Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 24, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310010057
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2310010057.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Martina
Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanej Mgr. Z. Q. a C. Q., pre obzvlášť
závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písmeno a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaní krajského prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta
pod sp. zn. 1T/16/2010, zo dňa 13.02.2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie krajského prokurátora sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 1T/16/2010 zo dňa 13.02.2015 boli obžalovaní Mgr. Z.
Q., nar. XX.XX.XXXX, a C. Q., nar. X.X.XXXX, podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku oslobodení
spod obžaloby Krajského prokurátora v Trnave pod sp. zn. Kv 41/2009 z 15.01.2010 na tom skutkovom
základe, že

v presne nezistenom čase v mesiaci júl roku 2007 po predchádzajúcej vzájomnej dohode, s úmyslom na
základe zavádzajúceho konania a nepravdivých prísľubov podviesť I. W., nar. XX.XX.XXXX vtedajšieho
majiteľa motorestu „Poľovník“ a bez uhradenia kúpnej ceny tak k jeho škode nadobudnúť do výlučného
vlastníctva obvinenej Mgr. Z. Q. nehnuteľnosť - motorest „Poľovník“ (konkrétne nehnuteľnosti vedené
Katastrálnym úradom Trnava, Správou katastra Galanta, k. ú. D., obec D. zapísané na LV č. XXXX

parc. č. 11682/1 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 952 m2, a zapísané na LV č. XXXX parc.
č. 11683/1 -zastavané plochy a nádvoria o výmere 399 m2, parc. č. 11683/2 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 204 m2, parc. č. 11683/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 31 m2 a parc.
č. 11684 - ostatné plochy o výmere 356 m2, na parcele č. 11686/3 je postavená garáž a na parcele č.
11683/2 je postavený motorest „Poľovník“ a prístavba so súp. č. XXX - ďalej len motorest „Poľovník“) sa
obvinený C. Q. ako potenciálny záujemca o kúpu predmetných nehnuteľnosti, stretol v D. v motoreste

„Poľovník“ s týmto vtedajším majiteľom motorestu I. W., kde sa po ohliadke motorestu spočiatku ústne
dohodli na predaji týchto nehnuteľnosti za sumu 12.000.000,-- Sk (v prepočte 398 327,-- Eur). Následne
dňa 23.08.2007 obvinení C. Q. a Mgr. Z. Q. ako kupujúca však už pod zámienkou uhradenia kúpnej
ceny za motorest „Poľovník“ prostredníctvom úveru, vylákali od I. W. podpisy na listinách týkajúcich sa
prevodu danej nehnuteľnosti overované na Notárskom úrade JUDr. Janky Plachej v Galante, kde podľa
kúpnej zmluvy č. 3563/07 zo dňa 23.07.2007 vzťahujúcej sa na predmet zmluvy - motorest „Poľovník“,

bola kúpna cena z dôvodu údajnej potreby vybavenia úveru obvinenými po spoločnom odsúhlasení
oboch zmluvných strán umelo navýšená na sumu 17.200.000,-- Sk (v prepočte 570 935,-- Eur). Rozdiel
medzi predávajúcim I. W. skutočne požadovanou a zmluvnými stranami písomne dohodnutou sumou
vo výške 5 160 000,-- Sk (v prepočte 171 280,-- Eur), tak mal podľa tvrdení obvinených slúžiť ako ich
prvotná, bankou vyžadovaná finančná spoluúčasť do nehnuteľnosti a suma 12 040 000,-- Sk (v prepočte
399 655,-- Eur), ktorú si mali obvinení zabezpečiť prostredníctvom úveru z peňažného ústavu mala

byť reálna suma trvale požadovaná poškodeným ako faktická kúpna cena, ktorú sa touto zmluvou
obvinení predstierajúc skutočný záujem zaviazali vyplatiť predávajúcemu do 15 dní od podpísaniapredmetnej Kúpnej zmluvy na jeho účet vedený vo D., a.s., K. č.: XXXXXX-XXX/XXXX. Na základe
zavádzajúcich prísľubov obvinených o uhradení kúpnej ceny sa títo s I. W. následne dohodli tak, že ešte
pred zaplatením dohodnutej čiastky budú predmetné nehnuteľnosti prevedené na obvinenú Mgr. Z. Q. z

