Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 10, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/123/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016897530
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016897530.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcov 1/ N. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXX/X, XXX XX C., občan SR, 2/ C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX C., občan
SR, 3/ N. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX C., občan SR zastúpení JUDr. Igorom
Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: Všeobecná

úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený
ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o. so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, IČO: 36 857 513, o zdržanie sa
výkonu záložného práva s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Svidník č.k. 7C/47/2014-97 zo dňa 19.10.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcom v 1/ a 2/ rade priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

Vo vzťahu k uzneseniu č.k. 7Co/47/2014-105 zo dňa 04.01.2016 vracia vec súdu prvej inštancie ako
predčasne predloženú.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného

práva dobrovoľnou dražbou zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z XXXXX-XX
uzavretej medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXXX v podiele X/X katastrálne územie C., adresa G. XXX, byt č. 7, poschodie 2, vchod č. X v bytovom
dome súpisné číslo XXX, stavba na parcele C KN č. XXX a podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, vklad povolený Okresným úradom, katastrálny odbor Stropkov, pod
V XXX/XX. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi v I. rade vo výške

301,22 eura ( trovy právneho zastúpenia ), žalobcovi v II. rade vo výške 301,22 eura ( trovy právneho
zastúpenia ) a žalobcovi v III. rade vo výške 301,22 eura ( trovy právneho zastúpenia ) na účet JUDr.
Igora Šafranka, advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Vyhovel tak žalobe, ktorú žalobcovi odôvodnili tým, že dňa 12.11.2009 uzavreli zmluvu o poskytnutí
úveru „HypoPôžička“ č. M na sumu 17.749 eur na zabezpečenie ktorej bola uzavretá zmluva o zriadení
záložného práva týkajúca sa bytu č. 7 v bytovom dome č. XXX, na parcele F. č. XXX a podielov

na spoločných častiach a zariadeniach domu evidovaný na LV č. XXXX, k.ú. C., na adrese G. XXX.
Z úveru bola uhradená suma asi 7.500 eur. Listom zo dňa 26.02.2014 žalovaný oznámil začatie
realizácie záložného práva a to predajom zálohu na verejnej dražbe. Poukázali na to, že zmluva o úvere
obsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky ako napr. náklady súvisiace s poskytnutím úveru, dohodu
o zrážkach zo mzdy, ktoré považujú za neprijateľné zmluvné podmienky. Výkon záložného práva sa
má vykonať bez sudcu, na pohľadávku, ktorej časť predstavuje plnenie z neprijateľných podmienok

a v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. O výške dlhu rozhodne nie súd, ale podnikateľ. Ide
o sofistikovaný mechanizmus, v dôsledku ktorého sú sociálne slabí a neskúsení spotrebitelia zbavenísvojich nehnuteľností, vrátane obydlí za neprimeraných podmienok. Možnosť výkonu záložnej zmluvy
mimosúdne je neplatná podľa § 39 OZ. Živnostník (veriteľ) rozhodne o siahnutí na majetok spotrebiteľov
a ďalší živnostník, dražbu vykoná podľa princípu kúpiť rýchlo, lacno a pri nerešpektovaní ústavných práv

osôb. Poukázali na judikatúru NS SR, ESĽS a ÚS.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 37 ods. 1, § 52 ods. 1 - 3, § 53 ods.
10, § 54 ods. 4, § 151a, § 151b, § 151c ods. 1 - 3, § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 6 ods.
1, § 7 ods. 1, 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a zistil z obsahu zmluvy o poskytnutí
úveru, ako aj zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, že ide o typizované spotrebiteľské

zmluvy. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa predpripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie zmluvy alebo jej zmeny. Samotná zmluva je spísaná na formulári
a žalovaní ju nemohli ovplyvniť, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Z
tohto dôvodu je v prvom rade na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi
dodávateľom a spotrebiteľom nutné aplikovať spotrebiteľské právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa
výhodnejšie. Záložné právo ako akcesorické právo slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa tým, že

ak dlžník nesplní svoj záväzok včas a riadne, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku
vrátane jej príslušenstva z predmetu záložného práva, t. j. zo zálohu. Súd prvej inštancie nespochybnil
význam zabezpečenia pohľadávky záložným právom pre veriteľa a ochranu jeho vlastníckych práv, ale
nemôže odoprieť poskytnutie právnej ochrany slabšej zmluvnej strane, spotrebiteľovi, pretože inštitút
dobrovoľnej dražby vážnym spôsobom zasahuje nielen do ústavou garantovaných vlastníckych práv

dlžníka, ale naviac aj do ústavného práva spotrebiteľa na obydlie. Ochrane obydlia sa vo svojej
judikatúre venuje aj Európsky súd pre ľudské práva a hierarchia hodnôt v poradí život, zdravie,
obydlie a tak majetok je zrejmá. Dobrovoľná dražba, ktorej navrhovateľom nie je skutočný vlastník, je
konaním, ktoré sa vedie absolútne mimo vôle a i bez pričinenia skutočného vlastníka, bez akejkoľvek
predbežnej kontroly súdu alebo iného orgánu verejnej moci, výlučne pod kontrolou dražobníka, ktorý je

súkromnoprávnym subjektom vykonávajúcim svoju činnosť ako podnikanie, teda za účelom dosiahnutia
zisku. Je nezlučiteľné s ústavnou zásadou rovnosti všetkých subjektov v právach ( čl. 12 ods. 2 Ústavy
SR ), aby mohlo konanie ( právne úkony ) určitých subjektov zasahovať do právneho postavenia
tretej osoby, bez jej súhlasu. Nie je možné porovnávať dobrovoľnú dražbu s dražbou konanou v rámci
exekúcie, ktorú vykonáva exekútor ako štátom splnomocnená osoba, a to pod kontrolou súdu ( §

