Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 22, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4T/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615010260
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Lapšanský

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7615010260.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudcom JUDr. Jánom Lapšanským na hlavnom pojednávaní dňa

22. 9. 2015 v trestnej veci obžalovaného ml. Ladislava Klempára takto

r o z h o d o l :

obžalovaný ml.:
Q. J., R.. X. X. XXXX C. J., T. D. W.,

j e v i n n ý

v bode 1, 2)

z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona v bode 1) v
spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a v bode 2) sám,

v bode 2)
z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,

p r e t o ž e

1)
dňa 9. novembra 2014, v čase okolo 15,00 hod. v obci W., na futbalovom ihrisku, počas prestávky
futbalového zápasu, po predchádzajúcej spoločnej dohode s už odsúdeným Q. J.W., R.. XX. X. XXXX
fyzickynapadlipoškodenéhoK.J.atotakýmspôsobom,ženajskôrhoQ.J.,R..XX.X.XXXXopakovane
udieral päsťami do oblasti hlavy, následkom čoho K. J. spadol na zem, kde ho obaja udierali päsťami
a kopali do oblasti hlavy i celého tela, čím mu spôsobili pomliaždenie mäkkých tkanív tváre a hlavy
obojstranne s dobou liečenia a práceneschopnosti podľa znaleckého posudku v trvaní 6 dní,

2)
dňa 9. novembra 2014, v čase okolo 15,10 hod. v obci W., na futbalovom ihrisku, počas prestávky
futbalového zápasu, fyzicky napadol poškodeného N. Z. takým spôsobom, že ho raz udrel do oblasti
tváre a nosa, čím mu spôsobil zlomeninu nosových kostí s posunutím úlomkov a tržnú ranu na hornej
mihalnici ľavého oka s dobou liečenia a práceneschopnosti podľa znaleckého posudku v trvaní 14 dní,
pričom obžalovaný K.. Q. J. bol rozsudkom V. I. I. R. C.

zo dňa XX. X. XXXX I.. U.. XT XX/XXXX, právoplatného dňa XX. X. XXXX, uznaný vinným z prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného
zákona a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona v
spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a súčasne bol rozhodnutím V. Ú., V. C. C. I. C. I. R. C.
zo dňa XX. X. XXXX Č.. I.. U.. V.-I.-V.-Z.-XXXX/XXXXX/XX-Z., právoplatného dňa XX. X. XXXX, uznaný
vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,

t e d av bode 1, 2)

pokračovacím konaním dopustil sa fyzicky, verejne výtržnosti tým, že napadol iného, hoci bol za taký
čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a za obdobný čin v predchádzajúcich
dvanástich mesiacoch postihnutý, v bode 1) spoločným konaním a v bode 2) samostatne,

v bode 2)

inému úmyselne ublížil na zdraví.

Z a t o s a

o d s u d z u j e

Podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 117 ods. 1 Trestného
zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona a § 38 ods. 4 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 8 ( osem ) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 117 ods. 4 Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon

trestu pre mladistvých.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú A., U. N., O.. I.. E. XX, D., X.: XXXXXXXX s nárokom
na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní dňa X. X. XXXX obžalovaný vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku v bode
1) obžaloby a je vinný zo spáchania skutku v bode 2) obžaloby. Na všetky položené otázky uvedené v §
333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku obžalovaný odpovedal áno a po zistení stanoviska
prokurátora, obhajcu, zákonných zástupcov, orgánu sociálnej kurately a poškodeného N. Z., súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v bode 2) obžaloby.

Na základe vyhlásenia o vine v bode 2) obžaloby, súd v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil,
že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku s nepriznaným skutkom v bode
1), s výrokom o treste a náhrade škody.

Obžalovaný K.. Q. J. v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 9. 11. 2014
bol v W. R.a futbalovom zápase, ktorý sa hral na ihrisku v popoludňajších hodinách. Počas prestávky
diváci vstúpili na ihrisko, kde si kopali futbalovú loptu. Na ihrisku sa pohyboval aj K. J., ktorého otec Q.
J. st. ako usporiadateľ vykázal z ihriska, pretože prestávka končila. K. J. na výzvu otca nereagoval a
ohnal sa po otcovi. Otec sa však úderu vyhol a potom sám opakovane udrel K. J. do oblasti tváre. Po

úderoch K. J. spadol na zem a on poškodeného žiadnym spôsobom nenapadol.

V. I. I. R. C. trestným rozkazom zo dňa XX. X. XXXX I.. U.. XT XX/XXXX v trestnej veci Q. J. I.. o skutku v
bode 1) rozhodol tak, že ho uznal za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, teda pre napadnutie poškodeného K. J. a

uložil mu trest. Tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa X. X. XXXX.