dôvodu obvinenými neustále deklarovaných prísľubov poskytnutia úveru na motorest „Poľovník“, čím
nakoniec v dobrej viere I. W. súhlasil a tak predmetnú nehnuteľnosť nadobudla do výlučného vlastníctva
obvinená Mgr. Z. Q., s tým, že obvinení manželia Q. si už v čase podpisu predmetnej kúpnej zmluvy
boli vedomí skutočnosti, že úver vo výške a termíne deklarovanom I. W. nedostanú a kúpnu cenu tak
nezaplatia, čím poškodenému I. W. spôsobili škodu najmenej vo výške 12.000.000,-- Sk (v prepočte

398 327,-- Eur),

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd I. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXX, s nárokom na náhradu škody
odkázal na občianske súdne konanie.

Zásadné úvahy okresného súdu smerujúce k vyhláseniu oslobodzujúceho rozsudku vo veci možno
zhrnúť nasledovne.

Obžalovaný P. Q. s manželkou mali vážny záujem o kúpu motorestu od M. W.. Urobili za tým účelom

potrebné kroky. Všetci účastníci tohto zmluvného vzťahu (aj osoby, ktoré sa na jeho príprave podieľali
- znalec Ing. Jánoš, JUDr. Y., svedok L. C.) vedeli, že obžalovaní nemajú 12 miliónov Sk (kúpna cena
uvedená v zmluve), že nemajú ani 5.160.000,--Sk (čo malo byť podľa zmluvy vyplatené predávajúcemu
pri jej podpise 23.8.2007). Pred podpisom zmluvy, ani deň v jej podpisu 23.8.2007 obžalovaný P. Q. a
obž. A. Q. neuvádzali predávajúceho M. W. do omylu. M. W. bol informovaný o ich finančnej situácii,

vedel, že kúpnu cenu dostane iba cez úver, ktorý získajú, alebo nezískajú obžalovaní. Veď aj sám
pomáhal pripravovať podmienky pre poskytnutie úveru obžalovaným prostredníctvom nadhodnoteného
znaleckého posudku. Obžalovaní P. Q. a A. Q. úver od banky nedostali (hodnota nehnuteľnosti nebola
dostatočným ručením a v ohodnotení boli závažné chyby) a nemohli preto kúpnu cenu vyplatiť.
Poškodený M. W. mal účinne odstúpiť od kúpnej zmluvy ( urobil to, ale návrh na odstúpenie vzal

potom späť) a nehnuteľnosť by bol legálne získal späť. Namiesto takéhoto postupu zvolil iný, ktorý
však obžalovaní neakceptovali. Obžalovaní P. Q. a A. Q. nepristupovali ku kúpe nehnuteľnosti W. s
podvodným úmyslom. O ich finančnej situácii vedel predávajúci, vedel akým spôsobom chcú peniaze
na vyplatenie kúpnej ceny získať. Vedel ako podnikateľ, že banka môže, ale aj nemusí úver vo výške
17.200.000,-- Sk obžalovaným poskytnúť. Poznal nehnuteľnosť, jej stav i výnosnosť podnikania v

tomto motoreste. Obaja obžalovaní, až následne, keď už bola nehnuteľnosť prevedená v katastri na
obž. A. Q., začali vytvárať podklady ktoré by potvrdzovali, že kúpnu cenu uhradili. Neuhradenie kúpnej
ceny M. W., ktoré je v tomto konaní jednoznačne preukázané, môže byť podkladom pre rozhodnutie v
občianskoprávnom konaní o tejto veci, ktoré je vedené na okresnom súde pod sp. zn. 25C 33/2008.

Základná skutková podstata trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona ako sa
ďalej konštatuje v dôvodoch prvostupňového (oslobodzujúceho rozsudku) vychádza z toho, že trestný
čin podvodu je majetkovým trestným činom. Protiprávne konanie páchateľa je špecifické tým, že inú
osobu uvádza do omylu, resp. využíva jej omyl s cieľom, aby došlo ku škode na cudzom majetku a
zároveň, aby došlo k obohateniu inej osoby. Z hľadiska naplnenia znakov tohto trestného činu je fakt, že

spúšťacím mechanizmom je uvádzanie iného do omylu, uvádzanie iného do rozporu jeho predstavy so
skutočnosťou. Na základe vyššie konštatovaných skutočností dospel teda prvostupňový súd k záveru,
že obžalovaní P. Q. a A. Q. nenaplnili svojim konaním zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť
závažného zločinu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písmeno a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona. Ich konanie teda nie je trestným činom, a preto ich súd podľa § 285

písmeno b/ Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil. Následne poškodeného I. W. s nárokom na
náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Proti rozsudku súdu I. stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie krajský prokurátor, ktoré aj odôvodnil.

