Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, December 15, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/128/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116218227
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8116218227.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr.
Petra Šama a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobkyne: E. P., F.. X.X.XXXX, T. H. F. R., F. S.
XXX/X, zastúpenej advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66, proti
žalovaným: 1/ McGrath & Arthur s.r.o., so sídlom Bratislava, Partizánska 2, IČO: 35 962 836, 2/ ZVL
AUTO, spol. s r.o., so sídlom Prešov, Košická 26, IČO: 31 670 237, o neplatnosť dohody o zrážkach

zo mzdy a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov zo dňa 10.10.2016 pod č. k. 11Csp/65/2016-20, takto

r o z h o d o l :

Ruší uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 2. rade a v tomto rozsahu mu vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Prešov vyššie označeným uznesením žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zdržať

sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere a ďalších úverových
produktoch č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.5.2008, uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom
žalovaného v 1. rade, na výkon zrážok zo mzdy, do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť
Dohody o zrážkach zo mzdy. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade
zamietol. Zároveň vyslovil, že o trovách konania o nariadení neodkladného opatrenia bude rozhodnuté
v konaní vo veci samej.

2)Vychádzalzodôvodnenianávrhu,ktorýmžalobkyňažiadalavovecisamejurčiť,žeDohodaozrážkach
zo mzdy uvedená v Zmluve o úvere a ďalších úverových produktoch č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.5.2008,
je neplatná, a zároveň, aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť nahradiť jej trovy konania. Taktiež
žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať
sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere a ďalších úverových produktoch

č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.5.2008, uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného
v 1. rade, na výkon zrážok zo mzdy, do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť Dohody o
zrážkach zo mzdy. Voči žalovanému v 2. rade sa domáhala, aby mu súd uložil povinnosť zdržať sa
vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere
a ďalších úverových produktoch č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.5.2008, uzavretej medzi žalobkyňou a
právnym predchodcom žalovaného v 1. rade.

3) Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila vyššie označenou Zmluvou
o úvere a ďalších úverových produktoch, ktorú uzavrela s právnym predchodcom žalovaného v 1.
rade. Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany právneho
predchodcu žalovaného v 1. rade, bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Právny predchodca žalovaného
v 1. rade napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy,

a to napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť.
Zamestnávateľ jej vykonáva zrážky mzdy a ona nemá možnosť ich priamo zastaviť. Zamestnávateľ jepodľa zákona povinný zrážky zo mzdy vykonávať, bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu
sám jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Žiadosť pôvodného veriteľa jej
zamestnávateľovi o vykonávanie zrážok zo mzdy preukázala listom zo dňa 16.1.2012. Ďalej poukázala

na to, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky
dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky
síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom
posúdenia súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z
dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Navyše, ak ide o

spotrebiteľský úver, musí zmluva obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, platného a účinného v čase
uzavretia úverovej zmluvy, konkrétne písm. g/, písm. h/, písm. i/ a písm. k/, pričom poukázala aj na ust.
§ 4 ods. 3 a ods. 4 tohto zákona, v zmysle ktorých sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Obava, že žalovaný v 1. rade zasiahne do jej majetku bez súdneho prieskumu zmluvných
ustanovení, sa reálne naplnila požiadaním jej zamestnávateľa - žalovaného v 2. rade o vykonávanie

zrážok zo mzdy. V záujme predídenia vzniku majetkovej ujmy navrhla preto dočasný zákaz výkonu
zrážok zo mzdy žalovanými, čo CSP § 325 umožňuje v prípade, že je potrebné bezodkladne upraviť
pomery. V tejto súvislosti poukázala na viaceré potvrdzujúce uznesenia Krajského súdu v Prešove,
napr. sp. zn. 3Co/122/2016, sp. zn. 6Co/77/2016, sp. zn. 7Co/60/2016, sp. zn. 8Co/11/2016, sp. zn.
9Co/8/2016, sp. zn. 10Co/10/2016 a sp. zn. 12/Co/32/2016.