148 Exekučného poriadku, uznesenie NS SR 2M Cdo 20/2011 zo dňa 18.12.2012 ). Podľa zákona
o dobrovoľných dražbách je záložca vystavený konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorý je
povinný písomne vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného
práva a o tom, že predmet dražby je možné dražiť. „Exekučným titulom“ je teda vyhlásenie záložného
veriteľa s priamym dosahom na ústavné práva záložcu, bez toho, aby pohľadávka bola po preskúmaní

prijateľnosti zmluvných podmienok priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo priznaná v inom
verejnoprávnom konaní. Postihnutie majetku je tak v rukách súkromnej osoby bez verejnej kontroly.
4. Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 10.09.2014 vo veci C/34/13
Monika Kušionová / SMART Kapital, a.s., ktorý v bodoch 62, 64 až 66 uviedol: Pokiaľ ide o
primeranú povahu sankcie, osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti, že majetok dotknutý konaním

o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide vo veci samej, je nehnuteľnosť určená na bývanie
spotrebiteľa a jeho rodiny. V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je
jedným z najzávažnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah
hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie
(pozrirozsudkyESĽPMcCannv.Spojenékráľovstvo,č.19009/04,§50ESĽP2008,aRouskv.Švedsko,

č. 27183/04, § 137). V práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7
Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. Konkrétne, pokiaľ ide o
dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia predstavujúceho ich
hlavné bydlisko, Súdny dvor už zdôraznil dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd disponoval
predbežnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o výkone

rozhodnutiatýkajúcehosanehnuteľnostizaťaženejhypotékouvprípade,keďjeprijatietakýchtoopatrení
potrebnénazabezpečenieefektivityochranyzaručenejsmernicou93/13(pozrivtomtozmyslerozsudok
Aziz, EU:C:2013:164, bod 59 ).
5. Zákon o dobrovoľných dražbách síce v ustanovení § 21 ods. 2 umožňuje osobe dotknutej na
svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby, avšak len v prípade spochybňovania

platnosti záložnej zmluvy alebo porušenia ustanovení tohto zákona v zákonnej lehote troch mesiacov
odo dňa príklepu. Z uvedenej právnej úpravy je zrejmé, že súd by sa v prípade takéhoto návrhu
zaoberal len platnosťou dražby z hľadiska formálneho naplnenia ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách a platnosti záložnej zmluvy. Išlo by len o následnú kontrolu dražby mimo preskúmavanianeprijateľných zmluvných podmienok a hmotnoprávneho nároku záložného veriteľa. Predmetná právna
úprava neposkytuje dostatočnú ochranu práv spotrebiteľa, navyše za situácie, že nasleduje po udelení
príklepu, kedy môžu byť dotknuté aj práva tretích osôb.

6. Poukázal na odôvodnenie uznesenia Pléna Ústavného súdu SR č. k. ÚS 23/2014 zo dňa 24.9.2014,
podľa platnej právnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy
proti výkonu záložného práva obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby
( § 21 zákona o dobrovoľných dražbách ) a takáto následná prípadná obrana záložcu je podstatne
sťažená ( uznesenie Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 261/2013 zo dňa 20.4.2013 ). Sťaženie následnej

súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou
kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci.
7. Súd prvej inštancie ešte dodal, že veriteľovi nič nebráni vykonať záložné právo podľa osobitného
predpisu, ktorým je Občiansky súdny poriadok a následne Exekučný poriadok v zmysle 151j ods.
1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené preto žalobe vyhovel a uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou bytu č. X, na adrese G. XXX v C.,

vyplývajúceho zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktoré vo výroku identifikoval.
8. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešným žalobcom priznal
náhradu trov konania každému vo výške po 301,22 eur, predstavujúcich trovy právneho zastúpenia a to
z neurčitej hodnoty podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z., (ďalej len AT) čo predstavuje za jeden úkon právnej
služby 01.01.2014 (výpočtový základ 804,- eur) odmenu 61,87 eura a 8,04 eura paušál, pri spoločných

úkonoch pri 50 % znížení podľa § 13 ods. 2 AT odmenu 30,94 eura a 8,04 eura paušál, za polovičný
úkon podľa § 13a ods. 2 AT odmenu 30,94 eura a 8,04 eura paušál, pri spoločných polovičných úkonoch
pri 50 % znížení podľa § 13 ods. 2 AT odmenu 15,47 eura a 8,04 eura paušál; od 01.01.2015 podľa
nového výpočtového základu AT ( výpočtový základ 839,- eur ), za jeden úkon právnej služby odmenu
64,54 eura a 8,39 eura paušál, pri spoločných úkonoch pri 50 % znížení podľa § 13 ods. 2 AT odmenu