V dôvodoch podaného odvolania konštatuje, že konanie predchádzajúce vydaniu rozhodnutia považuje
za zákonné, pričom aj značnú časť odôvodnenia rozsudku považuje za precízne spracovanú, avšak so
samotným konečným rozhodnutím nie je možné sa podľa neho (odvolateľa) stotožniť.Naplnenie subjektívnej stránky žalovaného trestného činu má tento (krajský prokurátor) na rozdiel
od odôvodnenia nachádzajúceho sa v prvostupňovom rozsudku za preukázané tým, že obžalovaný
predstieraním o stave úverového konania premietnutého do bodu II. kúpnej zmluvy, podľa ktorej „zaplatí

kupujúca kúpnu cenu predávajúcim z úveru poskytnutého na tento účel peňažným ústavom do 15 dní od
podpísania tejto kúpnej zmluvy na účet predávajúcich vedený vo D., a.s., K.“, predstierali stav úverového
konania už v takom štádiu, že budú schopní poškodenému vyplatiť kúpnu cenu do 15 dní od podpisu. Z
celkovéhodokazovania(dožiadaniebankovýchanebankovýchsubjektov)všakvyplynulo,žeobžalovaní
nikdy úver vo výške deklarovanej kúpnou zmluvou nežiadali (podľa oficiálneho vyjadrenia G. G., a.s., Z.

Q. a C. Q. ohľadom úverov a obdobných produktov zo strany týchto bola banka kontaktovaná v piatich
prípadoch: 1. povolené prečerpanie 14.6.2007, 2. spotrebný úver dňa 14.6.2007, 3. spotrebný úver dňa
11.5.2007, ktorý nebol realizovaný, 4. úver americká hypotéka zo dňa 6.9.2007 nerealizovaný, 5. úver
americká hypotéka zo dňa 6.9.2007 nerealizovaný. Podľa žiadosti vyplnenej pre poskytnutie americkej
hypotéky v G. vlastnoručne podpísanej obžalovanými, títo prehlásili, vlastnoručne podpismi osvedčili, že
pred 6.9.2007 nežiadali v inej bankovej inštitúcii o poskytnutie akéhokoľvek úveru mimo tejto požiadavky

v G., pričom danú americkú hypotéku žiadali vo výške 4.020.000,--Sk na financovanie nehnuteľnosti na
bývanie, v ktorej budú bývať. Žiaden podnikateľský úver, či inú formu bankového produktu týkajúcu sa
nadobudnutia, či prevádzkovania podnikateľského objektu, banka neeviduje.

Z takéhoto popisu konania obžalovaných teda vyplynulo, že nepodnikli žiadne relevantné kroky za

účelom splatenia kúpnej ceny (formou úveru), nemohli v čase podpisu kúpnej zmluvy mať ani žiadne
dôvodné očakávania o tom, že im bude do 15 dní nejakou bankou, či nebankovou inštitúciou vyplatená
suma potrebná k uspokojeniu poškodeného. Týmto nepochybne poškodeného uviedli do zásadného
omylu, nakoľko on v dobrej viere v ich korektný postup svoj záväzok splnil) a vo vzájomnej príčinnej
súvislosti s týmto ich konaním mu vznikla následne škoda na jeho majetku v hodnote predmetu

samotného zmluvného vzťahu.

