Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 16, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11C/163/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211212357
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2211212357.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci

žalobcu: K. L., U.. XX.XX.XXXX, R. V. XXX/XX, XXX XX I., zast.: JUDr. Marian Zányi, advokát so sídlom
Alžbetínske nám. 2, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: A. D., U.. XX.XX.XXXX, R. U. U.. XXXX/
XX, XXX XX N. E., zast.: JUDr. Jarmila Čižmárová, advokátka so sídlom Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava,
o zaplatenie 10.000,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu sumu 10.000,- eur s príslušenstvom titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 17.05.2011.
2. Žalobca dňa 01.10.2014 predložil súdu podanie (č.l. 124-125 spisu), v ktorom uviedol podstatnú
zmenu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Zatiaľ čo v žalobe bolo touto rozhodujúcou
skutočnosťou tvrdenie o uzavretí zmluvy o pôžičke vo výške 10.000 eur stranami sporu, v podaní z
01.10.2014 žalobca ako rozhodujúcu skutočnosť uvádza, že síce došlo medzi stranami k podpísaniu

tzv. zmluvy o pôžičke (10.000 eur), ale v skutočnosti sa (zo strany žalovaného) jednalo o uznanie dlhu
vo výške 10.000 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť a keďže ich nevrátil, bezdôvodne sa
obohatil. Posudzujúc toto podanie z 01.10.2014 podľa jeho obsahu, dospel súd k záveru, že ide o zmenu
žaloby (v dôsledku uvedenia podstatnej zmeny rozhodujúcich skutočností uvedených v žalobe).
Podľa§124CSPsakaždépodanieposudzujepodľajehoobsahu.Aksúdusúdi,žeideonávrhnazmenu
žaloby (v dôsledku uvedenia podstatnej zmeny alebo doplnenia rozhodujúcich skutočností tvrdených v
žalobe), bude postupovať podľa § 140 a nasl. CSP, a to aj vtedy, ak toto podanie nebude označené ako

návrh na zmenu žaloby. Podľa § 124 CSP sa každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu. Ak súd usúdi,
že ide o návrh na zmenu žaloby (v dôsledku uvedenia podstatnej zmeny alebo doplnenia rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe), bude postupovať podľa § 140 a nasl. CSP, a to aj vtedy, ak toto podanie
nebude označené ako návrh na zmenu žaloby.

3. Zmena žaloby je základným dispozičným úkonom predmetom konania, je teda prejavom tzv.
dispozičného princípu sporového konania. Zmena žaloby nie je len zmenou tzv. žalobného petitu ale

aj zmenou rozhodujúcich skutkových okolností (skutkového stavu), na ktorých žaloba spočíva. Zmena
žaloby môže spočívať v zmene buď kvalitatívnej alebo kvantitatívnej stránky žaloby. Za kvalitatívnu
zmenu žaloby treba považovať situácie, keď žalobca, či už s poukazom na skutkový stav tvrdený v
žalobe, prípadne skutkový stav zmenený a doplnený, požaduje niečo iné, než pôvodne. Za kvantitatívnuzmenu žaloby sa považujú situácie, keď žalobca žiada niečo iné, alebo kvantitatívne viac, než žiadal v
pôvodnejžalobe.Okvantitatívnuzmenužalobypôjdeajvprípadoch,keďžalobcanamiestojednéhotypu
plnenia požaduje iný typ plnenia. K zmene tzv. rozhodujúcich skutkových okolností (skutkového stavu),

na ktorých žaloba spočíva je potrebné uviesť, že podstatnou náležitosťou každej žaloby je pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutkových skutočností, keď ide o tzv. povinnosť tvrdenia, ktorú znáša žalobca.
Ak chce žalobca tieto rozhodujúce skutočnosti akýmkoľvek spôsobom meniť, dopĺňať, zužovať či
rozširovať, pôjde o zmenu žaloby, ktorá je viazaná na súhlas súdu, ktorý zmenu žaloby bude posudzovať
vždy so zreteľom na hospodárnosť konania. O návrhu na zmenu žaloby rozhoduje súd uznesením.

4. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetom súdenej veci ostal nárok žalobcu voči žalovanému v
nezmenenejvýške 10.000eursprísl.,ktorý žalobcaodôvodniluznanímtohtodlhužalovaným(akoakýsi
dlžobný úpis). Pripustením zmeny žaloby v znení podania z 01.10.2014, zn. 51/11, sa uľahčí veriteľovi
procesná situácia v tom, že dôkazné bremeno ohľadne dlhu v tej výške, na akú vyznieva uznanie dlhu,
prechádza z veriteľa na dlžníka, na druhej strane uznanie dlhu nie je samostatným právnym titulom,
z ktorého by bol ktokoľvek zaviazaný, neexistujúci dlh uznať nemožno, uznaním ani nevzniká nový

záväzok. Pokiaľ ide o tvrdené bezdôvodné obohatenie žalovaným v dôsledku nevrátenia uznaného dlhu
žalobcovi, prípad bezdôvodného obohatenia vo forme plnenia za toho, kto mal právnu povinnosť plniť
sám, prichádza do úvahy len vtedy, keď ten, za koho bolo plnené, bol povinný podľa práva plniť sám,
avšak neplnil, zatiaľ čo ten, kto za neho plnil, sám túto povinnosť nemal (§ 454 OZ).
5. Vychádzajúc z uvedených bodov 2 až 5 súd uznesením zo dňa 06.06.2017 pripustil zmenu žaloby,

pričom súčasne zamietol návrh žalobcu na vykonanie dôkazu opakovaným výsluchom svedkov F. H.
K. F. Z..
6.Ztohtovyplýva,žeouplatnenomnárokunazaplateniesumy10.000,-eurspríslušenstvomrozhodoval
súd na základe zistenej skutkovej okolnosti, a to uznania dlhu zo dňa 17.05.2011 - malo by ísť o
akúsi formu dlžobného úpisu medzi žalobcom ako bývalým spoločníkom (do 11.01.2011) obchodnej

spoločnosti B 3 K, s.r.o. a žalovaným ako týmto spoločníkom (podľa zápisu v obchodnom registri od
28.05.2011 do 20.06.2011, podľa zmluvy o prevode obchodného podielu z 17.05.2011). Takéto uznanie
dlhuzaložilovyvrátiteľnúdomnienku,podľaktorejsamázato,žezáväzokvdobeuznaniatrval.Vkonaní,
v ktorom sa veriteľ (žalobca) domáha splnenia tohto záväzku, spočíva dôkazné bremeno ohľadom
neexistencie záväzku na dlžníkovi (žalovanom). Pozitívne riešenie otázky, či strana v spore uniesla

dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku alebo nie, nemôže byť založené na samotnom popretí
skutočnosti, o ktorej existencii platí vyvrátiteľná domnienka (všeobecne napríklad v tvrdení žalovaného,
že došlo k nesprávnemu zúčtovaniu), nakoľko akceptáciou takéhoto názoru by sa vo svojej podstate
popieral zmysel inštitútu vyvrátiteľnej domnienky.
7. Ak uznanie dlhu založilo vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sa má za to, že záväzok v dobe uznania

trval, potom v konaní, v ktorom sa veriteľ (žalobca) domáha splnenia tohto záväzku, spočíva dôkazné
bremeno ohľadom neexistencie záväzku na dlžníkovi (žalovanom).

8. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 16.10.2017 uviedla: „Suma 10.000,- eur
predstavuje hodnotu zariadenia, ktoré zakúpil žalobca pri vzniku spol. B 3 K, s.r.o. dňa 13.02.2010. V

zmysle § 558 obč.zákonníka nemohlo dôjsť k uznanie dlhu predmetnou zmluvou o pôžičke z dôvodu,
že v danom čase skutočný záväzok žalovaného voči žalobcovi neexistoval, pretože v čase podpísania
zmluvy o pôžičke obchodný podiel spoločnosti B 3 K, s.r.o. vlastnil F. Z., ktorý od žalobcu obchodný
podiel v tejto spoločnosti odkúpil dňa 12.01.2011 (vlastnil ho do 27.05.2011) a to znamená, že časť
majetku tejto spoločnosti týkajúca sa aj zariadenia spoločnosti patrila F. Z. v rámci jeho obchodného

podielu. V zmysle § 558 obč. zákonníka, na ktoré sa žalobca odvoláva a ktoré pojednáva o uznaní dlhu,
musí dlžník jednostranne písomne uznať svoj záväzok čo do výšky a dôvodu a túto funkciu zmluva o
pôžičke uzavretá medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 17.05.2011 nespĺňa. V zmluve o pôžičke bolo
stanovené, že žalovaný 10.000,- eur uhradí žalobcovi v lehote do 30.06.2011, ak zostane spoločníkom
spol. B 3 K, s.r.o.; žalovaný svoj obchodný podiel previedol na F. H. zmluvou o prevode obchodného

podielu dňa 09.06.2011. Z tohto titulu dlh žalovaného voči žalobcovi nevznikol. Z uvedeného vyplýva,
že žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 10.000,- eur je nedôvodná, žalovaný sa nijako
bezdôvodne neobohatil na úkor žalobcu. Žalovaný peniaze nedostal a ani nezostal v spol. B 3 K, s.r.o.
spoločníkom a zariadenie spoločnosti, do ktorého investoval žalobca, nepoužíval.“