32,27 eura a 8,39 eura paušál. Všetkým žalobcom, t.j. v 1/ až 3/ rade takto priznal náhradu trov konania
vo výške 301,22 eur za prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, návrh na predbežné opatrenie,
účasť na pojednávaní dňa 06.10.2014, dňa 27.11.2014, dňa 19.10.2015, t. j. 1 x 61,87 eura + 3 x 30,94
eura + 1 x 15,47 eura + 1 x 32,27 eura + 5 x rež. paušál 8,04 eura + 1 x rež. paušál 8,39 eura + 20
% DPH, podľa § 9 ods.1, § 11 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 13a ods. 2 písm. a), § 16 ods.3,

§ 18 ods.3 vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov. Takto priznané trovy v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. uložil zaplatiť na
účet advokáta.
9. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Odvolanie
odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/, f/ O.s.p. s tvrdením, že rozsudok je založený na nesprávnych

a nedostatočne vyhodnotených skutkových zisteniach, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a mylných právnych záverov prvostupňového súdu. Z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia
je nepreskúmateľným súdnym rozhodnutím, pričom postupom súdu bola žalovanému odňatá možnosť
konať pred súdom. Namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, lebo neobsahuje
argumentáciu súdu vo vzťahu k prekonaniu relevantných otázok formulovaných žalovaným. Rozsudok

nesie prvky arbitrárnosti, svojvôle, je vnútorne protirečivý, zmätočný, nepresvedčivý. Súd prvej inštancie
neopodstatnene posudzoval právnu otázku ochrany spotrebiteľa a v konaní o realizácii záložného
práva dobrovoľnou dražbou len izolovane cez ustanovenie zák. č. 527/2002 Z.z. a odignoroval iné
právne prostriedky dostupné spotrebiteľovi na ochranu jeho práv v konaní o dobrovoľnej dražbe. Žalobe
vyhovel z dôvodu údajne nedostatočnej ochrany spotrebiteľa v rámci konania o výkon záložného práva

dobrovoľnou dražbou. Vyslovil svoj nesúhlas s právnym posúdením veci súdu prvej inštancie, lebo
nevysvetlil dôvody, pre ktoré posudzoval ochranu spotrebiteľa v konaní o výkon dobrovoľnej dražby
iba prostredníctvom ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách a odignoroval ustanovenia iných
právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Aj keď poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo
veci C-34/13, Monika Kušionová / SMART Capital, a.s. zo dňa 10.09.2014, podľa ktorého sa musí

každý prípad skúmať v rámci celého procesného postupu, uvedený rozsudok poukazoval na ochranu
spotrebiteľa ustanoveniami § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 17 ZoDD a § 21 ods. 2 ZoDD,
§ 74 a nasl. O.s.p. a § 21 ods. 5 ZoDD. Nie je daný jediný dôvod, pre ktorý by mala byť ochrana
spotrebiteľa vnímaná len reštriktívne cez ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách. Súd prvej
inštancie opomenul reflektovať na prostriedky ochrany spotrebiteľa, na ktoré poukázal vyššie uvedený

rozsudok SDEÚ. Neobjasnil dôvody, pre ktoré by zákon o dobrovoľných dražbách vôbec mal obsahovať
osobitnú úpravu ochrany spotrebiteľa a tiež prečo by spotrebiteľovi mala patriť len ochrana ex post
a nie ex post (pred udelením príklepu). Preto považuje rozsudok za nepreskúmateľný. Teda súd
prvej inštancie nedostatočne a nesprávne posúdil otázku postavenia ochrany spotrebiteľa v konanío výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou. Rozsudok má za následok bezdôvodné a trvalé
odňatie práva žalovaného na realizáciu záložného práva dobrovoľnou dražbou za súčasnej existencie
zabezpečenej pohľadávky a záložného práva zabezpečujúceho jej splnenie. Žalovanému súd zakázal

výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou z dôvodu, že zákon o dobrovoľných dražbách neposkytuje
dostatočnú ochranu práv spotrebiteľa. V konaní o dobrovoľnej dražbe nedochádza k preskúmavaniu
neprijateľných zmluvných podmienok ani k preskúmavaniu hmotnoprávneho nároku záložného veriteľa.
Súd poskytol žalobcom ochranu ich práv pred neexistujúcim, nekonštatovaným a len hypotetickým
nebezpečenstvom a to na úkor a v neprospech žalovaného. Žalovanému tak zakázal uspokojiť svoju

existujúcu, dlhodobo nesplácanú a platne zabezpečenú pohľadávku zo zmluvy o úvere prostredníctvom
konania o dobrovoľnej dražbe. V rozsudku nie je žiadne konkrétne poškodenie či ohrozenie práv
žalobcovkonštatované,niejepreukázanéakékoľvekprotiprávnekonaniežalovaného,ktoréby realizácii
záložného práva dobrovoľnou dražbou opodstatňovalo a existencia záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o
úvere a záložnej zmluvy, na základe ktorej je žalovaný oprávnený realizovať záložné právo dobrovoľnou
dražbou, neboli spochybnené, t. j. povinnosť žalobcov strpieť výkon dobrovoľnej dražby stále trvá.