Výlučne zištný motív celého konania obžalovaných (nie snaha o seriózne podnikanie) preukazuje aj
zmluva o zriadení záložného práva medzi spoločnosťou U.D. a W., a.s., a Z. Q. zo dňa 19.12.2007, podľa
ktorej obžalovaná Z. Q. zakladá nehnuteľnosť motorestu „Poľovník“ za sumu 1.200.000,--Sk. Výrazný

nepomer hodnoty založenej oproti hodnote získanej je dostatočným znakom toho, aký bol skutočný
úmysel obžalovaných pri vstupe do celého obchodného prípadu s motorestom Poľovník - išlo o efekt
získania okamžitých finančných prostriedkov. Aj súčasný stav daných nehnuteľností dokazuje vyššie
uvedené, keď tieto neprevádzkujú samotní obžalovaní „s ich údajným podnikateľským zámerom“, ale
získané nehnuteľnosti prenajímajú pre čistý finančný efekt (nie je totožný s podnikateľským rizikom).

Ide v zmysle dôvodov podaného odvolania krajského prokurátora o nie ojedinelý prípad podvodného
konania, vzhľadom na naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu
podvodupodľa§221ods.1,ods.4písmenoa/Trestnéhozákonaspáchanéhoformouspolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona. Nemôže teda zostať trestnoprávne nepovšimnutý, či už z dôvodu
individuálnej, ale predovšetkým generálnej prevencie pred rozmáhaním sa takýchto typov konania.

Obdobné konania ako sú popísané v obžalobe krajského prokurátora je možno nájsť v rozhodnutiach
Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 2Tdo/46/2011, 6Tdo/1/2014, 2Tdo/51/2013, 3Tdo/31/2013,
6Tdo/47/2010, 2To/17/2010, 6Tz 16/96, ale napríklad aj Zm I. 109/2007, resp. aj v ďalších.

V konečnom dôsledku krajský prokurátor navrhol, aby odvolací súd na podklade podaného odvolania
podľa § 321 ods. 1 písmeno b/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu v Galante
pod sp. zn. 1T/16/2010 zo dňa 13.02.2015 vo výroku o oslobodení obžalovaných P. Q. a Mgr. Z. Q.
podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

K odvolaniu krajského prokurátora sa písomne vyjadrili aj samotní obžalovaní Mgr. Z. Q. a C. Q.
prostredníctvom obhajcu.

Po tomto (vyjadrení obžalovaných) k podanému odvolaniu, títo konštatujú, že prvostupňový súd vykonal

podrobné dokazovanie, správne vyhodnotil dôkaznú situáciu a pri takomto postupe opodstatnene ustálil
to, čo oni sami tvrdia od počiatku, že mali skutočne záujem o kúpu uvedeného motorestu, pričom za
týmto účelom urobili všetky právne relevantné kroky. Zmluvné strany aj znalci spolu so svedkom JUDr.
Y. veľmi dobre vedeli, že k plneniu kúpnej ceny dôjde po tom, ako bude získaný úver buď od banky aleboz iných úverových zdrojov. Tak tomu bolo aj ku dňu podpisu zmluvy 23.8.2007. Ohľadom ich úmyslu je
potrebné uviesť aj to, že k vzneseniu obvinenia voči nim došlo uznesením vyšetrovateľa odboru justičnej
polície, Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ Trnava pod ČVS: ORP-52/OVK-

TT-2009 dňa 29.05.2009, avšak oni nepochybne z vlastnej iniciatívy iniciovali občianskoprávne konanie
časovo oveľa skôr, ktoré prebieha pod sp. zn. 25C 33/2008 na Okresnom súde Galanta, čím poukazujú
na to, že ak by si boli vedomí protiprávneho konania z pohľadu zavinenia vo vzťahu k § 221 ods. 1, ods.
4 písmeno a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona rozhodne by
takéto konanie neboli iniciovali.

Vo vzťahu k subjektívnej stránke ich konania uvádzajú, že nikto neskúmal pri tvorbe zmluvy (vôbec
nie JUDr. Y., tvorca zmluvy) otázku úverového zabezpečenia dňa 23.8.2007 úverovou bankou, hoci sa
uvádza, že 12.040.000,--Sk bude poskytnutých peňažným ústavom do 15 dní. Tvorcami tejto zmluvy
neboli oni, ale JUDr. Y.. Tvorca zmluvy nevyžadoval potvrdenie konkrétnej banky - peňažného ústavu,
že po uzavretí kúpnej zmluvy takýto úver skutočne poskytne (predbežný súhlas). Svedkyňa X. vo svojich

výpovediach uvádza, že má vedomosť o tom, že obžalovaní sa o úver uchádzali tiež v iných peňažných
ústavoch, teda v záujme obstarávania úveru aktívne konali. Nepredstierali nič simulovaným spôsobom.
Takéto ich konanie nie je preukázané. Akákoľvek nedôslednosť pri tvorbe zmluvy z 23.8.2007 nemôže
byť vyhodnocovaná v neprospech ich samotných. Boli to práve oni, kto sa citovaným občianskoprávnym
konaním domáhali toho, čo je predmetom tohto občianskoprávneho konania, a nie poškodený, ktorý

doposiaľ v tomto smere neurobil žiadny krok.

