Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 4, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/59/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115233870
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115233870.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a
členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
Z. E., nar. XX.XX.XXXX a S. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Žilina ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov, matky: Mgr. H. E., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.
XXXX/X, L., t.č. G. U. XX, V. a otca: Ing. Z. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, L., o návrhu

matky o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.
k. 9P/167/2015-130 zo dňa 01.06.2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňarozhodoltak,žeuložilotcovipovinnosťodovzdaťmaloleté
deti do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí výživným

vo výške 50,- eur mesačne na každé z detí. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol.

2. Pri rozhodovaní o dôvodnosti predbežného opatrenia súd prvej inštancie konštatoval, že odovzdanie
maloletých detí do osobnej starostlivosti matky je osvedčené, nakoľko maloleté deti sa t.č. nachádzajú
v starostlivosti otca, ktorý vzhľadom na to, že je zamestnaný, nemôže zabezpečovať osobnú celodennú
starostlivosť o maloleté deti, pričom matka je t.č. na rodičovskej dovolenke, ktorá má prioritne slúžiť

na zabezpečovanie starostlivosti o deti a túto osobnú celodennú starostlivosť o maloleté deti aj chce
zabezpečovať.Ďalejsúdprvejinštanciedôvodil,žemaloletédetisúvútlomveku,kedyeštejednoznačne
potrebujú starostlivosť matky. Zo správy kolízneho opatrovníka o šetrení pomerov v rodine matky
vyplýva,žedetimajúvdomácnostimatkyvytvorenévhodnépodmienkynabývanie,matkasaoneriadne
stará. Podľa názoru súdu prvej inštancie je nariadenie neodkladného opatrenia v záujme maloletých
detí, preto návrhu matky vyhovel. Zároveň považoval za potrebné upraviť aj výšku navrhovaného

výživného. Zo spisového materiálu mal súd prvej inštancie za preukázané, že čistá mzda otca mesačne
predstavuje 867,- eur. Preto súd prvej inštancie nariadil do času rozhodnutia vo veci samej, kedy
prebehne riadne dokazovanie, povinnosť otcovi platiť výživné v nevyhnutnej miere, a to 50,- eur
mesačne na každé maloleté dieťa. Výška výživného určená týmto neodkladným opatrením je podľa
súdu prvej inštancie primeraná vzhľadom na pokrytie nevyhnutných výdavkov na výživu maloletých
deti. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol, keďže neodkladným opatrením súd môže nariadiť

účastníkovi platiť výživné v nevyhnutnej miere, ktoré je určené len na uspokojovanie základných potrieb
oprávneného. Pri rozhodovaní o výške výživného mal súd prvej inštancie na zreteli záujem maloletých
detí, uspokojovanie ich základných životných potrieb zo strany oboch rodičov. Neodkladné opatrenie
predstavuje len dočasnú úpravu, ktorej cieľom je prioritne zabezpečiť v nevyhnutnej miere základný
rámec plnenia si vyživovacej povinnosti oboch rodičov.

3. Voči citovanému uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie otec. Namietal, že súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na to, že koncom apríla, keď boli u neho deti na návšteve,
starší syn, ktorý má 3 roky, začal vydávať zvláštne zvuky, ktoré sa podobali na zvuky sexuálneho aktu.

Syn mu vysvetlil, že matka nespáva s ním v izbe, ale v úplne inej izbe. Uvedené zvuky zopakoval aj pred
otcovou matkou, ktorá bola u neho na návšteve. Vtedy sa rozhodol, že deti nesmú žiť pre ich vývoj v
nevhodnom prostredí. Mal týždeň dovolenku a preto sa rozhodol, že deti nezavezie späť k matke, ktorá
následne podala na neho trestné oznámenie. Od matkinho odchodu neprispieval na výživu finančne,
ale snažil sa vždy kúpiť, čo deti potrebujú. Za posledný polrok kúpil deťom dvoje tráky, nakoľko im padali