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 16.10.2017 uviedol, že záväzok medzi stranami má
svoj základ v obchodnom práve, vzťahy upravené obchodným zákonníkom sú voľnejšie, predmetom
žaloby je zmluva o pôžičke ako zastretý dissimulovaný právny úkon, nakoľko z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že podpisom zmluvy o pôžičke uznal žalovaný svoj dlh, čiže išlo o uznanie dlhu, „ktoréhosa žalobca domáha“. Takýto záväzok žalovaného existoval, následkom čoho má žalobca základ žaloby
za preukázaný. Bolo na žalovanom, aby dokázal opak skutočnosti, že takýto záväzok vyplývajúci z
obchodných vzťahov neexistuje, že bol neexistentný a že tento právny úkon je od začiatku neplatný.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, najmä F. Z. K. F. H., oboznámil
sa so spisom, vyhodnotil obsah listinných dôkazov, najmä zmluvy o pôžičke zo dňa 17.05.2011 a zistil
tento skutkový stav veci:

11. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny

následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 41a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho
úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej

osoby. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli
účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno
dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

12. K procesnému útoku žalobcu spočívajúcemu v tvrdení, že listina stranami označená ako zmluva o

pôžičke zo dňa 17.05.2011 je uznaním dlhu (dlžobným úpisom) súd udáva:

12.1Jepravdou,žezmluvaopôžičkevšeobecnemácharakterreálnejzmluvy,tzn.,žekvznikuprávneho
vzťahu je potrebné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Bez toho nedôjde k vzniku právneho vzťahu
z pôžičky.

12.2 Na rozdiel od zmluvy o pôžičke, tzv. dlžobným úpisom dlžník písomne potvrdzuje, že dlhuje
veriteľovi určitú sumu; tento úpis môže byť vydaný dlžníkom aj po uzavretí zmluvy a môžu byť s ním
spojené aj účinky uznania dlhu. Jeho existencia uľahčuje veriteľovi procesnú situáciu v tom, že dôkazné
bremeno ohľadne dlhu v tej výške, na akú vyznieva dlžobný úpis, prechádza z veriteľa na dlžníka (napr.

rozsudok NSSR sp.zn. 5Cdo 55/1998).

12.3 Týmto písomným potvrdením, že žalovaný dlhuje žalobcovi 10.000,- eur, by mala byť práve
stranami sporu uzatvorená zmluva o pôžičke z 17.05.2011.

12.4 Súd v tejto súvislosti uzatvára, že pokiaľ žalobca žalobou odôvodňuje svoj nárok iba uznaním dlhu,
tak uznanie dlhu nie je samostatným právnym titulom, z ktorého by bol ktokoľvek zaviazaný. Uznanie
dlhu je právnym úkonom, ktorým dlžník uznáva svoj dlh voči veriteľovi, avšak z iného právneho titulu
(dôvodu), ktorý v uznaní musí byť vyjadrený a uznaním nevzniká nový záväzok.

13. K procesnej obrane žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že predmetnou zmluvou o pôžičke nemohlo
dôjsť k uznaniu dlhu, nakoľko v danom čase skutočný záväzok žalovaného voči žalobcovi neexistoval
z dôvodu, že v dobe, keď bola zmluva o pôžičke podpísaná, t.j. 17.05.2011, vlastnil obchodný podiel v
spoločnosti B 3 K, s.r.o. F. Z., a ten obchodný podiel odkúpil od žalovaného ešte dňa 12.01.2011, čoznamená, že časť majetku tejto spoločnosti vrátane vložených investícii žalobcom, patrila práve F. Z. v
rámci jeho obchodného podielu, súd udáva:

13.1 Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Trnava, Oddiel: Sro, Vložka číslo 25078/7
došlo dňa 13.02.2010 k zápisu obchodnej spoločnosti B 3 K, s.r.o., IČO: 45 407 924, sídlo (od
12.01.2011): Žabia 1650/90, Gabčíkovo.