Na podklade podaného (odvolania krajského prokurátora) proti oslobodzujúcemu prvostupňovému
rozsudku, odvolací súd postupoval v zmysle § 317 ods. 1 Trestného poriadku tým, že preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako

aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že odvolanie krajského
prokurátora je potrebné ako nedôvodné zamietnuť.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich

rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia jeho v prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 19 Trestného poriadku pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí
alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní
vykonané, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,

ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto

výroky.

Podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie
je trestným činom.

Odvolací súd preskúmavajúc napadnutý rozsudok, odvolanie krajského prokurátora, ako i príslušný na
vec vzťahujúci sa spisový materiál dospel k záveru, že súd I. stupňa v podstate vychádzal pri svojom
rozhodnutí vyúsťujúcim do oslobodzujúceho rozsudku obžalovaných z vyššie citovaných zákonnýchustanovení.Prekonečnérozhodnutievovecivpodobeoslobodzujúcehorozsudkupritomvykonalvšetky
dostupné relevantné dôkazy umožňujúce rozhodnúť takýmto (oslobodzujúcim rozsudkom).

Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona trestného činu podvodu sa dopustí trestnoprávne zodpovedný
subjekt, ktorý na škodu cudzieho majetku alebo iného sa obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo
využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu (v príslušnom prípade posudzovanom škodu
veľkého rozsahu).

Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje pre naplnenie príslušných (zákonných znakov kvalifikovanej
skutkovej podstaty trestného činu), ktorý bol predmetom posudzovania zo strany okresného súdu
naplnenie tejto (subjektívnej stránky) jednak k objektívnym znakom žalovanej trestnej činnosti v podobe
uvedenia inej osoby (poškodeného) do omylu v úmysle získať majetkový prospech. Keďže v danom
prípade sa malo jednať zo strany obvinených o konanie dokonané, naplnenie príslušnej (subjektívnej
stránky ich konania) je potrebné posudzovať aj k spôsobenému následku (teda spôsobeniu škody

veľkého rozsahu).

Podľa znenia skutkovej vety nachádzajúcej sa v obžalobe krajského prokurátora sa mali obaja
obžalovaní (Mgr. Z. Q. a C. Q.) dopustiť objektívnych znakov žalovanej trestnej činnosti podľa §
221 ods. 1, ods. 4 písmeno a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona

tým, že v presne nezistenom čase v mesiaci júl roku 2007 po predchádzajúcej vzájomnej dohode,
na základe zavádzajúceho konania a nepravdivých prísľubov mali podviesť I. W. (poškodeného)
vtedajšieho majiteľa motorestu „Poľovník“ a bez uhradenia kúpnej ceny k jeho škode nadobudnúť do
výlučného vlastníctva obžalovanej Mgr. Z. Q. nehnuteľnosť - motorest „Poľovník“. Obaja obžalovaní mali
nadobudnúť uvedenú nehnuteľnosť od poškodeného M. W. prostredníctvom vybavovania úveru, pričom

užvčasepodpisupredmetnejkúpnejzmluvyouvedenejnehnuteľnostisimalibyťvedomískutočností,že
úver vo výške a termíne deklarovanom I. W. nedostanú a kúpnu cenu nezaplatia; čím mali poškodenému
M. W. spôsobiť škodu najmenej vo výške najmenej 12.000.000,-- Sk (v prepočte 398 327,-- Eur).

Naplnenie tohto (objektívneho znaku) žalovanej trestnej činnosti malo vyplývať predovšetkým z tej

skutočnosti,žeobajaobžalovanívčaseuzatváraniakúpnejzmluvynapredmetnúnehnuteľnosťmotorest
„Poľovník“ v skutočnosti žiadny úver nevybavovali. Má o tomto svedčiť jednak svedkyňa Ing. J. X.,
ako i oznámenie G. G., a.s., pobočka I.. Teda v tomto kontexte len predstierali, že chcú príslušný úver
vybavovať, avšak reálne k tomu nepodnikli žiadne kroky.