nohavice, čiapky, tričká, svetre, nohavice, topánky na zimu. Finančne neprispieval hlavne z dôvodu, že
nechcel podporovať financovanie bytu p. P., ktorý podľa jeho názoru nestíha splácať hypotéku na byt.
Má podozrenie, že p. P. spolu so svojou matkou manipuluje s jeho manželkou, manželka mu klamala,
že sa učí hrať na klavíri, klame v uvádzaní ceny nájmu, sústavne útočí a pýta výživné. Ako otec sa
ničím neprevinil, vždy si plnil a aj plní svoje povinnosti voči deťom, nikdy neohrozil ich zdravie, telesný
a duševný vývoj. Ako hlava rodiny zabezpečil bývanie pre rodinu, zmenil zamestnanie kvôli vyššiemu

platu, rodinu hmotne zabezpečil, navrhol manželke, aby si zvýšila kvalifikáciu. Manželka urobila to, že
namiesto zvyšovania kvalifikácie si užívala rozkoš s cudzím človekom, a to aj celý víkend, kým sa on
staral o deti. Súd preferuje matku, čím je on ako otec diskriminovaný na základe pohlavia, čo je v rozpore
s čl. 12 ods. 2 Ústavy SR. Po vydaní rozhodnutia manželka prišla pre deti spolu s políciou, deti plakali,
nechceli ísť s ňou. Od tej doby deti nevidel, počul ich len dvakrát v telefóne na necelé tri minúty. Manželka

vyslovila, že pokiaľ súd nerozhodne, tak deti nebude vidieť ani počuť a nikam s ním nepôjdu. Volá
manželke každý deň, ale nedvíha telefón a keď aj dvihne a chcel deti k telefónu, tak toto odmietne.

4. K podanému odvolaniu sa matka písomne vyjadrila v tom smere, že nie je pravda, že starší syn vydáva
zvuky napodobňujúce sexuálny akt. Ide o chorý výmysel otca a vnucuje mu svoje choré predstavy. Otec

bol v telefonickom kontakte s deťmi, skypoval s nimi a mal s nimi možnosť byť aj v osobnom kontakte,
buď jeden deň v týždni, prípadne celý víkend, a to každý druhý týždeň. Otec sa agresívne správa a
svoje agresívne správanie smeruje aj voči p. P. v rámci neopodstatnených útokov v mieste jeho bydliska
a dokonca aj u jeho zamestnávateľa. Z tohto dôvodu sa odsťahovala k rodičom. Otec ohrozuje svojím
správaním nielen zdravý psychický vývin detí, ale sa vulgárne a hanlivo vyjadruje pred deťmi o nej. V

dôsledku toho začala konzultovať zdravotný stav staršieho syna s ošetrujúcou lekárkou v Ružomberku
a po odsťahovaní sa do Topoľčian začala s ním navštevovať klinického psychológa.

5. K vyjadreniu matky k odvolaniu otca sa písomne vyjadril otec, ktorý poukázal na manželkine lži,
nepravdy a vykonštruované tvrdenia, v ktorých sa sama usvedčuje. Manželka sama tvrdí, že sa on

dokáže krátkodobo postarať o deti, o čom svedčí ten fakt, že keď chodila na hodiny klavíra, o deti
sa staral on. Pričom mu vôbec neoznámila, že hodiny klavíra jej bude dávať chlap. Nikdy o manželke
nehovoril hanlivé slová za prítomnosti detí alebo počas telefonátov s nimi, je to výmysel matky. Manželka
svojím správaním bojkotuje jeho telefonáty s deťmi tým, že ich šteklí, alebo zamestnáva hrou, čo je
potom ťažké zaujať tak malé dieťa cez telefón, navyše keď ešte sami nevedia rozprávať. Manželka mu