Rozsudok je založený na neexistujúcej a len hypotetickej obave, ktorá nebola formulovaná, ale vyplýva
len z izolovanej interpretácie ZoDD, ktorá je nesprávna. Rozsudkom bolo žalovanému zakázané
realizovať záložné právo dobrovoľnou dražbou bez toho, aby pre takýto záver existovali akékoľvek,
pre konanie relevantné dôvody. Rozsudok je vecne a právne nepreskúmateľný, lebo nie je možné
identifikovať žiadne konkrétne pochybenie žalovaného, odôvodňujúce uloženie mu zákazu uspokojiť

pohľadávku prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Rozsudok vychádza z „fiktívneho a nepreukázaného“
protiprávneho konania žalovaného, čím žalovanému bolo znemožnené v plnohodnotnom rozsahu
realizovať svoju procesnú obranu. V ďalšom odvolateľ poukázal na procesnú neprípustnosť meritórneho
výroku v podobe ukladajúcej časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou. Rozsudok o uvedenom je procesne neprípustný a z hmotnoprávneho hľadiska

neudržateľný. O ochrane práva spotrebiteľa nie je možné rozhodnúť spôsobom, akým to urobil súd
prvej inštancie prvým výrokom rozsudku. Zakázať realizovať zmluvne dohodnuté záložné právo na
neuhradenú pohľadávku nemôže byť uložené bez toho, aby bolo právoplatne a meritórnym spôsobom
rozhodnuté o dôvodoch opodstatňujúcich takýto neobmedzený zákaz realizácie zmluvne dohodnutého
práva. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie I by bolo možné akceptovať iba v prípade predbežného

opatrenia, no nie vo výroku meritórneho rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na závery Krajského
súduvŽilinevrozsudkusp.zn.9Co/32/2015vspojenísrozhodnutímOkresnéhosúduLiptovskýMikuláš
sp. zn. 8C/126/2014.
10. V ďalšom odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie rozsudkom znegoval účinky zákona č.
527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení zmien a zásady, na ktorých je inštitút dobrovoľných

dražieb založený. Napadnutý rozsudok ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách popiera a
protirečí im. Robí záver, že postihnutie majetku je v rukách súkromnej osoby bez verejnej kontroly.
Konštatovanie súdu prvej inštancie má za následok vznik negatívnej konotácie vo vzťahu k inštitútu
dobrovoľných dražieb. Výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby je zákonodarcom
riadne regulovaný právnymi normami platnými v SR, najmä Zákonom o dobrovoľných dražbách a

Občianskym zákonníkom. Žalovaný ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, že pri výkone dobrovoľnej
dražby absentuje vôľa a pričinenie skutočného vlastníka uvádza, že realizácia dobrovoľnej dražby nie je
možnébezsúčinnostiavedoméhosúhlasuosobyposkytujúcejzálohnaúčelyzabezpečeniapohľadávky
a jej príslušenstva. Žalobcovia si dohodli oprávnenie žalovaného realizovať záložné právo dobrovoľnou
dražbou, preto tvrdenie o tom, že dobrovoľná dražba sa deje bez vôle a pričinenia záložcu, je tak v

kontexte zjavne nepravdivá a nesprávna. Tvrdenie súdu o absencii predbežnej kontroly súdu alebo
iného orgánu verejnej moci je nesprávne, nakoľko postup pred realizáciou dobrovoľnej dražby takýto
postup nestanovuje. Pokiaľ súd poukazuje na to, že zabezpečená pohľadávka nepodlieha preskúmaniu
prijateľnosti zmluvných podmienok a že nebola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím, tvrdil, že
takáto podmienka či požiadavka vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke zo žiadneho právneho predpisu

pre účely výkonu dobrovoľnej dražby nevyplývajú. Preto je nesprávny názor súdu prvej inštancie
o „postihnutí majetku súkromnou osobou bez verejnej kontroly“ a bez pričinenia a vôle žalobcov.
Nespochybniteľná je skutočnosť, že realizácia dobrovoľnej dražby je možné jedine postupom v súlade s
kogentnými ustanoveniami príslušných právnych predpisov, najmä Zákona o dobrovoľných dražbách a
Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie preto inštitút dobrovoľných dražieb interpretuje nesprávne.

Poukázal napr. na ust. § 2 písm. a/ a § 33a a nasl. Zákona o dobrovoľných dražbách, z ktorých
požiadavka verejnej kontroly vo vzťahu k vykonávaniu dobrovoľných dražieb vyplýva. Rovnako poukaz
súdu prvej inštancie na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/20/2011 je neaplikovateľné pre
danúvec,idetotižoskutkovoaprávnediametrálneodlišnýstavakovpredmetnejveci.ArgumentáciaNSSR je pre danú vec nepoužiteľná a zavádzajúca. Rieši totiž otázku, či môže dobrovoľnou dražbou dôjsť
k prelomeniu zásady „nemo plus iuris“. Otázka vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnosti, slúžiacej
ako záloh, nebola vôbec riešená a spochybnená v predmetnej veci.

