daný prípad s tým, že na daný prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 513/91 Zb.
Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah. Aj

napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, je nutné posudzovať predmetný záväzkový
vzťah v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že zmluva o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX bola uzavretá dňa 31.3.2006, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia
§ 52 až § 54 OZ len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v VIII. časti Občianskeho
zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ.

10. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku, a v dôsledku toho sa na účastníkov
úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho
zákonníka.Novelizovaným§52ods.1OZsanespravujúnárokyvzniknutépred1.1.2008,aneposudzuje
sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008. To znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008

bola uzatvorená zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, tak aj v danom prípade nie je možné práva
a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až § 54 Občianskeho
zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 M Cdo 3/2011
zo dňa 28.4.2011 a sp. zn. 6 M Cdo 4/2012 zo dňa 27.3.2013 a ďalšie rozhodnutia krajských súdov
Slovenskej republiky.

11. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.

12. Uviedol, že dôvody, ktoré uvádza vo svojom odvolaní žalobca nemôžu zakladať nesprávnosť

rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko nedostatočne zohľadňujú to, že pri uzatváraní zmluvy o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.3.2006 žalovaný v 1. rade vystupoval nielen v postavení
dlžníka, ale aj zároveň v postavení spotrebiteľa, takže na tento právny vzťah v plnej miere sa vzťahujú
všetky právne normy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Poznamenal, že aj keď v tomto prípade ide
o zmluvu, ktorá sa podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka vždy spravuje treťou časťou

Obchodného zákonníka, súčasne ide (len) o zmluvu majúcu charakter zmluvy spotrebiteľskej, a preto
sa normy obchodného práva použijú len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov v
Občianskom zákonníku, ktoré sú na prospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Z tohto dôvodu
je nevyhnutné na otázku premlčania aplikovať vždy ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú
z hľadiska dĺžky premlčacej doby pre spotrebiteľa jednoznačne výhodnejšie. Poukázal na uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.6.2013 sp.zn. I. ÚS 402/2013-10 v ktorom ústavný súd
uviedol, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa, na úver ako
absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku, nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.13. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny
a zaviazať žalobcu nahradiť mu trovy odvolacieho konania. Uviedol, že súd prvej inštancie správne
postupoval, keď námietke premlčania vznesenej žalovaným v 2. rade vyhovel, nakoľko v tomto prípade

jepotrebnéaplikovaťustanoveniaObčianskehozákonníkaanieObchodnéhozákonníkaupravujúce(ho)
inštitút premlčania. V tomto prípade je potrebné brať zreteľ na § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane
spotrebiteľa, kedy je súd ako orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy povinný prihliadať
na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou, a teda zohľadniť aj § 52 ods. 2
tretiu vetu OZ.

14. Zmluva, o ktorú opiera nárok žalobca je typovou zmluvou. Bolo by v rozpore so zákonom o
ochrane spotrebiteľa aplikovať ohľadne otázky premlčania Obchodný zákonník, a teda dlhšiu štvorročnú
premlčaciu dobu, ktorá je pre dlžníka - spotrebiteľa nevýhodnejšia. Keďže otázka premlčania je v
Občianskom zákonníku upravená výhodnejšie pre spotrebiteľa oproti úprave v Obchodnom zákonníku,
na premlčanie je potrebné aplikovať § 100 a nasl. OZ. Poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. 8 M Cdo 13/2014, 8 M Cdo 3/2015, 4 M Cdo 17/2004, atď.

15. Žalobca sa k vyjadreniam žalovaných v 1. a 2. rade písomne nevyjadril.

16. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 27.6.2016, t.j. za účinnosti

Občianskeho súdneho poriadku.

17. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP účinného od 1. júla 2016, ďalej len „CSP“)
prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je

odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v
rozsahu vyplávajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov
(§ 205 ods. 2 písm. c/, písm. f/ CSP v spojení s § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. e/, písm. h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

20. Rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.8.2017 o 13.05 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 206, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.8.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219

ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP, § 385 ods. 1 CSP a contrario.