nepodáva informácie dopredu, kde a kedy cestuje s deťmi, čo bolo v prípade návštevy jej sestry. SMS
správou upozornil sestru matky (švagrinú), aby nepodporovala konanie manželky, nakoľko ju považoval
za inteligentnú ženu, ktorá si ctí manželstvo a ktorá ich manželstvo podporovala. Manželka opakovane
bránila a bráni jemu a jeho matke v komunikácii s deťmi. Vo svojom ďalšom vyjadrení opakovane
poukázal na vyššie uvedené skutočnosti.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, na základe podaného odvolania preskúmal napadnuté rozhodnutie v
rozsahu danom ustanoveniami § 65, § 66 C. m. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 C. s. p.) napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú
vec aj správne právne posúdil. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s obsahom napadnutého
uznesenia, preto podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov uvedených v

jeho písomnom vyhotovení, na ktoré odkazuje.

8. Neodkladným opatrením súd aj z úradnej povinnosti môže odovzdať dieťa do starostlivosti druhého
z rodičov. Obsah tohto neodkladného opatrenia úzko súvisí s otázkou výchovy maloletého dieťaťa.Výchova maloletého dieťaťa je inštitútom rodinného práva, ktorý je normatívne upravený v Zákone
o rodine. To však neplatí o starostlivosti o takéto dieťa. Starostlivosť, ktorá môže byť obsahom
neodkladného opatrenia je inštitútom procesného práva a jeho úprava potvrdzuje provizórnosť ako

pojmový znak neodkladných opatrení. Odovzdanie maloletého dieťaťa do starostlivosti druhého z
rodičov alebo do starostlivosti osoby, ktorú určí súd, je skutočnosti faktickým opatrením, ktoré
neanticipuje otázku budúcej výchovy. Odovzdanie do starostlivosti druhého z rodičov trvá len dovtedy,
kým súd nerozhodne o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

9. Odvolací súd sa pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia o odovzdaní detí matke a
určení výšky výživného oboznámil s návrhom matky na vydanie neodkladného opatrenia a pripojenými
listinnými dôkazmi, s návrhom matky na rozvod manželstva, s návrhom matky na úpravu práv a
povinností do rozvodu, s obsahom vyjadrení otca k odvolaniu a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi,
ako aj s vyjadrením matky k vyjadreniu otca k jej odvolaniu.
10. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o existencii dôvodu na odovzdanie

maloletých detí matke. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie. Krajský súd zhodne so súdom prvej inštancie mal za to, že boli
splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je
rýchla a dočasná úprava pomerov maloletých detí, a pokiaľ na základe šetrenia pomerov, predovšetkým
u matky, neboli zistené žiadne skutočnosti, nasvedčujúce tomu, že starostlivosť o maloleté deti nie je

vykonávaná riadne, pričom neboli zistené ani iné nedostatky, ktoré by ohrozovali riadny vývoj a výchovu
maloletých detí. Súd prvej inštancie mal dostatočne osvedčené, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, týkajúci sa odovzdania maloletých detí matke, je dôvodný, keďže v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie, ktorým skutkovým stavom je viazaný, sa deti nachádzali u otca potom, čo ich nevrátil
matke v zmysle dohody.

11. Neodkladné opatrenie nie je rozhodnutím vo veci samej a jeho nariadením matka nenadobúda práva,
o ktorých bude rozhodnuté až vo veci samej. V rámci konania o neodkladnom opatrení sa spravidla
dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré budú relevantné pre vydanie
rozhodnutia vo veci samej. Neodkladné opatrenie, ako už bolo konštatované, vychádza z pomerov a

okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Okrem toho všetky námietky, ktoré otec uviedol vo svojom
vyjadrení k odvolaniu matky, vrátane jeho návrhu na vykonanie dokazovania, bude môcť uplatniť v
konaní vo veci samej. Súd prvého stupňa správne určil aj výživné v nevyhnutnej miere na zabezpečenie
základných životných potrieb maloletých detí, pričom povinnosť a výška výživného bude ustálená až po
riadnom vykonaní dokazovania v rámci konania vo veci samej v závislosti od rozhodnutia súdu ohľadne

otázky zverenia maloletých detí do starostlivosti toho-ktorého rodičov.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)