11. Žalovaný zhrnul dôvody svojho odvolania takto: súd prvej inštancie neopodstatnene a bez
odôvodnenia posudzoval ochranu spotrebiteľa v rámci výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou
len izolovane cez zákon o dobrovoľných dražbách - právne posúdenie veci tak bolo nesprávne;
právoplatný výrok rozsudku by bez časového neobmedzenia odňal právo žalovaného domáhať sa
splnenia existujúcej pohľadávky dobrovoľnou dražbou; rozsudok je založený len na nepreukázanej

hypotetickej obave o možnej realizácii dobrovoľnej dražby z neprijateľných zmluvných podmienok, hoci
žiadne neboli osobitne konštatované; I. výrok rozsudku nepredstavuje právne udržateľný a vhodný
spôsob ochrany spotrebiteľa, lebo takáto povinnosť môže byť uložená len ako predbežné opatrenie a
je spôsobilé neprimerane zasiahnuť do majetkových práv žalovaného; rozsudok vo veci Kušionová /
SMART Capital a.s. a rozhodnutie NS SR sp. zn. 2M Cdo 20/2011 vyložil a aplikoval neprávnym
spôsobom. Uvedené vady rozhodnutia spôsobili, že rozsudok je nepreskúmateľný, má za následok

odňatie práva žalovaného konať pred súdom, trpí závažnými nedostatkami majúcimi za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovými
zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Navrhol preto zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu v celom
rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania alebo
napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V zmysle § 238 ods.

3 O.s.p. pre prípad potvrdenia napadnutého rozsudku žalovaný žiadal vysloviť prípustnosť dovolania,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu - t.j. o rozhodnutie v otázke, či
je možné posudzovať prostriedky dostupné spotrebiteľovi v právnom poriadku SR na účely ochrany
spotrebiteľských práv v procese realizácie záložného práva dobrovoľnou dražbou výlučne vo vzťahu k
ochrane poskytovanej ustanovením zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších

zmien a doplnkov, alebo je potrebné posudzovať ochranu spotrebiteľa cez prizmu všetkých opatrení
a prostriedkov, ktoré právny poriadok SR spotrebiteľovi poskytuje - je možné meritórnym výrokom
súdu uložiť účastníkovi konania časovo neobmedzenú povinnosť spočívajúcu v povinnosti zdržať sa
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, hoci doposiaľ nebola s konečnou platnosťou vyriešená
otázka existencie, resp. neexistencie práv a povinností vyplývajúcich z právneho úkonu, na základe

ktorého vznikla a existuje pohľadávka, ktorá je predmetom zabezpečenia; vzniklo a existuje záložné
právo, ktoré vrátenie tejto pohľadávky zabezpečuje; existujú v zmluvnom vzťahu medzi dodávateľom
a spotrebiteľom také zmluvné ustanovenia, ktoré vo svojom súhrne a za účelom ochrany spotrebiteľa
objektívne znemožňujú realizovať záložné právo prostredníctvom dobrovoľnej dražby a to bez časového
obmedzenia.

12. K odvolaniu žalovaného sa žalobcovia nevyjadrili.
13. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zák. č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutia spolu
s konaním, ktoré im predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP
a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke dňa 21.10.2016, pričom dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného proti rozsudku nie je dôvodné a vo vzťahu k uzneseniu č.k. 7C/47/2014-105 zo
dňa 04.01.2016 je potrebné vec vrátiť súdu prvej inštancie ako predčasne predloženú.
14. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania súdu prvej inštancie dospel odvolací súd
k záveru, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie

napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Súd prvej inštancie pre
účely rozhodnutia o podanej žalobe vykonal potrebné dôkazy, z nich vyvodil správne skutkové závery
a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré poukazuje.
15. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k odvolacím dôvodom uvádza, že súd prvej inštancie

svoje rozhodnutie založil na zistení, že zmluva o poskytnutí úveru a zmluva o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti sú typizované spotrebiteľské zmluvy, spísané na formulári bez možnosti spotrebiteľa
ovplyvniť ich obsah. Rovnako súd prvej inštancie zdôraznil nutnosť poskytnutia ochrany spotrebiteľov
a ochrany obydlia, keďže dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti, t.j. bytu, v ktorom žalobcovia v 1/ a 2/
rade s maloletými deťmi bývajú, začal žalovaný realizovať záložné právo. Súd prvej inštancie správne

poukázal, že inštitút dobrovoľnej dražby, ktorý vážnym spôsobom zasahuje do Ústavou garantovaných
vlastníckych práv dlžníka, ale naviac aj do ústavného práva spotrebiteľa na obydlie.
16. Dobrovoľná dražba, realizovaná podľa z. č. 524/2002 Z.z je zákonom upravený spôsob výkonu
záložného práva podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka. No pri jej realizácii chýba kontrolaneprijateľných zmluvných podmienok, lebo ju vykonáva súkromná osoba na podnet veriteľa, tiež
súkromnej osoby. Môže sa preto realizovať na pohľadávku, ktorej výšku a ďalšie zmluvné podmienky
spotrebiteľ - dlžník namieta. Uvedený stav je riešený aj v prejednávanej veci. Je preto možné ustáliť,