Obhajobu obžalovaného K.. Q. J. potvrdili v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní svedkovia
X. J., matka obžalovaného, X. J., W. J., R. N. a na hlavnom pojednávaní v postavení svedka aj otec
obžalovaného Q. J. I.. Všetci títo svedkovia potvrdili, že to bol iba Q. J. I.., ktorý po predchádzajúcom

nedorozumení fyzicky napadol K. J. a obžalovaný K.. Q. J. na jeho napadnutí nemal účasť.

Zo spáchania skutku v bode 1) je obžalovaný K.. Q. J. usvedčený výpoveďou poškodeného K. J.,
výpoveďou svedkov N. Z. O. S. J.. V prípravnom konaní aj svedok K. N. uviedol ( č.l. 125 ), že K. J. bol
fyzicky napadnutý Q. J. I.. a k útoku na ležiaceho K. J. sa pripojil aj obžalovaný K.. Q. J.. Na hlavnom

pojednávaní dňa X. X. XXXX svedok K. N. zmenil svoju výpoveď a uviedol, že videl iba útok Q. J. I..C. K. J. a ďalší priebeh udalosti nevidel, pretože mu vo výhľade zacláňali ďalší ľudia, ktorí sa zbehli na
futbalovom ihrisku. Bol upozornený na rozpory vo svojich výpovediach a bol požiadaný, aby odstránil
rozpory vo svojich výpovediach. Rozpory vo svojich výpovediach však nevedel odstrániť. Z výpovedí

týchto svedkov jednoznačne vyplýva, že to bol najskôr Q. J. I.., ktorý opakovane udrel K. J. do oblasti
tváre a keď tento spadol na zem vo fyzickom útoku pokračoval a k nemu sa pridal aj obžalovaný K.. Q.
J., ktorý do ležiaceho K. J. kopal.

Z lekárskej správy ( č.l. 9 ) bolo zistené, že poškodený K. J. bol ošetrený na chirurgickom oddelení NsP

v J. A. X. XX. XXXX V. XX,XX H.. a ošetrujúci lekár u neho konštatoval slabý otras mozgu po zbití na
futbalovom ihrisku v W.. Sťažoval sa tiež na bolesti hlavy a zápästia.

Zo znaleckého posudku K.. A. H., P.. Č.. XXX/XXXX vyplýva, že K. J. pri úraze dňa 9. 11. 2014
utrpel poranenie, a to pomliaždenie mäkkých tkanív tváre a hlavy obojstranne. Znalec sa nestotožnil
s predbežným záverom ošetrujúceho lekára, že tento poškodený utrpel aj otras mozgu vzhľadom na

opis príznakov a prejavov poškodeného. Zistené zranenia na tvári a hlave najpravdepodobnejšie vznikli
údermi päsťou alebo dlaňou po oboch stranách hlavy a tváre. Počet úderov sa však nedá presne
určiť, ale museli byť minimálne dva, prípadne viac, pričom sily, ktoré spôsobili tieto poranenia boli
menšej intenzity. Znalec pripustil, že ďalšie údery a kopnutia boli buď menšej intenzity a nezanechali
viditeľnejšie poranenia na tele poškodeného, alebo intenzita bola stlmená aj odevom. Doba liečenia a

práceneschopnosti pre pomliaždenie mäkkých tkanív tváre a hlavy mohla trvať maximálne 6 dní.

Z tohto znaleckého posudku ďalej vyplýva, že poškodený N. Z. pri úraze dňa 9. 11. 2014 utrpel zlomeninu
nosových kostí s posunutím úlomkov a tržnú ranu na hornej mihalnici ľavého oka. Tieto poranenia boli
najpravdepodobnejšiespôsobenénaraz,jednýmúderompäsťouútočníkadooblastinosapoškodeného,

pričom na prste útočníka bol nejaký tvrdý predmet, ktorý spôsobil tržnú ranu na hornej mihalnici.
Sila, ktorá poranenia spôsobila musela byť na rozhraní strednej až väčšej intenzity. Doba liečenia a
práceneschopnosti v tomto prípade trvala v rozsahu 14 dní.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že bolo dostatočným spôsobom

preukázané, že obžalovaný K.. Q. J. svojím konaním v bodoch 1, 2) naplnil znaky skutkovej podstaty
prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona a v bode 2) aj znaky
skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Konaním v bode
1, 2) sa verejne dopustil výtržnosti tým, že napadol dve osoby, a to poškodeného K. J. O. N. N. Z.. Tohto
protiprávneho konania sa dopustil napriek tomu, že rozsudkom V. I. I. R. C. U. A.O. XX. X. XXXX I.. U..

XT XX/XXXX bol uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona
a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona. Tento
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom XX. X. XXXX. Bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 4
mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. Skúšobná doba
trvala do 11. 9. 2015.

Navyše sa konania v bode 1, 2) dopustil napriek tomu, že rozhodnutím V. Ú. C. I. R. C., V. C. C. I. U. A.
XX. X. XXXX Č.. V.-I.-V.-Z.-XXXX/XXXXXXX-Z. bol uznaný za vinného z priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustil dňa 13. 2.
2014 tak, že fyzicky napadol poškodeného K. N., ktorému spôsobil drobné ublíženie na zdraví. Bola mu
uložená pokuta vo výške 30 eur. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 23. 4. 2014.