4) Na základe vykonaného dokazovania a aplikujúc ust. § 471 ods. 1, § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1,
2, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, 3, § 329 ods. 1, 2, § 331 ods. 1, § 333, § 334 a § 337 ods. 1, 3 CSP
uzavrel, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný iba vo vzťahu k žalovanému v 1.
rade. Žalobkyňa na preukázanie ňou tvrdených skutočností predložila vyššie označenú zmluvu o úvere

a ďalších úverových produktoch, ako aj žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 16.1.2012, ktorá
bola adresovaná právnemu predchodcu žalovaného v 1. rade a žalovanému v 2. rade. Inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka
bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu
majetku, s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide, okrem iného, aj

o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy a
dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak umožňuje obísť dôležitý prvok
únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Mal za preukázané, že žalobkyňa odôvodnila
potrebu dočasnej úpravy pomerov do skončenia konania vo veci samej dostatočným spôsobom, keď je

zrejmé, že žalovaný v 1. rade pristúpil k vymáhaniu dlhu voči nej, ktorého výška je sporná. Z uvedeného
dôvodu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1. rade vyhovel.

5) Ďalej uviedol, že z ust. § 325 ods. 2 CSP vyplýva, že neodkladné opatrenie možno uložiť len strane,
teda nebola prevzatá predchádzajúce právna úprava, podľa ktorej bolo možné predbežné opatrenie

nariadiť aj voči inej osobe ako účastníkovi konania (§ 76 O.s.p.). Stranami podľa § 60 CSP sú žalobca a
žalovaný.Akovyplývazobsahu,aleajoznačeniastránvžalobe,stranamisporusúžalobkyňaažalovaný
v 1. rade ako právny nástupca spoločnosti G. E. I..J.., ktorá uzavrela so žalobkyňou napadnutú dohodu o
zrážkach zo mzdy. Zamestnávateľ žalobkyne - žalovaný v 2. rade nebol účastníkom tejto dohody. Nemá
teda ani vecnú legitimáciu v spore o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, a preto nemôže byť a ani

nie je stranou v spore. To vedie k záveru, že podľa súčasnej právnej úpravy nie je možné mu navrhované
neodkladné opatrenie uložiť. Navyše, súd prvej inštancie považuje za nadbytočné pri vyhovení návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 1. rade ako právnemu nástupcovi veriteľa,
aby bol zaviazaný aj jej zamestnávateľ (žalovaný v 2. rade) nevykonávať predmetnú dohodu. Uloženie
povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalovanému v 1. rade znamená, že nesmie požadovať

od zamestnávateľa žalobkyne realizáciu danej dohody, nesmie z nej prijímať plnenie, a preto v prípade
vykonateľnosti tohto rozhodnutia musí požiadať zamestnávateľa žalobkyne o pozastavenie vykonávania
zrážok, inak by sa dopustil nerešpektovania súdneho rozhodnutia, s čím by boli spojené aj ďalšie právne
následky. Uvedený právny názor si okresný súd osvojil z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa
23.6.2016, sp. zn. 6Co/125/2016.

6) Výrok o trovách konania súd prvej inštancie zdôvodnil ust. § 262 ods. 1 CSP.7) Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o neuložení povinnosti žalovanému v 2.
rade, podala žalobkyňa odvolanie, ktorým žiadala v tejto časti uznesenie zmeniť tak, aby aj proti
tomuto žalovanému bolo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené. Namietala nesprávne

rozhodnutiesúduprvejinštancie,nesprávnezistenýskutkovýstavanesprávneprávneposúdenie.Podľa
jej názoru, Civilný sporový poriadok umožňuje postup, ktorý zvolila, keď žalovala žalovaného v 2. rade
len vo vzťahu k neodkladnému opatreniu. Žalovaný v 2. rade nie je stranou sporu vo veci samej, ale
aj proti nemu je podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Z platnej úpravy CSP nesporne
vyplýva možnosť navrhovať také neodkladné opatrenie a aj možnosť rozhodnúť o ňom, o ktorom nebude