že pri realizácii výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, ktorú iniciuje žalovaný, by mohlo byť
vymožené plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, keďže by tieto neboli podrobené súdnej
kontrole. Keďže predmetom zálohu je byt, v ktorom bývajú žalovaní v 1. a 2. rade, so svojimi deťmi,
je možné jednoznačne skonštatovať, že by bolo narušené ich právo, zaručené Ústavou SR, a to právo
na obydlie. Aby bolo možné zabezpečiť súdnu ochranu tohto ústavného práva, je nevyhnutná súdna

kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok právneho vzťahu účastníkov konania. Inštitút dobrovoľnej
dražby vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na
ústavné právo na obydlie podľa čl. 21 Ústavy SR. Uvedené závery vyplývajú aj z uznesenia Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 6Co/106/2014 a rozsudku sp. zn. 6Co/131/2011, v ktorých je poukázané aj na
judikatúru ES a ÚS. Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre stanovil hierarchiu hodnôt v
poradíživot,zdravie,obydlieatakmajetok.Čl.21ÚstavySRuvádza,žeobydliejenedotknuteľné.Ajkeď

ústava pojem „obydlie“ bližšie nedefinuje, základné práva a slobody podľa Ústavy je potrebné vykladať
a uplatňovať v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách
(PL.ÚS/5/93, PL.ÚS/15/98) a pri vymedzení obsahu týchto pojmov je potrebné prihliadať aj na príslušnú
judikatúru týkajúcu sa predovšetkým čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Obydlie možno definovať ako miesto, kde osoba býva alebo vykonáva svoju obvyklú profesiu

(porovnaj rozsudok Willo v. Spojené kráľovstvo z 24.11.1986 (sťažnosť 9063/80), rozsudok Niemietz
v. Nemecko z 16.12.1992 (sťažnosť 13710/88). Vo vzťahu k významu obydlia je možné tiež dať do
pozornosti uznesenie NS SR vo veci 6Cdo/279/2012. Garancie, ktoré poskytuje Dohovor o ochrane
ľudských práv a základných slobôd požadujú, aby zásad do sťažovateľovho práva na rešpektovanie
jeho obydlia nebol iba legálny, ale taktiež primeraný podľa ods. 2 čl. 8 k cieľu sledovanému, a to

s ohľadom na okolnosti prípadu. Následne, žiadne ustanovenie vnútroštátneho práva by nemalo byť
vykladané a aplikované spôsobom nezlučiteľným so záväzkami štátu vyplývajúcimi z Dohovoru (pozri
R. v. Slovensko z 9.10.2007; rozsudok J. v. Chorvátsko z 01.03.2010 - sťažnosti 3572/06). Strata obydlia
je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia (rozsudok Čosič v. Chotvátsko
z 05.06.2009, sťažnosť č. 28261/06). Odvolací súd rovnako poukazuje, že „akákoľvek osoba, ktorej

hrozí zásad do práva na obydlie, by mala v princípe mať možnosť dať si preskúmať proporcionalitu
a odôvodnenosť zásahu nezávislým súdom vo svetle relevantných princípov podľa čl. 8 Dohovoru
a to napriek tomu, že podľa vnútroštátneho práva nemá právo bývať v byte (pozri H. v. Spojené
kráľovstvo 19009/04, § 50, z 13.05.2008). Článok 7 Charty základných práv EÚ stanovuje, že „každý
má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie“. Podľa čl. 38

Charty je potrebné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Článok 47 Charty vo svojom prvom
odseku stanovuje „každý koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má za podmienok
ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom“.
17. Ak súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom poskytol ochranu spotrebiteľom a uložil žalovanému
povinnosťzdržaťsavýkonuzáložnéhoprávadobrovoľnoudražbouvovzťahukbytuč.7nachádzajúceho

sa na adrese Športová 831, Stropkov, rozhodol zákonne, keď poskytol náležitú ochranu spočívajúcu v
ochrane ich obydlia.
18. K odvolacím dôvodovom odvolací súd uvádza, že je nedôvodné v odvolaní namietané nesprávne
právne posúdenie veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právnezáveryaaplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávneprávneposúdenie

je chybnou aplikáciou práva na zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j.
náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval,
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd má za
to, že súd prvej inštancie na predmetnú právnu vec správne aplikoval ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ako aj § 151a, b, c a j Občianskeho zákonníka a citoval § 6 ods. 1, § 7 ods. 1 a 2 zák.

č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ktoré tvorili právny základ právneho posúdenia predmetnej
veci. Rozsudok súdu prvej inštancie nie je možné považovať za arbitrárny a svojvoľný ak súd prvej
inštancie poskytol ochranu spotrebiteľom v kontexte s realizáciou záložného práva dobrovoľnou dražbou
v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, nie je možné takýto postup považovať
za neopodstatnený. Ani Zákon o dobrovoľných dražbách nemôže byť vyňatý zo súdnej kontroly a za

účelomposkytnutiaochranyobydlia.Knámietkeodvolateľa,ženapadnutýmrozsudkommubolauložená
časovo neobmedzená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou odvolací súd
uvádza, že žalovaný si na vymoženie svojej pohľadávky môže zvoliť iný procesný postup napríklad
po zabezpečení exekučného titulu požiadať o výkon exekúcie, kedy po súdnej kontrole zistená výškapohľadávkybudepredmetomexekučnéhokonania,čozaručí,žespotrebiteľombudeposkytnutánáležitá
ochrana aj v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993, ako aj ochrany ich obydlia aj v zmysle
Ústavy SR, Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd, ako aj v zmysle judikatúry