Takýto záver (nachádzajúci sa v samotnom odvolaní krajského prokurátora), podľa názoru odvolacieho
súdu nezodpovedá objektívnemu stavu veci. Ako je zrejmé z dokazovania realizovaného súdom I.
stupňa, tento na hlavnom pojednávaní vypočúval ako svedkyňu aj Ing. J. X., zamestnankyňu G. G.,
a.s., pobočka I., ktorá uvádzala, že obžalovaných poznala ako klientov banky, v ktorej pracuje. Prišli za
ňou v roku 2007 s požiadavkou o úver na kúpu motorestu. Postupne predložili potrebnú dokumentáciu

a po týždni prišla odpoveď, že úver nedostanú. O tom obžalovaných informovala mailom. Dôvod, pre
ktorý nebol úver poskytnutý, bola skutočnosť, že supervízor banky (odborník) zaujal stanovisko, že
hodnota nehnuteľnosti (motorestu) je nižšia než je uvedené v znaleckom posudku Ing. F. Jánoša (mail
z 08.09.2007, č. l. 852).

Zisťujúc vyššie naznačené, podľa názoru odvolacieho súdu nemožno interpretovať spôsobom
nachádzajúcim sa v odvolaní krajského prokurátora tak, že by samotný (obžalovaný Mgr. A. Q., resp.
P. Q.) nepodnikali žiadne kroky na vybavenie úveru na kúpu uvedeného motorestu. Rovnako tak na
základe vykonaných dôkazov nie je možné akceptovať názor vyslovený krajským prokurátorom, že títo
(obžalovaní) už v čase uzatvárania zmluvy o kúpe nehnuteľnosti si mali byť vedomí, že žiadny úver

nedostanú.

To,žekukúpeuvedenéhomotorestusabudevybavovaťúver,bolozrejméajsamotnému(poškodenému
I. W.), keďže tento bol iniciátorom na vypracovanie znaleckého posudku na uvedený motorest. Samotný
posudok spracoval Ing. Q. N. na objednávku JUDr. Y. (priateľa poškodeného M. W.). Pred vlastným

spracovaním znaleckého posudku mal tento (JUDr. Y.) naznačiť znalcovi, že hodnota nehnuteľnosti je
okolo 20.000.000,--Sk. Pri ďalších stretnutiach medzi predávajúcim a kupujúcimi sa tento (svedok Ing.
N.) dozvedel, že jeho posudok bude použitý ako podklad pre úver od banky. V súvislosti s výpoveďousvedka JUDr. I. Y., Ing. Q. N. poprel, že by ho niekto žiadal, aby cenu nehnuteľnosti určil na sumu okolo
18.000.000,--Sk.

Za takejto (dôkaznej situácie), podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné prisvedčiť názoru
vyslovenému v oslobodzujúcom rozsudku okresného súdu, že samotný poškodený M. W. si bol vedomý,
že obžalovaní ako kupujúci v hotovosti nemajú potrebnú finančnú hotovosť na zakúpenie motorestu a
súčasne tiež to, že kúpna cena na zakúpenie motorestu sa bude odvíjať od úveru vybavovaného (týmito
obžalovanýmiMgr.A.Q.aP.Q.).Žiadnepredprvostupňovýmsúdomvykonanédôkazypritomneindikujú

záver, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy medzi samotným poškodeným a obžalovaným bolo zjavné,
že k poskytnutiu žiadneho úveru nedôjde, resp. že by sa vôbec nepodnikli kroky na vybavenie tohto
(úveru). To, že banka poskytujúca úver môže, resp. nemusí tento žiadateľovi schváliť - v konkrétnom
prípade v požadovanej výške 17.200.000,--Sk muselo byť teda zrejmé aj samotnému poškodenému M.
W..

Za objektívne nepreukázané je potrebné mať naplnenie objektívnej stránky žalovaného trestného
činu v podobe uvedenia cudzej osoby (M. W.) do omylu v súvislosti s vybavovaním úveru zo strany
obžalovaných na nákup motorestu „Poľovník“.