žiadnažalobavovecisamejažiadnemeritórnerozhodnutievovecisamejnadväzovať.Preúverovaného
zamestnanca existujú priam existenčné dôvody dosiahnuť čo najskôr, aby sa už žiadna zrážka zo mzdy
neuskutočnila. O to naliehavejšie je to aj v jej prípade, keď je presvedčená, že jej úver je bezúročný a bez
poplatkov, a keď už na fyzicky veriteľom vyplatenú istinu v sume 6.140,87 eur už zaplatila cca 8.239,60
eur, pričom veriteľ sa na jej úkor v prevyšujúcej časti obohatil, pričom žiada ďalšie finančné prostriedky.
Vo vzťahu k nej už žiadne zrážky nevznikli. Spoliehať sa na iniciatívu a dobrovoľné kroky žalovaného v 1.

rade v tomto prípade nesie so sebou viaceré riziká. Aj keď žalovaný v 1. rade kroky uskutoční, nemá na
to súdom určenú lehotu, dokedy tak urobiť má, a môže nastať situácia, že jej neostane iná možnosť, ako
sa domáhať nápravy až v exekučnom konaní, čo môže trvať rad mesiacov. Práve vyhovenie jej návrhu
vo vzťahu k žalovanému v 2. rade by takýmto prieťahom zabránilo a zamestnancovi by bola poskytnutá
rýchla a účinná obrana, ktorá by vystihla obsah pojmu neodkladnosť. Odvolateľka podporne poukázala

na iné rozhodnutia súdov v obdobných veciach. Náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade
si výslovne neuplatnila.

8) Žalovaní v 1. a 2. rade sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrili.

9) Odvolací súd v zmysle § 379 CSP (zákon č. 160/2015 Z.z.), ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2016,
prejednal predloženú vec bez nariadenia pojednávania v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania, a súčasne viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle ust. § 380 CSP dospel k záveru, že
odvolaniu žalobkyne je potrebné vyhovieť.

10) Odvolací súd sa v danom prípade nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý nepovažuje
žalovaného v 2. rade za stranu predmetného sporu, a s výkladom príslušných ustanovení týkajúcich sa
úpravy neodkladného opatrenia podľa CSP, účinného počnúc dňom 1.7.2016, a to vo vzťahu k legitimácii
účastníkov konania na strane žalovaných. Skutočnosť, že žalovaný v 2. rade je žalobkyňou označený
akoúčastníkkonanianievovecisamej,alelenpokiaľideonávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,

nie je dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti, ak inak
sú splnené zákonné podmienky prípustnosti jeho nariadenia (potreba bezodkladne upraviť pomery a
obava, že exekúcia bude ohrozená). Naproti neúčinnej úprave ustanovení O.s.p. upravujúcich pôvodne
predbežné opatrenie, nová právna úprava tohto procesného inštitútu v CSP už neobsahuje úpravu
totožnosti účastníkov konania o nariadenie predbežného opatrenia a účastníkov konania vo veci samej.

Ustanovenia § 324 a násl. CSP tak práve vytvárajú priestor pre úpravu vzťahov označených účastníkov,
ktorá v konečnom dôsledku vo všeobecnosti môže byť i úpravou konečnou, ktorou možno dosiahnuť
i trvalú úpravu pomerov dotknutých účastníkov. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia tak
nemusia byť strany totožné so stranami v konaní vo veci samej. Účastníkom konania o nariadenie
neodkladného opatrenia je ten, kto je ním označený v návrhu žalobcom, teda i žalovaný v 2. rade v

tomto prejednávanom prípade.

11) V zmysle uvedenej interpretácie dotknutých zákonných ustanovení, odvolací súd zrušil odvolaním
napadnutý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie
(§ 389 CSP).

12) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).