Obžalovaný K.. Q. J. poškodenému N. Z. konaním v bode 2) úmyselne ublížil na zdraví tým, že ho fyzicky
napadol a spôsobil mu zranenie spojené s liečením a práceneschopnosťou po dobu dlhšiu ako 7 dní.
Súd pri hodnotení dôkazov vychádzal z usvedčujúcich výpovedí svedkov a výpovediam svedkov Q. J.
I.., X. J., X. J., W. J. O. R. N. neuveril, ani zmenenej výpovedi K. N., pretože ich považoval účelové
smerujúce k zbaveniu trestnej zodpovednosti u tohto obžalovaného a k odvráteniu hroziaceho trestu.

Okrem tohto odsúdenia bol obžalovaný K.. Q. J. odsúdený rozsudkom V. I. I. R. C. U. A. XX. X. XXXX
I.. U.. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a podľa § 98 ods. 2 Trestného
zákona bolo upustené od jeho potrestania.

Obžalovaný K.. Q. J. bol teda doposiaľ 2-krát súdne trestaný. Negatívne je hodnotený I. Š. X. C. N.,

ktorá uviedla, že má sklony ku klamstvu, k výtržníctvu a záškoláctvu. V evidencii sociálnej kurately je
vedený od septembra 2013 pre prečin krádeže, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom V. I. I. R. C. C.
C. XT XXX/XXXX.Žiadna poľahčujúca okolnosť u obžalovaného K.. Q. J. nebola zistená. Obžalovaný K.. Q. J. sa síce
priznal ku spáchaniu skutku v bode 2), ale poprel spáchanie skutku v bode 1), takže toto čiastočné
priznanie nemohlo byť posúdené ako poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona.

Priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. h) Trestného zákona je spáchanie viac trestných činov.
Odsúdenie vo veci XT XX/XXXX nebolo posúdené ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m)
Trestného zákona, pretože toto odsúdenie je zákonným znakom trestného činu. Napriek tomu však
prevažuje pomer priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadajúc na spôsob spáchania činov, na ich následok,
na zavinenie, na pohnútku, na osobu obžalovaného a na jeho pomery, dospel k záveru, že vzhľadom
na to, že oba trestné činy boli spáchané počas plynutia skúšobnej doby z predchádzajúceho odsúdenia,
účel trestu sa dosiahne úhrnným trestom odňatia slobody, ktorý bude bezprostredne spojený s výkonom
trestu. V ustanovení § 364 ods. 2 Trestného zákona je uvedená trestná sadzba u trestu odňatia slobody
v rozpätí od 6 mesiacov až 3 roky. Podľa § 117 ods. 1 Trestného zákona sa u mladistvých trestná

sadzba odňatia slobody znižuje na polovicu. Po znížení dolná hranica trestnej sadzby je 3 mesiace a
horná hranica trestnej sadzby je 18 mesiacov. Ako je už vyššie uvedené prevažuje pomer priťažujúcich
okolností nad okolnosťami poľahčujúcimi. Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, ak prevažuje pomer
priťažujúcich okolností zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Rozdiel medzi upravenou hornou hranicou trestnej sadzby a dolnou hranicou trestnej sadzby je 15

mesiacov. Jedna tretina z tohto rozdielu je 5 mesiacov a práve o tých 5 mesiacov musí súd zvýšiť
dolnú hranicu trestnej sadzby, ak ukladá trest odňatia slobody. Súd tak uložil trest odňatia slobody na
dolnej hranici upravenej trestnej sadzby. Keďže tieto skutky boli spáchané počas plynutia skúšobnej
doby v čase podmienečného odsúdenia neprichádza do úvahy podmienečný odklad výkonu trestu
odňatia slobody, pretože sa jedná o úmyselné trestné činy, ktoré boli spáchané v čase podmienečného

odsúdenia ( § 49 ods. 2 Trestného zákona ).

Na výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný K.. Q. J. zaradený do ústavu na výkon trestu pre
mladistvých, pretože neprekročil 18. rok svojho veku.

Poškodená U. N. A. uplatnila si nárok na náhradu škody za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
poškodenému N. Z. v sume 136,91 eur a za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému K. J.
v sume 527,57 eur. V špecifikácii vynaložených nákladov sa však objavujú také údaje, ktoré túto
špecifikáciu spochybňujú. Poškodený K. J. neutrpel otras mozgu a ani u poškodeného N.
Z. nebol zistený otras mozgu. Napriek tomu U. N. si uplatňuje náklady vynaložené aj pre toto zranenie.

Súd preto zdravotnú poisťovňu so svojim nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne
konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 ( pätnástich ) dní od
jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach

v troch vyhotoveniach.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.