Európskehosúdupreľudsképráva.Jenepochybné,žeZákonodobrovoľnýchdražbáchč.527/2002Z.z.
umožňuje za tam splnených podmienok realizovať dobrovoľnú dražbu, ale ani ustanovenia uvedeného
zákona nemôžu byť vykladané tak, aby boli popreté základné práva a slobody žalobcov, a to aj ich právo
na súkromie a rodinný život, ktorého eminentnou súčasťou je aj právo na obydlie. Rovnako nie je možné
súhlasiť s odvolateľom, že právnu ochranu žalobcom je možné poskytnúť iba ex post, teda vo fáze po

ukončené dobrovoľnej dražby a nie ex ante, t.j. pred udelením príklepu. Ak je zrejmá potreba poskytnúť
ochranužalobcomeštepredrealizácioudobrovoľnejdražby,odvolacísúdmázato,žejepotrebnétakúto
ochranu poskytnúť. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že vo fáze po ukončení dobrovoľnej dražby
došlo by k narušeniu právnej istoty vydražiteľa, ak by bola dražba vyhlásená za neplatnú a tiež čo nie
je zanedbateľné, neúčelne vzniknuté náklady na realizáciu dražby.
19. K ďalším odvolacím námietkam týkajúcim sa nemožnosti preskúmavania neprijateľných zmluvných

podmienok a hmotnoprávneho nároku záložného veriteľa v konaní o dobrovoľných dražbách a že
Zákon o dobrovoľných dražbách neposkytuje dostatočnú ochranu práv spotrebiteľa a že súd poskytol
právnu ochranu pred neexistujúcim a len hypotetickým nebezpečenstvom v neprospech žalovaného
odvolací súd uvádza, že ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami s dosahom na ochranu
obydlia je zákonným dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie správne vyhovel žalobcom. V žiadnom

prípade nešlo o hypotetické nebezpečenstvo, keďže žalovaný už pristúpil k realizácii záložného práva
k bytu tým, že doručil žalobcom oznámenie o začatí realizácii záložného práva a to listom zo
dňa 26.02.2014. Teda v žiadnom prípade nie je možné súhlasiť s odvolateľom, že ochrana práva
žalobcov bola poskytnutá iba ako hypotetické nebezpečenstvo. V napadnutom rozsudku súd prvej
inštancie jednoznačne poskytol ochranu žalobcom ako spotrebiteľom, a to aj ochranu ich obydlia,

preto nie je možné súhlasiť s odvolateľom, že žiadne konkrétne poškodenie či ohrozenie práv nie
je konštatované. Je treba súhlasiť s odvolateľom, že žalovanému protiprávne konanie v napadnutom
rozsudku nebolo vytýkané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že zákaz realizovať záložné
právo dobrovoľnou dražbou žalovanému bol vyslovený z dôvodu poskytnutej ochrany spotrebiteľov a
ochrany obydlia žalobcov. Tento zákaz sa vzťahuje jedine na dobrovoľnú dražbu k nehnuteľnosti a to

bytu č. 7 nachádzajúceho sa na adrese Športová 831 v Stropkove, t.j. nehnuteľnosti, kde žalobcovia
v 1/ a 2/ rade spolu so svojimi deťmi bývajú. Rovnako nie je správny názor odvolateľa, že znenie
výroku rozsudku súdu prvej inštancie by mohlo obstáť iba v prípade predbežného opatrenia. Zákon
nevylučuje, aby výrok vo veci samej mohol byť totožný s výrokom predbežného opatrenia. Rovnako nie
je možné súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že napadnutý rozsudok neguje účinky zák. č. 527/2002 Z.z. o

dobrovoľných dražbách. Uvedený zákon je možné realizovať vo vzťahu k nehnuteľnostiam v prípade, ak
nebudú jeho realizáciou popreté iné základné práva, akým je napríklad ochrana spotrebiteľa a právo
obydlia u osôb, s ktorými budú záložné zmluvy uzatvárané. Je treba súhlasiť so žalovaným, že realizácia
dobrovoľnej dražby nie je možné bez súčinnosti a vedomého súhlasu osôb poskytujúcich záloh na účely
zabezpečenia pohľadávky aj príslušenstva. Ak odvolateľ poukazuje na nesprávnu aplikáciu uznesenia

Najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2M Cdo/20/2011, je potrebné uviesť, že v prejednávanom prípade
vlastníkom bytu č. 7 na adrese Športová 831, Stropkov, je žalobca v 2/ rade, teda bez jeho účasti by
nebolo možné dražbu realizovať. Z uvedeného rozhodnutia je však možné pre prejednávanú vec použiť
záver, že dražobník v prejednávanej veci je súkromnoprávnym subjektom vykonávajúcim činnosť ako
podnikanie. Rovnako je použiteľné tvrdenie, že dobrovoľnú dražbu nie je možné porovnávať s dražbou

konanou v rámci exekúcie, ktorú vykonáva exekútor ako štátom splnomocnená osoba a pod kontrolou
súdu. K ďalšej argumentácii, že v uznesení NS SR je veta „názor odvolacieho súdu o prelomení zásady
nemo plus iuris v danej veci je vzhľadom na vyššie uvedené nesprávny“ odvolací súd uvádza, že v
prejednávanom prípade nikto nenadobudol žiadne práva od nevlastníka. Odvolací súd preto nevidí
žiaden dôvod na uvedenú argumentáciu.

