Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, October 24, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 28C/21/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214211828
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7214211828.3

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik
mesta Košice, akciová spoločnosť, so sídlom Bardejovská 6, Košice, IČO: 31 701 914, zastúpený: JUDr.
Peter Frajt, advokát, s.r.o., so sídlom Garbiarska 5, Košice, proti žalovanému: T. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XX, Košice, zastúpený opatrovníčkou E. W., zamestnankyňou Okresného súdu Košice II, v
spore o zaplatenie 60,60 Eur s príslušenstvom, rozhodol

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 62,30 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,5
% ročne zo sumy 60,60 Eur od 12.5.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, podanou na súde dňa 2.5.2014, sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému

zaplatiť mu sumu vo výške 62,30 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 60,60
Eur od 12.5.2013 do zaplatenia. Uplatnený nárok predstavoval podľa opisu rozhodujúcich skutočností
v žalobe, čo do sumy 60,60 Eur cestovné a úhradu (prirážku) k cestovnému za cestovanie dopravným
prostriedkom žalobcu (autobusom) bez platného cestovného lístka a čo do sumy 1,70 Eur náhradu
nákladov vynaložených žalobcom v súvislosti s uplatnením pohľadávky voči žalovanému. V žalobe
žalobca tvrdil, že dňa 11.5.2013 žalovaný cestoval v prostriedku mestskej hromadnej dopravy, že

pri kontrole, vykonanej jeho kontrolným pracovníkom sa nepreukázal platným cestovným dokladom,
následkom čoho mu v zmysle zák. č. 56/2012 Z. z. vznikla povinnosť zaplatiť cestovné v sume 0,60
Eur a úhradu (prirážku) k cestovnému v sume 60,- Eur podľa úpravy v platnom prepravnom poriadku
a tarife. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu cestovné a prirážku k cestovnému spolu v sume uplatnenej
istiny pohľadávky dobrovoľne nezaplatil ani bezprostredne po prepravnej kontrole, ani po dodatočnej
písomnej výzve, s ktorou mal náklady vo výške 1,70 Eur, a ani neskôr. Na preukázanie svojich tvrdení

žalobca predložil listiny (hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok a písomnú výzvu na
úhradu s dokladom o jej podaní na poštovú prepravu); iné dôkazné prostriedky žalobca neoznačil.

2. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým
došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.).
V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového

procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle
ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. a pri vylúčení uplatňovania ustanovení o popretí skutkových tvrdení
protistrany a sudcovskej koncentrácii, nakoľko by boli v tomto prípade v neprospech strany žalovaného
(§ 470 ods. 2 veta druhá C.s.p.).

3. Na základe žaloby žalobcu súd vydal vo veci dňa 15.7.2014 platobný rozkaz, ktorým uložil

žalovanému, aby do 15 dní od jeho doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi uplatnenú
pohľadávku a trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Nakoľko platobný rozkaz nebolomožné žalovanému doručiť do vlastných rúk, uznesením zo dňa 8.12.2015 ho súd v súlade s ust. § 173
ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. O.s.p., zrušil.

4. Pobyt žalovaného zostal napriek šetreniu vykonanému prostredníctvom dostupných evidencií pobytu
obyvateľov neznámy, preto súd v súlade s ust. § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil žalovanému opatrovníčku,
ktorá ho v konaní zastupovala. Opatrovníčka sa k žalobe písomne nevyjadrila a pasívnou ostala v celom
priebehu konania.

5. Nakoľko v tejto veci ide o nárok zo zmluvy o preprave, ktorú žalobca uzavrel a plnil v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti (teda ako dodávateľ v zmysle ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a
naopak žalovaný ako fyzická osoba v tomto právnom vzťahu ako podnikateľ nevystupoval (bol teda
spotrebiteľom podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), jedná sa o spotrebiteľský spor, a preto
súd v procesnom postupe (od 1.7.2016) uplatňoval tiež ustanovenia na ochranu slabšej strany v zmysle
ust. § 290 a nasl. C.s.p.