13.2 V čase založenia tejto spoločnosti boli jej spoločníkmi D. V. a žalobca (od 13.02.2010 do

11.01.2011), v dôsledku prevodu obchodného podielu bol jej spoločníkom od 12.01.2011 F. Z. (do
27.05.2011), v dôsledku prevodu obchodného podielu bol jej spoločníkom od 28.05.2011 žalovaný (do
20.06.2011), v dôsledku prevodu obchodného podielu bol jej spoločníkom od 21.06.2011 F. H..

13.3 Dňa 17.05.2011 uzatvoril žalovaný s F. Z. zmluvu o prevode obchodného podielu.

13.4 Strany sporu dňa 17.05.2011 podpísali listinu zvanú „Zmluva o pôžičke“; na základe ich výpovede
nebolo sporné, že svojim obsahom sa o zmluvu o pôžičke tak, ako to má na mysli § 658 Občianskeho
zákonníka nejedná.

14. Podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.05.2011, veriteľ dňom podpísania tejto zmluvy poskytuje dlžníkovi

peňažnú hotovosť vo výške 10.000,- eur na zakúpenie 50 % obchodného podielu spoločnosti B 3 K,
s.r.o.. Dlžník dňom podpísania tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie pôžičky v sume 10.000,- eur a súčasne
sa zaväzuje túto peňažnú hotovosť vrátiť veriteľovi do 30.06.2011 a to bezúročne. Veriteľ a dlžník sa
zároveň dohodli, že v prípade odpredaja dlžníkovho obchodného podielu spoločnosti B 3 K, s.r.o. do
termínu povinnosti vrátenia pôžičky veriteľovi, táto povinnosť prechádza na nového spoločníka v tejto

spoločnosti.

14.1 Z textu tejto listiny by teda malo vyplývať, že pokiaľ niekto písomne uzná, že zaplatí svoj dlh určený
čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval, ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku.
Čiže dňa 17.05.2011 trval dlh žalovaného vo výške 10.000,- eur v prospech žalobcu.

15. Podľa § 105 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosťou s ručením obmedzeným je spoločnosť,
ktorej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov.

15.1 Z citovaného ustanovenia vyplýva že vklady sú spravidla smerodajné pre určenie obchodných

podielov spoločníkov.

16. Podľa § 80 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, peňažné a nepeňažné vklady spoločníkov sa
stávajú majetkom spoločnosti.

16.1 Z citovaného ustanovenia vyplýva, že spoločníci nemajú nárok na vrátenie peňažných a
nepeňažných vkladov, pretože vtedy sa stávajú majetkom spoločnosti.

17. Podľa § 114 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, obchodný podiel predstavuje práva a
povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti.

17.1 Z citovaného ustanovenia vyplýva, že obchodný podiel má svoju kvalitatívnu stránku, obsahom
ktorej sú práva a povinnosti spoločníka, vyjadrujúce jeho právne postavenie vo vnútri spoločnosti a
kvantitatívnu stránku, pod ktorou treba rozumieť výšku obchodného podielu. Treba zdôrazniť, že počas
trvania spoločnosti spoločník nie je oprávnený disponovať so svojim vkladom, pretože vklad sa stáva

majetkom spoločnosti, spoločník je pri dodržaní podmienok určených v spoločenskej zmluve oprávnený
disponovať so svojim obchodným podielom.

18. Podľa § 115 ods. 1 a ods. 3 Obchodného zákonníka, so súhlasom valného zhromaždenia môže
spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje

inak. Zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia
osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v nej musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej
zmluve, prípadne stanovám, ak boli prijaté. Prevodca ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto
podielu.19. Z bodov 15 až 18 vyplýva, že pokiaľ žalobca predal svoj obchodný podiel, čo nepopiera, a to F. Z.,
nemá už žiadny nárok na finančné vyrovnanie týkajúce sa nákladov spojených so vznikom spoločnosti,

ani pokiaľ ide o hodnotu investícií vložených do spoločnosti B 3 K, s.r.o. dňa 13.02.2010.

20.Podľa§323ods.1Obchodnéhozákonníka,akniektopísomneuznásvojurčitýzáväzok,predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

21. V konaní nebolo preukázané, že by sa žalobca s nastupujúcim spoločníkom F. Z. na vrátení investícií
ako takých vložených do spoločnosti B 3 K, s.r.o. platne dohodol. Hodnotu týchto investícií ocenených
žalobcom na 10.000,- eur sa upísal žalobcovi ako svoj vlastný dlh voči nemu zaplatiť žalovaný.

22. Žalovaný namieta, že neexistujúci dlh nemožno uznať, takýmto uznaním nový záväzok nevznikol.