22. Žalobca podľa obsahu odvolania namietal odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c/
O.s.p., t. j. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t. j. že

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolací dôvod podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. e/, t. j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, a § 365 ods. 1 písm. h/, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

24. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p)] je v
sporovomkonaníodvolacímdôvodomlenzapredpokladu,žepríčinouneúplnýchskutkovýchzisteníbola
okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne

významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná
okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím
dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne
označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti,ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne
významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej
inštancie.

25. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.)
odvolacísúduvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúduprvejinštancie,priktorejaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti
majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych
predpisovide,akpoužilinýprávnypredpis,nežktorýmalsprávnepoužiťaleboaplikovalsprávnypredpis,
ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

26. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

27. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133

až § 135 O.s.p. účinným v čase jeho rozhodovania alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je
ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

28. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p.
účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil,
preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

29. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonné sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Ani počas odvolacieho konania nevyšli
najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalobcu
nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku, a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

30. K dôvodom, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie a s prihliadnutím na dôvody odvolania
žalobcu, odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné :

31. Do odseku 2 (ustanovenia § 52 OZ) bola doplnená novelou Občianskeho zákonníka vykonanou

zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe
zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho,
veta, podľa ktorej „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“.
Ide o zásadnú zmenu, ktorá má závažné dôsledky. Doposiaľ sa na obchodné spotrebiteľské zmluvy

v zmysle § 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vzťahovala úprava o neprijateľných
podmienkach. V danom prípade ide o prelom v pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k
Obchodnému zákonníku. Podľa tejto úpravy účinnej od 13. júna 2014, je treba na zmluvy uzatvárané
spotrebiteľmi, t.j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a
nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262

Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy
tobudeinak.Podľanázoruodvolaciehosúdutoplatíajpretzv.absolútneobchody,upravenév§261ods.
6 Obchodného zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže
v Občianskom zákonníku upravená nie je, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných
náležitostí, sa na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník. Ak sa podľa § 262 Obchodného

zákonníka dohodne uzavretie spotrebiteľskej zmluvy takého typu, aký upravuje Občiansky zákonník,
tak rovnako okrem pojmového vymedzenia a podstatných náležitostí, sa bude spravovať Občianskym
zákonníkom.32. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zásadná zmena nastala aj v dĺžke premlčacej doby.
Podľa Občianskeho zákonníka (§ 101) je všeobecná premlčacia doba trojročná, podľa Obchodného
zákonníka štvorročná (§ 397).

33. Na uplatnenie práv zo spotrebiteľských zmlúv bude sa aplikovať úprava v Občianskom zákonníku,
teda trojročná premlčacia doba.

34. V súvislosti s premlčaním odvolací súd poukazuje na nové znenie zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa. V zmysle novely vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1. mája 2014, v
zmysle § 5b (zákona č. 250/2007 Z.z.) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

35. Podľa názoru odvolacieho súdu ide o prelomové ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť súdu z úradnej
povinnosti (ex offo) skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami nedošlo k premlčaniu.

36. Táto úprava je teda odlišná od úpravy v § 100 ods. 1 OZ, podľa ktorého súd prihliada na premlčanie

len na námietku dlžníka. Vzhľadom na (tú) skutočnosť, že k tejto novej právnej úprave v zákone o
ochrane spotrebiteľa nieto prechodného ustanovenia, súd je povinný skúmať túto otázku aj pri návrhoch,
ktoré došli súdu pred 1. májom 2014, teda pri všetkých sporoch v čase rozhodovania.

37. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody sú právne irelevantné tvrdenia odvolateľa, že aplikáciou

predmetných ustanovení dochádza k porušeniu zákazu retroaktivity.

38.Ztýchtodôvodov,akoajzdôvodov,ktorésúobsiahnutévnapadnutomrozsudkusúduprvejinštancie,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalovaní v 1. a 2. rade boli v odvolacom konaní úspešní, a tak
im súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu. Odvolací
súd teda rozhodol len o nároku na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník zohľadňujúc § 251 CSP.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).