20. Odvolací súd má preto za to, že napadnutý rozsudok nie je nepreskúmateľný, nebolo ním odňaté
žalovanému právo konať pred súdom, netrpí takými závažnými nedostatkami, ktoré by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, vykonanými dôkazmi súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec správne právne posúdil.
21. V zmysle judikatúry súdov, vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument

strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti
Grécku z 29.05.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-III., rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a
rozhodnutí 1998-I., uznesenie Ústavného súdu SR z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS/209/04). Odvolací súdpreto pri skonštatovaní potreby poskytnutia ochrany spotrebiteľom proti možnej realizácii neprijateľných
zmluvných podmienok s následným ohrozením ústavných práv žalobcov nepovažoval za nutné a
potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu napadnutého

rozhodnutia.
22. Odvolateľ navrhol, aby v prípade potvrdenia rozsudku vyslovil prípustnosť dovolania, lebo ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a to k otázkami, či je možné posudzovať
prostriedky dostupné spotrebiteľovi v právnom prostriedku SR na účely ochrany spotrebiteľských práv
v procese realizácie záložného práva dobrovoľnou dražbou výlučne vo vzťahu k ochrane poskytovanej

ustanoveniami zákona č. 527/2002 Z.z o dobrovoľných dražbách v znení neskorších zmien a doplnkov,
alebo je potrebné posudzovať ochranu spotrebiteľa cez prizmu všetkých opatrení a prostriedkov,
ktoré právny poriadok SR spotrebiteľovi poskytuje. Tiež, či je možné meritórnym výrokom súdu uložiť
účastníkovi konania časovo neobmedzenú povinnosť, spočívajúcu v povinnosti zdržať sa výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou, hoci doposiaľ nebola s konečnou platnosťou vyriešená otázka
existencie, resp. neexistencie práv a povinností vyplývajúcich z právneho úkonu, na základe ktorého

vznikla a existuje pohľadávka, ktorej je predmetom zabezpečenia, vzniklo a existuje záložné právo,
ktoré vrátane tejto pohľadávky zabezpečuje, existujú v zmluvnom vzťahu medzi dodávateľom a
spotrebiteľom také zmluvné ustanovenia, ktoré vo svojom súhrne a za účelom ochrany spotrebiteľa
objektívneznemožňujúrealizovaťzáložnéprávoprostredníctvomdobrovoľnejdražby,atobezčasového
obmedzenia. Odvolací súd uvádza, že došlo k zmenám k uvedenému po novele procesných predpisov

a dovolania, je možné podať za splnenia podmienok uvedených v § 421 ods. 1 CSP.
23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a to aj čo do
výroku o trovách konania postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.
24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s
§ 255 a nasl. CSP tak, že v odvolacom konaní úspešným žalobcom v 1/ až 3/ rade bol priznaný nárok

na náhradu trov odvolacieho konania proti v odvolacom konaní neúspešnému žalovanému a to v plnom
rozsahu.
25. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného proti uzneseniu č.k. 7C/47/2014-105 zo dňa 04.01.2016, ktoré
bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie ako predčasne
predloženú.

26. Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie.
Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom
rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 prvá a druhá veta
O.s.p., účinného do 30.06.2016).

27. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka je
vždy prípustné odvolanie, o ktorom rozhodne sudca. Len v tom prípade, ak sudca odvolaniu nemieni
vyhovieť, musí vec predložiť na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Zo spisu musí byť zrejmé, že sa sudca
podaným odvolaním zaoberá a dospel k záveru, že mu nemieni vyhovieť. Až v momente, keď sudca
súdu prvého stupňa podanému odvolaniu nevyhovie (skonštatuje, že mu nemieni vyhovieť, nastáva

u podaného odvolania devolutívny účinok a sudcovi vzniká povinnosť predložiť ho na rozhodnutie
odvolaciemu súdu) (uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/368/2012 z 30.09.2013).
28. Z obsahu spisu nevyplýva záver, že by sudca súdu prvej inštancie sa zaoberal odvolaním
napadnutým uznesenie, ktoré vydal vyšší súdny úradník. Odvolací súd za danej situácie nebol súdom
funkčne príslušný na rozhodnutie o takto podanom odvolaní. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd

vrátil vec súdu prvej inštancie vec vo vzťahu k odvolaniu podanému proti uzneseniu č.k. 7C/47/2014-105
zo dňa 04.01.2016. Odvolací súd ešte uvádza, že na predkladacej správe je síce uvedené, že sudca v
zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. sa rozhodnutím (na čl. 83) plne stotožňuje a odvolaniu nemieni vyhovieť. Na
čl. spisu 83 sa však napadnuté uznesenie nenachádza. Napadnuté uznesenie sa nachádza na čl. 105.
29. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie za účelom realizácie

postupu vyplývajúceho z ust. § 374 ods. 4 O.s.p., platného do 30.06.2016, nakoľko odvolanie proti nemu
bolo podané dňa 18.01.2016, teda za účinnosti uvedeného ustanovenia.
30. Toto rozhodnutie boli prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 písm. a) CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.