6. Keďže skutkové tvrdenia strán neboli sporné, šlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala sumu 1.000,- Eur v súlade s ust. § 297 písm. b) C.s.p.,
vo veci nebolo potrebné nariadiť pojednávanie. V súlade s ust. § 219 ods. 1 C.s.p. bol rozsudok verejne
vyhlásený dňa 24.10.2016.

7. Z hlásenia prepravného kontrolóra zo dňa 11.5.2013 mal súd za preukázané, že žalovaný uvedeného
dňa cestoval dopravným prostriedkom žalobcu na trase autobusovej linky č. 17 v Košiciach, že pri
kontrole vykonanej prepravným kontrolórom (revízorom) sa nepreukázal platným cestovným lístkom
a že na výzvu revízora žalovaný cestovné vo výške 0,60 Eur a prirážku k cestovnému v sume 60,-

Eur nezaplatil. Z vlastnej činnosti (desiatky obdobných žalôb) bolo súdu známe, že ku dňu vykonanej
prepravnej kontroly, predstavovala hodnota základného časového cestovného lístka v tarifnom pásme
T1, zakúpeného v predpredaji podľa tarify žalobcu 0,60 Eur, ako aj, že na základe zákonného zmocnenia
žalobca v tarife stanovil výšku úhrady za cestovanie bez zaplateného cestovného vo výške sto násobku
základného cestovného. Listom zo dňa 16.5.2013 (čl. 3) žalobca dodatočne vyzval žalovaného na

zaplatenie žalovanej sumy. Súd mal za preukázané, že žalobca tento list riadne zveril poštovému
podniku na prepravu ako aj, že za túto poštovú službu zaplatil sumu 1,70 Eur.

8. Súd vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:
Podľa ust. § 488 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah,

z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok.
Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust. § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené

cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas.
Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. d) zák. č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave, cestujúci je povinný (tiež)
zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným
cestovným lístkom.

Podľa ust. § 14 ods. 2 veta pred bodkočiarkou zákona o cestnej doprave, ak sa pri kontrole cestovných
lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi,
inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný
na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify.

9. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy, posúdil súd uplatnený
nárok žalobcu ako dôvodný v celom rozsahu. V tomto závere súd vyšiel z preukázania, že žalovaný
cestoval dopravným prostriedkom žalobcu bez platného cestovného lístka, následkom čoho mu vznikla
právna povinnosť uhradiť žalobcovi jednak cestovné vo výške 0,60 Eur a jednak i prirážku k cestovnému
vo výške 60,- Eur v zmysle Tarify pre mestskú hromadnú dopravu žalobcu, ktorú si voči žalobcovi

dobrovoľne nesplnil. Podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona o cestnej doprave bol žalovaný
povinnýzaplatiťcestovnéasankčnúúhradurevízorovibezprostrednepozistenícestovaniabezplatného
cestovného lístka („... je povinný na mieste zaplatiť...“), čo znamená, že z hľadiska počítania času
splatnosť pohľadávky žalobcu nastala dňom vykonania prepravnej kontroly. Počnúc nasledujúcim dňom(12.5.2013) sa tak žalovaný s plnením záväzku na peňažné plnenie dostal do omeškania, následkom
čoho vzniklo žalobcovi právo na úroky z omeškania. Dôvodný bol preto i žalobcom uplatnený nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania v percentuálnej výške 5,5 % ročne, zodpovedajúcej základnej úrokovej

sadzbe Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania zvýšenej o 5 percentuálnych bodov.
Nakoniec za dôvodný posúdil súd tiež nárok žalobcu smerujúci k náhrade poštovného v sume 1,70 Eur,
skutkovo majúc za preukázané, že žalobca za poštovú prepravu písomnej výzvy žalovanému túto sumu
uhradil a právne posúdiac tento výdavok ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky, predstavujúci
podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, jej príslušenstvo.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., pričom plne úspešnému žalobcovi
priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. plnú náhradu trov konania. V súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p.
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkusúduprvejinštanciejeprípustnéodvolanie(§355ods.1C.s.p.),ktorémôžepodať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od jeho doručenia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.).

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).