23. Je treba zdôrazniť, že v zmluve o prevode obchodného podielu sa nerozlišuje, či dochádza k
prevodu obchodného podielu alebo podniku spoločnosti. Žalobca prevodom obchodného podielu predal
F. Z. okrem spoločníckych práv aj práva k podniku. Strany sporu nepopreli investície žalovaného do
základného kapitálu. Žiadne konkrétne vlastnosti obchodného podielu neboli medzi stranami zmluvy o

prevode obchodného podielu špecifikované.

24.Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žežalobcasadomáhatitulomuznaniadlhuzodňa17.05.2011
dlhu vo výške 10.000,- eur voči žalovanému vrátenia tejto sumy, keďže sa ňou žalovaný bezdôvodne
obohatil. Žalobca pritom bol spolu so spoločníkom D. V. spoločníkom spol. B 3 K, s.r.o. od 13.02.2010

do 11.01.2011. Dňa 12.01.2011 žalobca previedol svoj obchodný podiel bezodplatne na F. Z. zmluvou
o prevode obchodného podielu. Toto je kľúčový okamih, nakoľko podstatou peňažnej sumy 10.000,-
eur je, aby sa žalobcovi vrátila hodnota ním vložených investícií do spoločnosti B 3 K, s.r.o. ešte
dňa 13.02.2010. Zo zmluvy o prevode obchodného podielu zo žalobcu na F. Z. takýto záväzok
nastupujúceho spoločníka nevyplýva. Svedok F. Z. pritom uviedol, že sa so žalobcom ústne dohodol, že

mu skutočnú hodnotu obchodného podielu vo výške 10.000,- eur vyplatí, čo vlastne „nestihol“, nakoľko
spoločníkom spoločnosti B 3 K, s.r.o. bol od 12.01.2011 do 17.05.2011, kedy obchodný podiel previedol
na žalovaného. Práve dňa 17.05.2011 žalovaný písomne uvedený dlh ako svoj dlh voči žalobcovi uznal.

25.Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žesuma10.000,-eurjeústnedohodnutoucenouobchodného

podielu v spoločnosti B 3 K, s.r.o., ktorú mal zaplatiť žalobcovi jeho prvý nadobúdateľ F. Z.. Zmluva o
pôžičke so žalovaným mala zabezpečiť - kryť, že tento dlh F. Z. zaplatí žalovaný, ktorý od F. Z. obchodný
podiel dňa 17.05.2011 kúpil.

26. Ust. § 115 Obchodného zákonníka vyžaduje, aby zmluva o prevode obchodného podielu bola

písomná. Podľa judikatúry musí byť obsahom písomnej zmluvy o prevode obchodného podielu aj jasný
záväzok zaplatiť cenu obchodného podielu, alebo prejav, že prevod je bezodplatný. Ak cena nie je
uvedená v písomnej zmluve, nie je dohoda o cene uzatvorená v zákonnej písomnej forme, a je podľa
§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná.

27. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dohoda medzi žalobcom a F. Z. o zaplatení obchodného
podielu vo výške 10.000,- eur bola len ústna. Takáto dohoda je neplatná pre vadu formy, z takejto dohody
nemohol platne vzniknúť záväzok F. Z. zaplatiť žalobcovi 10.000,- eur.

28. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva o pôžičke z 17.05.2011 mala za cieľ prevziať

pôvodný Z. dlh voči žalobcovi, ktorý mal zaplatiť žalovaný. Neplatný dlh však prevziať nemožno. Okrem
toho aj prevzatie dlhu musí byť písomné a z obsahu listiny - zmluvy o pôžičke nemožno vyvodiť prejav
o prevzatí určitého dlhu a iný prejav v písomnej forme v tomto konaní preukázaný nebol.

29. Zmluva o pôžičke z 17.05.2011 je simulovaný právny úkon a ako taký je neplatný. Nemá však

náležitosti dissimulovaného právneho úkonu - dohody o prevzatí záväzku pôvodného dlžníka F. Z.,
navyše tento pôvodný záväzok pre neplatnosť dohody o cene pre vadu formy platne nevznikol. Žalobca
teda nemá na základe neplatných právnych úkonov nárok na zaplatenie žalovanej sumy 10.000,- eur.30. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy
konania priznal žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods.
2 Civilného sporového poriadku. Žalovaný žiada priznať trovy konania spočívajúce vo výške
cestovného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej
značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu
sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnený
domáhať jej splnenia v exekúcii.