Obdobnú skutočnosť odvolací súd vzhliadol (nad rámec samotného odvolania oslobodzujúceho

prvostupňovéhorozsudku)ajvovzťahukpreukázaniuškodymajúcejsaspáchaťnaosobepoškodeného
M. W.. Podľa znenia samotnej (skutkovej vety obžaloby) mali obžalovaní tomuto (M. W.) spôsobiť z
dôvodu „podvodného konania“ škodu najmenej vo výške 12.000.000,--Sk ( v prepočte 398.327,-- eur).
Malo sa jednať o sumu, ktorú požadoval M. W. ako (kúpnu cenu) od obžalovaných A. Q. a P. Q. za
odpredaj motorestu.

Podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku
alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej
súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na
účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Podľa § 126 ods. 1 Trestného zákona pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá
bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva.

Objektívne stanovenie skutočnej (škody spôsobenej poškodenému) v súvislosti s posudzovanou

trestnou činnosťou obžalovaných, podľa názoru odvolacieho súdu bolo možné ustáliť na základe
znaleckého posudku príslušného znalca. Ten je v zmysle (príslušných zákonných ustanovení)
kompetentný stanoviť príslušnú (trhovú hodnotu nehnuteľnosti predávanej). V kontexte (posudzovanej
trestnej veci) je zrejmé, že predmetná (nehnuteľnosť) pôvodne v majetku poškodeného M. W. „Poľovník“
bola ohodnocovaná Ing. Q. N., ktorý určil cenu nehnuteľnosti na sumu približne 18.000.000,--Sk.

Samotný poškodený M. W. však požadoval od obžalovaného P. Q. vyplatenie sumy 12.000.000,--
Sk (takto sa mali už dohodnúť pred samotným uzatvorením zmluvy). Napokon v rámci šetrenia
príslušnej (trestnej veci) bol do konania pribratý znalec Ing. Milan Kubica, ktorý hodnotu motorestu
„Poľovník“ určil na sumu 4.820.160,--Sk. Súčasne vo vlastnom znaleckom posudku spracovanom v
mene spoločnosti Corpora, a. s., poukázal na nesprávne postupy a závery Ing. F. N. pri ohodnocovaní

príslušného (motorestu „Poľovník“). Z naznačeného nie je zrejmé na základe čoho orgány prípravného
konania ustálili, že obžalovaní mali svojim („podvodným konaním“) spôsobiť poškodenému M. W. škodu
minimálne vo výške 12.000.000,--Sk. Je zjavné, že sa malo jednať o neúmerné nadhodnotenie tejto
(oceňovanej nehnuteľnosti motorestu „Poľovník“) oboma zmluvnými stranami (obžalovanými, ako i
poškodeným M. W.). Nakoniec túto skutočnosť potvrdzuje aj samotný krajský prokurátor v podanom

odvolaní, keď konštatuje, že mali obe zmluvné strany umelo navýšiť hodnotu motorestu na 17.200.000,--
Sk. Spôsob, akým teda bola stanovená hodnota príslušnej nehnuteľnosti, podľa názoru odvolacieho
súdu nezodpovedá vyššie citovaným zákonným ustanoveniam na určenie skutočnej škody majúcej sa
spáchať v neprospech poškodeného M. W.. Teda ani v tomto smere nemožno mať za preukázaný a
súčasne naplnený objektívny znak žalovanej trestnej činnosti v podobe spôsobenia skutočnej škody.

Zohľadňujúc aj tieto (pre vec zásadné skutočnosti) viedli odvolací súd k záveru, že je potrebné vo veci
rozhodnúť tak, ako realizoval už súd I. stupňa, a to vynesením oslobodzujúceho rozsudku.Zákonne súladným výrokom nadväzujúcim na vyhlásenie príslušného (oslobodzujúceho rozsudku) je aj
ostatný výrok prvostupňového rozsudku, ktorým súd I. stupňa poškodeného I. W. s nárokom na náhradu
škody odkázal na občianske súdne konanie.

Záverom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ani krajským prokurátorom „ponúknuté“
rozhodnutiaNajvyššiehosúduSRnemenianičnavyššieustálenomzávere,keďžesazhľadiskariešenej
problematiky sa neviažu na identickú dôkaznú situáciu riešenú v rámci posudzovanej veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.